Pizza reťazce a kvalita potravín v Poľsku: Pohľad na slovenský trh

Poľsko, krajina s bohatou históriou a rozmanitou kultúrou, je pre Slovákov atraktívnym susedom. Cestovanie do Poľska je jednoduché a dostupné, či už autom, autobusom alebo letecky. Pri návšteve Poľska je zaujímavé sledovať aj ponuku a kvalitu potravín.

Diskusie o kvalite potravín na Slovensku často poukazujú na skutočnosť, že sme sa stali "odpadkovým košom Európy". Dôvodom je vysoký podiel dovozu potravín, ktorý dosahuje viac ako 50 %. Slovenskí spotrebitelia tak ročne vynaložia približne 4 miliardy eur na dovozové potraviny.

V posledných rokoch sa objavili problémy s kvalitou potravín dovážaných z Poľska. Ministerstvo pôdohospodárstva sa pokúša riešiť dovoz pokazených potravín, ale situácia je komplikovaná. Poľský maloobchodný reťazec Biedronka, ktorý plánuje otvoriť svoje prevádzky aj na Slovensku, čelí v Poľsku kritike za nedodržiavanie hygienických predpisov a predaj pokazeného mäsa. Ministerka Gabriela Matečná vyzvala obchodné reťazce, aby mäso pochádzajúce z Poľska nepredávali.

Často prichádzajú na Slovensko potraviny z Poľska, ktoré vykazujú pochybenia, alebo sú nebezpečné. Poľsko je zároveň popredným dodávateľom hydinového mäsa a vajec v EÚ. Aj v samotnej správe Najvyššieho kontrolného úradu Poľskej republiky z roku 2022 sa písalo, že poľské potraviny sú najnebezpečnejšie v rámci celej EÚ.

Mrazená pizza a pôvod surovín

Zaujímavosťou je, že mrazená pizza predávaná v slovenských reťazcoch pochádza prevažne z Nemecka, Poľska a Česka. Dokonca aj Estónsko zarába na dovoze pizze na Slovensko. Slovenský výrobok by ste hľadali zbytočne. Jedným z príkladov je mrazená pizza Casa di Mama, ktorá kysne priamo v rúre a nie je predpečená.

Prehľad pôvodu mrazenej pizze v slovenských reťazcoch

Všetka pizza predávaná v slovenských reťazcoch je prevažne z Nemecka, Poľska, Česka. Dokonca aj Estónsko si na nás zarobí avšak slovenský výrobok by ste hľadali zbytočne.

Typ Reťazec Pôvod
Dr. Oetker - Guseppe Tesco Made in Poland
Dr. Oetker - Casa di Mama Tesco Made in Germany
Deep pan-Tesco standard Tesco Made in Germany
Trattoria Tesco Made in Germany
Tesco Pizzeria Tesco Made in Austria
Tesco TNC Tesco Made in ČR
Tesco Corpus Tesco Made in Poland
Tesco mini Tesco Made in Germany
Pizza Clever Billa Made in ČR
Dr. Oetker - Casa di Mama Billa Made in Germany
Dr. Oetker - Guseppe Billa Made in Poland
Dr. Oetker - Ristorante Billa Made in Poland
MC Ennedy Lidl Made in Germany
Trattoria alfredo Lidl Made in Germany
Corpus Prosciutto Lidl Made in Poland
Albert Hypernova Hypernova Made in ČR
Dr. Oetker - Casa di Mama Hypernova Made in Germany
Dr. Oetker - Guseppe Hypernova Made in Poland
Dr. Oetker - Ristorante Hypernova Made in Poland
Euro Shopper Hypernova Made in ČR
Findus Kaufland Made in Italy
Dr. Oetker - Casa di Mama Kaufland Made in Germany
Dr. Oetker - Guseppe Kaufland Made in Poland
Vici Kaufland Made in Estonia
Classic Kaufland Made in Italy, Germany
Dr. Oetker - Ristorante Kaufland Made in Poland

Ekonomická kolónia a dôsledky dovozu

Situácia s dovozom potravín poukazuje na hlbší problém - Slovensko sa stalo ekonomickou kolóniou. Krajina nevyrába tovary každodennej potreby, ale ich dováža. Skutočné bohatstvo národa spočíva v schopnosti vyrábať to, čo sa spotrebuje denne pre najširšie vrstvy obyvateľstva. Vtedy je možné regulovať ceny, infláciu a rozhodovať o dôchodkovom veku.

Ak sa tovary každodennej spotreby dovážajú, krajina nemá žiadny vplyv na ich ceny, ktoré diktujú zahraniční výrobcovia. Výroba trvanlivého tovaru, naopak, vedie k tlaku na znižovanie nákladov, čo sa prejavuje aj na mzdách. Existuje stála hrozba presunu týchto produkcií do lacnejších lokalít.

