Podpora prvovýrobcov mlieka na Slovensku je kľúčová pre udržanie produkcie
Produkcia mlieka na Slovensku naďalej klesá. Hoci sa slovenským prvovýrobcom neustále darí zvyšovať množstvo mlieka nadojeného od jednej dojnice, problémom sú naďalej klesajúce počty zvierat. Medziročne sa počet mliečnych kráv znížil o 4000 kusov. V praxi môžeme výpadok produkcie mlieka prirovnať k tomu, že krajské mestá Prešov a Nitra by zostali úplne bez mlieka a mliečnych výrobkov. Uvedený počet dojníc totiž vyprodukuje mlieko pre 170.000 obyvateľov.
Prvovýrobcovia rušia svoje chovy najmä pre enormný nárast nákladov. Od Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR žiadajú okamžitú finančnú pomoc.
TOP 10 - Najkrajších Miest Na Slovensku
Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM) dodal, že bez mimoriadnej podpory nedokáže garantovať udržanie súčasného stavu produkcie surového kravského mlieka a zamestnanosti. V prvovýrobe mlieka pracuje 10.000 ľudí, ktorí sú dnes priamo závislí na tom, či sa štát rozhodne zachovať ich pracovné miesta. Ani v európskych štátoch to nie je inak.
Predstavitelia SZPM a Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ) vyzývajú predsedu vlády Eduarda Hegera a ministra financií Igora Matoviča, aby si vybrali región, ktorý majú záujem navštíviť a oni im sprostredkujú stretnutie s prvovýrobcami a spracovateľmi mlieka.
Analýzu odvetvia vo svojej úvodnej prednáške detailne rozobral predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) Alexander Pastorek, pričom poukázal na nelichotivé dáta ďalšieho poklesu stavov dojníc ako aj producentov mlieka na Slovensku. Rok 2021 pritom prináša na chovateľov extra tlak, keď im výrazne rastú kŕmne náklady. Tie po 39 eurocentoch/kg v roku 2020 majú v tomto roku stúpnuť na 42 eurocent/kg. „Rastúce ceny šrotov vyvolali nárast cien vstupov medzi 2,7 až 3,2 €cent/kg mlieka“, vykalkuloval A. Pastorek.
Požiadavky prvovýrobcov mlieka
"Požadujeme mimoriadnu jednorazovú podporu pre prvovýrobu mlieka vo výške 35 miliónov eur. Ďalej požadujeme zvýšenie štátnej pomoci v súvislosti s dotačným titulom Zelená nafta. Posledná požiadavka súvisí s novou Spoločnou poľnohospodárskou politikou na roky 2023 až 2027. Požadujeme, aby v tomto období dosiahla výška podpory pre všetky kategórie mliečneho dobytka 500 eur na veľkú dobytčiu jednotku," uviedol Alexander Pastorek, predseda SZPM.
„Situácia je zložitá. Okrem mimoriadnej podpory požadujeme aj dlhodobé nastavenie systému v ktorom prvovýroba mlieka bude v nasledujúcich rokoch fungovať,“ hovorí Alexander Pastorek. Prvovýrobcovia mlieka tým myslia najmä prehodnotenie výšky štátnej pomoci na rok 2022 na Zelenú naftu, nakoľko stanovené normatívy spotreby motorových olejov nezodpovedajú reálnej spotrebe. „V súvislosti s prípravou Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023-2027 požadujeme zaradenie mlieka do kategórie citlivých komodít a prednostnú podporu kategórií mliečneho hovädzieho dobytka.
Aj preto SZMP predostrelo svoje požiadavky na to ako by mali vyzerať podpory pre odvetvie do roku 2027. V rámci prvého piliera odvetvie potrebuje podporu vo výške 400 EUR/VDJ, resp. 80 mil. EUR ročne. To by mu zabezpečilo podporu v očakávanej výške 5 eurocent/kg vyprodukovaného mlieka. V druhom pilieri by potom cez dobré životné podmienky zvierat bolo potrebných ďalších 150 EUR/VDJ, čo je okolo 30 mil. EUR ročne. V štátnej pomoci by bolo vhodné minimálne zachovať súčasnú podporu vo výške takmer 25 mil. EUR ročne. Okrem toho by odvetvie potrebovalo v rokoch 2021 - 2027 vyčleniť 350 mil. EUR na investičné potreby, teda okolo 50 mil. EUR ročne.
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka sa preto v oveľa väčšom rozsahu zameriavajú na to, aby kľúčový dokument - Strategický plán, odrážal predstavy rozvinutého vidieka a Slovenska s dostatkom vlastných potravín. Podpora investícií do prvovýroby a spracovania mlieka - také sú požiadavky slovenského mliečneho sektora na práve pripravovaný Strategický plán. Tento základný slovenský dokument budúcej európskej agrárnej politiky určí, či sa u nás bude vyrábať a spracovávať mlieko aj po roku 2028.
„Finančné prostriedky na sedemročné obdobie sú obrovské a budú mať vplyv na celý štát a jeho potravinovú sebestačnosť. Negatívny rozdiel medzi dovozom a vývozom celej agrárnej produkcie za rok 2020 dosiahol takmer 1,8-miliardy eur.
Očakáva sa, že si sektor prvovýroby mlieka nájde svoje dôstojné miesto v pripravovanom Strategickom pláne a tak bude podporovaný vo väčšom rozsahu, ako tomu bolo doteraz. Vo výraznejšiu podporu investícií dúfajú aj spracovatelia mlieka. Dokument ale zatiaľ počíta s podporou potravinárskych subjektov len na úrovni 65-miliónov eur za celé sedemročné rozpočtové obdobie. Rozhodujúce sú práve aktuálne mesiace, kedy sa agrárna politika tvorí a Slovensko pripravuje podklady k Strategickému plánu.
Mliečny sektor na Slovensku vyjadruje obavy, že kofinancovanie Strategického plánu zo štátneho rozpočtu na úrovni 45-percent je len prianím ministerstva pôdohospodárstva a nie reálne vyrokovanou čiastkou s ministerstvom financií. Do dnešných dní nemajú poľnohospodári od zástupcov ministerstva financií potvrdené, že 45-percentné kofinancovanie je reálne. K opatrnosti ich nabáda najmä nedávna skúsenosť s Plánom obnovy, keď minister pôdohospodárstva mesiace ubezpečoval poľnohospodárov, že prostriedky pre vidiek dostanú. Realita je však iná.
Zvyšovanie produktivity slovenského sektora prvovýrobcov mlieka by bez investícií nebolo možné, ako však v diskusii na konferencii SZPM uviedol Vladimír Chovan, generálny riaditeľ firmy Agropartner Plavecké Podhradie, investičný dlh v sektore je veľmi vysoký. Podľa analýzy SZPM pochádza 76-percent ustajňovacích priestorov pre hovädzí dobytok z päťdesiatych až deväťdesiatych rokov minulého storočia - sú teda 30 až 70 ročné.
Ešte v roku 2021 strácal slovenský chovateľ päť centov na kilograme mlieka, ak sa brali do úvahy na jednej strane výrobné náklady a na druhej strane výkupné ceny a podpory. „Vyhrabali sme sa z červených čísel a teraz sme na nulovej úrovni čo sa týka ziskovosti. Pozitívny (aj keď iba veľmi mierny) cenový vývoj v prospech prvovýrobcov mlieka je sčasti možný zvyšovaním produktivity a sčasti vďaka tomu, že sa výkupné ceny mlieka držia na Slovensku pomerne vysoko. Stále však zaostávame za priemerom EÚ a nachádzame sa v poslednej tretine štátov s najnižšími výkupnými cenami. V minulosti boli aj roky, keď sa výkupné ceny v EÚ a na Slovensku stretli.
