Plesnivec: Druhy syrov a ich použitie

Už ste niekedy stáli pred chladničkou so syrom v ruke a skúmali pohľadom jeho povrch? Ide o ušľachtilú pleseň alebo ho je lepšie radšej vyhodiť?! Naučte sa základné informácie o trvanlivosti a skladovaní syrov a nemusíte viac pochybovať.

Plesňové syry zaraďujeme medzi zrejúce syry, ktoré na to, aby získali svoju lahodnú a výraznú chuť potrebujú čas. Je to čas zretia. Plesňové syry buď milujete, alebo neznášate. Ich chuť i aróma sú veľmi špecifické a nie každému príjemné. Pri ich konzumácii by ste mali byť opatrní ak máte alergie alebo citlivý žalúdok.

Ak sa vám na potravine v domácom prostredí vytvorí pleseň, treba túto potravinu vyhodiť, pretože je zdraviu škodlivá. No výrobky s plesňou, ktoré kúpite v obchode, sú zdravotne neškodné. Preto sa nemusíte báť jesť plesnivý syr, ktorý je v záruke a máte ho správne uskladnený.

Niektorí ľudia sa aj napriek všetkému domnievajú, že pleseň je vždy len pleseň a zastávajú názor, že plesnivé veci sú škodlivé, a preto by sa nemali konzumovať. Títo ľudia si ale neuvedomujú, že pleseň môže aj liečiť. V laboratórnych podmienkach vytvorené plesne, určené na použitie pre ľudí, majú skutočne široké využitie.

Kmene kultúrnych plesní sa používajú napríklad na výrobu rôznych fermentovaných potravín, organických kyselín, enzýmov, liečiv, mastných kyselín, aminokyselín, či dokonca vitamínov.

Keďže sa jedná o produkty, ktoré už obsahujú pleseň, mali by ste si dávať pozor na ich skladovanie, pretože sa na nich môže divoká (škodlivá) pleseň vytvoriť omnoho skôr, ako na iných potravinách. Ak spozorujete, že sa na syre vyskytol iný druh plesne, alebo že sa pleseň nezvyčajne zväčšuje, radšej takúto potravinu vyhoďte. Plesnivé syry určite nenechávajte dlhší čas mimo chladničky, alebo chladného miesta v špajzi. V teple sa môžu rýchlo rozmnožiť nežiadúce mikroorganizmy a vy môžete svojmu telu naozaj uškodiť. Najlepšie miesto na syry alebo potraviny s plesňou, je spodná časť chladničky.

Aké sú zdravotné benefity konzumácie plesňových syrov?

Ako uvádza portál Telegraph.co.uk, konzumácia rokfortu pomáha chrániť pred kardiovaskulárnymi chorobami. A to aj napriek tomu, že obsahuje vysoký podiel soli a tuku. Podľa vedcov má tento druh syra protizápalové vlastnosti a podporuje pravdivosť známeho „francúzskeho paradoxu“, teda zdravotnú zvláštnosť Francúzov, ktorí napriek tomu, že ich strava obsahuje veľa nasýtených tukov, ostávajú štíhli, zdraví a dožívajú sa relatívne vysokého veku.

Podľa portálu Livestrong.com nájdeme v modrom syre aj dávku vitamínov a minerálov, napríklad vitamín A, D, B12; z minerálov sodík, horčík, zinok a vápnik nevyhnutný pre zdravý vývoj a stav kostí.

Druhy plesňových syrov

Syry s modrou, alebo zelenou plesňou

Tieto syry majú pleseň vo vnútri hmoty. Zrejú prinajmenšom dva týždne, ich konzistencia však pri tomto čase býva viac menej tuhá a drobivá. Až dlhším zrením, niekedy až v dĺžke 6 mesiacov sa mení ich konzistencia, chuť i aróma. Čím dlhšie zrejú, tým sú mäkšie, ich chuť sa stáva pikantnejšou a lahodnejšou.

