Ako si vybrať to najlepšie drevo na údenie a správnu udiareň

Slaninka, klobásky, údená krkovička či losos. Zbiehajú sa vám slinky? Stačí si vybrať vhodný typ udiarne a už nikdy nebudete zháňať kvalitnú domácu slaninu. Údené potraviny sú cenené najmä pre ich špecifickú a neopakovateľnú chuť. To však nie je jedinou výhodou údenia. Táto metóda spracovania potravín slúži ako prirodzené dochucovadlo a zvýrazňovač chutí.

Počas šetrného spôsobu tepelnej úpravy, resp. sušenia, navyše dochádza k procesu zrenia danej suroviny. Údenie je zároveň veľmi účinnou formou konzervácie. Kombinácia dymu, soli a primerane vysokej teploty pôsobí antisepticky a antibakteriálne (zastavuje rast takzvaných hnilobných baktérií). Najdôležitejšiu úlohu pri údení však zohráva práve dym. Jeho baktericídne, fungicídne a antioxidačné účinky sú totiž priam zázračné, pretože veľmi účinne zabraňujú chemickému aj mikrobiálnemu kazeniu potravín.

V našom sprievodcovi výberom si postupne prejdeme všetky dôležité parametre, medzi ktoré patrí základné rozdelenie udiarní, ich spôsob využitia, kapacita, použité materiály, výkon a ešte niekoľko drobností. Kým v minulosti mohli udiareň vlastniť zásadne majitelia záhrad, dnešné technológie dovoľujú údiť pokojne i v paneláku. Samozrejme, z každej udiarne vychádza dym, preto ju nemôžete používať uprostred obývačky. Aj napriek tomu máte stále celkom dosť možností.

Najlepšie udiarne

V našom sprievodcovi výberom si postupne prejdeme všetky dôležité parametre, medzi ktoré patrí základné rozdelenie udiarní, ich spôsob využitia, kapacita, použité materiály, výkon a ešte niekoľko drobností.

• Klarstein Flinstone
• Tohos Komplet Set
• Klarstein Gourmet Barrel
• Orange Country Smokers 60360003
• Happy Green Gril 3v1

Rozdelenie udiarní podľa ich umiestnenia

Do tejto kategórie patria všetky rozmernejšie modely. Záhradné udiarne môžu mať rôznu kapacitu, väčšinou od 10 kg vyššie, a môžu byť vyrobené z rôznych materiálov. Najčastejšie sa stretnete s nerezovou oceľou, pozinkovaným plechom a drevom. Dajú sa rozdeliť na 2 podkategórie, a to na prenosné a stacionárne záhradné udiarne. V prvom prípade ich môžete premiestňovať, v druhom ich postavíte na jedno fixné miesto a pripojíte k ohnisku. Ak chcete v exteriéri údiť celoročne, musíte si zaobstarať zateplenú udiareň. V udiarňach bez izolácie by sa neudržala správna teplota. Za chladného počasia by ste v nich teda nič nevyúdili. Takéto modely môžete preto vonku využívať len od jari do jesene. Zateplené udiarne sú o niečo drahšie, avšak i kvalitnejšie.

Špecifikom prenosných udiarní sú ich menšie rozmery, hmotnosť, a teda i kapacita. Z rovnakých dôvodov bývajú o niečo lacnejšie, čo však nie je pravidlom. Tieto modely môžete využívať doma, následne na chalupe, a ak chodíte na dlhšie rybačky, tak si ich so sebou môžete vziať i priamo k vode. Ich hmotnosť zväčša nepresahuje 6 kg, môžete však naraziť aj na podstatne ľahšie alebo ťažšie modely s váhou nad 10 kg. POZOR: Pri nákupe prenosnej udiarne si pre istotu skontrolujte aj jej podrobné parametre.

Rozdelenie udiarní podľa druhu paliva

Druh paliva, ktorý využíva daná udiareň, je ďalším, veľmi dôležitým parametrom. Elektrické modely fungujú, takpovediac, čistejšie, tuhé palivo je zas lacnejšie a i chuť výsledných produktov mnohí opisujú ako lepšiu. Nenechajte sa však pomýliť. V každej udiarni je nutné používať aspoň minimálne množstvo tuhého paliva, ktoré „vyrobí“ dym.

Práve elektrické udiarne stoja za nárastom popularity tejto metódy prípravy a uchovávania potravín. Nachádza sa v nich integrovaná výhrevná špirála, ktorá slúži na rozpálenie tuhého paliva. Možno ste prekvapení, no áno, aj elektrická udiareň produkuje dym. Ten môže byť odvádzaný priebežne, častejším riešením je však to, že počas celej prípravy ostáva vo vnútri. Von sa dostane až po otvorení dvierok. Ak ste sa teda tešili na údenie v obývačke, musíme vás sklamať. Resp. Keď sa rozhodnete pre kúpu elektrickej udiarne, pozerajte najmä na 2 parametre. Prvým je prítomnosť termostatu. Nájdete ho na každom kvalitnejšom produkte. Termostat vám podstatne uľahčí život, keďže teplotu v udiarni reguluje za vás. Druhým dôležitým parametrom je spotreba zariadenia.

INFO: Niektorí milovníci údenia tvrdia, že elektrické udiarne nie sú najlepšou voľbou. Kvôli slabšiemu odvádzaniu dymu, a teda i zhoršenej cirkulácii vzduchu, sa v nich môžu potraviny skôr upiecť.

• Manuálne ovládanie: Tieto udiarne zvyknú byť lacnejšie. Nastavenie teploty prebieha pomocou kolieska alebo niekoľkých gombíkov.
• Digitálne ovládanie: Ide o drahšiu, avšak omnoho pohodlnejšiu voľbu. Na digitálnom displeji si na začiatku údenia nastavíte príslušnú teplotu aj čas. Následne sa o vaše údené výrobky nemusíte už nijako starať.

Udiareň na drevo je stará dobrá klasika. Nenachádza sa v nej žiadne elektrické výhrevné teleso, ale obyčajná kovová zásuvka, do ktorej vložíte tuhé palivo, teda drevo. Tieto udiarne sa využívajú hlavne v exteriéri. Rozmermi, hmotnosťou, kapacitou, materiálmi a inými parametrami sa však nijako zásadne nelíšia od tých elektrických. Hlavnou výhodou udiarní na drevo je lepšia cirkulácia vzduchu. Vďaka lepšiemu odvádzaniu dymu počas celej prípravy pokrmu sa udiareň nenahreje na príliš vysokú teplu, takže údené potraviny budú naozaj údené, nie varené či pečené.

TIP: K niektorým udiarňam na drevo si môžete dokúpiť samostatný elektroset, ktorý obsahuje výhrevnú špirálu.

Rozdelenie udiarní podľa pripravovaných surovín

Vyúdiť môžete takmer všetko. Mäso, ryby, zeleninu, syr, orechy, tofu a mnoho ďalších druhov potravín. Neexistuje nič také, ako špeciálna udiareň na mäso, pretože mäsové výrobky môžete údiť v každej z nich. Zeleninu, ovocie, orechy, syry a iné nemäsité pochúťky môžete údiť tiež v každej jednej udiarni.

Pod týmto názvom sa ukrývajú kompaktné modely, ktoré si so sebou môžete vziať priamo k vode. Najčastejšie sa v nich namiesto hákov nachádza iba 1 rošt. Na prvý pohľad pripomínajú malú kovovú krabicu s poklopom, ktorá stojí na malých nôžkach. Na jej dno uložíte piliny, na ne odkvapovú misku a na ňu rošt.

Multifunkčné udiarne sú vybavené 2 alebo viacerými oddelenými údiacimi komorami. Tuk, ktorý odkvapkáva z potravín, takto neovplyvní navzájom ich chuť. Samostatné komory zároveň zabránia aj vzájomnému napáchnutiu daných surovín. Vďaka tomu môžete naraz údiť ryby s mäsom, mäso so syrom alebo pochúťky v iných kombináciách. Multifunkčné udiarne zvyknú byť trošku väčšie aj drahšie.

Teplé verzus studené údenie

Zatiaľ nebudeme hovoriť o konkrétnych postupoch, ale o rôznych štýloch údenia. Vybrať si môžete medzi údením teplým a horúcim alebo studeným. V závislosti od toho, ktorý zo štýlov bude vyhovovať vám, je potrebné vyberať aj samotnú udiareň, resp. k nej dokúpiť potrebné príslušenstvo.

Okrem spomínaných metód poznáme aj údenie za vlhka, pri ktorom je v udiarni udržiavaná vyššia vlhkosť. Vďaka tomu nedôjde k vyschnutiu povrchovej vrstvy výrobkov.

Dá sa povedať, že v každej udiarni môžete využívať teplé aj horúce údenie. Základom je, aby bol daný model vybavený kvalitným teplomerom, poprípade i termostatom, prostredníctvom ktorého môžete teplotu pohodlne odkontrolovať. Teplé údenie, ktoré patrí k najpoužívanejším technikám, prebieha pri teplote v rozmedzí od 45 do 75 °C. Jeho výhodou je hlavne kratší čas prípravy. Údeniny sú na konzumáciu pripravené do 24 hodín. Pri horúcom údení je využívaná ešte o niečo vyššia teplota, ktorá sa pohybuje nad úrovňou 80 °C, nikdy však nesmie presiahnuť 100 °C. Tento spôsob je ešte rýchlejší. Údenie nezaberie viac ako 2 hodiny. Obe techniky sú vhodné najmä na prípravu tučného mäsa a rýb. Tým, že údenie prebieha kratšie, no intenzívnejšie, sú suroviny vhodné na priamu konzumáciu.

Studené údenie je veľmi šetrnou a pomalou metódou prípravy údenín, ktorá môže trvať i niekoľko dní. Maximálne povolená teplota je 25 °C. Častejšie sa však využíva ešte nižšia teplota, a to cca 20, dokonca až 8 °C. Údenie na takzvanom studenom dyme je ideálne pri pokrmoch s menším obsahom tuku, ako je jemné hovädzie a bravčové mäso, kuracina, biele ryby, napríklad treska, syry a zelenina.

TIP: Ak chcete pokrmy pripravené metódou studeného údenia konzumovať ihneď, musia ešte pred vložením do udiarne prejsť tepelnou úpravou.

Ak natrafíte na produkt s názvom udiareň na studené údenie, znamená to, že je vybavený takzvaným generátorom či vyvíjačom studeného dymu. Toto zariadenie si však môžete kúpiť i samostatne, stojí niečo okolo 20 eur, alebo si ho vyrobiť. V praxi totiž nejde o nič iné ako malý kovový zásobník. Naplníte ho špeciálnymi, pomaly tlejúcimi peletami, ktoré zapálite iba na 1 konci a zasuniete na miesto, kde sa nachádza priehradka na tuhé palivo.

TIP: Pri našom pátraní sme narazili aj na rôzne špecialitky, napríklad na kreatívny generátor studeného dymu. Stojí necelých 10 eur a je vyrobený v tvare špirály.

Pri záhradných udiarňach si môžete studený dym vyrobiť aj iným, lacnejším, avšak podstatne komplikovanejším spôsobom. Pahrebu z dreva, peliet či brikiet umiestnite do akejkoľvek kovovej nádoby s poklopom, pokojne i do starého hrnca (zastúpi funkciu originálneho generátora). Následne ju umiestnite mimo udiarne. Dym do nej privediete pomocou dlhšieho potrubia, v ktorom sa počas cesty prirodzene ochladí. Táto technika je však naozaj náročná.

Špeciálne typy udiarní

Ak milujete chuť a arómu údenín, no na prípravu vlastných výrobkov ešte nie ste pripravení, môžete si zaobstarať niektorú zo špeciálnych udiarní. Väčšina z nich neslúži na údenie, ale chuťové vylepšenie pripravovaného pokrmu.

Udiarne s grilom

Udiarne s grilom sú veľmi populárne, a to najmä pre ich multifunkčné využitie. Ako už asi i sami tušíte, môžete v nich grilovať a zároveň údiť. V podstate ide o klasický gril, väčšinou s oblými tvarmi, na ktorom sa nachádza poklop. Nejde o ekvivalent k originálnej udiarni, ale skôr o spestrenie grilovačiek či bežného varenia.

Údiace pištole

Údiace pištole sa dnes veľmi často využívajú v profi kuchyniach. Potom, ako sa jedlo pripraví, sa pomocou tohto zariadenia zaúdi. Ako náplň sa do údiacich pištolí používa špeciálna štiepka s rôznymi arómami, ktorá je zväčša predávaná v maličkých baleniach.

Univerzálne údiace boxy

Univerzálne údiace boxy sú výbornou a hlavne cenovo dostupnou alternatívou. Ich cena sa začína na cca 10 a končí na maximálne 40 eurách. Zväčša sú vyrobené z nerezovej ocele a majú viacero háčikov. Tak či onak, všetky univerzálne údiace boxy sa používajú rovnako. Najprv ich naplníte údiacimi lupienkami. Tie vopred namočíte vo vode a zapálite. Box následne položíte na plynový, elektrický či klasický gril, poprípade na rošt priamo do ohniska.

Dôležité parametre

Či už sa rozhodnete pre kúpu elektrickej, menšej alebo väčšej, nerezovej, či drevenej udiarne, pri výbere sú rozhodujúce tie isté parametre. Základom je, aby ste si hneď nazačiatku ujasnili, čo, kde a v akom množstve chcete údiť. Tradičné udiarne postavené ich samotnými majiteľmi sú vyrobené z tehál a dreva. Samozrejme, ľudová tvorivosť nemá hraníc, takže sa môžete stretnúť aj s rôznymi omnoho kreatívnejšími kúskami. Udiarne, ktoré si kúpite, takpovediac, hotové, sú najčastejšie vyrobené z nehrdzavejúcej ocele.

INFO: Výnimočne natrafíte aj na drevené udiarne. Drvivá väčšina domácich udiarní má hranatý tvar. Menej často sa stretnete s oválnymi modelmi. To, po ktorom siahnete, je iba na vás. Nebudeme vám vymenúvať rôzne možnosti ich rozmerov. Pre vás je i tak najdôležitejší údaj o kapacite, ktorá je uvádzaná v litroch alebo kilogramoch. Udiarne majú bežne kapacitu 5, 10 alebo viac ako 20 kg.

Potraviny, ktoré budete údiť, môžete buď zavesiť na háčiky, alebo poukladať na rošt. Najlepšou alternatívou sú tie udiarne, ktoré vám poskytujú obe možnosti. Háčiky sú totiž ideálne na údenie celých kusov mäsa, slaniny, klobás a tiež celých rýb.

Samotná udiareň vám na údenie nestačí. Budete k nej potrebovať viacero dôležitých doplnkov. Pri nákupe si preto všimnite, ktoré z nich sú v cene.

• S-kové háčiky: Ide o univerzálne háčiky, ktoré využijete hlavne pri príprave mäsa, klobás a niektorých druhov rýb (napr.
• U-čkové háčiky: Sú uspôsobené na zavesenie všetkých rýb, ktoré sa údia vcelku, najmä na stredné až veľké pstruhy a pleskáče. Jeden koniec má tvar písmena U, druhý zas tvar očka.
• Rovné rošty: Slúžia na údenie mäsa a niektorých druhov rýb.
• Tyčky na zavesenie háčikov: Umiestňujú sa do zarážok v hornej časti udiarne.
• Odkvapová miska: Umiestňuje sa na spodnú časť udiarne. Slúži na zachytenie odkvapkaného tuku z potravín.
• Komín: Je neoddeliteľnou súčasťou každej udiarne na drevo a niektorých elektrických modelov. Poznáme 2 typy komínov, a to tie, ktoré sú priamo na udiarni a odvádzajú dym a tie, ktorými môžete dym odvádzať mimo miestnosti, kde sa nachádza udiareň.
• Zásobník na palivo: Nachádza sa na elektrických udiarňach a slúži na naplnenie pilinami, trieskami či iným palivom. Všímajte si hlavne jeho objem.
• Teplomer na údenie: Väčšinou je integrovaný v samotnej udiarni. Ak to tak nie je, musíte si ho dokúpiť. Cena teplomerov sa pohybuje v rozmedzí od 5 do 20 eur. Niektoré kúsky je pritom možné používať aj na priame zapichnutie do suroviny, ktorú údíte.

Ako vybrať palivo do udiarne

Na to, aby ste mohli údiť, budete okrem spomínaných doplnkov potrebovať aj kvalitné palivo. V nasledujúcich riadkoch sa preto pozrieme na to, ako ho vybrať. Keď si v obchode kupujete údené výrobky, často narazíte na nápisy ako „údené na bukovom dreve“. Áno, druh, ale i kvalita dreva do udiarne rozhoduje o kvalite finálneho výrobku, samozrejme, aj o jeho chuti, resp.

TIP: To, že ste použili správne drevo, zistíte na základe dymu, ktorý vychádza z udiarne. Ideálne je drevo čerstvé, teda s vysokým obsahom vlhkosti. Najlepšou alternatívou je tvrdé drevo z listnatých stromov, ktoré tlie dlhšie. V zahraničí sa na údenie používajú aj iné dreviny.

