Podáva sa cukor alebo chlieb so soľou novomanželom: Tradícia a zvyky Slovenskej svadby

Svadba je jedným z najvýznamnejších dní v živote človeka. Prípravy na ňu sú často náročné a zahŕňajú množstvo rozhodnutí, od výberu miesta až po zostavenie svadobného menu. Povery a zvyky existujú medzi ľudstvom už od jeho počiatkov. Veľa z nich pramenilo zo symbolizmu, či len z ľudových a náboženských tradícií, viery v zlých duchov a zo strachu z racionálne nevysvetliteľnej reality. Spájali sa s nimi všetky okolnosti života, svadby nevynímajúc. Aj keď ste nikdy na žiadne povery neverili, a ani veriť nemienite, možno práve počas predsvadobných stresov vám pomôžu zastaviť sa, spomaliť, či len pousmiať nad tým, čoho všetkého sa máte vystríhať, alebo aké rituály a zvyky by ste mali prísno dodržiavať.

Zvyky sprevádzajúce svadobný obrad

* Odjazd do kostola alebo obradnej siene je sprevádzaný veľkým rámusom. Je to opäť z toho dôvodu, aby sa zahnali negatívne nadpozemské sily. Zatiaľ čo sa niekedy práskalo bičom, dnes ako náhodní okoloidúci žasneme nad trúbiacou kolónou áut a dúfame, že zahliadneme aj samotnú nevestu.* Okvetné lístky, ktoré sú symbolom plodnosti, rozhadzujú družičky, čo by mali byť hlavne slobodné dievčatá, navyše odeté v podobných šatách ako nevesta. Nielen že to na fotkách pekne vyzerá, ale traduje sa, že týmto sa nevesta opäť chráni pred zlými duchmi, ktorí sa takto mätú, aby pravú nevestu nespoznali.* Ak budete mať svadbu v kostole alebo vám pri obrade bude horieť sviečka, dobre pozorujte jej plameň. Vraví sa, že čím búrlivejšie sa mihotá, tým búrlivejší bude váš spoločný manželský život.* Svadobný prsteň ako symbol kruhu, najdokonalejšieho tvaru, predstavuje nerozlučnú lásku, sľub vernosti bez začiatku a konca. Zatiaľ čo dnes je hľadanie týchto pamätných šperkov spoločnou záležitosťou, v minulosti bol výber prstienkov výhradne ženíchovou úlohou.* Po tom, čo sa stanete manželským párom, vás po ceste z kostola alebo obradnej siene neminie ryžová spŕška (prípadne konfety či bublinky, ak ste ekologicky zmýšľajúci alebo to miesto obradu nedovoľuje) a hŕba blahoželaní aj kvetov od všetkých prítomných.* Symbolom vykročenia na spoločnú životnú cestu je aj vypúšťanie bielych holubíc. Smer ich letu by mal napovedať, či budete ako manželia kráčať bok po boku alebo sa vaše cesty rozídu.

Bulharské zimné nevesty: Pomacká svadobná tradícia | Dokument DW

Chlieb a soľ: Staroslovanská tradícia

Ponúknuť vzácnu návštevu chlebom a soľou je pradávny slovanský zvyk z obdobia Veľkomoravskej ríše, ktorým si uctievame vzácnu návštevu. Čerstvý peceň voňavého chleba a plná soľnička, to sú veci, ktoré nechýbajú pri uvítacom ceremoniáli ani dnes. O tomto zvyku sú spravidla informovaní členovia sprievodu zahraničného hosťa. Hosť si z ponúkaného chleba iba symbolicky odštipne a namočí ho do soli.

História a symbolika chleba

Chlieb, ktorý po tisícročia slúžil ako základná potrava, je jedným z najstarších jedál, pripravovaných človekom. Napriek tomu bol skôr lahôdkou ako každodennou potravou. Do bežného jedálnička sa dostal až v 18. storočí. Pri narodení dieťaťa či pri sobáši sa piekol špeciálny chlieb - radostník. Dával sa ako odmena matke za pôrod. Ak pôrod prebiehal s ťažkosťami, bochník sa priložil rodičke na brucho, malo to pôrod uľahčiť. Radostník bol aj súčasťou slávnostnej svadobnej tabule - mladomanželia si chlieb rozdelili a potreli medom, čo malo zabezpečiť, že budú na seba v manželstve dobrí a milí. Chlieb bol v minulosti aj znakom pohostinnosti, návštevám sa podával so soľou, jeho odmietnutie sa považovalo za neprípustné.

