Popolcová streda na Slovensku: Zvyky a tradície

Popolcová streda, známa aj ako Škaredá streda alebo Krivá streda, je významným dňom v kresťanskom kalendári. Pre katolíckych veriacich je Popolcová streda dodnes predovšetkým symbolom pokánia. Označuje začiatok 40-dňového pôstneho obdobia pred Veľkou nocou a je časom sebareflexie, pokánia a duchovnej prípravy na najväčší kresťanský sviatok. Končia sa fašiangy, obdobie zabíjačiek a bujarých osláv.

Popolcová streda je v rímskokatolíckom liturgickom kalendári prvý deň pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou, ale do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.

Pôvod a význam Popolcovej stredy

Názov „Popolcová streda“ pochádza zo zvyku páliť bahniatka z Kvetnej nedele predchádzajúceho roka. Pomenovanie „Popolcová streda“ pochádza zo zvyku pálenia paliem, u nás bahniatka z Kvetnej nedele minulého roka. Takto získaný popol sa potom používal pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo. Tento obrad symbolizuje pokánie a pripomína veriacim ich smrteľnosť. Tento symbol je tradíciou našich predkov, čiže od sypania si popola na hlavu na znamenia pokánia pred Bohom.

Súčasťou kresťanskej liturgie je v tento deň znamenie kríža, ktoré kňaz robí popolom na čelá veriacich. Odrieka formulu: Obráťte sa a verte evanjeliu!, alebo Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš. „Tieto slová hovoria o tom, že život je krásny, ale každý je tu len dočasne.

V 7. storočí bola zavedená cirkvou ako deň pôstu a pokánia. V Ríme bolo zvykom, že kajúcnici a ťažkí hriešnici začínali obdobie verejného pokánia v prvý deň pôstu ako prípravu na obnovenie sviatosti Eucharistie. Posypávali sa popolom, obliekali sa do žíní a museli zostať v odlúčení, kým sa na Veľkú noc nezmierili s kresťanským spoločenstvom. Toto sa prestalo praktizovať medzi 8. a 10. storočím.

Ľudové názvy a zvyky

V ľudovom folklóre sa Popolcová streda nazýva aj Popolec, Popolečná, Škaredá či Krivá streda. V malohontskej obci Klenovec dávali prívlastky popolcovej strede aj škaredá, krivá, či pirohová streda. Škaredou preto, že v tento deň sa nosili staré, škaredé, aj roztrhané šaty.

V minulosti sa s Popolcovou stredou spájalo množstvo zákazov a povier. Ženy nemali šiť, priasť ani tkať, pretože sa verilo, že by to mohlo priniesť nešťastie. Dokonca sa tradovalo, že ak by žena prišila mužovi gombík v tento deň, mohol by zahynúť pri práci v lese. Ak by niekoho napadlo tancovať alebo spievať, v lete by popadalo zo stromov ovocie.

Zvykom, ktorým fašiangy presahovali do obdobia pôstu, bolo chodenie s klátom na Popolcovú stredu. V tradičnej kultúre Slovenska sa prelínanie svetského a náboženského prejavovalo doznievaním fašiangových obyčajov a prispôsobením stravy, odevu i obradov až do Veľkej noci kresťanskému vnímaniu pôstu.

Vinšovanie a posmievanie sa dievčatám

Bývalo tiež zvykom, že mládenci na škaredú stredu vinšovali dievčatám, lebo majú sviatok. Rovnako sa vysmiali tým, ktoré sa nestihli cez fašiangy vydať. So zvončekmi zastali pred ich domom a spievali im posmešné piesne alebo ich vytiahli von, aby ich „podkuli“ a na nohu im priviazali kúsok dreva.

V niektorých oblastiach Slovenska sa zachoval zvyk, že mládenci chodili vinšovať dievčatám. Tým, ktoré sa nestihli vydať počas fašiangov, sa dokonca posmievali a spievali im posmešné piesne.

Pôstna strava

Jedlo hralo dôležitú úlohu v tradíciách Popolcovej stredy. Po hojných fašiangoch prichádza úprava stravy na striedmejšiu. V domácnostiach sa v skorých ranných hodinách všetok riad vyumýval od mastnoty fašiangových jedál, do stravy sa zaradili kyslé mliečne polievky. Gazdinky museli na Popolcovú stredu urobiť vo svojej kuchyni pár zmien.

Medzi tradičné jedlá pôstneho času patrili napríklad pôstna kaša, šťavelová omáčka s vajíčkom, fazuľová kaša, kelové závitky a polievky. Podľa starého zvyku sa na Popolcovú stredu jedla pôstna polievka a cestoviny s makom. V mnohých rodinách sa varili pirohy s bryndzou alebo pražené s orechami a makom. Niektorí ľudia sa postili až do večera, kedy si dovolili zjesť niečo na zahnanie hladu. Mastné jedlá sa v tento deň nahrádzali jednoduchšími, pôstnymi pokrmami.

„Počas fašiangov sa varilo a dochucovalo bravčovou, husacou a kačacou masťou, ale počas pôstu sa používali len lisované rastlinné oleje. Každá obec alebo mesto mali v minulosti vlastnú lisovňu, kde vyrábali konopný alebo slnečnicový olej. Po Popolcovej strede nasleduje 40-dňový pôst, počas ktorého sa obvykle na znamenie vážnosti tohto obdobia nekonajú nijaké zábavy. „Počas pôstu vynechávali mäsité jedlo, jedli sa strukoviny, kyslá kapusta, rôzne cestovinové jedlá ako rezance s makom a orechmi, šúľance, trhance.

Pôst a jeho význam

Popolcovou stredou začína 40-dňové pôstne obdobie, kedy si kresťania pripomínajú, že Ježiš strávil 40 dní na púšti, kde sa postil a odolával pokušeniam. Pôst bol v 4. storočí zavedený cirkvou, aby zamedzila pohanské zvyky našich predkov. Pôstu sa prispôsobil nielen jedálny lístok, ale aj život rodiny. Ľudia sa zdržiavali nielen bohatých jedál, ale aj alkoholu, zábavy a erotiky. Cieľom pôstu v minulosti bolo preukázať úctu k božstvu a svoju myseľ naviesť k vyšším sféram práve vďaka dočasnému asketizmu.

Medzi tradičné jedlá pôstneho času patrili napríklad pôstna kaša, šťavelová omáčka s vajíčkom, fazuľová kaša, kelové závitky a polievky. Naši predkovia vedeli, že po bujarých fašiangových zabíjačkách, báloch a karnevaloch je dobré telo nechať trochu vydýchnuť.

Rok	Dátum Popolcovej stredy
2024	14. februára
2025	5. marca
2026	18. februára
2027	10. februára
2028	1. marca