Podiel na domácom trhu: Syr a slovenské potraviny

Slovenskí poľnohospodári a potravinári sa opäť raz presvedčili, že sľuby sa ľahšie dávajú ako napĺňajú. Ešte koncom minulého roka žiadali štátnu pomoc vo výške 70 miliónov eur. Poľnohospodárom sa zdá takmer nemožné, aby bolo Slovensko v najbližších rokoch potravinovo sebestačné. Na pultoch obchodov stále nájdeme len 40 percent slovenských produktov.

Zopár článkov v novinách, nejaký ten spot v správach, zopár súhlasov s poriadaním trhov a zrazu by sme nemali podiel predaja slovenských výrobkov slabých 40%, tento by sa zázračne zvýšil na 60% - 70%. Dokonca by sme mohli konštatovať, že máme zamestnaných ďalších povedzme 5000-10000 ľudí, dokonca takých, ktorí nie sú vhodní pre Porsche aleno Land Rover, lebo nemajú vzdelanie.

Spotrebiteľ a kvalita potravín

Potravinár Stanislav Šilhár radí, aby si spotrebiteľ všímal u mäsových výrobkoch všímať na etikete podiel mäsa vo výrobku. Podľa Šilhára by si mal spotrebiteľ u mäsových výrobkoch všímať na etikete predovšetkým podiel mäsa vo výrobku. „Výrobky z čerstvého mäsa majú určite inú chuť ako výrobky z dovezeného mäsa, niekoľko mesiacov zmrazeného," uviedol počas tohtoročnej medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy Agrokomplex v Nitre Stanislav Šilhár z Výskumného ústavu potravinárskeho. „Zámer ministra pôdohospodárstva, predávať na domácom trhu 80 percent výrobkov vyrobených na Slovensku, má svoju logiku a opodstatnenie. Naplniť však tento zámer bude veľmi ťažké,“ dodal.

Je presvedčený, že len spotrebiteľ môže rozhodnúť, čo bude obchodník ponúkať. „Kým bude zákazník ochotný kúpiť čo len o cent lacnejší výrobok dovezený zďaleka, dovtedy sa to nepohne. Pritom medzi menej kvalitnými a kvalitnými výrobkami nie je taký finančný rozdiel, aby to ohrozilo ekonomiku rodiny. Ak si kúpi salámu s 80-percentným podielom vody, o desať percent lacnejšou od salámy, v ktorej je skutočne mäso, to je predsa veľmi drahá voda, to určite nie je ekonomické,“ tvrdí Šilhár.

V prípade mliečnych výrobkov odporúča preferovať prírodne fermentované výrobky typu ovčí syr zo surového mlieka, bryndza či jogurt fermentovaný jogurtovou kultúrou, ktorá má deklarovaný účinok. Zároveň odporúča spotrebiteľovi preferovať výrobky s kratšou dobou spotreby. „Je menej pravdepodobné, že u nich prišlo k neželateľným zmenám. Naše kontroly však potvrdili, že aj jogurty s dlhšou dobou trvanlivosti obsahujú žiaduce baktérie, že v nich prežívajú.

Syrárstvo na Slovensku

Syrárstvo malo svoje začiatky v Michalovciach v období, keď tam v 60. rokoch minulého storočia zaviedli priemyselnú mliekarenskú výrobu. V tom čase tam začali vyrábať syry ako Čedar, Moravský bochník či Gouda. Ďalší rozvoj nastal po spustení novej mliekarne. Málo známe je, že časť z produkcie syrov tvoril vtedy mäkký syr Istanbul (šlo o syr v soľnom náleve) určený na vývoz do arabských krajín. Závod patril za minulého režimu pod Východoslovenské mliekarne Košice. Po zmene režimov sa osamostatnil a vznikol samostatný štátny podnik Zempmilk.