Tradície počas hostiny

Predtým, než vkročíte na miesto konania hostiny, vás pravdepodobne príde privítať personál a s prianím všetkého dobrého vám ponúkne prípitok (v niektorých regiónoch dokonca aj chlieb a soľ). Po prípitku budú rinčať črepy. To personálu „náhodou“ spadne tanier na zem. Novomanželom sa podá metla a smetník a na znak toho, že aj v živote budú musieť problémy prekonávať spoločne, črepiny pozametajú. Nie vždy je to ale jednoduché. Niektorí svadobčania sa im snažia črepy nohou rozhŕňať alebo im na ich vysypanie zo smetníka podajú deravé vrecko či nádobu. Prácu to novomanželom predĺži, no svadobčanov zaručene pobaví. A pretože črepy prinášajú šťastie, nezabudnite si pár kúskov schovať!Svadobná hostina je potom otvorená prípitkom a príhovorom, ktorý prednáša väčšinou otec nevesty, prípadne niektorý zo svedkov. A tak už tradícia káže, dať novomanželskému páru spoločný podbradník a postaviť pred nich jeden tanier polievky s jednou deravou lyžicou. Vzájomné kŕmenie symbolizuje opäť manželskú spoluprácu a rovnomerné delenie.Dezertom na svadobných hostinách často býva svadobná torta, ktorú ako prví nakroja mladomanželia. Podľa toho, kto sa noža chopí neskôr a má tak svoju ruku hore, sa údajne zistí, kto bude mať v živote navrch. Inde je však zvykom, aby ako prvá uchopila nôž nevesta a až potom ženích, na znamenie jeho opory. Nech už je to tak či onak, svadobná torta by sa mala dostať ku každému svadobčanovi, inak sú novomanželia ochudobnení o šťastie.V rámci prvého tanca by mal totiž ženích okrem svojej manželky vytancovať aj svoju mamičku a svokru (rovnako ako nevesta svojho ocka a ocka svojho manžela). A to všetko pod uprenými pohľadmi svadobčanov, ktorí v tejto dojemnej chvíli netancujú. Po jednej či dvoch skladbách sa však pridajú aj oni a ženích si môže konečne vydýchnuť.Nasleduje dlho očakávaná chvíľa pre nezadaných svadobčanov. Najprv sa za nevestou zhromaždí hlúčik slobodných dievčat, aby mohli uloviť hodenú svadobnú kyticu a mali tak nádej, že sa do roka vydajú. To isté sa deje aj s nevestiným podväzkom. Ten najprv dá ženích neveste dole, samozrejme ale bez pomoci rúk, a následne ho vystreľuje medzi slobodných pánov. Niektoré zvyky naopak vravia, že hodený podväzok, teda kus nevestinho odevu, predstavuje pre všetkých svadobných hostí šťastie.Polnoc je zase spojená s tzv. čepčením nevesty. Podoba tejto tradície je premenlivá, úzko spojená s konkrétnym miestom, kde sa svadba odohráva, prípadne odkiaľ manželia pochádzajú. Poukazuje na to, že sa z dievčaťa stala žena a z chlapca muž. Slobodné dievčatá prichádzajú za svetla sviečok k neveste, spievajú tradičné clivé ľudové piesne a vydaté ženy jej počas toho nasadzujú čepiec alebo šatku.

Tradícia	Symbolika
Chlieb a soľ	Pohostinnosť a úcta k hosťom
Črepy	Šťastie a spoločné prekonávanie prekážok
Spoločný podbradník a deravá lyžica	Manželská spolupráca a rovnomerné delenie
Svadobná torta	Sladký spoločný život
Hádzanie kytice a podväzku	Šťastie a nádej na sobáš pre slobodných
Čepčenie nevesty	Premena dievčaťa na ženu