Popôrodná depresia a problémy s laktáciou: Ako zvládnuť náročné obdobie po pôrode

Šestonedelie je obdobie prvých šiestich týždňov po pôrode dieťaťa. Toto obdobie je charakteristické veľkými zmenami v organizme a živote ženy aj dieťaťa, súčasne aj zmenami v štruktúre a chode celej rodiny. Organizmus ženy sa postupne vracia do takmer rovnakého stavu ako pred tehotenstvom. Musíme však počítať s tým, že žena nikdy už nebude rovnaká ako pred pôrodom. Tehotenstvo a pôrod každú ženu osobitým spôsobom premení.

V rámci zmien dochádza k postupnej adaptácii na novú životnú rodičovskú úlohu, k premene partnerského vzťahu a k novému usporiadaniu celej rodiny.

Po pôrode placenty začne v organizme ženy rýchla významná hormonálna prestavba. Dochádza k prudkému poklesu hladín všetkých placentárnych hormónov. Choriový gonadotropín vymizne zhruba do týždňa po pôrode. Hladina ďalších hormónov je závislá od toho, či a v akej kvantite žena dojčí.

V skorom popôrodnom období v súvislosti s prirodzeným rozvojom laktácie sa významne zvyšuje hladina prolaktínu, ktorý je zodpovedný za tvorbu materského mlieka a oxytocínu, ktorý podporuje uvoľňovanie mlieka. Pokiaľ žena intenzívne dojčí, ich hladina je vysoká. Do 6 týždňov po pôrode dochádza aj k normalizácii sekrécie hormónov štítnej žľazy a nadobličiek.

Na kojenie sa telo ženy vďaka placentárnym hormónom pripravuje už v priebehu tehotenstva, kedy estrogény pôsobia na rozvoj mliekovodov a progesterón pôsobí na výstelku alveolov. Popôrodný pokles estrogénov a progesterónu spolu so skorým prisatím sa dieťaťa k prsníku stimuluje popôrodnú produkciu prolaktínu a tým je podporený aj skorý nástup laktácie. Ďalším dôležitým hormónom pre laktáciu a dojčenie je oxytocín, ktorý sa podieľa na vylučovaní materského mlieka, tým je podporená súčasne zavinovanie maternice. Oxytocín a prolaktín sa podieľajú aj na podpore väzby matky s dieťaťom.

Prvé dni po pôrode, obvykle dva až tri dni, sa tvorí husté prvotné mlieko, nazývané mledzivo alebo kolostrum. Toto mlieko je cenné pre svoj vysoký obsah bielkovín, minerálnych látok, vitamínov, protilátok a nenasýtených mastných kyselín. Je pre novorodencov výborne stráviteľné a tiež kaloricky bohaté. Čerstvo narodenému dieťaťu poskytuje všetko, čo vo výžive a adaptácii na vonkajšie prostredie aktuálne potrebuje.

V ďalších dňoch po pôrode, optimálne od druhého či tretieho dňa, sa rozvíja vlastné zrelé materské mlieko. Je pre novonarodené dieťa najprirodzenejšou a najdokonalejšou stravou.

Psychické zmeny po pôrode

Niekoľko hodín po pôrode sa žena obvykle prirodzene v myšlienkach vracia k pôrodu a jeho priebehu. Porovnáva reálny zážitok náročnej situácie so svojim pôvodným očakávaním. Pôrodný zážitok sa vždy premietne do jej sebahodnotenia. Vyrovnáva sa s ukončeným tehotenstvom a s prijatím novorodenca ako samostatnej bytosti. Žena je zvyčajne v zajatí myšlienok na starostlivosť o dieťa a otázok ohľadom kompetencií s tým spojených. V prvých hodinách a popôrodných dňoch je možné sledovať pri veľkej časti čerstvých šestonedieľok radostnú až euforickú náladu. Žena cíti úľavu, že má pôrod za sebou a konečne má v náručí svoje dlho očakávané dieťa.

Euforický stav však väčšinou nemá dlhé trvanie a býva vystriedaný zvýšenou citlivosťou a úzkostnejším pohľadom na svet. Žena si začína uvedomovať realitu „všedných“ dní. Môže byť zaskočená faktom, že fantázia, ktorá sa zmenila na skutočnosť, vyžaduje zodpovednosť, odriekanie, stálu pohotovosť a plné nasadenie. Pocity po pôrode sú umocnené nielen objektívnym priebehom pôrodu, ale významne viac subjektívnym zážitkom ženy. V dôsledku napríklad nenaplnených predstáv o priebehu pôrodu či pôrodnej traumy môže žena prežívať posttraumatickú stresovú reakciu. Negatívny vplyv na pocity a prežívanie ženy má aj spánkový deficit a únava. Vplyv tu môže mať aj to, či žena a dieťa spí spolu a vo vzájomnej blízkosti a či je/nie je spánok prerušovaný neistotou o stav dieťaťa spiaceho v inej miestnosti.

Tzv. popôrodný blues sa vyznačuje emocionálnou nestabilitou, náladovosťou, podráždenosťou, úzkostnými epizódami, plačlivosťou, zmätenosťou, nepokojom a niekedy aj pocitmi zníženej sebaúcty a sebahodnoty. Tiež sa môžu objaviť telesné prejavy, medzi ktoré môžeme zaradiť bolesť hlavy, nechutenstvo, malátnosť, palpitácie a poruchy spánku. Popôrodný blues väčšinou rýchlo odznieva, a to obvykle do desiateho dňa po pôrode. Možnými príčinami vzniku popôrodného blues je súvislosť so spomínanými zmenami tela, s partnerskou disharmóniou, možné sú aj príčiny psychosexuálne, nespracované neplánované materstvo, predošlá depresia, či traumatizujúci pôrod. Výskyt je častejší u prvorodičiek.

Popôrodná depresia

Popôrodná depresia sa môže objaviť kedykoľvek v priebehu prvých šiestich mesiacov po pôrode. Výskyt vrcholí obvykle cca 4 týždne po pôrode, pričom u 25-50 % žien trvá 6 mesiacov. Za najrizikovejšie obdobie pre rozvoj popôrodnej depresie je považovaný príchod domov z pôrodnice, kedy je žena zaťažená starostlivosťou o dieťa a domácností bez podpory a pomoci svojho najbližšieho okolia a bez dostupnej možnosti konzultácie s odborníkom. Ďalšie rizikové obdobia sú dva až tri týždne po pôrode, keď už klesá euforický záujem bližšej rodiny a klesá miera pomoci a podpory novej rodine.

Popôrodná depresia sa vyznačuje úzkostnými pocitmi, strachom zo samoty, pocitmi bezmocnosti a beznádeje, ďalej katastrofickými obavami z budúcnosti. Pocity smútku a úzkosť môžu byť také silné, že dokážu narušiť schopnosť plniť bežné denné úlohy a postarať sa o dieťa aj o seba samotnú. Práve pocit neschopnosti milovať svoje dieťa, problémy sa dieťaťa dotýkať a starať sa oň býva jedným z jej významných ukazovateľov. Z ďalších symptómov je možné menovať extrémne zmeny v chuti na jedlo a problémy so spánkom.

Neopomenuteľným faktorom, ktorý pravdepodobne tiež prispieva k rozvoju popôrodnej depresie, je kvalita výživy tehotnej a dojčiacej ženy. Mnohé štúdie ju dávajú do súvislosti s nedostatočným príjmom najmä omega 3 mastných kyselín, vitamínu D, ďalej potom kyseliny listovej, B vitamínov všeobecne, železa a vápnika. Preto kvalitná výživa ženy už v tehotenstve by mohla zohrať preventívnu úlohu, najmä ak má žena depresiu v anamnéze. Popôrodnou depresiou sú viac ohrozené ženy s popôrodnou anémiou, čo zase spätne vedie k podčiarknutiu preventívneho významu výživy, ale aj k spozorneniu u žien s veľkou krvnou stratou počas pôrodu. Popôrodná depresia môže byť spojená aj s dysfunkciou štítnej žľazy. Na posúdenie popôrodnej depresie sa odporúča využívať špeciálny štandardizovaný dotazník.

Popôrodná depresia je v šestonedelí pomerne častá a predstavuje záťaž pre ženu, dieťa, partnera aj celú blízku rodinu. Niekedy zostáva zvonka skrytá. Typickými príznakmi sú halucinácie, chorobné predstavy (bludy), plačlivosť, úzkosť, poruchy spánku, paranoja, poškodzovanie seba i dieťaťa, samovražedné sklony. Jej liečba prebieha rovnakým spôsobom ako pri iných psychotických ochoreniach. Zástava laktácie je nutná len v prípade, že látky liečivá prestupujú do materského mlieka a ohrozujú tak zdravie dieťaťa.

Narodením dieťaťa sa zo ženy stáva matka. Byť matkou predstavuje prejsť významným transformačným procesom, ktorý zahŕňa aj duchovnú/spirituálnu zložku osobnosti ženy. U väčšiny žien sa jedná absolútnu transformáciu doterajšieho spôsobu života, a to nielen v hmotnej, ale aj v nehmotnej úrovni bytia. Žena spracováva otázky svojej existencie a života v širších súvislostiach. Častým je téma zmyslu života a ďalšieho smeru cesty, po ktorej žena kráča. Ďalej sú to otázky hodnôt a orientácie v živote a v novej situácii.

Zmeny v sexualite a partnerskom živote

So zmenami v sebahodnotení a sebapoňatí, ktoré sa mení v reakcii na pôrod a obdobie materstva ženy, súvisia aj zmeny v sexualite a v partnerskom živote. V tehotenstve a následne po pôrode sa často sexualita presúva do ženskejšej kvality prežívania, ktorá zahŕňa jemné, ošetrujúce a citlivé milovanie, ktoré nezahŕňa také intenzívne telesné výboje, ale naopak preferuje nežnosti, objatie, masáže, dotyky, hladenie, bozky, plynutie. Tehotenstvo je pre niektoré ženy je obdobím, kedy prvýkrát zažijú orgazmus vďaka väčšiemu prekrveniu malej panvy a schopnosti sa uvoľniť. Sexualita a jej prežívanie po pôrode, rovnako ako sebahodnotenie ženy, tesne súvisí s priebehom pôrodu a zážitkom, ktorý si z neho žena odnáša. Sexualita doznáva niekedy významnejšie zmeny aj zo strany partnera, keď žena môže byť mužom vnímaná skôr ako matka ako milenka. Jedná sa o tzv. Madonin komplex. Sám partnerský vzťah je po pôrode plný zmien s potrebou sa na ne adaptovať. Mení sa nielen žena na matku, ale aj muž na otca. Často práve muž potrebuje zhruba rok na adaptáciu na svoju novú otcovskú úlohu.

Ako rozpoznať baby blues?

Obdobie ústupu všetkých tehotenských zmien a popôrodnej rekonvalescencie, ktoré je často spojené s ranami (napr. Keď k tomu prirátame nedostatok spánku, fyzickú únavu a úplne prirodzený zmätok, pretože s mnohými situáciami, s ktorými sa mamička stretáva po prvý raz v živote (napr. problémy s laktáciou, nezrozumiteľný plač dieťaťa), nie je ťažké uhádnuť, že napr. bezmocnosť súvisiaca so starostlivosťou o dieťa,únava a nedostatok spánku,neakceptovanie vlastného tela a zmien, ktoré v ňom nastávajú,nižšia odolnosť voči stresu, výbuchy hnevu.

Baby blues, teda popôrodný smútok alebo prirodzený pokles nálady, postihuje veľkú väčšinu žien okolo 3. dňa po pôrode a sprevádza ich v období po pôrode od 2. do 4. - 6.

U žien trpiacich popôrodnou depresiou by malo byť dojčenie ešte viac podporované, pretože práve počas kŕmenia telo prirodzene uvoľňuje oxytocín - hormón šťastia a relaxácie. U dojčiacich žien je tiež oveľa menej pravdepodobné, že sa rozvinú plnosť.

Ako sa jednotlivé problémy definujú, aké sú ich príznaky:

• Porucha nálady po pôrode, objaví sa u 50% až 80% nových matiek. Najčastejšie sa rozvíja na 3. - 4.
• Baby blues si nevyžaduje žiadnu liečbu liekmi! Žena potrebuje dostatok podpory a pomoci, tak v pôrodnici, ako neskôr v domácom prostredí.
• Závažná porucha nálady, ktorú prežíva po pôrode asi 8% až 15% matiek, intenzívne obavy a strach o dieťa, alebo nezáujem o dieťa. Nástup ochorenia býva búrlivý, najčastejšie behom prvých 48 - 72 hodín.
• Strata kontaktu s realitou, bludné myšlienky (napr.

Liečba popôrodných psychických problémov je rôzna - vzhľadom na samotný problém, ktorý treba riešiť. Ako sme spomenuli, úplne normálne „baby blues“ nepotrebuje liečbu žiadnu, postačí len úprava režimu a pomoc zo strany najbližších. Liečba popôrodnej depresie vo veľkej väčšine prípadov môže byť ambulantná, nevyžaduje si hospitalizáciu ženy. Na prvom mieste je už spomenutá úprava režimu a výraznou pomocou môže byť psychoterapia. Je veľmi potrebné využiť psychoterapiu ako alternatívu medikamentóznej liečby, najmä ak žena dojčí a chce v dojčení pokračovať.

Pokiaľ depresívne obdobie trvá dlhšie, možno bude vhodné zvoliť aj farmakologickú liečbu, najmä antidepresívami. To, čo sa u nás veľmi často mylne zamieňa, je popôrodná depresia a psychóza (častokrát označovaná ako laktačná psychóza - podľa psychiatrov nemá s laktáciou ako takou nič spoločné, iba sa zvyčajne objavuje „v období laktácie“). Sú to dve úplne rozdielne kategórie problémov a príznakov, je preto vhodné nepoužívať tieto spojenia, pokiaľ naozaj nie sú namieste. Liečba psychózy takmer vždy vyžaduje hospitalizáciu (hlavne pre riziko samovraždy a rozšírenej samovraždy) a liečbu psychofarmakami. Je to ochorenie, kedy si žena, z podstaty choroby, neuvedomuje, že jej psychický stav je už chorobou. Riešenie takého stavu u ženy obvykle iniciujú rodinní príslušníci. Liekmi prvej voľby sú antipsychotiká alebo stabilizátory nálady (lítium). Pri liečbe lítiom je dojčenie kontraindikované. Lítium sa vylučuje do mlieka vo vysokých koncentráciách a môže u dojčaťa spôsobiť závažnú toxicitu.

Rozdiely medzi baby blues, popôrodnou depresiou a laktačnou psychózou

Narodenie bábätka je pre matku najkrajším obdobím života. Toto obdobie je spojené so silnými emóciami, ako je radosť, ale i smútok. V niektorých prípadoch tieto pocity môžu byť skutočne vážne. Najkrajšie obdobie života matky môže prekaziť baby blues, popôrodná depresia alebo laktačná psychóza. Baby blues sa tiež zvykne nazývať ako popôrodný blues alebo popôrodný splín. Stavom baby blues trpí 50 až 80 % mamičiek po pôrode. Zvyčajne sa objavuje prvé dni po pôrode (medzi 3. až 5. dňom) a ustupuje okolo 10. až 14. dňa po pôrode. Baby blues môže vzniknúť u mamičiek, ktoré majú problém s dojčením, majú komplikácie s rozbehnutím materského mliečka. Baby blues nevyžaduje liečbu, pomôcť dokáže rodina a priatelia.

