Domáca výroba syra: podrobný postup a recepty

Domáca výroba syra je fascinujúca cesta, ktorá spája vedu, umenie a tradíciu. Ponúka možnosť kontrolovať kvalitu surovín, experimentovať s príchuťami a objavovať nové chute. Od jednoduchých čerstvých syrov, ktoré zvládne aj začiatočník, až po zložitejšie zrejúce syry, ktoré vyžadujú trpezlivosť a skúsenosti.

S domácou výrobou syra objavíte nový svet chutí a možností. Mne trochu prácnosti nevadí, keď vidím ako dcére a manželovi strašne chutí!

Vymačkejte citron do mléka. Už 1 rok jíme pouze domácí sýr!

Výhody domácej výroby syra

  • Kulinársky zážitok: Tvrdý syr je vlastne mlieková konzerva, kde je mlieko v podobe syra dokonale zakonzervované a poskytuje nezabudnuteľný kulinársky zážitok.
  • Kvalita a čerstvosť: Máte kontrolu nad použitými surovinami a môžete si byť istí, že syr neobsahuje žiadne pridané konzervanty.
  • Dlhodobé uskladnenie: Takto upravený syr si môžeme uchovať na dlhšiu dobu a predzásobiť sa na zimné obdobie , kedy je domáceho mlieka nedostatok.
  • Vlastná výroba: Lisovaný tvrdý syr je lahôdka, ktorá sa dá aj v domácich podmienkach jednoducho vyrobiť.

Základné princípy výroby syra

Výroba syra je proces, ktorý zahŕňa zrážanie mlieka, oddelenie srvátky a následné formovanie a zrenie syra. Dôležité je používať kvalitné suroviny a dodržiavať hygienické zásady.

Výber mlieka: Základ kvalitného syra

Kvalita mlieka je kľúčová pre úspešnú výrobu syra. Najlepšie výsledky dosiahnete s čerstvým, nepasterizovaným mliekom od zdravých zvierat. Ak nemáte prístup k nepasterizovanému mlieku, môžete použiť aj pasterizované, ale vyhýbajte sa ultra-pasterizovanému (UHT) mlieku, ktoré nemusí správne reagovať so syridlom. Rôzne druhy mlieka (kravské, kozie, ovčie) poskytujú rôzne chute a textúry syra.

  • Kravské mlieko: Najčastejšie používané mlieko na výrobu syra. Ponúka širokú škálu chutí a textúr, v závislosti od plemena kravy a krmiva. Plnotučné kravské mlieko je ideálne pre krémové a bohaté syry.
  • Kozie mlieko: Má výraznejšiu, pikantnejšiu chuť ako kravské mlieko. Syry z kozieho mlieka sú často ľahšie stráviteľné a majú nižší obsah tuku.
  • Ovčie mlieko: Je najtučnejšie a najbohatšie mlieko, ideálne pre výrobu krémových a luxusných syrov. Má charakteristickú, mierne sladkú chuť.

Obsah tuku v mlieku ovplyvňuje chuť a textúru syra. Vyšší obsah tuku vedie k bohatšiemu a krémovejšiemu syru, zatiaľ čo nižší obsah tuku produkuje syr s pevnejšou a suchšou textúrou. Môžete experimentovať s rôznymi obsahmi tuku, aby ste dosiahli požadovaný výsledok.

Pri manipulácii s mliekom je nevyhnutné dodržiavať prísne hygienické pravidlá. Používajte čisté a sterilizované nástroje a dbajte na to, aby ste mlieko nekontaminovali baktériami, ktoré by mohli ovplyvniť chuť a kvalitu syra. Všetko náradie, ktoré príde do kontaktu s mliekom, je vhodné pred použitím sterilizovať.