Medzi najznámejšie syry s modrou, alebo zelenou plesňou bežne dostupné aj u nás sú syry Roquefort, Gorgonzola alebo Niva.

Syr Roquefort je prvým francúzskym syrom, ktorý má svoju ochrannú známku. Vyrába sa z kvalitného plnotučného ovčieho mlieka. Obsah sušiny v syre je 56% a obsahuje 52% tuku. Názov má podľa francúzskej obce Roquefort. Modrá pleseň ktorá je použitá pri jeho výrobe sa nazýva Penicillium roqueforti a nachádza sa len v jaskyniach.
Syr Gorgonzola má svoju tradíciu v Taliansku a svoj názov získal podľa lombardskej obce, kde sa zaoberajú tradíciou výroby syrov. Doba zretia je od 3 do 6 mesiacov. Za tento čas získa Gorgonzola svoju typickú pikantnú, ostrú a jemne štipľavú chuť. Táto lahôdka sa hodí aj so špenátom do netradičných palaciniek, do šalátov, ako súčasť omáčok na cestoviny, či ako súčasť do zapekaného jedla.
Syr Blue Stilton je syr roquefortského typu, ktorý sa už stovky rokov konzumuje na britských ostrovoch. Aktuálne je ale známy na celom svete a niekedy je dokonca označovaný za „kráľa syrov“. Blue Stilton je tradičný anglický syr, ktorý sa na britských ostrovoch vyrába už od počiatku 18. storočia. Syr dostal meno podľa obce Stilton, hoci v nej sa nevyrába.
Syr Niva sa vyrába z kravského mlieka a je v podstate alternatívnou formou francúzskeho ovčieho syra Roquefort. Obsahuje 50% tuku v sušine, ktorá je v syre zastúpená až v 52-tich %-tách. Chuť syra je výrazne pikantná, slaná a má príchuť po ušľachtilej plesni. 100g syra Niva obsahuje približne 29g tuku, 19g bielkovín a veľmi malé množstvo sacharidov. Zaujímavé je, že tento syr je známy prevažne na Slovensku v Česku, kde má aj svoj pôvod.

Syry s bielou plesňou

Sú to syry, s plesňou na povrchu. Na výrobu syrov s bielou plesňou na povrchu sa používa šľachtená pleseň Penicillium camemberi. Preto aj tieto syry poznáme ako syry camemberského typu. Čas zretia týchto syrov je 7-9 dní. Je to však len základné zretie, ktoré môže ďalej pokračovať vo vnútri syra a to až do dvoch mesiacov. Počas zretia získavajú výbornú syrovú chuť.

Najznámejšími syrmi s bielou plesňou sú Camembert, Brie, ďalej Encián, Plesnivec, ale aj syr Hermelín. Syry sa vyrábajú z kvalitného plnotučného mlieka. Preto aj obsah tuku v syroch je pomerne vysoký.

Camembert je mäkký syr krémovitej konzistencie. Biela pleseň sa nachádza na povrchu vo forme „kôrky“, vnútro je žltkavé a pružné. Pravý dezertný syr Camembert pochádza z Normandie a odporúča sa k nemu červené víno značky Bordeaux.
Syr Brie sa hodí nielen k vínu, ale i ako dezert. Jedná sa o francúzsky syr, známy mäkkým, jemným a smotanovým cestom s tenkou vrstvou plesne na povrchu. Jeho sladkavú chuť si môžete vychutnať na teplej hrianke.

Syry dvojplesňové

Ide o syry s kombináciou bielej plesni na povrchu a modrej vo vnútri.

Skladovanie plesňových syrov

Plesňové syry držíme v chladničke. Zrejúce syry majú často svoju typickú vôňu, ktorá môže byť pre niekoho veľmi aromatická. Čím dlhšie syr zrie tým je táto vôňa intenzívnejšia. Syry skladujeme dobre uzatvorené či už v uzatvorenej nádobe alebo v nepriedušnom obale. Je to hlavne z dôvodu zamorenia typickou vôňou celú chladničku. Aromatická vôňa týchto syrov však nevplýva negatívne na chuť. Práve naopak.

