Podstatné meno "pstruh" - Vzor a skloňovanie v slovenčine

Podstatné mená sú základným stavebným kameňom jazyka, pomenúvajú bohatstvo prírody, techniky, spoločnosti a kultúry. Bez nich by jazyk, jeho lexika ani gramatika nemohli existovať. Všetko, o čom hovoríme, sa vzťahuje na nejaký predmet alebo pojem, ktorý si dokážeme predstaviť.

Pstruh potočný

Klasifikácia podstatných mien

Podstatné mená rozdeľujeme na dve veľké skupiny: vlastné mená a všeobecné mená. Klasifikácia podstatných mien nie je ustálená a musí zodpovedať realite. V oboch skupinách je užitočné vyčleniť podskupinu podstatných mien, ktoré pomenúvajú individuálne predmety alebo pojmy (diskrétne, nespojité javy). Druhú podskupinu tvoria podstatné mená, ktoré pomenúvajú komplexné, súborové predmety či pojmy, predstavujú sféry alebo množiny.

Gramatické kategórie podstatných mien

Jazykoveda si všíma podstatné mená podľa ich gramatických vlastností: rod, číslo a pád.

• Rod: Podstatné mená majú rod mužský, ženský a stredný. Treba rozlišovať medzi rodom biologickým (muž, žena) a rodom gramatickým (potok, rieka). Biologický rod sa v jazykoch zvyčajne zhoduje, kým gramatický rod je často odlišný.
• Číslo: Podstatné mená môžu vyjadrovať jeden alebo viac predmetov tej istej podstaty (strom - stromy), môžu byť v jednotnom alebo množnom čísle. Niektoré podstatné mená pomenúvajú látky a sú len v jednotnom čísle (zlato, voda, cukor). Je potrebné rozlíšiť, či podstatné mená označujú predmety, ktoré môžeme počítať alebo nie, t. j. počítateľné a nepočítateľné predmety.

Ako ich v praxi odlíšime?

Pred podstatné mená, ktoré označujú počítateľné predmety, môžeme dať číslovku (dva taniere, tri domy). Pred podstatné mená, ktoré označujú nepočítateľné predmety, musíme dať najskôr jednotku miery alebo niektorý kvantifikátor a až potom priradiť číslovku (šálka kávy - dve šálky kávy, kocka cukru - dve kocky cukru).

Existujú aj "mimoriadne" slová, s ktorými si jazyk nevedel celkom presne poradiť. Predmet je jeden, ale podstatné meno je v množnom čísle (dvere, nožnice). Nazývame ich pomnožné podstatné mená. Zaujímavé je, že tieto podstatné mená sa v jazykoch nezhodujú. Napríklad dvere sú v slovenčine pomnožné, ale v angličtine majú číslo: door - doors. Aj pomnožné podstatné mená označujú v slovenčine počítateľné predmety (Jedny dvere, dvoje/troje... dvier/dverí).

Pády: Podstatné mená sa v slovenčine skloňujú. Skloňovanie má pravidlá. Tie podstatné mená, ktoré sa skloňujú podľa toho istého pravidla, majú spoločný vzor. Pri mužskom rode treba rozlišovať, či sa podstatné meno skloňuje podľa životného alebo neživotného vzoru. Pre stredný rod sa používa vzor vysvedčenie. Podľa vzoru vysvedčenie sa skloňujú aj podstatné mená, ktoré vyjadrujú nejakú činnosť (lyžovanie, skákanie, písanie). Tieto podstatné mená sa nepoužívajú v množnom čísle. Samostatne uvádzame skloňovanie mužských mien zvierat, pretože je odlišné. V jednotnom čísle sa skloňujú ako životné podstatné mená, zatiaľ čo v množnom čísle sa skloňujú ako neživotné podstatné mená.

Vlastné mená

Vlastné meno je pomenovanie jedinečnej osoby, zvieraťa alebo neživého predmetu. Vlastné mená slúžia na rozlíšenie jednotlivín v rámci toho istého druhu. Popri pomenovaniach, ktoré sú iba vlastnými menami, napr. Ján, Bernolák, Bratislava, Vianoce, používajú sa ako vlastné mená aj rozličné všeobecné podstatné mená, napr. kováč - Kováč, vlk - Vlk, slnko - Slnko, alebo aj iné slová, napr. zahraj - Zahraj (meno psa), napred - Napred (názov časopisu), naši - Naši (román), deväťdesiattri - Deväťdesiattri (román), ahoj - Ahoj (pomenovanie druhu salámy alebo aj iného výrobku), nie - Nie (názov článku).

Vlastnými menami bývajú aj viacslovné pomenovania (oficiálne názvy), napr. Čierny princ, Červená čiapočka, Panna Orleánska, Pyrenejský polostrov, Atlantický oceán, Slovenská akadémia vied, Zlievareň farebných kovov (továreň), Hájnikova žena, Ako išlo vajce na vandrovku, Okolo Slovenska (cyklistické preteky), Trnavská ulica.

Vlastným menom sa stáva:

1. napr. hviezda - Hviezda (kino, kniha a pod.), východoslovenské tlačiarne (tlačiarne na východnom Slovensku) - Východoslovenské tlačiarne (jeden z polygrafických podnikov na východnom Slovensku);
2. všeobecné pomenovanie v spojení s presným určením sídla,napr. okresný úrad - Okresný úrad v Spišskej Novej Vsi, základná škola - Základná škola v Čičmanoch, obvodný súd - Obvodný súd Bratislava I;
3. všeobecné pomenovanie v spojení s presným určením miesta alebo rozsahu pôsobnosti,napr. ministerstvo hospodárstva - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, pozemkový fond - Slovenský pozemkový fond;
4. všeobecné pomenovanie v spojení s dedikačným prívlastkom (určením na počesť nejakej osoby alebo udalosti), napr. gymnázium - Gymnázium Jána Hollého, spolok - Spolok svätého Vojtecha, memoriál - Memoriál Michala Vičana, tlačiarne - Tlačiarne Slovenského národného povstania, námestie - Námestie republiky.

Popri úplných podobách vlastných mien existujú pri niektorých vlastných menách aj ich kratšie podoby. Vznikajú najčastejšie vynechávaním istých slov a osamostatnením ostávajúcich slov alebo spojení slov. Osamostatňuje sa:

1. určujúce prídavné meno stojace vo vlastnom mene pred určeným podstatným menom,napr. Pekná ulica - Pekná, Štúrova ulica - Štúrova, Hviezdoslavovo námestie - Hviezdoslavovo, Rázusovo nábrežie - Rázusovo, Tehelné pole - Tehelné, Zlaté piesky - Zlaté, predaná nevesta - Predaná;
2. spojenie prídavného mena s určeným podstatným menom,napr. Slovenské národné divadlo (v Bratislave) - Národné divadlo (a ďalej podoba Národné divadlo na Národné ako v bode 1), Veľká francúzska revolúcia - Francúzska revolúcia, Spišská Nová Ves - Nová Ves, Spojené štáty americké - Spojené štáty;
3. určené podstatné meno, ktoré stojí na začiatku celého vlastného mena,napr. Barbier zo Sevilly - Barbier (Rossiniho Barbier, Paisiellov Barbier), Matica slovenská - Matica;
4. v istých ustálených a nepočetných prípadoch určené podstatné meno, ktoré je vnútri alebo na konci názvu,napr.
5. nezhodný prívlastok v názvoch ulíc v adresách (na zásielkach),napr. Ulica Schneidera Trnavského 5, Bratislava - Schneidera Trnavského 5, Bratislava; Ulica odbojárov 10, Košice - Odbojárov 10, Košice.

Zriedkavejšie vznikajú kratšie podoby iným postupom, napr. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska - Veľká Británia, bývalý názov Zväz sovietskych socialistických republík - Sovietsky zväz.

Kratšie podoby majú zvyčajne neoficiálny, hovorový charakter, napr. Slovenské národné divadlo - Národné divadlo, Národné. Zriedkavejšie majú slávnostný ráz, napr. Bratislavský hrad - Hrad, Slovenské národné povstanie - Povstanie. Môžu sa používať vtedy, keď z predchádzajúceho kontextu alebo zo situácie je zrejmé, ktoré úplné viacslovné vlastné mená nahrádzajú.

Vo väčšine prípadov namiesto viacslovných názvov nepoužívame kratšie podoby (ktoré sa takisto chápu ako vlastné mená a podľa toho sa píšu s veľkými začiatočnými písmenami), ale druhové pomenovanie, ktoré je súčasťou takýchto viacslovných názvov. Takéto druhové pomenovania sa píšu s malým začiatočným písmenom, napr. Slovenské národné múzeum - múzeum, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky - ministerstvo, prípadne druhové pomenovanie s bližším určením, napr.

Pri niektorých jednoslovných vlastných menách jestvujú aj dvojslovné názvy (s prídavným menom odvodeným od jednoslovného názvu), napr. Atlantik - Atlantický oceán, Jadran - Jadranské more, Bajkal - Bajkalské jazero, Balchaš - Balchašské jazero, Balt - Baltské more, Baltská úžina, Dardanely - Dardanelský prieliv, Tanganika - Tanganické jazero. Dvojslovné pomenovania mávajú spravidla oficiálny ráz.

Početné vlastné mená sú také známe, že sa zaobídu bez druhového označenia (uvedenia všeobecného podstatného mena), ktorým sa označuje druhová príslušnosť, napr. Dunaj, Vltava (rieky), Kriváň, Rysy (vrchy), Bajkal (jazero), Pacifik, Atlantik (oceány), Pyreneje, Apeniny (horstvá), Veľká Morava (štát), Bratislava, Košice (mestá), Orava, Zemplín (kraje).