Takmer tretinu výroby tavených aj prírodných syrov dovedna tvorí Eidamská tehla. Na slovenskom trhu sa jej podiel postupne posilňoval a začiatkom tohto storočia tu získala vyše 30-percentný podiel. Prispelo k nemu aj rozšírenie sortimentu od roku 1998 pod značkou Karička a od roku 2000 zase predaj eidamu ako Michalovskej tehly, ktorá sa na trh začala dodávať sčasti aj porciovaná v plátkoch. Jej ročná výroba dosahovala už za socializmu tritisíc ton ročne -- v prevažnej miere so 45-percentným objemom tuku v sušine a malá časť aj s 30-percentným. Syr sa predával nielen na domácom trhu, ale už za predchádzajúcej éry sa tiež vyvážal, najmä do bývalej Juhoslávie. Export pokračoval aj po roku 1989 -- opäť najmä smerom na Balkán, ale významná časť stále putuje i na český trh a do Ruska, hlavne do Moskvy.

Po prebudovaní technológie a po tom, ako sa podnik sústredil iba na syrársku výrobu, sa produkcia Michalovskej tehly zvýšila nad päťtisíc ton ročne. Syráreň Bel Slovensko sa tým zaradila medzi najväčšie svojho druhu na Slovensku.

Klenovecký syrec

Zdrojom mlieka pre výrobcu tohto druhu syra bolo mlieko z klenovských lazov. Za jedinečnou receptúrou Klenoveckého syrca môžeme hľadať kombináciu tvrdého charakteru tamojších lazníkov a kozmopolitných obyvateľov neďalekého Utekáča, v ktorom fungovali svetoznáme sklárne. Nízko dohrievaná syrenina (pri 32 ºC) umožnila to, že syr sa nemusí „vytužiť“ (zbavovať prebytočnej vody) pod tlakom v lise, ale priamo počas varenia. To bolo prvým krokom k výrobe jedinečného trváceho zrejúceho syra. Syr dozrieval buď údený, alebo neúdený. Neúdený mohol zrieť napr. v obale z popola.

Aj vďaka tomu, že prvá železnica v regióne viedla až do Utekáča, si mohli na Klenoveckom syrci pochutnávať gurmáni nielen vo Viedni, ale napr. aj vo Frankfurte nad Mohanom či Mníchove. V predchádzajú časti textu sme uviedli, že prvý technologický popis Klenoveckého syrca bol publikovaný až v 20. rokoch 20. storočia. Syr sa predáva buď v podobe celého bochníka (okolo 4 kg), resp.

Keľovci zaznamenali zvýšený záujem o Klenovecký syrec najmä zo strany slovenských vinárov. Rozbehli sa však aj rokovania s niektorými obchodnými systémami. Z pochopiteľných dôvodov ich zatiaľ nebudeme menovať. Časť produkcie sa predáva aj priamo v syrárni vo Veľkých Teriakovciach, samozrejme, v reštaurácii Salaša pod Maginhradom, ale aj v tamojšom novootvorenom Wellness pod Maginhradom. Veľkým odberateľom syrov je napr. aj Tekovská kúria pri výjazde R1 Hronský Beňadik.

Ďalšie rozšírenie ich syrárskej produkcie nie nateraz aktuálne, keďže by si vyžadovalo zvýšenie počtu je chovaných oviec. To však pri súčasnom dotačnom systéme v našom poľnohospodárstve je v situácii, keď spĺňate tzv. zaťaženie VDJ-čkami na TPP plochy, ekonomicky nesprávne riešenie, pretože vyššie dotácie farma cez priame platby na plochu nedostane. Pričom všetci vieme, že výrazná väčšina finančného balíka dotácií farmy ide práve cez priame platby na plochu.

Veľkoteriakovská syráreň ponúka aktuálne 11 druhov výrobkov. Pri ich výrobe je veľký podiel ručnej práce. Počet druhov mliečnych výrobkov by tak mal do budúcnosti klesnúť. Je to najmä z dôvodu zvýšenia konkurencieschopnosti. Aj preto bude nutné syráreň technologicky dovybaviť. Potom možno bude možné produkovať aj väčšie objemy syrov. V súčasnosti spracúvajú Keľovci asi 40 % produkcie ovčieho mlieka. Zvyšok predávajú v pôvodnej podobe.