Spotrebiteľské preferencie a dôvera

Slovenskí spotrebitelia sa často riadia cenou, nie kvalitou. Lacnejšie potraviny môžu byť menej kvalitné a obsahovať menej hodnotných surovín. Napríklad, slovenská šunka môže obsahovať menej mäsa ako šunka z Rakúska. Obchodné reťazce často tlačia na výrobcov, aby znižovali ceny, čo sa odráža na kvalite výrobkov.

Riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš uviedol, že aj na Slovensku sa dajú kúpiť kvalitné výrobky, ale zákazník sa musí rozhodnúť. Slovenský spotrebiteľ sa pri výbere z 50 druhov tovaru riadi najmä cenou. Odborníčka na zdravú výživu Alžbeta Béderová potvrdila, že najmä staršia generácia sa riadi cenou, zatiaľ čo stredná vrstva vyhľadáva skôr kvalitu.

Ako vyplynulo z prieskumu Zväzu obchodu SR, ktorý koncom minulého roka zrealizovala agentúra 2muse, v súčasnosti sú tromi hlavnými faktormi pri nákupe potravín čerstvosť, kvalita a cena. Okrem potravín slovenského pôvodu, ktoré preferuje 76 % respondentov, sú akceptovanými aj potraviny českého a nemeckého pôvodu. Naopak, vyššia miera nedôvery a negatívne skúseností sa spájajú s potravinami z Poľska.

Paradox je, že kvôli nezáujmu Slovákov sa naše zvieratá vyvezú do poľských bitúnkov odkiaľ príde späť na Slovensko. Bohužiaľ, cena je pre slovenských spotrebiteľov stále na prvom mieste.

Pizza Hut a konkurencia na trhu

Na slovenský trh sa po rokoch vracia sieť Pizza Hut. Spoločnosť Queensway Restaurants Slovakia, ktorá prevádzkovala pobočku Pizza Hut na Slovensku, má v portfóliu ešte štyri reštaurácie fastfoodového reťazca KFC. Obe značky rozvíja na viacerých trhoch poľský prevádzkovateľ AmRest. Na Slovensku patria do AmRestu kaviarne Starbucks a na jeseň štartuje návrat Burger Kingu po siedmich rokoch.

AmRest má s americkým majiteľom Pizza Hut uzatvorenú franchisingovú dohodu. Práva na vlastnenie či subfranchisu značky platia pre Poľsko, Česko, Maďarsko, Bulharsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko a aj Slovensko. Na Slovensku Pizza Hut pôvodne štartovala v roku 1997. Prvú prevádzku mala v centre Bratislavy, neskôr sa rozšírila tiež do Nitry, Košíc, Trnavy či Banskej Bystrice.

Zatiaľ čo sieť Pizza Hut sa zo Slovenska vytratila, na trh vlani prišla konkurenčná americká sieť Domino´s Pizza.

Odmlka značky Pizza Hut, ktorá koncom apríla zatvorila svoju poslednú slovenskú prevádzku v Petržalke, zrejme nebude mať dlhé trvanie. Pizza Hut sa ocitla na zozname medzinárodných retailových značiek, ktoré plánujú v tomto roku naštartovať expanziu na Slovensku. „Z oblasti food & beverage na trh nanovo vstúpia značky Burger King, Pizza Hut,“ hovorí pre TREND.sk Katarína Paule, vedúca retailového tímu poradenskej spoločnosti Cushman & Wakefield na Slovensku.

Na Slovensku Pizza Hut pôvodne štartovala v roku 1997. Prvú prevádzku mala v centre Bratislavy, neskôr sa rozšírila tiež do Nitry, Košíc, Trnavy či Banskej Bystrice. Zatiaľ čo sieť Pizza Hut sa zo Slovenska vytratila, na trh vlani prišla konkurenčná americká sieť Domino´s Pizza. O jej expanziu sa stará lokálny franchisingový partner, bratislavská eseročka APIM Gastro. Doposiaľ otvorila dve prevádzky v Bratislave, ponúka tiež online objednávku pizze s donáškou či osobným prevzatím.

Núdzové opatrenia a kontroly

Slovensko zavádza mimoriadne núdzové opatrenie na poľské hovädzie mäso, ktoré je reakciou na ďalší prípad dovozu závadného mäsa. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná vydala pokyn hlavnému veterinárnemu lekárovi SR na núdzové opatrenie na dovoz hovädzieho mäsa z Poľska.