Základné vybavenie pre domácu výrobu syra

Na výrobu syra doma budete potrebovať niekoľko základných nástrojov a pomôcok:

  • Veľký hrniec: Nerezový hrniec s hrubým dnom, ktorý zabezpečí rovnomerné zahrievanie mlieka.
  • Teplomer: Presný teplomer na meranie teploty mlieka je nevyhnutný pre správny priebeh výroby syra.
  • Nôž na syreninu (curd knife): Špeciálny nôž na rezanie syreniny na kocky, ktorý nepoškodí štruktúru syreniny. Môžete použiť aj dlhý nôž s tenkou čepeľou.
  • Sitko alebo plátno na syr (cheesecloth): Na oddelenie syreniny od srvátky. Môžete použiť aj špeciálne sitko na syr.
  • Formy na syr: Formy na syr rôznych tvarov a veľkostí na formovanie syra. Môžete použiť aj perforované nádoby alebo košíky.
  • Lisy na syr: Na lisovanie syra a odstránenie prebytočnej srvátky. Môžete použiť ručný lis alebo improvizovaný lis s použitím závažia.
  • pH meter (voliteľné): Na meranie pH mlieka a syreniny. Pomáha kontrolovať kyslosť a zabezpečiť správny priebeh fermentácie.

Ingrediencie potrebné pre výrobu syra

Okrem mlieka budete potrebovať aj ďalšie ingrediencie, ktoré ovplyvňujú chuť a textúru syra:

  • Syridlo (rennet): Enzým, ktorý zráža mlieko a vytvára syreninu. Dostupné sú rôzne druhy syridla, vrátane živočíšneho, rastlinného a mikrobiálneho. Dávkovanie syridla sa riadi podľa návodu výrobcu.
  • Kultúry: Špeciálne baktérie, ktoré sa pridávajú do mlieka na fermentáciu. Rôzne kultúry produkujú rôzne chute a textúry syra. Kultúry sú dostupné v sušenej alebo mrazenej forme.
  • Chlorid vápenatý (CaCl2): Používa sa na zlepšenie zrážania mlieka, najmä pri pasterizovanom mlieku.
  • Soľ: Používa sa na dochutenie syra, konzerváciu a kontrolu rastu nežiaducich baktérií. Môžete použiť morskú soľ, kamennú soľ alebo špeciálnu soľ na syr.
  • Bylinky a korenie: Na ochutenie syra môžete použiť rôzne bylinky a korenie, ako je cesnak, pažítka, oregano, čierne korenie, paprika a iné.

Postup pri výrobe hrudkového syra v domácich podmienkach

Je nevyhnutné dodržiavať základné hygienické pravidlá. Všetko náradie je najlepšie pred použitím sterilizovať tým, že ho prevaríme.

1. Náradie a pomôcky

  • Nerezová alebo smaltovaná nádoba
  • Teplomer
  • Smotanová kultúra /na zaočkovanie mlieka/
  • Chlorid vápenatý /zvyšuje kvalitu syreniny/
  • Syridlo
  • Injekčná striekačka na presné dávkovanie
  • Pohárik na rozmiešanie syridla
  • Metlička na miešanie
  • Sitko
  • Nôž na krájanie syreniny
  • Syrárska plachta alebo forma

2. Príprava mlieka na syrenie

Pri práci s mliekom použijeme antikorovú alebo smaltovanú nádobu, do ktorej najskôr dáme malé množstvo vody a necháme ho prejsť varom, čím zabezpečíme potrebnú sterilitu nádoby.

Množstvo mlieka

  • Na výrobu 1 kg čerstvého hrudkového syra je potrebné 5-7 litrov kravského mlieka, alebo 4-6 litrov ovčieho mlieka, alebo 8-10 litrov kozieho mlieka.
  • Na výrobu polotvrdého syra 10-11 litrov kravského mlieka
  • Na výrobu tvrdého syra 11-13 litrov kravského mlieka

Pre začínajúcich syrárov na vyskúšanie si postupu výroby doporučujeme použiť 5 litrov čerstvého kravského mlieka z mliekomatu alebo priamo z farmy, z ktorého by sme mali získať približne 700 g čerstvého hrudkového syra.

Ak nemáme poruke čerstvé mlieko a pracujeme s menej kvalitným mliekom z obchodu, do mlieka je potrebné pridať smotanu na šľahanie (na päť litrov mlieka 5 dcl smotany), čím sa priblížime k pôvodným vlastnostiam mlieka.

3. Pasterizácia

Aby sme docielili zdravotnú bezpečnosť mlieka, je potrebné, aby mlieko najskôr prešlo pasterizáciou. Platí to len pre čerstvé mlieko z mliekomatov a fariem. Mlieko z obchodu už nepasterizujeme, lebo je dostatočne tepelne ošetrené. Poznáme viaceré druhy pasterizácie:

  • Dlhodobá - mlieko zohrejeme na 62 - 65°C po dobu 20-30 minút
  • Krátkodobá /šetrná/ - mlieko zohrejeme na 71 - 72°C po dobu 30 sekúnd
  • Vysoká - mlieko zohrejeme na 85 - 95°C po dobu pár sekúnd

Pre výrobu syrov v domácich podmienkach je vhodná dlhodobá alebo krátkodobá pasterizácia, pri ktorej si mlieko zachová svoju typickú chuť, obsah vitamínov a minerálov. Mlieko zohrejeme na požadovanú teplotu podľa druhu pasterizácie. Po určenej dobe ho ochladíme v nádobe so studenou vodou na teplotu 30-35°C. Po pasterizácii je mlieko mikrobiologicky nezávadné a pripravené na syrenie.

4. Zaočkovanie mlieka

Mlieko je potrebné ešte pred syrením upraviť. Na získanie vyššej výťažnosti a skvalitnenie syreniny doporučujeme do mlieka pridať chlorid vápenatý CaCl2 v množstve 2 ml na 5 litrov mlieka. Chlorid pridávame do mlieka ihneď po pasterizácii a schladení na teplotu 30-35°C. Mlieko dobre premiešame.

Aby syr dobre kysol a vytvorila sa kvalitná syrenina, pridáme do tepelne ošetreného mlieka tekutý zákvas smotanovej kultúry Laktoflora (na päť litrov mlieka postačí 1 dcl smotanového zákvasu ). Pripravíme si ho podľa nasledujúceho postupu. Do 1 litra pasterizovaného mlieka zohriateho na teplotu 23°C pridáme obsah vrecka smotanovej kultúry a riadne premiešame. Nádobu s mliekom umiestnime na teplé miesto 23-25°C a necháme odstáť 16-20 hodín . Po tejto dobe uložíme zákvas na niekoľko hodín do chladničky, čím dosiahneme kultivovanú kultúru s optimálnou konzistenciou a chuťou.

Ak nemáme smotanovú kultúru, môžeme na zaočkovanie mlieka použiť 1 dcl kyslého mlieka alebo čistú kyslú smotanu v množstve 1% zo spracovávaného mlieka (na 5 litrov mlieka pridáme 50 ml kyslej smotany). Po zaočkovaní kultúrou necháme mlieko postáť 30 až 40 minút pri teplote max. 35°C.

5. Syrenie mlieka

Pri výrobe syrov je veľmi dôležitý výber syridla. Druh syridla si zvolíme podľa toho , aký syr ideme vyrábať. Ako dobrá pomôcka pri výbere nám poslúži stránka so špecifikáciami syridiel. V našom prípade použijeme na výrobu čerstvého hrudkového syra tekuté mikrobiálne syridlo Fromase 220 TL . Syridlo rozriedime v 1/2 dcl prevarenej vlažnej vody. Na 5 litrov mlieka ho budeme potrebovať 1,5 ml.

Mlieko postupne zohrejeme na teplotu 30-35°C. Syridlo po dosiahnutí tejto teploty za stáleho miešania rozlejeme na povrch mlieka a premiešavame ho ešte 3 minúty. Potom nádobu prikryjeme. Mlieko by malo začať asi po 20-tich minútach tuhnúť. Po 30-tich minútach skontrolujeme, či mlieko tuhne, naklonením nádoby. Ak sa syrenina od stien ľahko oddelí, skúšame jej pevnosť vpichnutím noža, ak je lom už tvrdý a lesklý, necháme ešte syreninu 10 minút postáť, a potom môžeme pristúpiť k spracovaniu syreniny. Počas syrenia dbáme na to, aby teplota mlieka neklesla pod 30°C. Celková doba syrenia by nemala presiahnuť 45 minút.

6. Spracovanie syreniny

Po uplynutí približne 40-tich minút by mala byť syrenina pripravená na ďalšie spracovanie. Teplotu syreniny udržiavame stále na 30-35°C. Povrch syreniny po celej ploche pokrájame nožom na kocky 2x2cm. Po 10 minútach odpočinku, keď z rezov vystúpi srvátka, syreninu harfujeme /premiešavame/. Ak nemáme syrársku harfu, použijeme metličku na šľahanie.

Pri výrobe lisovaných polotvrdých a tvrdých syrov syreninu prihrejeme na 40-42°C, aby bolo syrové zrno tvrdšie a mierne gumové. Harfovaním vytvoríme hrudky veľkosti 1x1x1 cm (veľkosti fazule). Po preharfovaní ešte zmes syreniny a srvátky premiešavame /dosúšame/ ďalších 15-20 minút, pokiaľ sa syrové zrno neuzavrie . Po dosušení a usadení syreniny na dno zlejeme uvoľnenú srvátku do pripravenej nádoby. Srvátka je veľmi výživná a poslúži po ochladení ako osviežujúci nápoj alebo si z nej vyrobíme žinčicu.

Usadenú syrenimu precedíme cez sitko a zo syreniny ešte vystláčame zbytok srvátky. Vznikne syrový základ, do ktorého môžeme primiešať trochu soli a zmes byliniek podľa chuti. Premiešanú syreninu vložíme do syrárskej plachty, kde ju postláčame, aby sa oddelilo čo najviac srvátky, pokiaľ srvátka zo zavesenej plachty len nekvapká, najviac však 10 minút. Hrudku v plachte ponecháme na formovanie a odkvapkanie 12-24 hodín pri teplote 18-22°C. Ak chceme pekne vytvarovanú hrudku, tak ju počas odkvapkávania 2-3- krát v plachte obrátime. Syreninu môžeme natlačiť aj do syrárskych foriem (na získanie požadovaného tvaru a veľkosti syra), po vybratí z formy ju necháme ešte dosušiť na podložke, aby mala prístup vzduchu aj zospodu. Po odkvapkaní povrch hrudky poutierame handričkou namočenou v slanej vode a uložíme do chladničky. Výsledkom je kvalitný syr vhodný na priamy konzum.

Vodu do syreniny pridávame len pri výrobe dohrievaných syrov holandského typu. Pri výrobe čerstvej hrudky môžeme syrenimu spracovať bez pridania vody pri teplote 30-35°C.

7. Solenie syra v slanom náleve

Ak syr nemienime ihneď skonzumovať, je potrebné ošetriť ho ešte pred uskladnením do chladničky, ponorením do slaného nálevu. Príprava nálevu - do jedného litra prevarenej vody pridáme 180 - 200 g kuchynskej soli a dobre premiešame až do úplného rozpustenia. Na 1 kg syra budeme potrebovať približne 4 - 5 litrov nálevu. Syr necháme ponorený v náleve 10 - 20 minút podľa jeho veľkosti. Syry je najlepšie konzumovať v čerstvom stave. Skladovať sa môžu pri teplote do 8°C maximálne 3 dni.

8. Kysnutie hrudkového syra

Aby syr nebol príliš sladký, aby získal typickú chuť a dalo sa s ním ďalej pracovať /výroba korbáčikov a pareníc/, je dôležité nechať syr vykysnúť. Hrudku po odkvapkaní uložíme na policu, povrch poutierame handričkou namáčanou v slanej vode a necháme ju 3 dni pri teplote 18-22°C vykysnúť. Dôležité je , aby teplota v miestnosti neklesla pod 18°C, lebo syr by riadne nevykysol a začal by horknúť. Treba myslieť aj na to, že z hrudky bude ešte stále vytekať srvátka, preto treba na policu pod hrudku umiestniť vhodnú nádobu. Ak chceme kysnutie urýchliť, hrudku umiestnime do miestnosti s teplotou 22-25°C, kde vykysne za 24-40 hodín. Vykysnutý syr je pripravený na ďalšie spracovanie alebo konzum.

9. Zretie hrudkového syra

Vykysnutý syr premiestnime do miestnosti s teplotou 13-15°C, kde bude prebiehať ďalej zretie syra. Povrch hrudky neustále potierame slanou vodou a hrudku 1-2- krát denne obraciame. Zretie by malo prebehnúť max. do 5-tich dní. Vykysnutý a vyzretý syr skladujeme v chladničke.

10. Spracovanie srvátky

Srvátka po výrobe syra obsahuje v priemere 8,6 % sušiny, 0,85 % tuku, 1,96 % dusíkatých látok, 1,65 % albumínu a globulínu, stopy kazeínu, 0,30 % popola, okolo 5 % mliečneho cukru, 0,103 % CaO a 0,152 % P2O5. Pri neopatrnej výrobe syra, výrobe oštiepkov a pareníc a ku koncu laktácie alebo pri prechode na inú pašu sa obsah sušiny a tuku zvyšuje.

Výroba žinčice spočíva vo vyzrážaní albumínu a globulínu rozpusteného a súčasnom zachytení zostatku tuku v srvátke.

Srvátka sa rýchlo za stáleho miešania zohreje na 60 °C, kým sa nezačne na povrchu jemne zrniť. Prestane sa miešať a dohreje sa na 85 - 87 °C, na povrchu sa vytvorí usadenina, ak praskne prestane sa zohrievať. Vyzrážaná hmota sa zozberá s takým množstvom tekutiny, aby sa dala rozmixovať. Hmota sa rozmixuje na kompaktnú hladkú tekutinu a rýchlo ochladí. Pri výrobe v kotli žinčica obsahuje 11,7 % sušiny, 2,5 % tuku, okolo 3 % albumínu a globulínu, stopy kazeínu, 0,6 % popola, okolo 5 % mliečneho cukru. Pritom sa vyrobí okolo 30 % žinčice zo spracúvanej srvátky.

Zváranica je zostatok po výrobe žinčice. Obyčajne sa skrmuje. Po vyčírení a pridaní vybraných kvasiniek sa z nej dá pripraviť šumivý, mierne alkoholický nápoj. Zváranica obsahuje 7,5 % sušiny, 0,2 % tuku, stopy dusíkatých látok, 5,2 % mliečneho cukru.

Kyslá žinčica sa pripravuje vykysnutím sladkej v otvorenej nádobe pri teplote 12-15 °C. Urda sa pripravuje tak, že srvátková vyzrážaná hmota sa zbiera do plachtičky a nechajú sa odcediť. Po odcedení sa hmota tvaruje, môže sa aj soliť. Urda obsahuje 50 - 59 % sušiny, 27 - 41 % tuku, 13 - 15 % bielkovín, 1,8 % popola. Zo 100 kg srvátky sa dá vyrobiť 5 - 8 kg urdy.

Žinčicový kefír je osobitne pripravená žinčica, prekvasená kefírovým kysnutím. Srvátka sa zohrieva pomalšie tak, aby zrážanie začalo 40 minút od zohrievania prachovým zrnom, ktoré má postupne prechádzať v jemné vločky. Podľa povahy vločiek sa zrážanie zastavuje pri teplote 70-80 °C. Zrazenina sa intenzívne rozbíja dovtedy, kým sa na drôtoch trepačky nezačne tvoriť súvislý povlak jemných zŕn v mliečne sfarbenej tekutine. Potom sa za stáleho miešania ochladzuje na teplotu 15 °C. Do žinčice sa pridáva sa 1-3 % kefírového kultúry. Hmota sa zamieša a plní do sterilných fliaš od šampanského vína asi do 3/4 obsahu, ktoré sa uzavrú upevnenými sterilizovanými zátkami. Fľaše sa uskladňujú na 5-6 dní pri teplote pod 18 °C a občas sa miešajú. Žinčicový kefír je možné pripravovať aj v sudoch, ktoré treba plniť naraz.

Čo sa dá v domácich podmienkach vyrobiť z 5 litrov kravského mlieka z mliekomatu?

1. Hrudkový syr o hmotnosti 0,6 kg

Na jeho výrobu sme použili 3 litre pasterizovaného mlieka. Syr bol vyrobený podľa uvedeného postupu. Do syrového základu sme primiešali 1 PL byliniek a 1/2 ČL soli. Syr kysol pri izbovej teplote 24 hodín.

2. Kvalitný domáci tvaroh o hmotnosti 250 g

Na jeho prípravu sme použili 2 litre pasterizovaného mlieka podľa nasledujúceho postupu. Mlieko necháme pri teplote 23°C skysnúť. Po skysnutí postupne zvyšujeme teplotu na 30°C. Túto teplotu treba udržiavať po dobu 50 minút a potom zmes preliať cez plachtu z gázy do pripravenej nádoby. Hotový tvaroh po odkapkaní uložíme do chladničky.

3. Srvátka - 1,5 litra

Srvátka nám zostala ako vedľajší produkt pri výrobe tvarohu. Po skysnutí mlieka sme nechali usadenú smotanu v mlieku, čím sme získali hustú srvátku jemne kyslej chuti pripomínajúcu žinčicu.

Lisovaný tvrdý syr

Lisovaný tvrdý syr je lahôdka, ktorá sa dá aj v domácich podmienkach jednoducho vyrobiť. Syr postupne dozrieva, mení chuť a farbu. Povrch syra je najskôr biely a postupne prechádza do typickej žltohnedej farby. Čím dlhšie dozrieva ako víno , tým získava na kvalite. Takto upravený syr si môžeme uchovať na dlhšiu dobu a predzásobiť sa na zimné obdobie , kedy je domáceho mlieka nedostatok. Tvrdý syr je vlastne mlieková konzerva, kde je mlieko v podobe syra dokonale zakonzervované a poskytuje nezabudnuteľný kulinársky zážitok.

Na výrobu tvrdých syrov potrebujeme vybavenie:

  • Sada na výrobu syrov
  • Lis na lisovanie syrov
  • Syrárska forma
  • Syrárska plachta na vystlanie formy
  • Podložka pod syr
  • Slaný roztok /na 1 liter prevarenej vody 200g soli/

Postup:

  • Výroba čerstvého hrudkového syra - najskôr si pomocou sady na výrobu syrov vyrobíme čerstvý hrudkový syr, ktorý poslúži ako základná surovina na výrobu lisovaného syra.
  • Hrudku syra necháme v plachte odkvapkať, po odkvapkaní ju umiestnime do syrárskej formy vystlanej syrárskou plachtou a nasleduje lisovanie.
  • Lisovanie syra - syry lisujeme vo formách, aby sme zo syra odviedli čo najviac srvátky a získali potrebný tvar a aby sa nám čo najlepšie spojili syrové zrná. Tlak a doba lisovania je daná postupom výroby jednotlivých druhov syrov. Pri lisovaní platí, že zo začiatku zaťažujeme formu nižším tlakom a tlak postupne zvyšujeme. Syr je potrebné v priebehu lisovania otáčať, všeobecne platí: prvé otočenie po hodine a záťaž do 5 kg, druhé otočenie po 3 hodinách a záťaž 8 až10 kg, tretie otočenie po 6 hodinách a záťaž môže byť až do 30 kg, záleží na veľkosti syra. Ak používame menšie formy, tak syr otáčame prvé 3 hodiny každú polhodinu a lisujeme približne 12 hodín. Pri výrobe čerstvých mäkých syrov syreninu vo forme nezaťažujeme, lisuje sa vlastnou váhou, občas ju však otočíme na dosiahnutie požadovaného tvaru.
  • Solenie v slanom náleve - nálev si pripravíme zo srvátky / ktrorú si odložíme z výroby hrudky/, pridáme do nej na 1 liter 100-150 g soli a do hotového nálevu syr ponoríme. Syr necháme v náleve 24-32 hodín a pravidelne ho raz za 4 hodiny otáčame.
  • Zretie syra - syr umiestnime do miestnosti s teplotou okolo 12-15°C na mriežku, aby bol prístup vzduchu aj zo spodu. Počas zretia je potrebné povrch syra aspoň 1x týždenne poutierať handričkou namočenou v slanom roztoku, prípadne vzniknutú pleseň jemne zoškrabať. Po ošetrení syr otočíme.

Recepty na domáce syry bez syridla

  • Indický syr Paneer: Jednoduchý recept, kde sa používa mlieko a citrónová šťava.
  • Domáci syr s kurkumou: Zdravý a chutný syr s kurkumou a cesnakom.
  • Domáci tvrdý syr: Ideálny pre sendviče, šaláty, pizzu alebo zapekanie.
  • Syr "Paprika": Korenený paneer s paprikou a rascou.
  • Domáci sedliacky syr: Mliečny syr so slanou chuťou, vhodný do šalátov, na občerstvenie, koláče a polievky.
  • Domáci ricotta z kefíru: Jemný tvaroh vhodný na pizzu, šaláty, omáčky, knedle a dezerty.
  • Rýchly domáci syr: Recept pre tých, ktorí nemajú čas stáť pri sporáku.
  • Domáci balkánsky syr: Syr s osolenou vodou, ktorý necháme uležať v chladničke.
  • Domáci syr Lučina: Zmiešame smotanu na šľahanie, kyslú smotanu, hustý biely jogurt a soľ. Necháme odkvapkávať na chladnom mieste.

Domáci parmezán

tags: #plachta #na #výrobu #syra #postup

Populárne príspevky: