Pistácia: Botanický pohľad na orechy a ich miesto v našej strave

Orechy sú obľúbenou pochúťkou nielen pre svoju chrumkavú konzistenciu a lákavú chuť, ale aj pre obsah dobrých tukov - omega-3 a omega-6 mastných kyselín. Označenie "orech" používame pre veľa plodín, ale nie všetky skutočne do orechov patrí. Botanický orech je definovaný ako jednosemenný suchý nepukavý plod a patria sem napríklad lieskové či vlašské orechy. Na rozdiel od arašidov známych ako búrske oriešky, ktoré sa radia do strukovín, pretože sa pri dozrievaní sami otvárajú. Ďalšou výnimkou sú mandle a kešu.

V tomto článku sa pozrieme na pistácie, ich botanickú klasifikáciu, pestovanie a využitie, ako aj na ďalšie druhy orechov a ich rozdiely. Zároveň si objasníme rozdiel medzi ovocím a zeleninou z botanického hľadiska.

Pistácie: Obľúbené oriešky s bohatou históriou

Pistácia patrí k najobľúbenejším orieškom. Zaraďuje sa do čeľade ľadvinkovitých (Anacardiaceae). Ide o nízky púštny strom s typickou šedou kôrou, dorastajúci do výšky 3 až 9 m. Je to dlhoveká rastlina dožívajúca sa až 200 rokov. Pochádza z Juhozápadnej Ázie a Blízkeho východu.

Dnes sa okrem oblasti svojho pôvodného výskytu pestuje v mnohých častiach sveta, v Stredomorí, Austrálii, severnej Afrike, Kalifornii a v mnohých ďalších oblastiach. K najvýznamnejším producentom pistácií sú: Irán, USA, Turecko, Čína, Sýria, Grécko...

Listy pistácie pravej sú kožovité, zložené s 3-9 oválnych listov dlhých až do 9cm. Jedná sa o dvojdomú rastlinu, takže je nutné pestovať samičie a samčie rastliny. Kvitne červenými drobnými kvetmi v strapcoch. Samičie rastú v redších súkvetiach. Pestuje sa 1 samčí strom na 6-11 samičích. Opeľovanie je zväčša zabezpečené vetrom. Plodom je jednosemenná kôstkovica elipsovitého tvaru. Oplodie je na začiatku dužnaté, neskôr zaschlé ku škrupine. Škrupina sama praská, alebo je pomerne jednoducho rozlúsknuteľná. Semeno - oriešok pistácie je typickej zelenej farby, obalené tenkou šupkou červenkastej farby.

Pistacia pistáciový vyplodí za sezónu až 200 kilogramov pistácií. Oriešky dozrievajú v takzvaných latách, ktoré pripomínajú strapec hrozna. Vnútri tvrdé schránky sa nachádza typicky nazelenalý oriešok. Svoju zelenú farbu získava z rovnakého pigmentu ako špenát.

Pestovanie pistácií

Ide o dvojdomú rastlinu, preto je nutné pestovať samičie a samčie rastliny. Kvitne červenými drobnými kvetmi v strapcoch. Samičie rastú v redších súkvetiach. Pestuje sa jeden samčí strom na šiestich až ôsmich samičích. Opeľovanie je zväčša zabezpečené vetrom.

Ide o subtropickú rastlinu, ktorá však znesie vysokú škálu teplôt. V lete znesie teploty aj 48 °C. Naopak, v zimnom období aj teploty klesajúce k -10 °C (podľa niektorých zdrojov aj nižšie). Pistácii vyhovuje suchšie prostredie. Pôda musí byť dobre priepustná, piesčitá, neznáša ťažké substráty, v ktorých dochádza k hnilobe koreňov. Pistácia je tolerantná aj k zasoleným pôdam, pH môže byť od 5 do 8. Pre dozrievanie potrebuje dlhšie suché slnečné počasie. Aby dobre prosperovala, je nutné v zime rastline zabezpečiť obdobie vegetatívneho odpočinku.