Každá zásielka odteraz musí prejsť laboratórnymi testami a až po kontrole môže smerovať na slovenský trh. V Česku odhalili v 700 kilogramovej zásielke hovädziny nebezpečné baktérie salmonely. Na Slovensko sa z tejto dodávky dostalo 40 kilogramov mäsa.

„Nedovolím, aby zlyhania poľských orgánov opakovane ohrozovali slovenských spotrebiteľov. Štátna veterinárna a potravinová správa bude preto kontrolovať všetky dodávky poľského mäsa. 100 percent zásielok poľského hovädzieho mäsa bude musieť prejsť kontrolou predtým, ako sa dostane k spotrebiteľovi, do reštaurácii či jedální. Toto opatrenie bude platiť až do odvolania. Potravinoví inšpektori podrobia poľské mäso laboratórnym vyšetreniam na prítomnosť baktérií, zvyškov veterinárnych liekov, zneužívaniu rozmrazeného mäsa a aj kontrolám označenia prevádzok, z ktorých mäso pochádza. V prípade podozrenia z falšovania mäsa sa súčasne vykoná senzorické testovanie a kvalitatívna detekcia druhu mäsa.

„Každý príjemca poľského hovädzieho mäsa je povinný nahlásiť dodávku do elektronického systému Štátnej veterinárnej a potravinovej správy najneskôr 24 hodín pred dodaním. Inšpektori z neho odoberú vzorky a príjemca bude musieť počkať na výsledky testov.

Doposiaľ uskutočnili viac ako 550 cielených kontrol poľského hovädzieho mäsa. Kontrolám podrobujú mäso v skladoch, maloobchodoch, baliarňach, spracovateľských prevádzkach i na cestách. Od prepuknutia škandálu s poľskými bitúnkami sú potravinoví inšpektori neustále v pohotovosti.

Inšpekcia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) objavila pokazené mäso z Poľska aj na Slovensku. Konkrétne na východe krajiny, a to v Bardejove, Gaboltove a v Bidovciach a podľa najnovších informácií aj v ďalších prevádzkach.

VIDEO: Podozrivé mäso z pochybného poľského bitúnku sa objavilo aj v ZŠ v obci Bidovce neďaleko Košíc.

„Štátna veterinárna a potravinová správa spustila intenzívne cielené kontroly chladeného a mrazeného hovädzieho mäsa z Poľska. Kontrolujeme sklady, spracovateľské prevádzky, obchody aj prepravné vozidlá. K celej situácii sa vyjadrila aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. „Kontroly, ktoré sme spustili na ochranu slovenských spotrebiteľov napriek ubezpečovaniu poľských úradov, že sa závadné mäso mimo Poľska nenachádza, sa ukázali správne,“ povedala.

Generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Milan Lapšanský uviedol, že na Slovensku sa produkuje 27 000 ton kvalitného hovädzieho mäsa. Ďalších 12 000 ton sa dováža z krajín ako Nemecko, Česko, Poľsko, Holandsko a Írsko.

Premiér Peter Pellegrini (Smer) vyzval zriaďovateľov materských škôl, základných a stredných škôl, aby nakupovali pre stravovanie detí len mäso, ktoré má pôvod v kontrolovaných slovenských chovoch.

Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave vyjadruje poľutovanie nad tým, že na jednom z poľských bitúnkov dochádzalo k nelegálnej porážke chorých zvierat. Vzhľadom na to, že sa mäso z tohto podniku dostalo na Slovensko, poľský minister poľnohospodárstva Jan Krzysztof Ardanowski odoslal slovenskej ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej list, v ktorom vysvetlil celú situáciu.

„Poľské veterinárne orgány prijali všetky potrebné opatrenia na zabránenie tomu, aby sa choré mäso dostalo do obehu. Poľsko do krajín Európskej únie vyviezlo 2700 ton podozrivého hovädzieho.

Poľský minister poľnohospodárstva Krzysztof Ardanowski považuje najnovší prípad zabitia chorých kráv a obchodovanie s ich mäsom za „náhodný incident“, ktorý však kazí povesť poľských potravín. Povedal to v stredu v rozhovore v poľskom rozhlase.

Medzi príjemcami poľského mäsa boli traja odberatelia z východného Slovenska. Medzi nimi bol aj Ladislav Cabai z Bidoviec pri Košiciach. Kamennú prevádzku v obci nemá. „Vlastní chladiarenský voz, s ktorým mäso rozváža do okolia aj do Košíc,“ uviedol jeho sused.

Kde nakúpiť vhodné potraviny ak nie ste vo veľkom meste? | Kurz chudnutia, 9

tags: #pizza #reťazce #Poľsko

Populárne príspevky: