Slovenské príslovia a porekadlá: Múdrosť našich predkov

Vybrali sme pre vás desiatky známych aj neznámych, populárnych aj ľudových prísloví a porekadiel. Pridali sme niekoľko vtipných ľudových výrokov a nadávok a pozreli sme sa aj na ich význam a vývoj v histórii s folkloristkami doc. PhDr. Hanou Hlôškovou, CSc. a PhDr. Martinou Bocánovou, PhD.

Rozdiel medzi prísloviami a porekadlami

Pamätáte si ešte školské definície? Frazeologizmy sú ustálené slovné spojenia, zložené z dvoch a viacerých slov, ktoré sa nepriamo vyjadrujú k určitým situáciám. Môžu mať obrazný význam, byť expresívne. Patria sem práve spomínané príslovia, porekadlá, prirovnania či pranostiky a ďalšie úslovia.

Príslovia (aj krátke ľudové výroky) aj porekadlá vyjadrujú aj odrážajú ľudové múdrosti, životné skúsenosti a pozorovacie schopnosti. Väčšinou nimi vtipne/satiricky vystihujeme/hodnotíme rôzne situácie - v prísloviach aj s morálnym, výchovným poučením.

„Presne vymedziť rozdiely medzi nimi je pomerne náročné… Pokiaľ ich človek v reči použije, určite jej dodá istú razanciu a dôraz,“ informovala hneď na úvod folkloristka Martina Bocánová.

Podľa niektorých je porekadlo akoby stavebným materiálom pre príslovia. Niekedy je totiž ťažké ich od seba odlíšiť.

Vzťah medzi príslovím a porekadlom? Niekedy je totiž ťažké ich od seba odlíšiť.

Príslovia, porekadlá a pranostiky

Zoznam známych prísloví a porekadiel

Tu je výpočet známych aj neznámych, obľúbených prísloví, porekadiel a ďalších vybraných úsloví...

Známe príslovia

Jablko ďaleko od stromu nepadá, a keď aj padne, vždy sa stopkou ku pňu obracia. / Aká matka, taká Katka. / Aký otec, taký syn, aké drevo, taký klin.
Lepšie deti nemať, ako zle vychovať. / Malé deti, malá starosť, veľké deti, veľká starosť. / Dieťa za ruku, matku za srdce.
Čo si kto navaril, to si aj zje. / Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte! / Ako si ustelieš, tak budeš spať. / Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. / Kto druhému jamu kope, sám do nej padá. / Komu niet rady, tomu niet pomoci. / Kto neskoro chodí, sám sebe škodí. / Kto zaváha, nežerie! / Kto prv príde, ten prv melie.
Všade dobre, doma najlepšie. / Každá gazdiná vie, ako jej v hrnci vrie.
Všetko zlé je na niečo dobré. / Dobrého veľa škodí.
Nebude zo psa slanina ani z vlka baranina.
Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. / Pomôž si človeče, aj boh ti pomôže.
Trpezlivosť ruže prináša. / Pomaly ďalej zájdeš.
Čo oči nevidia, to srdce nebolí. / Zíde z očí, zíde z mysle.
V núdzi spoznáš priateľa. / Dobre tomu, kto má priateľov, beda tomu, kto ich potrebuje.
Darovanému koňovi na zuby nepozeraj.
Šaty robia človeka. / Bližšia košeľa ako kabát.
Človek je len polovicu taký zlý, za akého ho ľudia majú.
Čas je najlepší lekár. / Všetko má svoj čas. / Čas sú peniaze. / Časy sa menia a my s nimi. / Čas hojí všetky rany.
Keď nepríde hora k Mohamedovi, príde Mohamed k hore.
Bez práce nie sú koláče. / Kto nepracuje, nech neje. / Aká práca, taká pláca.
Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. / Koho ješ chlieb, toho pieseň spievaj.
Zlá zelina nevyhynie. / Zlý strom zlé ovocie dáva.
Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie. / Po smiechu býva plač.
Pod lampou je najväčšia tma. / Tichá voda brehy myje.
Keď sa chce, tak sa dá. / Každý začiatok býva ťažký.
Strach - dobrý radca, zlý pán.
Radšej podobrotky, ako pozlotky.
Človek hlúpy neustúpi. / Múdrejší ustúpi.
Zlodej kričí chyťte zlodeja. / Človek človeku vlkom. / Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí.
Dobrý človek sa všade vmestí. (Dobrých ludzí sa všadze moc zmescí, ale zlých ešče vác.)
Nehas, čo ťa nepáli. / Nepchaj prsty do osieho hniezda. / Nestrkaj nos do cudzích vecí. / Od koho, od toho, čo koho do toho?
Vodu káže, víno pije.
Vyjsť na mizinu/na psí tridsiatok/žobrácku palicu. / Babka k babce, budú kapce.
Železo treba kuť, kým je horúce. / Zvyk je železná košeľa.
Zakázané ovocie najlepšie chutí.
Podaj čertu prst, nuž ťa za celú ruku uchytí. / Urob čertu dobre, peklom sa ti odmení.
Keď ti dávajú, ber, keď ťa bijú, utekaj. / Oko za oko, zub za zub.
Vo víne je pravda. / Skúsenosť je matka múdrosti. / Nikto učený z neba nespadol. / Čo raz z úst vypustíš, ani štyrmi koňmi nazad nevtiahneš. / Dobrá rada nad zlato. / Komu niet rady, tomu niet pomoci. / Pýcha predchádza pád. / Pravda vždy vyjde najavo. / Hovoriť striebro, mlčať zlato. / Kto mlčí, ten svedčí. / Lož má krátke nohy, ďaleko nezájde. / Mýliť sa je ľudské, zotrvávať v omyle diabolské. / Dôveruj, ale preveruj. / Čo na srdci to na jazyku. / Ráno je múdrejšie večera. / Nie je všetko zlato, čo sa blyští. / Zdanie klame. / Šťastie sa trúsi, nešťastie sype. / Čo sa za mladi naučíš, akoby si v starobe našiel. / Rozum pred rokmi neprichádza./Rozum prichodí s rokmi.
Láska prechádza cez žalúdok. / Láska hory prenáša.
Čo nechceš, aby robili iní tebe, nerob ani ty im. / Ako sa do hory/lesa volá, tak sa z hory/lesa ozýva. / Akou mierou meriaš, takou i tebe odmerajú.
Chudoba je prísna matka, ale má cnostné deti. / Chudoba cti netratí.
Bez vánku sa ani lístok na strome nepohne. / Kto seje vietor, žne dážď/búrku.
V zdravom tele zdravý duch. / Sýty hladnému neverí. / Kde zdravie chýba, všetko chýba.
Odvážnemu šťastie praje. / Šťastie v hre, nešťastie v láske. / Sprostí majú šťastie.
Zíde z očí, zíde z mysle. / Čo oko nevidí, to srdce nebolí.
Lepšie niečo ako nič. / Všetko alebo nič.
Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. / Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.
Medzi slepými je jednooký kráľom.
Výnimka potvrdzuje pravidlo. / Účel svätí prostriedky.
Nádej zomiera posledná. / Topiaci sa aj slamky chytá.
Božie mlyny melú pomaly, ale isto. / Človek mieni, pán boh mení. / Nikdy nekrič hop, kým nepreskočíš.
Dvakrát meraj a raz strihaj.
Klin sa klinom vybíja.
Proti gustu žiaden dišputát.
Dielo chváli majstra.
Zlatá stredná cesta. / Všetky cesty vedú do Ríma.

Príslovia so zvieratami

Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. / Pes, ktorý šteká, nehryzie. / Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. / Vtáka poznáš po perí, človeka po reči. / Kto chce s vlky žiť, musí s nimi vyť. / Keď kocúr nie je doma, myši majú bál/hody. / Zabil jednou ranou dve muchy.

Menej známe príslovia

Dokiaľ je človek šťastný, vždy má dosť priateľov. / Priatelia buďme, dlhy si plaťme. / Ak máš meštek ako teľa, máš rodinu i priateľa, ak máš meštek ako lata, nemáš sestry ani brata.
Dom nie je kostol, človek nie je anjel.
Stavy menia mravy.
Práca má horký korienok, ale sladké ovocie. / Kto má prácu, tomu je čas nikdy dlhý.
Ak deň za rohy nechytíš, za chvost ho neudržíš.
Dotiaľ sa vystieraj, kým ti perina stačí.
Kameň, čo sa moc obracia, machom nezarastie. / Kto robil, zarobil, má na stole slíže, kto zaháľa, hlad omáľa, suchú labu líže.
Na chudobe svet stojí, ale z chudoby aj povstáva. / Čím viac krížov na chrbte, tým ťažšie nohám.
Kto nemá chlieb, je chudobný. Kto nemá rozum, je ešte chudobnejší. / Kto sa rovná s chlebom, rovná sa i s ľuďmi. Chlieb so soľou a skutok s dobrou vôľou. / Chlieb hodený do vody sa vráti. / Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu. / Reči sa hovoria, chlieb sa je.
Bláznom a pánom všetko slobodno. / Nerovní, nezhodní. / Lepšia cnostná chudoba ako hriešne bohatstvo.
Krása ako zora, dlho netrvá, lež statočnosť, pekná čnosť, tá trvá na večnosť. / Škoda krásy, kde rozumu nieto. / Za časem se šicko psuje, i tva krasa nevekuje. (Šariš)
I ten čas bude, keď nás nebude.
Do očí ako med, okrem očí ako jed.
Čo nejde od srdca, to nejde do srdca.
Kto sa hanbí, má prázdne gamby.
Dva kone viacej utiahnu ako jeden.
Jeden strom nečiní háj. / Jedno drevo nie je hora.
Ľudia s ľuďmi a psi so psi.
Nie je ťažko medzi dobrými dobrým byť.
Kto bez peňazí chodí, toho psi obštia.
Ranný dážď, ženský plač, panská láska a aprílová chvíľa - to všetko na zajačom chvoste visí.

Porekadlá

Nahral mi do karát. / Vložil všetko na jednu kartu. / Odkryl svoje karty.
Nasadil mi chrobáka do hlavy. / To nemá hlavu ani pätu. / Keď si to raz zobral do hlavy. / Vypusti si to z hlavy. / Úplne stratil hlavu. / Má toho plnú hlavu. /Ide hlavou proti múru. /Lámem si nad tým hlavu.
Vypustil dušu. / Má malú dušičku.
Som samé ucho. / Jedným uchom dnu, druhým von.
Dzobať niekomu z ruky. / Padnúť mu do rúk. / Zaobchádzaš s ním ako v rukavičkách. / Priložiť ruku k dielu. / Mám zviazané ruky. / Mám voľnú ruku. / Je v dobrých rukách.
Mám deravú pamäť. / Vryte si to do pamäti.
Z dažďa pod odkvap. / Z blata do kaluže.
Byť piatym kolesom na voze. / Má o koliesko viac/menej.
Trafil si klinec po hlavičke./Trafil si do čierneho.
Nebrnkaj mi na nervy. / Lezieš mi na nervy.
Každý pes má blchy. / Prišiel na psa mráz. / V tom je pes zakopaný.
Vrana k vrane sadá. / Trafená hus zagága. / Ani kura zadarmo nehrabe.
Nechal ma v štichu. Otočil sa mi chrbtom. Ukázal mi dvere. Zobral mi vietor z plachiet.
Ide z extrému do extrému. Prekročil všetky medze. Spálil za sebou všetky mosty. Zahráva sa s oknom.
Aká otázka, taká odpoveď. Čítaj medzi riadkami. Povedal to bez obalu / nedáva si servítky pred ústa. Stratil niť rozhovoru. Visí mi na perách. Tára do vetra. Ide rovno k veci. Uviazli sme na mŕtvom bode. Hrá čistú hru. Nazvime veci pravým menom. Každý inú nôtu hudie. Nechytaj ma za slovo.
Aj steny majú uši. / To je ako hrach na stenu hádzať.
Úzka mu je cesta. Nemá ani noci ani dňa. Ani čihi, ani hota.
Strach má veľké oči. Vzal nohy na plecia. Bol v koncoch. Bol v úzkych. To je v peknej kaši. Nehádž flintu do žita.
Ako ty mne, tak ja tebe. / Čo je moje, to je tvoje. / Akí sme, takí sme, naši sme!
Niečo za niečo, nič za nič. / Mnoho kriku pre nič.
Je pod papučou. Prevzal opraty. Vznášal sa v oblakoch. Zaspal na vavrínoch. Je sám sebe pánom. Sedí na dvoch stoličkách. Potil krv.
Narodil sa pod šťastnou hviezdou. Uzrel svetlo sveta.
Ešte mu mlieko tečie po brade. Opováž mu na hlave vlások skriviť.
Vyhrávajú mu v bruchu muzikanti.
Nemám ani fuka/ani halier.
Metal hromy blesky. Prilieva olej do ohňa.
Som mu za pätami.
Vítajú nás s otvorenou náručou. Ťahajú za jeden povraz.
Padla kosa na kameň.
Kocky sú hodené.
Do tretice všetko dobré.
To je iná kapitola. Je alfou a omegou...

Karhavé, hanlivé výroky a hrozby (prosto nadávky)

Bodaj bys čerta zjedol! / Čo som, to som, a ty mne pod nos! / Keby ich čert pobral, len aspoň po dvoch z každého páru. / Daj sa zasoliť. / Keď sa hus uprdne, vtedy sa ohlás a povedz: vitaj, totka! / Nech sa ti basy s gajdami odslúžia! / Pes šteká, chvost sa mu trasie! / Rad ce vidzim, kedz ce nevidzim. (Šariš) / Ty si mne nie ani na malý prst! / Veď ti ja nadženiem rozumu z päty do hlavy!
Veď ja tebe dám, aj že ja tebe dám. / Veď ja teba precedím. / Veď ťa ja naučím móresu! / Ukážem ti, kde murár dieru nechal! / Uvidíme, ktorý budeme skôr sysle vylievať! / Tak ca hodím, až ci paty nadlecá! (Modra)
Ešte nebol tam, kde psom zadky holia. / No, veď sa vy všetci dostanete do pomykova ako muchy koňovi pod chvost. / Veď ja tebe na um prídem, potom sa ti ešte zídem.
Veď ty zmúdrieš, keď sa udrieš. / Zlé pivo varíš, ale si ho aj vypiješ. / Basorka morka, suchá homôlka. / Bodaj ťa hus pečená kopla! / Bodaj si tam šiel, kde tvojho švagra včely. / Bodaj ťa parom vzal. / Ebatta zaňát, kapusta šalát! / Kujem ti zuby! / Naraz mu päty na zadok obrátim! / Parom mu do košele!
Bodaj ho pokrčilo! / Bodaj ho spiaco vychytilo, žeby iba diera za ním zostala! (Gemer) / Bodaj ho horúci šliak pometal na jeho pysky! / Bodaj mu rozum vyschol! / Aštadrina, krátka perina, dosť sa krčím, ešte trčím! (Modra) / Bodaj ťa straky zjedli.

Vtipné výroky, otázky a odpovede

Aký si ty! - Aký včera, taký dnes, ibaže som o jeden deň starší.
Ako ďaleko je to? - Najtiaž tatam prídi, potom je blízo. / Ako odtiaľ sem.
Bolí! - Boli, boli, ale už odišli.
Bolí ma hlava! - Priviaž si ju o koleno.
Či dlho bude pršať? - Kým neprestane.
Či je to dobré dieťa? - Dobré. Keď spí, ani jesť nepýta.
Čo počuješ, čo ti vravím? - Počujem, ale nedbám.
Či vieš, čo nového? - Uhádnem, keď mi povieš.
Čo budeme jesť? - Čo budeme do úst klásť. / Obzerance. / Najprv dačo, potom nič.
Čo budete variť? - Vodu na mäkko. / Malý hrniec vo veľkom. / Kyslé na sladké. / Z raka klepeto.
Čo ti tam dali? - Najprv málo, potom nič.
Kde ideš? - Z práce do roboty.
Koľko je hodín? - O jednu viac ako predtým.
Málo chýbalo. - A moc škodilo.
Nemám si kde sadnúť. - Napľuj si na zem.
Neplač. - Veď ja neplačem, iba mi slzy padajú.
Prečo? - Pre to druhé od kraja.
Už idú! - Idú, ak nestoja.