Drevo do udiarne musí byť napílené na čo najmenšie kusy.

POZOR: Údiť môžete aj na brezovom dreve, ktoré však musíte zbaviť kôry.

Pre lepšiu orientáciu uvádzame prehľad najčastejšie používaných druhov dreva na údenie a ich vhodnosť pre rôzne druhy potravín v nasledujúcej tabuľke:

Štiepka je ďalšou veľmi obľúbenou alternatívou. Môžete si ju vyrobiť sami alebo kúpiť už hotovú a...

Ako údiť

Používame dva základné spôsoby údenia - studený a horúci. Horúci spôsob údenia (40-45 °C) sa používa na spracovanie rýb s vyšším obsahom tuku. Najvhodnejší je studený spôsob (20-25 °C). Pri údení v kovovej prenosnej udiarni získame pečeno - údený výrobok, podľa názoru labužníkov ryba je menej chutná. Okrem toho, takto urýchlene pripravené ryby získajú príchuť dymu z dreva ktoré použijeme.

Kvalita údenia, predovšetkým trvanlivosť rýb a ich vôňa, závisí od vlastností dymu získavaného pri horení dreva. Dym z tvrdých druhov dreva je najlepší (buk, dub, jelša, stará jabloň a iné). Čerstvé drevo je vhodnejšie ako suché. Vlhké drevo sa na údenie nehodí. Brezové drevo nevyhnutne vopred odkôrnime. Príjemnú chuť a vôňu pridáva údeným výrobkom dym z horenia borievkových vetvičiek s bobuľami a tiež višňové lístie. Dym z ihličnatých stromov špiní potraviny, pridáva im vedľajší zápach a horkavú príchuť.

Lepší je jasný dym získaný pri neúplnom horení dreva a dostačujúcom prístupe vzduchu. Palivové drevo musí aktívne tlieť, ale nie horieť. Preto na ohnisko kladieme nadrobno nasekané polienka a zasypeme ich pilinami. Koncentrácia dymu v udiarni je štandardná, keď produkt jasne vidíme.

Zvyčajne na údenie používame drevo ako stružliny, piliny, triesky a jemné prútie, musia tlieť a dávať mnoho dymu. Malý plamienok je prípustný iba v sychravom, pochmúrnom počasí. Údením potraviny získavajú intenzívnu hnedo..- zlatú farba, príjemnú chuť a vôňu, povrch je suchý a lesklý.

Látky obsiahnuté v dyme dávajú údeninám chuť, vôňu, dezinfikujú ich a konzervujú. Účinok látok závisí od teploty a vlhkosti vzduchu. Ćím je teplota vyššia a vlhkosť menšia, tým látky lepšie pôsobia a produkt je viac odvodnený.

V domácich podmienkach môžeme údiť ryby v komíne, do ktorého sme dali prúty na zavesenie rýb a záklopku na reguláciu koncentrácie dymu. Keď je v dome sporák, tak ho môžeme upraviť. V stene kde prechádza komín vyberieme tehly a zabudujeme dvierka a vo vnútri komína upevníme prút na zavesenie rýb. Kúrenisko urobíme v mieste kde sa zhromažďuje popol. Na rošt dáme tehly cez ktoré bude prechádzať dym a bude sa ochladzovať. Pri tomto spôsobe údenia rybu vyúdime za 1-2 dni. Dobrým riešením je udiareň v tvare skrine pripojená priamo ku komínu v podkroví (obr.10 ) veľkosti 1X1 m (z tehiel alebo dosiek obitých plechom) s výškou 1,5 - 2 m. Pre vstup a výstup dymu urobíme otvor v dolnej a hornej časti komína. sporáku. Dymorob - vyvíjač dymu je spojený s hadicou s ochladzovačom dymu (obr.12) Chladiace zariadenie je taktiež spojené hadicou s komorou. Udiarenska komora, ktorá je položená na chladiacom zariadení, je spojená hadicou s vetracím zariadením bytu, preto ju môžeme použiť vo vnútri bytu. Na chladné údenie využívame jednu elektrickú platňualebo jeden horák, na druhomje chladiace zariadenie.

