Plátky na Tenor Saxofón: Druhy a Materiály
Tenor saxofón je dychový nástroj, ktorý si získal popularitu vďaka svojej univerzálnosti a výraznému zvuku. Pre dosiahnutie optimálneho zvuku je dôležitý výber správneho plátku. Tento článok sa zameriava na rôzne druhy a materiály plátkov pre tenor saxofón, ako aj na vývoj dychových nástrojov v hudobnej histórii.
Vývoj Dychových Nástrojov
V hudobnej histórii prešli dychové nástroje zložitou cestou vývoja. Ich delenie zodpovedalo súčasnému princípu. Technika hry na takmer všetky dychové nástroje vychádzala z podstaty prefukovania do vyšších harmonických tónov. Drevené dychové nástroje na ceste k ich dnešnému tvaru a technickej podoby prekonali veľmi komplikovaný vývoj.
Drevené Dychové Nástroje
Píšťalové nástroje poznali aj Egypťania, Arabi, Číňania a Japonci. Najstaršie z tejto skupiny sú nástroje flautové a to hlavne priame. Flauta priečna a nástroje šalmajové sa v Európe rozšírili hlavne zásluhou Arabov v 8. storočí. Z dvojjazýčkových šalmajov sa vyvinuli hlavne bomharty, ktorých bola podľa Praetoria v 17. storočí celá skupina. Z basového bomhartu sa postupne v 16. storočí vyvinul fagot - ešte bol bez mechaniky a zo sopránového hoboj. Oba tieto nástroje potom v baroku spolu s priamymi flautami tvorili základ dychovej zložky barokového orchestra. Priame flauty v 18. storočí ustúpili priečnym flautám. Okrem nich sa používali aj krivé rohy - krumhorny. Tento nástroj mal celkom 8 dierok a mal dvojitý plátok. mali veľmi jemný tón. Dvojplátkovým nástrojom bol aj raket, ktorý sa používal v 16. a 17. storočí. Tvarovo to bol nízky valec z tvrdého dreva, a v ktorom bolo 10 kanálikov, mal celkovo 9 dierok. Vyrábal sa v 3 veľkostiach od zvukovo basovej polohy až po diskantovú. Z praxe ho vytlačil fagotový dulzian. Z jednojazýčkového - aj jednoduchý plátok - vznikol koncom 17.
Plechové Dychové Nástroje
Najstaršie perové nástroje sa vyrábali z materiálov, ktoré poskytovala príroda: drevené pníky, rohy zvierat a pod. Perové nástroje sa delili na dve skupiny:a) nástroje rohovéb) trubkové.Významný medzník nastáva v 12. storočí, keď vznikol lovecký roh, ktorý bol od 14. storočia kruhovito zatočený. Na prelome stredoveku a novoveku sa v hudobnej praxi výraznou mierou presadzuje rodina cinkov alebo sa im tiež hovorí kornet. Spočiatku - v 15. storočí - to bol diskantový cink, neskôr k nemu pribúda tenorový a basový cink. Cinky sa používali hlavne v súborovej hre v spojení s inými dychovými nástrojmi. Mali mierne zahnutý tvar v priereze vytvárajúci šesťhran. Boli potiahnuté kožou, pretože po dĺžke sa skladali z dvoch kusov a koža ich vlastne držala pokope. Mali kovový kotlíkovitý nátrubok, menšie mali kotlíkovú dutinu priamo v nástroji. Mali príjemný nie príliš jasný zvuk. Používal ich ešte vo svojich kantátach J. S. Bach, pričom v nedávnej minulosti sa nesprávne nahradzovali tzv. Bachovou trubkou - bachovkou. Cink mal rozsah asi 2 a pol oktávy. Zvláštnym druhom bol serpent, nazývaný podľasvojho hadovitého tvaru. Jeho tónový rozsah bol od D do a1. Používali sa vo svojej prirodzenej podobe bez mechaniky. Pozauna bola schopná hrať chromatické tóny a predstavovala jeden z najdokonalejších dychových nástrojov. Vo svojej takmer nezmenenej podobe sa používa až do súčasnej doby. V 16. a 17. storočí sa používali zbory pozaun - podobne ako violy da gamba - hlavne v chrámovej hudbe. Trubka sa používala spočiatku ako nástroj prirodzený. Ventily pre trubku boli vynájdené až v 19. storočí. Bol to v podstate signálny nástroj. Lesný roh sa dostal do barokového orchestra až okolo roku 1700 prvý raz vo Francúzsku. Spočiatku sa používal prirodzený lesný roh v rôznych veľkostiach a ladeniach. Lesný roh mohol hrať chromatické tóny až po zavedení ventilov v 19.