Pistácia ´Peters´ je najviac pestovaná a cenená odroda pistácie. Opadavý strom pistácie dorastá vo svojej domovine aj do výšky 10 metrov, u nás 4-6m. Ide o samčiu odrodu, ktorú je nutné vysádzať v blízkosti samičiek (Pistacia Vera Kerman). Jeden samec pistácie produkuje dosť peľu na to aby opelil až 8 samičiek. Strom uprednostňuje piesočnaté hlinité pôdy, dobre odvodnené. Pistácie nemajú radi vlhko. Plody sú veľké, zaoblené a konzumujú sa čerstvé alebo sušené. Majú krémovo zafarbenú šupku a vo vnútri sa nachádza semeno. Keď plod dozreje, šupka sa sama otvorí a farba semena sa zmení na zelenú. Kvitne v polovici apríla.

Eginis: Odroda známa aj pod názvom ‘Aegenia’ je najviac pestovaná a cenená odroda pistácie. Opadavý strom dorastá vo svojej domovine aj do výšky 10 metrov. Kvitne v polovici apríla. Ide o samičiu odrodu, pre dosiahnutie úrody potrebuje preto vhodného opeľovača. Na pestovanie sú vhodné piesočnatohlinité pôdy, ktoré sú dobre odvodnené. Pistácie neobľubujú vlhko. Plody sú veľké, zaobleného tvaru. Konzumujú sa čerstvé alebo sušené. Majú krémovo zafarbenú šupku. Keď plod pistácie dozreje, šupka sa sama otvorí a farba semena sa zmení na zelenú. Pistácie sú bohatým zdrojom proteínov, vlákniny, minerálov a obsahujú veľké množstvo vitamínov.

Pontikis: Stromy rastú stredne intenzívne. Sú veľmi úrodné, plody dosahujú vysokú kvalitu. Kvitne koncom apríla, plody sa zberajú v polovici septembra, čo je o 10 až 15 dní neskôr ako u odrody ‘Eginis’. Plody sú veľké a dlhé (25 x 16 mm), vajcovitého tvaru. Ich farba je žltozelená, na slnečnej strane mierne ružová. Jadro je červenoružové, chrumkavé a veľmi chutné.

Pollinator B: Samčia rastlina slúžiaca na opelenie samičích rastlín. Vytvára veľmi vzhľadné stromy s množstvom kvetných súkvetí v jarnom období. Produkcia peľu je veľmi bohatá, jedna samčia rastlina dokáže dokonale opeliť 8 až 10 samičích rastlín. Zo skupiny opeľovačov ‘Pollinator A, B, C’ je práve odroda ‘Pollinator B’ časom kvitnutia najviac kompatibilná s odrodami ‘Eginis’ a ‘Pontikis’.

Rozdiely a výhody orechov a semienok

Orechy a semienka sú obľúbenou chuťovkou, vhodnou na maškrtenie, ale aj na zasýtenie. Nie je však orech ako orech, a keďže dnes už vieme pohodlne zohnať nielen bežné - vlašské orechy, ale aj rôzne ďalšie exotickejšie varianty, bolo by dobré vedieť, v čom sa odlišujú, čo obsahujú a ako si vybrať tie, ktoré sú pre naše telo najvhodnejšie.

Oriešky vo všeobecnosti patria medzi potraviny s vysokým obsahom tých správnych - nenasýtených mastných kyselín, z ktorých nás budú pri orieškoch zaujímať najmä omega-3 a 6. Keďže oriešky sú bohaté na tuky, získavame z nich aj vyššie množstvo kalórií, preto by sme ich mali konzumovať vždy v rozumných množstvách. V našom jedálničku by však rozhodne nemali chýbať, keďže príjem omega-3 a 6 mastných kyselín pozitívne vplýva na naše zdravie.

Takýto zdroj dobrých tukov znižuje hladiny LDL cholesterolu a naopak zvyšuje hladiny HDL cholesterolu, ktorý má pre naše telo ochranný význam. Ukázalo sa, že chráni naše cievy pred rozvojom aterosklerózy a nepriamo tak znižuje kardiovaskulárne riziko. Tuky v našom tele majú však aj ďalšie pozitívne účinky, keďže slúžia napríklad ako rozpúšťadlo pre v tukoch rozpustné vitamíny - vitamíny A, D, E a K. Slúžia okrem iného aj ako „suroviny“ pre tvorbu hormónov!

Prehľad vybraných druhov orechov

Všetky orechy (liesky, mandle napokon aj gaštany) sú ovocia, presnejšie škrupinové a patriace do škrupinovín.

• Vlašské orechy: Sú v našich končinách najbežnejším druhom - dajú sa pohodlne kúpiť aj dopestovať a sú vhodné na široké použitie. Vlašské orechy obsahujú vysoký podiel omega-3 a 6 mastných kyselín, nájdeme v nich však aj vitamín E, B9, ale aj nejaké to množstvo bielkovín. Na 100 g vlašských orechov pripadá 15,23 g bielkovín a 13,71 g sacharidov.
• Mandle: Sú obľúbenou pochúťkou, ale aj súčasťou sladkostí či dezertov. Pre botanikov predstavujú zvláštnu skupinu, keďže niektorí autori mandle radia k ovociu, bežne ich však zaraďujeme medzi orechy. Mandle sa môžu pýšiť vysokým obsahom bielkovín - 21,15 g bielkovín na 100 g, ale aj obsahom nenasýtených mastných kyselín a minerálov ako železo, fosfor a draslík. Na 100 g mandlí pripadá aj 21,55 g sacharidov.
• Kešu: Sa vďaka svojej jemnej konzistencii stali, okrem obľúbeného snacku, aj zložkou vegánskych dezertov (keďže po namočení krásne zmäknú a dobre držia spolu). Kešu sú orechy s najvyšším obsahom sacharidov - nájdeme v nich 30,19 g sacharidov na 100 g. Okrem toho obsahujú aj 18,22 g bielkovín na 100 g a dostatok železa.
• Lieskové orechy: Obsahujú okrem omega-3 a 6 mastných kyselín aj vysoké množstvo vitamínov A a E. 100 g lieskovcov poskytuje zároveň 14,95 g bielkovín a 16,7 g sacharidov.
• Pekanové orechy: Patria k tým novším a modernejším druhom. Majú výbornú chuť a sú akousi „jemnejšou“ verziou klasických vlašských orechov. Obsahujú vysoký podiel omega-3 a 6 mastných kyselín, ale aj vitamíny - konkrétne A a E. Na 100 g obsahujú pekanové orechy len 9 g bielkovín a 14 g sacharidov, čo z nich robí jedny z orieškov s celkovo najnižším obsahom sacharidov.
• Arašidy: Hoci arašidy patria technicky skôr k strukovinám ako k orechom, pýšia sa najvyšším obsahom bielkovín zo všetkých orechov - na 100 g poskytujú až 25,8 g bielkovín. Nájdeme v nich aj 16,13 g sacharidov na 100 g, ale aj bohatú dávku polyfenolov, antioxidantov, flavonoidov a aminokyselín.
• Para orechy: Sú známe aj ako brazílske orechy a patria k tým najchutnejším. Majú veľké plody, takže ich stačí zjesť naozaj zopár. Okrem omega-3 a 6 mastných kyselín obsahujú aj selén. Na 100 g para orechov pripadá 14 g bielkovín a 12 g sacharidov.
• Pistácie: Obsahujú dobrý pomer nenasýtených mastných kyselín a vedci ich pravidelne odporúčajú ako zložku racionálnej výživy. Na 100 g pistácií pripadá 20,16 g bielkovín a 27,17 g sacharidov, čo z nich robí po kešu orechoch oriešky s druhým najvyšším obsahom sacharidov.
• Makadamové orechy: Pochádzajú z Austrálie a pýšia sa špecifickou chuťou. Okrem nenasýtených tukov obsahujú aj mnoho vitamínov a minerálov - najmä vitamín B1, horčík, mangán a meď. Na 100 g makadamových orieškov pripadá len 8 g bielkovín (čo je najmenej zo všetkých) a 14 g sacharidov.
• Píniové orechy: Sú nedocenené a pritom sa ideálne hodia na prípravu pesta a šalátov. Obsahujú vápnik, vitamíny E a K, a na 100 g píniových orieškov pripadá 14 g bielkovín a cca 13 g sacharidov.

Ovocie vs. zelenina: Botanický pohľad

Odpoveď na túto otázku sa zdá byť na prvý pohľad jednoduchá, avšak v skutočnosti to tak vôbec nie je. Botanická klasifikácia sa totiž neraz značne líši od toho, čo považujeme za ovocie a zeleninu v bežnom kulinárstve. Kým ovocie si zvyčajne spájame so sladkou chuťou a používame ho najmä v dezertoch, zeleninu si predstavujeme ako menej sladkú a vhodnú do hlavných jedál či príloh.

Z botanického hľadiska je ovocím plod kvitnúcich rastlín. Naopak, za zeleninu sa považujú ostatné časti rastlín, ako listy, stonky či korene. O zaradení medzi ovocie nerozhoduje sladkosť plodu, ale semená.

Podľa najznámejšieho amerického slovníka Merriam-Webster je ovocím všetko, čo na rastline narastie a slúži ako prostriedok, ktorým rastlina rozosieva semená do okolia. Orechy môžeme vo svojej podstate klasifikovať ako semienka, najmä stromov alebo strukovín, ako je tomu napríklad pri arašidoch. Mnohé, vrátane kešu alebo vlašských orechov, rastú ako semená plodov v kožovitých obaloch, a tie zvyšné botanici zaraďujú do skupiny známej ako „pravé oriešky“ - tie sú tvrdé, suché a rastú priamo na svojej rastline či kríku. Do tejto skupiny patria napríklad lieskovce alebo gaštany (áno, gaštany tiež botanicky zaraďujeme medzi oriešky!).

Kontroverzné druhy zeleniny a ovocia:

• Paradajky: Sú podľa znakov, že obsahujú semienka a dokonca aj chutia sladko, jednoznačne ovocie. Hoci vedci sú o tom striktne presvedčení, kulinárske zvyky hovoria o niečom inom. Paradajky sa nikdy a nikde nespracovávali na sladko, teda nie až tak nasladko, aby mohli ísť napríklad do dezertu. Preto ich niektorí výživoví odborníci považujú napriek ovocným znakom za zeleninu. Nájde sa aj niekoľko odborných názorov, ktoré ju radia k plodovej zelenine a tam by mali podľa väčšiny aj správnosti patriť.
• Papriky: Sú na tom podobne ako paradajky. Niektoré papriky sú štipľavé, no iné sladkasté, sú aj plodovou časťou rastliny, a preto by mali byť ovocím. Avšak, stále pre nich existuje skupina plodovej zeleniny.
• Tekvica: Je plodová zelenina. Hoci mnohé druhy sa používajú aj do sladkých koláčov a naozaj chutia sladko, tekvice sú tým, čím sa zdajú byť na prvý pohľad - zeleninou.
• Cuketa: Tiež patrí medzi plodové zeleniny a zaraďuje sa aj druhom tekvíc. Bola totiž vyšľachtená z klasickej tekvice. Taktiež sa používa do sladkých jedál a koláčov, bežne ju nájdeme aj v slaných pokrmoch.
• Melón: Patrí k tekviciam a cuketám, teda k plodovým zeleninám. Hoci pri tekviciach je väčšia polemika zaradenia, melón je jednoznačne zeleninou. Väčšinou sa totiž ani v kuchyni nepripravuje na sladko a ani sa nijako nespracováva.

Nové odrody orechov v našich záhradách

Škrupinové ovocie jednoznačne patrí do našich záhrad. Aj preto sme radi, že i v prípade týchto druhov dochádza k odrodovým posunom. Predstavíme vám niektoré novšie odrody.

Orechy

U nás sú dlhodobo najpestovanejším druhom tejto skupiny. Napriek svojej značnej veľkosti boli vždy súčasťou záhrad a hospodárskych dvorov. Vo veľkovýrobe zažívajú dnes dokonca nevídaný „boom“ a po jabloniach sú v našich sadoch druhým najpestovanejším ovocným druhom. K štandardným odrodám ako ‘Mars’, ‘Apollo’, ‘Jupiter’ či ‘Seifersdorfský’ pribudli populárne maďarské odrody. Súčasným trendom sú však odrody pochádzajúce z Francúzska a USA.

• Chandler: Pochádza z USA, aktuálne je najlepšia a najpestovanejšia na trhu. Stromy rastú stredne intenzívne a polovzpriamene, tvoria guľovité, robustné a harmonické koruny. Dokáže dorásť do výšky 10 až 20 m a priemeru 18 až 20 m. Odrode vyhovujú intenzívne tvary so sponom 5 x 6 m. Na rez reaguje veľmi dobre. Listy sú veľké a husté, majú balzamikovú vôňu. Pučanie aj kvitnutie sú neskoré. Do plodnosti vstupuje bezprostredne po výsadbe, plodí sublaterálne (80 až 90 percent). Je samoopelivá, mimoriadne úrodná - viac ako 10 t/ha.
• Fernor: Ide o francúzsku špičkovú úrodnú odrodu pre intenzívne výsadby. Stromy rastú stredne silno až pomaly. Koruny rastú úzko a vzpriamene, so stredným uhlom rozvetvenia. V dospelosti dokáže vo voľnom tvare dorásť do výšky 10 až 15 m. Optimálny spon je 6 x 5 m. Listy sú jemne aromatické, po rozdrvení majú typickú balzamikovú vôňu. Je čiastočne samoopelivá, opelia ju odrody ‘Lara’, ‘Franquette’ a ‘Fernette’. Pučí aj kvitne neskoro. Odroda má sublaterálnu plodnosť, plody rastú po celej dĺžke výhonkov. Vyžaduje preto úrodné a bohaté pôdy. Do plodnosti vstupuje skoro, tá je následne veľmi vysoká - 4 až 5 (8) t/ha.

Hikória pekanová

Pekanové orechy patria u nás medzi málo pestované ovocie, keďže boli dlho považované za teplomilný druh. S meniacou sa klímou a čoraz teplejšími zimami už nie je problém ani u nás dočkať sa úrody. Zvlášť, keď im doprajete chránenú polohu v južnom regióne. Botanicky sú pekanové orechy plodmi hikórie pekanovej (Carya illinoinensis). Tá dokáže narásť do výšky 20 až 40 m a do šírky 12 až 23 m. Stromy sú čiastočne samoopelivé, pre účel dopestovania plodov je lepšie vysadiť aspoň dva stromy.

Gaštany

V prípade gaštanov dochádzalo u nás v ostatných rokoch skôr k poklesu ich pestovania ako k rozmachu. Dôvod bol jednoduchý - čoraz viac a intenzívnejšie sa šíriace hubové a bakteriálne ochorenia. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa naše klasické európske gaštany začali čoraz viac krížiť s americkými a ázijskými druhmi. Výsledkom je viacero odrôd s výraznejšou odolnosťou. Aj vďaka nim sa gaštany opäť vracajú do našich záhrad.

• Marigoule: Ide o vynikajúcu francúzsku odrodu gaštana veľmi sladkej chuti. Stromy rastú pomalšie až stredne intenzívne. Tvoria polovzpriamené až vzpriamené habitusy, ktoré sú typické pre väčšinu hybridov. Kvety kvitnú v strednom termíne. Produkujú veľké množstvo peľu, odroda je výborným opeľovačom pre väčšinu odrôd so sterilným peľom. Odroda je samoopelivá. Do plodnosti vstupujú stromy v štvrtom až piatom roku, úrody sú stredne vysoké. Plody dozrievajú v stredne skorom termíne, čo je u nás koncom septembra. Sú pevné, stredne veľké až veľké - priemerne 50 až 65 ks/kg. Veľmi dobre sa skladujú (až do februára) a výborne sa šúpu. Majú vynikajúcu sladkú chuť, ktorou je táto odroda povestná. Šupka je lesklá, krásnej mahagónovej farby.
• Volou: Veľmi úrodná grécka odroda gaštana ideálna na varenie. Vznikla výberom pôvodných talianskych odrôd gaštana, obľúbená je najmä v Grécku. Rast je stredne bujný, stromy rastú veľmi pomaly. Kvety sú samoopelivé, odroda je tiež vynikajúci opeľovač pre iné odrody. Stromy sú veľmi produktívne, úrody sú stabilné. Plody zberajte v neskorom termíne - v polovici októbra. Sú veľké až veľmi veľké, v oplodí dozrievajú zvyčajne po dva až tri kusy. Sú trojuholníkového až guľovitého mierne splošteného tvaru. Šupka je lesklá, svetlohnedej farby, s typickými hnedými čiarami po povrchu. Je hrubá, preniká hlboko do záhybov jadra. Jadro je belavožltej farby. Je chrumkavé, stredne sladké, vynikajúcej kvality aj chute. Plody sú vhodné najmä na varenie a výrobu cukroviniek, vynikajúce sú tiež vo forme kompótov alebo nakladané v mede.

Liesky

Liesky patria, rovnako ako orechy, k najpopulárnejším druhom škrupinovín. Vďačia za to pomerne umiernenému rastu, výbornej vhodnosti na tvarovanie a okrasnému charakteru, a preto bývajú často súčasťou okrasných záhrad. Pestujú sa buď v kríkovej forme, alebo vo forme nižšieho stromčeka, pričom sú štepené na liesku tureckú (C. colurna). Sortiment liesok na Slovensku tvorili dlhé desaťročia tri až štyri základné odrody. Aj tu však nastal v ostatných dvadsiatich rokoch posun a na trh sa dostalo viacero odrôd zo zahraničia, prevažne z Talianska a Španielska. My vám predstavíme štvoricu zaujímavých tureckých odrôd.

• Extra Giagli: Má nízky vzrast, dá sa ľahko zberať zo zeme. Plody dozrievajú v septembri, sú polguľovitého tvaru, stredne veľké, hnedočervenej farby. Oplodie je tenké a ľahko sa oddeľuje od jadra. Jadro je chrumkavé, jemnej sladkej a príjemnej chuti, tvorí asi 56 percent plodu. Považuje sa za veľmi kvalitnú a úrodnú odrodu.
• Sivri Giagli: Atraktívna odroda vhodná najmä pre nižšie polohy. Rastie stredne intenzívne, vhodná je do záhrad aj intenzívnych výsadieb. Je čiastočne samoopelivá, vyššie a stabilnejšie úrody však dosahuje v kombinácii s inou odrodou, napríklad ‘Tobul’. Plody dozrievajú v septembri, sú podlhovasté, stredne veľké, svetlej hnedočervenej farby. Jadrá majú drsný povrch, v chuti sú sladké a chutné. Vypĺňajú asi 53 percent plodov. Považuje sa za kvalitnú a veľmi úrodnú odrodu.
• Palage: Odroda s podobnými vlastnosťami ako odroda ‘Extra Giagli’. Má nízky vzrast, plody sa dajú ľahko zberať zo zeme. Ak však krom doprajete dostatok priestoru a intenzívnejšiu agrotechniku, dokážu rásť veľmi mohutne. Plody dozrievajú v septembri. Sú veľké, majú guľovito-kužeľovitý tvar a sýtu červenohnedú farbu. Oplodie je pomerne tenké a ľahko sa oddeľuje od jadra. Jadrá sú sladké, chutné, s typickou dutinkou vnútri. Vypĺňajú asi 54 percent plodov. Považuje sa za produktívnu a kvalitnú odrodu.
• Tobul: Moderná odroda vytvárajúca stredne mohutné kry. Odporúča sa kombinovať ju s odrodou ‘Sivri Giagli’, s ktorou sa výborne opeľujú. Plody dozrievajú v septembri, sú veľmi veľké, pologuľovitého tvaru, hnedočervenej farby. Oplodie je pomerne tenké a ľahko sa oddeľuje od jadra. Jadrá sú chrumkavé, sladké, veľmi chutné, vypĺňajú asi 53 percent plodov.

tags: #pistacia #botanicky #ovocie #alebo #zelenina

Populárne príspevky:

• Návod na čistenie dvierok rúry Whirlpool
• Veterníky ako od babičky
• Hydratácia pleti s uhorkovou maskou
• Husacia pečeň zo Slovenského Grobu
• Zaujímavosti o lete kačíc