Do budúcnosti vypadnú zrejme z portfólia ako prvé parené syry. Tie sú totiž pomerne ťažko rozoznateľné od parených syrov z kravského mlieka, čo ich robí v porovnaní s nimi menej cenovo konkurencieschopnými. K pätici výrobkov, ktoré by mali tvoriť kostru produkcie veľkoteriakovskej mliekarne, bude patriť bryndza, čerstvý hrudkový syr, žinčica, údený hrudkový ovčí syr a, samozrejme, Klenovecký syrec.

Spotreba mliečnych výrobkov

Položky z kategórie mliečnych výrobkov si zákazníci kupujú so železnou pravidelnosťou. Ako hovoria dáta spoločnosti GfK, mliečne výrobky tvoria významnú časť nákupných košíkov slovenských domácností. Najvýznamnejšou kategóriou z hľadiska výdavkov domácností v tejto kategórii sú syry. V syroch skončí viac ako tretina výdavkov na mliečne výrobky.

Najčastejšie sa nakupujú syry, pričom priemerný kupujúci si ich vloží do košíka každých štyri až päť dní, mlieko každých deväť dní. Z pohľadu objemu si počas priemerného nákupu slovenská domácnosť z obchodu prinesie približne 0,4 kg syra, 3,5 litrov mlieka, asi 0,6 kg jogurtov. Pomerne populárnou položkou sú na domácom trhu jogurty, čo potvrdzujú aj dáta spoločnosti Nielsen. Podľa nich tržby za jogurty v roku 2016 presiahli 91 miliónov eur a predalo sa ich viac než 38 ton.

Práve cestou kvality a čoraz vyššej úrovne by mali smerovať výrobcovia, ktorí chcú priniesť na trh novinky. Pokiaľ zákazníkom predostriete jasné zloženie a vysvetlíte prémiovosť výrobku, odrazí sa to aj na obrate. Trefným príkladom je veľmi úspešná inovácia Pološtiepok na gril pod značkou Liptov, ktorá sa stala aj Absolútnym víťazom marketingového programu Voľba spotrebiteľov - Najlepšia novinka 2016.

„Ak sú inovácie úspešné, prinášajú aj dodatočný zisk a je ideálne, keď posúvajú spotrebiteľa vo vnímaní kategórie k vyššej kvalite alebo k vyššej pridanej hodnote,“ konštatuje Ľuboš Mudrák, obchodný riaditeľ CZ/SK spoločnosti Savencia Fromage&Dairy CZ & SK. Spomínaný Pološtiepok na gril sa stal veľmi žiadanou novinkou a zákazníci oň majú stále veľký záujem. V rámci mliečnych výrobkov si zákazníci najradšej volia klasiku. Napríklad v spoločnosti Savencia Fromage&Dairy SK má veľký úspech tavený syr Bambino.

„Zaujímavosťou Slovenska je, že najväčšou syrovou kategóriou sú tavené syry. Z toho potom aj vyplýva, že keď vynecháme privátne značky, najpredávanejším značkovým taveným syrom je práve náš výrobok Bambino 100 g v črievku. Zástupcovia spoločnosti Milsy uvádzajú ako jednu z najúspešnejších položiek svojej spoločnosti syry. „Produkujeme parené syry, údené aj neúdené. Konkrétne ide o korbáče, nite, parenice, oštiepky a pološtiepky, koliby a minikoliby, blokové syry či mozzarellu. Máme však aj jedno špecifikum, a tým sú syrové torty. Veľmi žiadané sú pri rôznych oslavách a spoločenských podujatiach. Medzi najčastejšie kupovaný tovar z produkcie Milsy okrem syrov patrí aj tvaroh,“ konštatuje marketingová manažérka Iveta Klemanová.

Spomedzi krajín Európy v spotrebe mliečnych výrobkov Slovensko rozhodne nevedie. Producenti kravského mlieka už dlhodobo upozorňujú na klesajúce ceny a výrobcovia by tiež neprotestovali, keby si spotrebitelia vkladali ich výrobky do košíka častejšie. Realitou však je, že s nástupom trendu zdravia, v rámci ktorého sa spotrebitelia snažia vzdelávať ohľadom zloženia potravín, utŕžili mliečne výrobky ranu pod pás. Laktózová intolerancia straší uvedomelých konzumentov často bez ohľadu na to, či reálne pociťujú jej príznaky.

Syráreň Havran

Záhorie má vo výrobe mliečnych výrobkov dlhoročnú tradíciu. Prvá mliekareň tam bola postavená už v roku 1951, kedy začala spracovávať surové kravské mlieko od miestnych roľníkov. Po rozpade štátneho podniku Milex sa v roku 1992 transformovala privatizáciou na štátnu akciovú spoločnosť s názvom Senická mliekáreň, následne sa stala súkromnou akciovou spoločnosťou, aby od roku 2012 pôsobila pod dnešným názvom Syráreň Havran.

Senická spoločnosť sa vyprofilovala ako výrobca syrov, ktoré si získali obľubu nielen na domácom trhu, ale aj v zahraničí. Mliekareň, ktorá vyrábala široký sortiment mliečnych výrobkov, sa po roku 2005 začala postupne špecializovať na výrobu syrov. Základným sortimentom bola Senická eidamská tehla, neskôr pribudli parené syry, údené syry, následne výroba ementaleru, výroba syrov s bielou plesňou na povrchu, a ako posledný syr v rade pribudla mozzarella v náleve.

Naša spoločnosť predáva na slovenskom trhu prevažnú časť svojich produktov. Výrobky ponúkame pod značkou Záhorský syr Havran a TAMI. Názov Záhorský syr Havran preto, že syry vyrábame prevažne z mlieka produkovaného na Záhorí v okolitých farmách, a tiež preto, že Eidam vyrábame podľa tradičnej receptúry už desiatky rokov. Ide predovšetkým o synergie v rámci nákupu surového kravského mlieka.

Pod značkou TAMI ponúkame najmä syry s bielou plesňou na povrchu, tradičné parené výrobky ako pološtiepky a nite, a v neposlednom rade mozzarellu v náleve, ktorú ako jediní na Slovensku vyrábame s mliečnou kultúrou podľa tradičnej talianskej receptúry. Konkurencia v oblasti výroby a predaja syrov je veľká. Je preto potrebné neustále prinášať zákazníkom novinky a inovované výrobky, zlepšovať kvalitu vyrábaných produktov pri udržateľných nákladoch, čo nie je ľahké. Je nevyhnutné investovať do technologických a výrobných zariadení, ktoré šetria ľudskú pracovnú silu, ktorej je na Slovensku veľký nedostatok.

Syráreň Havran vo svojich investičných aktivitách reagovala na zmeny trhu potravín modernizáciou ošetrenia surového kravského mlieka, vrátane štandardizácie mliečnychzložiek. Zavedením baktofugácie nami spracovaného mlieka sme ako jedni z prvých na Slovensku zabezpečili zvýšené požiadavky trhu v oblasti mikrobiálnej bezpečnosti a tiež požadované predĺženie trvanlivosti potravín bez použitia konzervantov, resp. nadmerného tepelného zaťažovania suroviny.

Kľúčovým nákladom pri výrobe syrov je cena surového kravského mlieka. Cena surového mlieka rastie od leta minulého roku. Aktuálne dosahuje takmer 0,50 eura/liter. Tak ako v prípade iných komodít závisí cena od stavu ponuky voči dopytu, a to v širšom regióne, ktorý presahuje hranice Slovenska. Mlieko zvážame z okolitých fariem. S väčšinou dodávateľov spolupracujeme dlhodobo a spolupráca je založená na vzájomnom rešpekte. Okrem Slovenska, kde predávame približne 70 % našich výrobkov, necelých 30 % predávame v Českej republike.

Okrem tradičných vianočných a veľkonočných sviatkov sezónne vplýva na dopyt po našich výrobkoch letná grilovacia sezóna. Najväčší podiel produkcie tvoria syry s bielou plesňou na povrchu, ktoré sú veľmi žiadané od apríla do septembra. Počas grilovacej sezóny sú veľmi žiadané aj parené údené pološtiepky alebo parené údené tyčinky, ktoré máme v našom portfóliu.