Popôrodná depresia je veľmi vážny stav, ktorý nehrozí len matkám po pôrode, ale aj ženám, ktoré potratili alebo mali mimomaternicové tehotenstvo. Popôrodná depresia sa nemusí objaviť hneď po pôrode, môže to byť aj niekoľko mesiacov po pôrode, niekedy aj rok po ňom. Popôrodná depresia môže pretrvávať aj dlhšie ako 2 roky, trpí ňou 10 až 20 % žien. Zvyčajne sa prejavuje krátko po pôrode, pri ukončení dojčenia alebo s príchodom prvej menštruácie od pôrodu. Liečba popôrodnej depresie je nevyhnutná.

Laktačná psychóza je veľmi závažné psychiatrické ochorenie. Približne 0,1% žien môže v období šestonedelia trpieť laktačnou psychózou. Laktačná psychóza sú vystupňované depresívne stavy, kedy má matka neschopnosť nadviazať vzťah k dieťaťu. Najohrozenejšie sú staršie prvorodičky, ženy s neliečenými psychiatrickými ochoreniami, ženy trpiace bipolárnou poruchou, schizofréniou, ak mali psychózu pri predchádzajúcom pôrode alebo sa objavila v rodine. Laktačná psychóza nemá nič spoločné s laktáciou-dojčením, objavuje sa aj u žien, ktoré nedojčia. Ak mamička trpí laktačnou psychózou dojčenie sa musí zastaviť, z dôvodu užívania liekov, ktoré by prestupom do mliečka mohli ohroziť zdravie bábätka. Pri podozrení na laktačnú psychózu je dôležitá okamžitá hospitalizácia, psychiatrická liečba a izolácia matky od dieťaťa. Pri skorej liečbe príznaky popôrodnej depresie rýchlo ustupujú. Vzťah medzi matkou a dieťaťom sa dokáže plne obnoviť. Avšak až polovica žien, ktoré prežili laktačnú psychózu majú vyššie riziko vzniku psychických problémov počas menopauzy.

Popôrodná depresia nehrozí len ženám, ale aj mužom. Mužom sa počas tehotenstva a pôrodu ich partnerky menia hormóny. Klesá hladina testosterónu, zvyšuje sa hladina estrogénu, prolaktínu a kortizolu. Približne 10% mužov trpí popôrodnou depresiou v čase prvého trimestru tehotenstva partnerky a prvými narodeninami svojho dieťatka. Popôrodná depresia u mužov sa najčastejšie objavuje medzi 3. až 6. mesiacom veku bábätka. Príznaky sú rovnaké ako u žien.

Odhaliť príznaky depresívnych stavov po pôrode môže partner alebo rodina. Mamičke po pôrode vie najviac pomôcť manžel/partner alebo iná blízka osoba. Dôležité je mamičku nabádať, aby rozprávala o svojich pocitoch. Rozhodne by ste ju však nemali súdiť ani jej ponúkať rýchle riešenia. Netreba čakať, kým si mamička vyžiada pomoc. Vy sami by ste jej mali podať pomocnú ruku či už ide o pomoc v starostlivosti o bábätko alebo domácnosť. Mali by ste ju podporiť, aby trávila čas aj sama bez bábätka, dopriala si oddych. Partner by tiež mal trpezlivo čakať, kým jeho partnerka sama dostane opäť chuť na sex, nemal by ju do toho tlačiť. Dôležité je tiež tráviť čas osamote, ako pár, nielen ako rodičia.

Jedinečné obdobie po pôrode nebýva len plné radosti, ale ktorúkoľvek mamičku môže “prepadnúť” popôrodná depresia. Jedná sa o nepríjemné duševné ochorenie, ktoré by nemalo ostať bez povšimnutia. Koho najčastejšie postihuje popôrodná depresia? Ako zistím, že týmto ochrením trpím?