Saxofón
Saxofón je dychový nástroj vyrábaný prevažne z mosadze. Nástroj bol pôvodne skonštruovaný za účelom zaplnenia medzery medzi drevenými a plechovými nástrojmi. Technicky sa radí sa medzi drevené nástroje. Aj napriek tomu že má nižší rozsah ako jeho predchodca klarinet, časom získal na ešte väčšej popularite. Základnými typmi sú soprán saxofón, alt saxofón, tenor saxofón a barytón saxofón.
Saxofón vynašiel okolo roku 1840 belgický nástrojár, flautista a klarinetista Adolphe Sax. Hoci saxofóny hneď v niekoľkých veľkostiach skonštruoval už na začiatku 40. rokov 19. storočia, nástroj mu bol patentovaný až 28. júna 1846, a to na 15 rokov. Nástroj bol prvýkrát predstavený verejnosti na výstave v Bruseli v roku 1841. Išlo o basový saxofón ladený v C. Adolphe Sax tiež na začiatku 40. rokov poriadal súkromné výstavy pre parížskej hudobníkov. Jeho pôvodným zámerom bolo vytvoriť 14 typov saxofónov, realizované boli len niektoré. Nie je známe, čo inšpirovalo Saxe k vytvoreniu saxofónu, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa pokúsil nasadiť klarinetové babku na ofikleidu, čo vytvorí nástroj sa saxofonovým zvukom. Adolphe Sax okrem iných nástrojov konštruoval na konci tridsiatych rokov i ofikleidy.
Saxovým zámerom, jasne určených v jeho spisoch, bolo skonštruovať celkom nový dychový nástroj, ktorý by znel dobre v nízkych polohách a ktorý by kombinoval dobrú ovládateľnosť drevených nástrojov s masívnym a razantným tónom žesťových nástrojov. Adolphe Sax navrhol celkovo 14 typov saxofónov, ale niektoré neboli dodnes skonštruované.
Nástroj bol pôvodne navrhnutý pre potreby klasických symfonických orchestrov, skladatelia ho ale dlhú dobu prakticky ignorovali; v menšej miere sa presadil len u vojenských kapiel. Masovo sa rozšíril až od nástupu jazzu na prelome 19. a 20. storočia. Saxofón je svojimi zvukovými vlastnosťami pre tento žáner ďaleko vhodnejšie než pre potreby vážnej hudby. Počas platnosti patentu (1846 - 1866) nesmel byť nástroj vyrábaný ani upravovaný nikde inde ako v Saxová továrni, avšak tento aj Saxová početné ďalšie patenty boli neustále porušované jeho súperi. Po vypršaní platnosti patentu v roku 1866 predstavilo mnoho rôznych výrobcov svoje modely v rôznych úpravách. Je využiteľný v koncertných zoskupeniach, ale aj veľkých orchestroch.
Ktorý saxofónový plátok je najlepší pre začiatočníkov
Druhy a Materiály Plátkov pre Tenor Saxofón
Plátky pre tenor saxofón sa vyrábajú z rôznych materiálov, pričom najbežnejšie sú trstinové a syntetické plátky. Každý materiál má svoje výhody a nevýhody, ktoré ovplyvňujú zvuk, odozvu a životnosť plátku.
Trstinové Plátky
Trstinové plátky sú tradičnou voľbou pre saxofonistov. Sú vyrobené z trstiny Arundo donax a ponúkajú bohatý, teplý zvuk. Medzi populárne značky trstinových plátkov patria:
- Vandoren: Plátky francúzskeho výrobcu Vandoren sú považované za špičku medzi plátkami. Spoločnosť Vandoren bola založená už v roku 1905.
- Rico Royal: Rico Royal sú obľúbené saxofónové plátky. Plátek Rico Royal má tradiční francouzký střih pro větší odezvu, zejména v nižších rejstřících.