Prirovnania

Akoby mu z oka vypadol. Podobajú sa ako vajce vajcu. Zdravý ako ryba/repa. Slobodný ako vták. Starý ako Matuzalem. Ruky ako lopaty. Sprostý ako baran/teľa/drúk/poleno/tĺk. Opitý ako čík/ pod obraz boží /do nemoty / na mol. Chudobný ako kostolná myš. Ľahký ako pierko. Nahý ako Adam/ ako ho boh stvoril. Tvrdý ako skala. Hladný ako vlk. Sprostý ako tágo. Usilovný ako včelička. Má hrošiu kožu.
Dlhý ako týždeň pred výplatou.
Ticho ako v hrobe.
Drie ako vôl / kôň. Leje ako z krhly. Spí ako zabitý/zarezaný. Pohybuje sa ako slon v porceláne. Prihrnul sa ako veľká voda. Píše ako kocúr. Beží ako odušu. Je ako vlk v ovčom rúchu. Je na nevydržanie. Cítim sa ako dolámaná. Je ako znovuzrodený. Pozerá na svet ako cez ružové okuliare. Stojí ako soľný stĺp. Sú/hrkútajú ako dve holubičky. Sedí ako na ihlách/na tŕní.. Padne ako uliate. / Aj vlk sýty aj baran celý. / Strelil capa. (povedal/urobil hlúposť) / Vytrel mu kocúra. (prekabátil) / Roní krokodílie slzy. / Hádže perly sviniam. / Vytrel im kocúra. / Prišiel na psa mráz.
(Slangové:) Mám takého ciťáka… / Má veget. / Stojím ti na kábli? / Potíš voloviny. / To je špica! / Mám ťa v paži/na háku. / Má dlhé vedenie. / Daj si pohov.
Pozri sa sám na seba. / Nehádž sa ešte do starého železa. / Oči ti jedia. / Ani oka nezažmúril. / Pozerá naň krivým okom. / To máš len na pol zuba. / Máš to rovno pod nosom. / Nestrkaj do toho nos. / Musíš mu všetko vešať na nos? / Má dlhý nos. / Sedíš si na ušiach? / Píli mi s tým uši. / Zapíšte si to za uši!
Spravila si z huby zadok. / Mám ťa plné zuby… / Zatni zuby! / Mám deravú pamäť. / Pusti to z hlavy. / Keď si ten niečo vezme do hlavy… / Ide hlavou proti múru. / Má v hlave otruby. / Prerástlo mi to cez hlavu. / Neviem, kde mi hlava stojí. / Hryzie ho svedomie. / Únik mozgov... / Prešiel mu cez rozum. / Med mu natiera okolo huby. / Má podrezaný jazyk. / Drž jazyk za zubami./ Radšej si zahryzni do jazyka.
Klobúk dolu. / Máš pod čapicou? / Má niečo pod klobúkom. / Napraví mu ciferník. / Vzal nohy na plecia. / Žiť si na vysokej nohe. / To ma postavilo na nohy. / Nepohol ani malíčkom. / Máš obe ruky ľavé. / Vstať ľavou nohou z postele. / Na staré kolená… / Smola sa mi lepí na päty. / Nesiahaš mu ani po päty. / Otrčil kopytá. / Je len kosť a koža. / Vyčistil mu žalúdok… / Pristrihnem ti krídelká. / Obrátil sa mi chrbtom.
Je v plnom kvete. / Je do voza i do koča. / To je pod moju úroveň.
Život visel na vlásku. / Bude voňať fialky zospodu. / Tomu už odzvonilo.
Dostal sa do peknej kaše. / Dostal som sa do slepej uličky. / Pohybuješ sa po tenkom ľade.
Drží sa na uzde. / Drží sa maminej sukne. / Zapustil tam korene. / Pláva proti prúdu.
Zniesol by mi modré z neba. / Skočil by som za teba do ohňa. / Zjedla by som ťa z lásky. / Život by zaň položil.
Spravím to, až naprší a uschne! / Vykašľal sa na neho. / Chytil druhý dych.
Rozmeňme si to na drobné.
Mlátiť prázdnu slamu. / Tára ...

Pravda sa nedá nadlho umlčať, môže sa na ňu síce útočiť, ale nemôže byť premožená. Hrdý človek od seba vyžaduje niečo výnimočné, pyšný človek si to pripisuje. Som vďačný svojej matke, lebo ma naučila pracovať. S vekom chápeme bystrejšie, v máji večerná rosa chladná sľubuje veľa vína a sena. Musím priznať, že sa mi veľmi páčia psy, ale nemôžem zniesť, keď pes zaberá miesto dieťaťu.

Človek s prehnanými ambíciami sa napriek všetkým ťažkostiam dostane vysoko, keď vie pracovať. Určiť si priority znamená vybrať to, čo necháme na neskôr. Kúpený otrok má len jedného pána, ctižiadostivý človek musí byť otrokom všetkých, ktorí ho môžu doviesť k povýšeniu. Kto nechová mačku, kŕmi myši, stará sa už čo s teľaťom, a nemá ešte kravu, medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta!

Môžete rozprávať o kapitalizme a komunizme a o všetkom podobnom, ale dôležitá vec je zápas o lepšie životné podmienky, na ktorom sa všetci zúčastňujú, a nezaujímajú sa príliš o formy vlády, kde sú dvaja, príde aj tretí, jediné, čo bude dôležité keď odídeme, budú stopy lásky, ktoré po nás zostanú, prax a skúsenosť vládnu remeslu.

tags: #porekadlo #tazka #hus #na #sklbanie #význam