Ako správne skladovať syry?

Už pri výbere produktu v obchode si je dôležité uvedomiť, že každý syr má kvôli svojmu zloženiu inú trvanlivosť. Dôležitú úlohu má obsah vody, respektíve sušiny vo výrobku. Najkratšiu trvanlivosť majú čerstvé syry, tvaroh a syry v slanom náleve. Vo všeobecnosti platí, že čím je syr tvrdší, tým dlhšia je jeho trvanlivosť. Tieto druhy syrov obyčajne dlhšie dozrievajú. To ale neznamená, že ho môžete nechať "dozrievať" týždne aj vo vašej chladničke.
Ak viete, že syr budete čoskoro konzumovať, stačí, keď bude zabalený v potravinárskej fólii, aby neoschol. Ak však ide o dlhšiu dobu, napríklad viac ako týždeň, je dobré vymeniť fóliu za pergamenový papier, ktorý zabraňuje vysychaniu syra, no zároveň odvádza aj jeho vlhkosť, aby syr neplesnivel.
Plesňové syry sú špecifické a podľa potravinárov by sa mali skladovať osobitne v uzatvárateľnej škatuľke, aby vám pleseň "nezamorila" celú chladničku. Do uzatvárateľných nádob by sa mali dávať všetky aromatickejšie syry, aby vám od nich nevoňali ostatné potraviny. Plesňové alebo zrejúce syry sa neodporúča skladovať dlhšie ako pár dní. Plesňové syry by sa nemali skladovať vybalené, pretože rýchlo vyschnú. Zabalené vydržia až do posledného dňa dátumu spotreby. Aromatické či pikantné môžu ešte o čosi dlhšie.

Toto si všímajte

Na tvrdom syre sa môže občas objaviť aj biely povlak - biela, ohraničená pleseň. Tá sa ale nemôže dostať do vnútra tvrdých syrov a stačí ju odkrojiť alebo ľahko potrieť zriedeným octom. Ak už pleseň chytá aj iné farby, syr bez milosti vyhoďte. Že je so syrom niečo zle, spoznáte aj podľa toho, že zhorkne. Syr by mal mať konzistenciu a farbu typickú pre daný druh syra.
Kvalitný syr spoznáte aj podľa jeho vône. Syry s bielou plesňou na povrchu majú príjemnú šampiňónovú arómu. Po stlačení palcom by mali byť mierne pružné. Pleseň na povrchu musí byť snehobiela, ak sa na nej začnú tvoriť svetlohnedé plôšky, syr je prezretý. Zjesť ho ešte môžete, no sklame vás jeho vôňa.
Syry rokfortového typu sú charakteristické modrou či zelenou plesňou, pričom celý syr by mal byť svetlobielej farby. Jeho vnútorná časť by mala byť pevná. Ak je pleseň na ňom skôr čierna alebo do ružova so žltými oblasťami, je to signál, že syr už nie je v poriadku. Tiež nie je v poriadku syr, ktorý je na povrchu slizký alebo naopak vyschnutý.

5 tipov do kuchyne

Pri plesňových syroch, ktoré sú balené si vždy pozrite dátum spotreby.
Skladujte ich v pôvodnom obale pri teplote 4 až 8 stupňov Celzia.
Syry s povrchovou plesňou, ktoré nie sú dostatočne zrelé, nechajte dozrieť v chladnejšej miestnosti, ale nie v chladničke.
Konzumácii zožltnutých syrov s nie dobrou arómou sa radšej vyhnite.
Z plesňových syrov si viete pripraviť veľmi chutné nátierky.

💡 5 tipov, ako správne skladovať potraviny v chladničke | Jednoduché tipy a triky | Lidl Slovensko

tags: #plesnivec #syr #druhy #a #použitie