- D'Addario Royal: Tenorsaxofónové plátky D´Addario Royal patria dnes už medzi tradičné produkty na trhu. Oproti plátkom D´Addario Rico majú tenší profil rezu. Sú navrhnuté pre veľmi ľahký ozev a sú tak vhodné pre začínajúcich študentov. Výrobca spracováva iba vlastnoručne vypestovanú...
Syntetické Plátky
Syntetické plátky sú vyrobené z karbónových vlákien alebo iných syntetických materiálov. Sú odolnejšie voči vlhkosti a teplotným zmenám, čo zaručuje dlhšiu životnosť. Medzi populárne syntetické plátky patria:
- Fiberreed: Fiberreed Natural Classic tenor sax je plátok vyrobený z karbónových vlákien. Ide o unikátny materiál, ktorého štruktúra je navrhnutá presne podľa vzoru vlákien trstiny. Fiberreed Carbon Onyx je plátok vyrobený z karbónových vlákien. Fiberreed Carbon je plátok vyrobený z karbónových vlákien. Fiberreed Carbon Classic alt sax je plátok vyrobený z karbónových vlákien.
- Legere: Plátky Légére sú vyrábané zo špeciálneho polypropylénového materiálu, ktorý je úplne nezávadný, netoxický a používa sa bežne v potravinárstve. Každý plátok je potom zvlášť testovaný na tvrdosť a ručne balený. Vďaka strojovému strihaniu sú plátky Légére presne...
- Forestone: Forestone Unfiled tenor sax je plátok vyrobený z unikátneho syntetického materiálu, ktorý imituje trstinu.
Plátky s povrchovou úpravou
- Plasticover: Plasticover sú obľúbené dreveno-plastové plátky na saxofón.
Príslušenstvo pre Tenor Saxofón
Okrem plátkov existuje mnoho ďalšieho príslušenstva, ktoré môže zlepšiť hru na tenor saxofóne:
- Ligatúry: Vandoren LC alt sax P je ručne vyrábaná ligatúra z pravej kože pre alt saxofón. Obsahuje tri vymeniteľné pritlačné doštičky pre zmenu zvuku. Vandoren LC Bb klarinet P je ručne vyrábaná ligatúra z pravej kože. Obsahuje tri vymeniteľné pritlačné doštičky pre zmenu zvuku. Vandoren LC M/O AP je ligatúra na alt saxofón vo "vintage" prevedení. Ponúka symetrické uťahovanie unikátnym skrutkovým mechanizmom. Vandoren LC M/O DP je ligatúra na alt saxofón vo zlatolakovanom prevedení. Vandoren LC M/O GP je ligatúra na alt saxofón pozlátená 24 karátovým zlatom. Ponúka symetrické uťahovanie unikátnym skrutkovým mechanizmom. Vandoren LC M/O Bb klarinet BP je kovová ligatúra čiernej farby, ktorá ponúka rýchle a symetrické uťahovanie s unikátnym skrutkovým mechanizmom. Francois Louis Ultimate Gold je obľúbená ligatúra vyrobená vo Francúzsku. Je vhodná na kaučukové alt saxofónové hubičky.
- Hubičky: Meyer M5M je kaučková hubička pre alt saxofón s odklonom 5 (1,8 mm) a stredne veľkou komorou. Patrí medzi najpoužívanejšie jazzové hubičky na svete. Otto Link Tone Edge je kaučuková barytón saxofónová hubička s odklonom 7 (.108" alebo 2.75 mm) a stredne veľkou komorou.
- Obaly: SF Winds TX10 je polstrovaný ľahký obal na tenor saxofón vyrobený z nepremokavého materiálu Cortexin.
- Čistiace prostriedky: BG France A30 L je vyterák určený na vnútorné čistenie tenor saxofónu.
- Ochranné nálepky: BG France A10 L je ochranná lepka na saxofónové a klarinetové hubičky vhodná pre hráčov každej úrovne.
Tabuľka Materiálov a Vlastností Plátkov
| Materiál | Výhody | Nevýhody |
|---|---|---|
| Trstina | Bohatý, teplý zvuk | Kratšia životnosť, citlivé na vlhkosť |
| Syntetika | Dlhá životnosť, odolné voči vlhkosti | Menej prirodzený zvuk |
| Dreveno-plast | Odolné, špecifický zvuk | Špecifický zvuk nemusí vyhovovať každému |
tags: #platky #na #tenor #saxofon #druhy #a