Nielen tehotenstvo, ale tiež obdobie po pôrode sprevádzajú hormonálne výkyvy, ktoré sú veľmi náročné na psychiku ženy. Hladina estrogénu a progesterónu počas tehotenstva výrazne narastá a po pôrode naopak extrémne klesá. “Pokles hormónov môže viesť k neurochemickým zmenám v mozgu, ktoré sa prejavujú zmenami nálady. K týmto problémom sa často pripojí tiež problém so spánkom, telesné vyčerpanie, náročná starostlivosť o novorodenca a spolu podporujú poruchy nálad v popôrodnom období.

Popôrodná depresia sa radí k duševným ochorenia, a kým v minulosti sa označovala jednotným názvom laktačná psychóza, dnes je to už inak. Podľa odborníkov v publikácii Rizikové faktory popôrodnej depresie sa delí do viacerých skupín predovšetkým na základe klinického priebehu. Baby blues odborníci nenazývajú duševným ochorením a častokrát je označované za krátke zhoršenie nálady po pôrode. “Prejavuje sa kolísaním nálady s krátkymi stavmi smútku, plačlivosti, precitlivenosti, podráždenosti, napätia, úzkosti, vyčerpania, striedané radosťou až eufóriou a normálnou náladou. Baby blues sa vyskytuje približne od 3. do 6. dňa po pôrode a väčšinou samostatne ustupuje. “Príznaky majú prechodný a menlivý charakter. Popôrodnej skleslosti sa zriedka prikladá väčšia dôležitosť, býva považovaná za prechodný popôrodný stav.

Popôrodná depresia sa rozvinie u približne 15 % mamičiek. Jej začiatok je väčšinou priraďovaný k 3. až 6. mesiacu po pôrode, pričom neodzniva za pár dní. Pri popôrodnej depresii má žena častokrát strach z toho, že sa nedokáže postarať o dieťa, alebo že ju opustí manžel. Sprevádzajú ju pocity viny, zlyhania či neschopnosti.

Laktačná psychóza patrí k najťažšej forme popôrodnej depresie. Laktačná psychóza sa vyskytuje len u asi 1 až 2 % prípadov a najneskôr do 8. týždňov po pôrode. “Prítomné bývajú sluchové a zrakové halucinácie, paranoidné bludy, zmätenosť, bezradnosť, úzkosť, emočná labilita a vyskytnúť sa môžu aj katatonické príznaky. Laktačná psychóza môže byť ale tiež skorá a objaví sa náhle, ihneď po pôrode. Laktačnú psychózu rozoznáte od klasickej popôrodnej depresie až neskôr.

“Nie vždy je v možnostiach psychiatrov vyšetriť každú rodičku. Ako vhodnejšie sa javí použitie skríningových dotazníkov, napr. Takéto skríningové hodnotenie môže vykonať aj gynekológ, či všeobecný lekár s ktorým je každá mamička v kontakte. Výnimkou nie je ani pediater či iní zdravotnícky personál.

Podľa Ondrejku je liečba liekmi veľmi dôležitá. “Základom liečby popôrodnej depresie sú antidepresíva, pri ťažkej depresii ordinujeme aj antipsychotiká. Pri ťažkej, suicidálnej depresii je indikovaná aj elektrokonvulzívna liečba v celkovej anestézii. Pri laktačnej psychóze sa zrejme mamička nevyhne hospitalizácii, pri čom je ubezpečená, že o bábätko bude veľmi dobre postarané.

Pozor by si mali mamičky dávať najmä pri užívaní antidepresív a následnom kojení. “Ak je novorodenec nezrelý alebo má obličkové, pečeňové, srdcové a neurologické poruchy, nemal by byť dojčený materským mliekom s psychofarmakami.

Počas popôrodnej depresie môže byť medzi matkou a dieťaťom prerušená bezpečná citová väzba, ktorá je veľmi dôležitá pre správny vývoj dieťaťa. Deti, ktorých matky prekonali popôrodnú depresiu môžu mať problém s komunikáciou, alebo vytváraním vzťahov.