Najvyššie výkupné ceny mlieka má aktuálne Cyprus (61,80 centa za kilogram) a najnižšie Rumunsko (40,94 centa za kilogram). Situácia v EÚ je však výnimočná v porovnaní so svetovými cenami. V USA alebo na Novom Zélande vykupujú mlieko spravidla pod 40 centov. Výška všetkých dotácií spolu prerátaná na jeden kilogram mlieka sa v tomto roku oproti predchádzajúcemu roku znížila z 8,8 na 7 centov na kilogram. Medzi položkami, ktoré by sa mali zvyšovať, spomenul napríklad podporu na pastevný chov jalovíc, na využitie mlieka vo výžive teliat či zlepšenie podmienok ustajnenia zvierat. V súčasnosti môžu chovatelia ešte podávať žiadosti o podporu vo dvoch otvorených výzvach - o príspevok na poistenie a poradenské služby. K nim by mali do konca roka pribudnúť ďalšie dve nové výzvy pre mladých farmárov a na investície do spracovateľských kapacít.
SZPM pritom robil prieskum medzi členmi aj o tom, či chovatelia využijú od roku 2023 ekoschému na pasenie dojníc, ak bude schválená. Odpovedali producenti združujúci 20 % všetkých stavov dojníc, pričom len 10 % z nich chce schému využiť. Schéma uvažuje vyplácať podporu pri dojniciach na úrovni 322 EUR/VDJ. Zato až 80 % opýtaných by využilo schému na welfare ustajnenie dojníc v rámci I. piliera.
Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka a Slovenský mliekarenský zväz vítajú schválenie mimoriadnych finančných prostriedkov vo výške 50 miliónov eur na zmiernenie dopadov sucha na živočíšnu výrobu a objemové krmoviny. Vyčlenené prostriedky pomôžu zlepšiť katastrofálnu situáciu, do ktorej sa prvovýroba mlieka dostala.
„Intenzívne sme komunikovali s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o nevyhnutnosti kompenzácie navýšených nákladov na výrobu mlieka v dôsledku sucha. Naša analýza dopadov sucha na produkciu vybraných krmív hovorí o 44 percentnom výpadku produkcie kukurice na siláž. Veľké straty na úrode a kvalite sme zaznamenali aj pri jednoročných a viacročných krmovinách. Jednou z podmienok získania podpory by malo byť udržanie stavov hospodárskych zvierat s individuálnou toleranciou do maximálne 5 percent k 31.
„Vítame, že ministerstvo pôdohospodárstva má záujem stabilizovať klesajúce počty dojníc, ktoré môžu priniesť zníženie produkcie mlieka. Slovenskí spracovatelia potrebujú istotu dodávok, ktoré toto opatrenie do 31.
Tabuľka: Porovnanie výkupných cien mlieka v EÚ
| Krajina | Výkupná cena (cent/kg) |
|---|---|
| Cyprus | 61,80 |
| Rumunsko | 40,94 |
„Kameňom úrazu" pre sektor sú dlhodobé problémy, ako vysoký investičný dlh, kumulovaná strata odvetvia, kapitálová poddimenzovanosť a výrazne nižšia podpora z európskych aj národných zdrojov v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ. V roku 2021 sa situácia ešte zhoršila a výhľad na zmenu nepriniesli ani prvé dni nového roka 2022. Dôvodom je enormný nárast vstupov, najmä cien rastlinných komodít a krmív nakupovaných na zahraničných trhoch, ako aj cien energií.
„Problémy v sektore mlieka sa vyhrotili v ostatnom období z dôvodu enormného nárastu cien rastlinných komodít a krmív nakupovaných na zahraničných trhoch. Analýzy ukazujú, že náklady na výrobu mlieka sa len z tohto dôvodu zvýšili o 3 centy na kilogram mlieka. Pri priemerných výrobných nákladoch na úrovni 42 centov tak prvovýrobcovia mlieka zaznamenávajú straty vo výške 10 centov. Prvovýroba mlieka očakáva, že v tomto roku dosiahne stratu vo výške 55 miliónov eur.
Slovenské podniky prvovýroby mlieka dlhodobo hospodária v podmienkach európskeho trhu s mnohými konkurenčnými nevýhodami. Veľkým hendikepom je hlavne obrovský investičný dlh.