Veľkým rybám odrežeme hlavu a chvost a rozdelíme na kusy. Malé ryby (do 300 g) údime v celku. Solíme málo (menej ako keď ideme rybu piecť). Potom ryby necháme presušiť na vzduchu 15- 18 hodín. Môžeme k tomu využiť rošty z udiarne. Piliny dáme po pravej a ľavej strane tak aby boli nad platňami. Potom vložíme dnovú hustú mriežku - sito, spodnú mriežku s rybami, horný rošt s rybou a nakoniec kryt ktorý musí tesne doliehať tak aby neunikal dym.Na nátrubok vrchnáku nasunieme hadicu, ktorú spojíme s ventiláciou. Ventilačný nátrubok slúži na regulovanie ťahu. Čím viac je otvorený tým sú výrobky svetlejšie a menej horké. Prvú polhodinu údime pri nízkej teplote, ďalších 15-20 minút na silnejšom ohni, znovu znížime teplotu a ešte údime 15-20 minút. Po odpojení prívodu dymu od komory necháme prirodzenou cestou komoru vyvetrať (5-10 minút) a ryby vyberieme. Osolené a okorenené kusy dáme na mrežu udiarne. Na nehoriaci horák (platňa) položíme chladiace zariadenie a na chladič udiareň. Na susedný horiaci horák (platňu) položíme vyvíjač dymu, naplnený tromi hrsťami pilín. Celý systém spojíme hadicami. Čo možno najviac znížime teplotu a za 10 minút k nátrubku na chladiči pripojíme pumpu (môže byť cyklistická alebo gumová hruška) a niekoľkými stlačeniami prefúkneme dym po systéme. Aby pumpa neprekážala prirodzenému ťahu vždy ju odpojíme od hrdla. Takéto prevzdušnenie treba robiť každých 10- 15 minút. Piliny zhoria za 1,5-2 hodiny. Studenú vodu púšťame podľa potreby. Teplotu sledujeme dotykom ruky na vývode dymu z chladiaceho zariadenia alebo zabudovaným teplomerom, (teplota steny má byť 25- 30 °C). Po 1,5 2 hodine uzatvoríme prívod dymu, zhasneme plyn. O 2 hodiny priebeh opakujeme. V noci údenie prerušíme. Za 2 dni sú ryby dostatočne zaúdené.

Zo starého oceľového vedra môžeme vyrobiť jednoduchú udiareň na (horúce) údenie rýb. (Pozinkovaný plech nie je vhodný, pri zahrievaní plechu sa vylučuje kysličník zinočnatý, ktorý preniká do výrobku).Do valca - vedra s pokrievkou dáme dva rošty. Horný rošt (môžeme vyrobiť z oceľového drôtu) dáme 5 cm a druhý 10 cm od horného okraja, na ktoré ukladáme ryby (obr.1).Na dno nádoby nasypeme hobliny, piliny alebo nadrobno nasekané triesky do výšky 1,5-2 cm. Nádobu zakryjeme a dáme na oheň. Čím silnejší oheň, tým rýchlejšie začnú tlieť piliny a vznikne dym. Údenie trvá 12- 15 minút od okamihu úniku dymu spod pokrievky. Počas údenia vrchnák nedvíhame. Potom nádobu zložíme a necháme vychladnúť 10- 15 minút. - Dolná mriežka je vo výške tretiny a horná v dvoch tretinách výšky vedra. Vrchnák musí dobre tesniť.Na dno vedra dáme drobné rozštiepané drevo. Môžeme pridať vetvičku borievky. Osolené a presušené ryby po 1 hodine dáme na rošty. Vedro zakryjeme a dáme nad pahrebu. Valec (obr.2) využijeme na horúce údenie rýb. Vo vnútri udiarne upevníme dva uholníky, na ktoré kladieme mriežku - dierovaný plech. Tlenie uhlíkov nasypaných pod plechom regulujeme krytom. Prenosná udiareň (300x300x450 mm) je vyrobená z plechu hrúbky 0,5 - 1 mm (obr.3) Vnútri skrinky vo výške 150 a 250 mm sú pripevnené uholníky- podpierky, na ktoré položíme dva rošty. Na riedku sieťovinu rámu uložíme v jednej vrstve ryby, udiareň zatvoríme a dáme na 20 - 30 minút na oheň.

tags: #popol #z #dreva #na #údenie

Populárne príspevky:

• Čokoládové suflé pre každého
• Reštaurácie Nitra: Pizza na Dlhej
• Tipy pre lesklý povrch cesta
• Nový Čas recepty
• Psychológia farieb a jedlo