Popôrodný splín Väčšinou sa jedná o plačlivosť, výkyvy nálad, pocity úzkosti, nižšiu sebadôveru, vyčerpanosť, nervozitu. Tento stav je označovaný ako baby blues alebo popôrodný blues, či popôrodný splín. Liečba nie je nutná, podpora rodiny a priateľov je dostačujúca. Je vhodné dbať na dostatok spánku, pravidelný prísun tekutín (najmä ovocné šťavy a bylinkové čaje), vyváženú stravu a primeranú pohybovú aktivitu na čerstvom vzduchu. Ak sa tento stav ani 3 týždne po pôrode nezlepšuje, môže sa jednať o depresiu.

Tabuľka: Rozdiely medzi popôrodným blues, depresiou a psychózou

Popôrodná depresia je závažný psychický stav, ktorý je naštartovaný pôrodom a popôrodnom stresom. Môže pretrvávať aj dlhšie ako 2 roky. Popôrodnou depresiou trpí 10 - 20 % žien. Jej začiatok môže nastať ihneď po pôrode, v čase, kedy prestáva žena dojčiť alebo v čase nástupu prvej menštruácie. Príznaky popôrodné depresie: Ženy strácajú schopnosť starať sa o dieťa, domácnosť aj o seba. Príznaky sú: plačlivosť, smútok, apatia, strach či úzkosť, odmietavý postoj k sexu, sebapodceňovanie, vyčerpanosť, podráždenosť, poruchy spánku a príjmu potravy (odmietanie jedla alebo naopak prejedanie), ženy pociťujú nenávisť k vlastnému telu, mnohokrát odmietajú kontakt s dieťaťom.

Priebeh popôrodnej depresie: Depresia má rôznu intenzitu, viac podôb a dĺžku trvania. Typická popôrodná depresia sa môže prejaviť akútnymi symptómami prvé tri mesiace po pôrode a po následných šiestich mesiacoch liečby je všetko v poriadku. U žien, u ktorých pretrváva dlhšie ako 1 rok, sa jedná skôr o vystupňované predchádzajúce depresívne sklony alebo iné psychické poruchy a ťažkosti. Veľmi často zohráva úlohu genetická dispozícia.

Do rizikovej skupiny žien, u ktorých sa môže popôrodná depresia vyskytnúť, patria tieto ženy: ženy s komplikovaným tehotenstvom a pôrodom alebo tie, ktoré mali problémy s otehotnením, ženy príliš mladé alebo naopak staršieho veku, ženy v ťažkej sociálnej alebo finančnej situácii, ženy, u ktorých sa v minulosti vyskytovali depresívne sklony, ženy s negatívnymi zážitkami z detstva, ženy, ktoré riešia partnerskú či manželskú krízu. V prípade podozrenia na rozvoj popôrodné depresie je nutné vyhľadať odbornú lekársku pomoc. K liečbe sa užíva psychoterapia a lieky.

U cca 0,1 % žien po pôrode sa v šestonedelí môže rozvinúť laktačná (popôrodná) psychóza. Príčinou sú opäť silné hormonálne zmeny v tele ženy v popôrodnom období. Kedy hrozí zvýšené riziko vzniku laktačnej psychózy? Vyššie riziko vzniku laktačnej psychózy je u starších prvorodičiek a u žien už skôr liečených pre psychiatrické ochorenie. Avšak laktačná psychóza môže postihnúť aj ženu pred tehotenstvom a pôrodom úplne zdravú. S laktáciou (dojčením) nemá nič spoločné, termín laktačná psychóza je v podstate zastaraný. Súvislosť s dojčením sa nepodarilo nikdy preukázať, napriek tomu sa dojčenie musí umelo zastaviť a to z dôvodu užívania liekov, ktoré by prestupom do mlieka, mohli ohroziť zdravie bábätka.

tags: #poporodna #depresia #a #problémy #s #laktáciou

Populárne príspevky:

• Recepty na využitie presolenej slaniny
• Slané pochúťky
• Sencor SMW 1717WH - Čierna recenzia
• Účinky stopkového zeleru na pokožku
• Recepty na placky zo suchého chleba