K pretrvávajúcim problémom vo forme veľkého investičného dlhu, nedostatku pracovnej sily a nízkej podpore pribudli problémy spôsobené pandémiou COVID 19, obrovský nárast výrobných nákladov a stagnácia nákupnej ceny mlieka. „Situácia je najhoršia od roku 2016. Vtedy došlo k prepadu nákupných cien mlieka z dôvodu zrušenia mliečnych kvót a nárastu produkcie na spoločnom európskom trhu. Ministerstvo pôdohospodárstva vtedy vykrylo straty prvovýroby sumou 33 miliónov eur vyčlenenou zo štátneho rozpočtu. O päť rokov neskôr rastú celosvetovo ceny komodít a náš rezort sa tak dostáva opäť na križovatku. Potrebujeme vykryť obrovské straty s ktorými nikto nemohol počítať. Najmä počas prvej vlny pandémie čelili podniky prvovýroby nedostatku dezinfekčných prostriedkov, ochranných pomôcok a z dôvodu uzatvorenia škôl a predškolských zariadení a karanténnych opatrení aj nedostatku pracovníkov.
„Napriek tomu, že Európska komisia povolila tzv.
„Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan (nominant OĽANO) vyjadril pochopenie pre naše problémy a pri našej zásadnej požiadavke na mimoriadnu pomoc vo výške 35 miliónov eur prisľúbil, že počas dvoch-troch týždňov preverí možnosti tohto nadrezortného rozhodnutia," informoval Pastorek. Predstavitelia SZPM veria, že sľub bol daný s plnou vážnosťou a nezostane len pri slovách.
Znižovanie počtu dojníc má vplyv aj na fungovanie mliekarní, ktoré sa obávajú nedostatku základnej výrobnej suroviny z domácich zdrojov. „Ďalší pokles výroby surového kravského mlieka už priamo ohrozuje aj mliekarne, ktoré mlieko spracovávajú na mliečne výrobky. Naši členovia vyjadrujú obavy o nedostatok domácej suroviny, ktorý z dôvodu poklesu stavov dojníc nastal. Mliekarne v ostatných mesiacoch upravovali ceny pre prvovýrobcov mlieka smerom nahor. Naša cenotvorba je však priamo podmienená tým, za čo je obchod ochotný naše výrobky kúpiť. Spracovatelia nemôžu suplovať úlohu štátu v podpore rezortu na úroveň, ktorá je obvyklá v okolitých štátoch," povedal Marián Šolty, prezident Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ).
„Radi by sme našim prvovýrobcom platili za mlieko čo najviac. Cenu suroviny však limitujú možnosti, za akú hodnotu sú spracovatelia schopní predať svoje výrobky na špecifickom slovenskom trhu, ktorý je výrazne orientovaný na akciový predaj. Spracovatelia mlieka vyjadrujú obavu, že ak nedôjde k odškodneniu prvovýrobcov, môže dôjsť k poklesu výroby surového kravského mlieka, čo sa dotkne priamo ekonomiky spracovateľov.
O tom, v akej ťažkej situácii je sektor prvovýroby mlieka na Slovensku, sa už nahovorilo a popísalo veľa. Otázka sebestačnosti je v súčasnej, pohnutej dobe veľmi podstatná. Je na nás všetkých, či budeme mať na Slovensku dostatok domáceho kvalitného a bezpečného mlieka a mliečnych výrobkov, alebo ich budeme dovážať. Vidíme to tak, že záchrana sektoru mlieka na Slovensku je možná len vtedy, ak prvovýrobcovia mlieka budú mať zabezpečené primerané a konkurencieschopné podmienky porovnateľné zo zahraničím, t.j. od štátu dostanú na mlieko primeranú podporu a od spracovateľov zasa rozumnú cenu. Táto možnosť je aj vo Vašich rukách. Vopred Vám ďakujeme, ak sa rozhodnete prispieť na dobrú vec.
Šestnásty ročník Dňa prvovýrobcov mlieka sa netradične presunul do Nitry, kde toto najvýznamnejšie sympózium prvovýrobcov mlieka na Slovensku opäť navštívili približne tri stovky účastníkov.
tags: #podpora #prvovýrobcov #mlieka #Slovensko