Podiel predaja slovenských výrobkov

Bratislava 29. novembra (TASR) - Podiel predaja potravinárskych výrobkov vyrobených na Slovensku sa v rokoch 2002 až 2012 postupne znížil zo 72,2 % až na 49,1 %. "Tento podiel sa v 1. "Medzi sektory s vyšším podielom predaja výrobkov vyrobených na Slovensku v 1. polroku 2013 patrili mlynský priemysel, cukrovarnícky priemysel, hydinársky priemysel a výroba medu. Podiel predaja potravín pôvodom zo Slovenska na úrovni viac ako 60 % majú podľa Gulovej mäsový, hydinársky, mliekarenský, mlynský a pekársky priemysel a tiež cukrovarnícky, pivovarnícky a liehovarnícky priemysel.

"Tieto potravinárske odvetvia sú relatívne stabilizované a majú okamžitý potenciál na postupné zvyšovanie podielu predaja na domácom trhu. Samozrejme, pri produkcii mäsa je výroba limitovaná dostatkom zvierat a oživením chovov. Nie je to však neriešiteľná úloha, pretože oživenie živočíšnej výroby patrí k prioritám MPRV SR pri formovaní podpôr v rámci nového programového obdobia," podčiarkla. Najnižší podiel predaja slovenských výrobkov má podľa nej cukrovinkársky priemysel - približne 22 %, nasledujú konzervárenský, mraziarenský a tukový priemysel (29 až 43 %). Nízky je aj podiel ovocia a zeleniny, čo má priamy súvis so spracovaním.

Znižovanie výroby ovocia a zeleniny súvisí aj s tým, že napriek vysokej nezamestnanosti je problém zohnať zodpovedných ľudí na prácu do špecializovanej rastlinnej výroby. "Najväčšiu nádej vkladáme do malých a mladých farmárov. Na výrazný pokles pestovania ovocia a zeleniny na Slovensku a na výraznú cenovú konkurenciu podobných výrobkov z okolitých krajín, najmä z Poľska a Maďarska, doplatil predovšetkým konzervárenský a mraziarenský priemysel.

"Aj tu môže pomôcť technologická obnova a výroba inovovaných výrobkov, avšak je reálna obava, že predošlú pozíciu už v potravinárstve nezískajú. Svoj podiel má na tom aj narastajúca ponuka čerstvého ovocia a zeleniny počas celého roka," podotkla hovorkyňa rezortu pôdohospodárstva. Výroba tukov a olejov je podľa nej určite jedným zo silných potravinárskych odvetví, na Slovensku mala veľmi pevné miesto.

"Zvýšenie podielu domácich potravín v obchodnej sieti sa bude realizovať postupne podľa možností daného výrobného odvetvia. Ministerstvo po viacnásobných rokovaniach s obchodnými reťazcami vidí priestor na vyššie zastúpenie domácich potravín na pultoch slovenského obchodu. Reťazce však očakávajú oveľa viac aktívnych ponúk od slovenských dodávateľov vo všetkých sektoroch. Jasne deklarovali, že prvoradá bude vždy kvalita. Aj naďalej budú vyžadovať koncentrovanú ponuku poľnohospodárskych produktov a potravín tak, aby mohli garantovať kvalitu a požadované množstvo," upozornila.

Slovenskí výrobcovia musia podľa Gulovej hľadať cesty, ako naplniť tieto základné požiadavky, predovšetkým posilnením odbytu, združovaním a spoluprácou. Reťazce sú pripravené hľadať cesty postupného nábehu dodávok, napríklad pri ovocí a zelenine, a dávajú prísľub pre umiestnenie tradičných regionálnych výrobkov od menších výrobcov aj regionálne. "Opakovane sa potvrdilo, že Slovensko nie je schopné zabezpečiť pre obchod určité výrobky, respektíve výrobky s vyššou pridanou hodnotou, pretože nemá zodpovedajúce technológie. Tu je priestor pre investície v rámci nového programového obdobia," dodala.