Súčasťou niektorých vlastných mien bývajú druhové pomenovania, ktoré ukazujú, čo sa vlastným menom označuje, napr.

V istých situáciách je pri niektorých vlastných menách potrebné osobitne uvádzať aj druhové pomenovanie, a to najmä vtedy, ak druhové pomenovanie bližšie vymedzuje označený predmet alebo ak sa to isté pomenovanie používa na označenie rozličných jedinečných skutočností. Druhové pomenovanie sa kladie pred vlastné meno a píše sa s malým začiatočným písmenom, napr. hotel Devín, interhotel Slovan, kino Hornád, časopis Orava.

Druhové pomenovanie je často potrebné použiť aj vtedy, ak vlastné meno svojím pôvodom predstavuje všeobecné podstatné meno a samo neukazuje, čo sa ním označuje,napr. Práca - denník Práca, Obzor - vydavateľstvo Obzor, kino Obzor, časopis Obzor.

Druhové pomenovanie sa často používa pri vlastnom mene aj vtedy, ak vlastným menom je predložkový výraz (predložková väzba),napr. Na paši - ulica Na paši, Na vyhliadke - chodník Na vyhliadke, Okolo Slovenska - preteky Okolo Slovenska, U červeného raka - lekáreň U červeného raka, Pri obuvníckej bašte - vináreň Pri obuvníckej bašte, Za rampami - divadlo Za rampami. Druhové pomenovanie býva aj pri názvoch, ktorými sú neohybné slová, napr. Vpred - časopis Vpred, Napred - časopis Napred, spolok Napred. Rozvinuté druhové určenie sa môže klásť aj za vlastné meno a oddeľuje sa čiarkou, napr.

Ak sa spojenie vlastného mena s druhovým označením stáva novým vlastným menom, ktoré už patrí do iného druhu vlastných mien, píše sa s veľkým začiatočným písmenom aj toto druhové určenie,napr. kráľ Svätopluk (vlastné meno Svätopluk s druhovým pomenovaním kráľ) - Kráľ Svätopluk (názov literárneho diela), otec Goriot (osobné meno Goriot v spojení s druhovým označením otec) - Otec Goriot (názov literárneho diela), krížnik Potemkin (názvom krížnika je osobné meno Potemkin, slovo krížnik je druhové označenie) - Krížnik Potemkin (celé spojenie nie je už označením dopravného prostriedku, ale názvom umeleckého diela). Takéto vlastné mená dostávajú podľa svojej povahy nové druhové označenie, napr.

Vzor "pstruh"

Podstatné meno "pstruh" je mužského rodu a skloňuje sa podľa životného vzoru. V jednotnom čísle sa skloňuje ako životné podstatné meno, zatiaľ čo v množnom čísle sa skloňuje ako neživotné podstatné meno.

Príklad skloňovania podstatného mena "pstruh":

Pri tvorení druhových adj. sa niekedy vedľa seba vyskytujú slovotvorné varianty tvorené od toho istého základu aj konverzným formantom -í, aj príponovým formantom -ací(rybí/rybací)V niektorých prípadoch sa druhové adjektívum netvorí formantom -í/-ací, ale formami vzťa-hových adj. -ský, -ový (kôň - konský), resp. adj. tvorené obidvoma typmi formantov jestvujú popri sebe v rovnakej platnosti (vôl - volí/volský, pstruh - pstruží/pstruhový).

Pri druhových adj. Ich zámenným korelátom je opytovacie zámeno čí, čia, čie. Privlastňovacie adj. sú desubstantíva, tvoria sa len od názvov substancií chápaných ako živé bytosti (osoby a zvieratá). Od maskulín sa tvoria príponou -ov/-a, -o (bratov, Jurajov, psov), od feminín sa tvoria príponou -in/-a, -o (susedkin, Aničkin, veveričkin).

Privlastňovacie adj. sa tvoria len k menám mužských a ženských osôb a zvierat. Od neutier je tvorenie vylúčené. Netvoria sa ani od všeobecných a vlastných subst., ktoré majú podobu adj. Pomerne zriedka sa privlastňovacími príponami -ov/-in tvoria adj. k názvom zvierat (ak ide o jednotlivé zviera alebo o personifikáciu: psova (Dunčova) búda, medveďov brloh). Ak je majiteľ veci bližšie určený privlastňovacím zámenom, existujú dve možnosti vyjadre-nia: môjho otcova roľa - roľa môjho otca, tvojej matkina záhrada - záhrada tvojej matky. Druhý spôsob vyjadrenia má knižnejší, oficiálnejší ráz. Stupňovanie privlastňovacích adj.

tags: #podstatné #meno #pstruh #vzor

Populárne príspevky:

• Bohatá úroda zemiakov
• Slovenské Plnené Cookies
• Recept na jablkový koláč
• Pestrá strava pre deti
• Kokosový olej po záruke