Podiel predaja potravín pôvodom zo Slovenska na úrovni viac ako 60 % majú mäsový, hydinársky, mliekarenský, mlynský a pekársky priemysel, ako aj cukrovarnícky, pivovarnícky a liehovarnícky priemysel. Najnižší podiel predaja slovenských výrobkov má cukrovinkársky priemysel (približne 22 %), nasledujú konzervárenský, mraziarenský a tukový priemysel (29 až 43 %).

Tabuľka: Podiel predaja potravín pôvodom zo Slovenska (nad 60%)

Dvojaká kvalita potravín

Kritika Slovenska a ďalších krajín strednej Európy na dvojakú kvalitu potravín začína prinášať prvé zmeny. Mnohí výrobcovia rybích výrobkov, drogérie, čajov, ale aj korení a syrov však zjavne aj naďalej ponúkajú v obchodoch na Slovensku rovnako zabalený tovar nižšej kvality ako v Rakúsku. Rastúca nespokojnosť ľudí z bývalého východného bloku, ako aj reakcia Bruselu by to však mohli zmeniť. Západnú kolu a sušienky by tak na Slovensku mohli doplniť ďalšie kvalitnejšie výrobky.

Podľa Drahovského ide o reakciu renomovaných firiem na tlak Európskej únie. Tá totiž chystá zákon, ktorý má garantovať rovnaké zloženie zaužívaných svetových značiek vo všetkých krajinách. Po novom by tak ten istý výrobok už nemal niekde obsahovať originálnu prísadu a inde náhrady, a tiež podiel mäsa, bielkovín či kvalita obalov by sa nemali líšiť podľa kúpnej sily spotrebiteľa. Skladba výrobkov by tak mala byť z daného pohľadu v celej únii rovnaká.

Podľa zisťovania Európskej komisie ma problém s dvojakou kvalitou potravín na svojom trhu sedem krajín. V správe o stave únie dvojakú kvalitu potravín kritizoval minulý týždeň aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. „Nie je dôvod, aby Slováci mali menší obsah rybacieho mäsa v rybích prstoch, Maďari menší podiel mäsa v hotových jedlách a Česi menej kakaa v čokoláde,“ povedal.

Slovensko, Česko aj Maďarsko už testami presvedčili spotrebiteľov o tom, čo sa roky hovorilo. A to, že dvojaké výrobky naozaj existujú. Európska komisia dá peniaze na to, aby krajiny ešte raz testovali čo najviac rovnako zabalených produktov v rôznych krajinách, a keď sa potvrdí dvojaká kvalita, pristúpi sa na celoeurópsku reguláciu.

Na dvojakú kvalitu potravín upozornilo prvýkrát ministerstvo pôdohospodárstva vo februári tohto roka. Testy odhalili náhrady, éčka a konzervanty, nižší obsah mäsa, umelé náhrady cukru či menšiu gramáž ako vo výrobkoch kúpených v rakúskych predajniach.

Slovenskí zákazníci si po prevalení kauzy s rozdielnym zložením potravín pre západ a východ Európy síce pošomrali, no nákupné zvyklosti zmenili len mierne, ak vôbec. „Dôležité pre domácich spotrebiteľov je, aby sa nemenila cena,“ hovorí Drahovský. Viac ako na zloženie je totiž slovenský zákazník citlivý na cenu, dodáva. Spotrebiteľ eviduje tieto zmeny pri zložení potravín podľa toho, čo sa dočíta v novinách či zachytí v správach, vysvetľuje Drahovský. „Až vtedy začína byť ostražitejší a rozumnejšie nakupuje,“ hovorí.

tags: #podiel #na #domacom #trhu #syr #Slovensko

Populárne príspevky:

• Detské torty: cena a výber
• Recept na veterník z plechu
• Whirlpool - symboly a ich význam
• Ako si vybrať turistický plynový gril?
• Vplyv gréckeho jogurtu na pečeň