Porovnanie hus domáca a mulard: Všetko, čo potrebujete vedieť

Husi sú obľúbenou hydinou pre ich chutné mäso, pečeň, tuk a perie. Medzi najznámejšie druhy chovaných husí patrí hus domáca (Anser anser domesticus), ktorá pochádza z divo žijúcej husi veľkej (Anser anser). Hus bola domestikovaná už pred viac ako 3 000 rokmi v starovekom Egypte a Mezopotámii. Okrem nej existujú aj iné druhy, ako napr. Mulard.

V našich končinách sa husi spájajú aj s vinobraním. Jeseň je obdobím husacích hodov. Výborne pečená hydina a pohár lahodného vína dokonale podčiarkujú atmosféru tohto ročného obdobia. Viete, ako pripraviť hydinu, aby bola krásne chrumkavá?

Husacie hody a ich tradícia

Husacie hody sú typické pre krajiny v strednej Európe. Robievajú sa počas celej jesene, ale pôvodne sa organizovali v jeden dátum - v deň, keď oslavujú meniny Martinovia. Takýmto spôsobom chceli vzdať úctu svätému Martinovi Tourskému.

Podľa prvej ho táto hydina pravidelne rušila počas kázne, preto sa dedinčania nahnevali a upiekli ich. Druhá hovorí o tom, že keď bol Martin malý, tak ho otec skryl pred rímskymi vojakmi medzi husami.

Tipy na prípravu dokonalej pečenej husi

Pri pečení husi sa držte niekoľkých overených rád, ktoré používali staré gazdinky:

• Hus vždy večer pred prípravou nasoľte. Použite väčšie množstvo a natrite ju z vnútra a taktiež z vonkajšej časti.
• Ráno hus preložte na pekáč a pridajte trochu mletej rasci. Podlejte hydinu trochou vody a po povrchu ju potrite mliekom.

Teraz si zvoľte jeden z dvoch spôsobov pečenia:

1. Prvý je pri teplote 150 až 180 stupňov. Najprv pečte hus prikrytú a potom ju približne v polovice odokryte, aby chytila krajšiu farbu. Celkový čas vypočítate podľa váhy hydiny.
2. Druhý spôsob je pomalý, na veľmi nízkej teplote. Získate tak šťavnatejšie a chutnejšie mäso. Rúru nastavte na 80 stupňov a takto pečte hus 12 hodín. Potom ju zvýšte na 180 a pečte ešte hodinu.

Plnka do husi

Niekto má rád len obyčajnú pečenú hus, iní zase radi ku nej pridávajú aj plnku. Tú môžete upiecť priamo v hydine, alebo si dobre natrite olejom hrubší alobal, zabaľte ju do neho a takto upečte na plechu.

Nikdy neurobíte chybu overenou klasikou. Vyskúšajte napríklad aj jesennú verziu, keď medzi tieto suroviny pridáte nakrájané pečené gaštany. Do plnky môžete použiť aj časť pečene. Jemne ju opečte na cibuľke a zamiešajte k ostatným surovinám.

Čo s husacou masťou?

Pri pečení husi vám vznikne aj veľa masti. Bola by však veľká škoda, keby ste ju iba vyliali von. Môžete si ju odložiť a použiť neskôr. Preceďte ju do pohárov, nechajte stuhnúť a preložte do chladničky. Tam vám vydrží niekoľko týždňov.

Môžete si z nej urobiť aj inú zaujímavejšiu pochúťku. Z tuku si pripravte oškvarky, ktoré zmiešajte s masťou a nechajte takto stuhnúť. Taktiež môžete takto zaliať kúsky restovanej pečene.

Husacia pečeň

Jednou z najlepších častí husi je pečeň. Pri jej varení musíte byť opatrní, pretože je krehká a mohla by sa ľahko rozpadnúť. Základom je, že ju najprv musíte uvariť v tuku. V hrnci rozpustite husaciu masť, úplne do nej ponorte vnútornosti a takto varte dovtedy, pokiaľ nevyplávajú na povrch.

Pri ďalšom spracovaní ju pokrájajte na plátky a veľmi krátko orestujte na oleji. Taktiež ju môžete takto narezať na rezance a na cibuli spoločne opiecť. V oboch prípadoch dávajte pozor, aby sa vám nerozpadla.

Lokše ako ideálna príloha

K pečenej husi sa výborne hodia lokše. Sú to tradičné zemiakové placky, ktoré sa potierajú husacou masťou. Ich príprava je jednoduchá a výsledok stojí za to.

Na prípravu lokší budete potrebovať:

• Uvarené zemiaky v šupke
• Polohrubú múku
• Soľ
• Husaciu masť na potretie

Postup:

1. Uvarím zemiaky v šupke (zvyknem ich uvariť večer a v noci vychladnú).
2. Vychladnuté zemiaky ošúpem a nastrúham najemno, pridám soľ, múku a zamiesim cesto.
3. Múku pridávam postupne podľa potreby. Cesto by malo byť dostatočne tuhé, aby sa dalo vaľkať, ale zase nie príliš, aby lokše neboli tvrdé. Zvyknem sa držať postupu mojej babky, že zemiaky odvážim a múky dám 1/3 z hmotnosti zemiakov a potom ešte radšej dosypem ak treba.
4. Z cesta na doske urobím dlhý šúľok a rozdelím na rovnako veľké kúsky, podľa toho, na akej veľkej panvici ich budem robiť.
5. Na pomúčenej doske rozvaľkám na tenké placky a pečiem z obidvoch strán na suchej teflónovej panvici.
6. Každú lokšu ponatieram kačacím alebo husacím tukom.
7. Lokše kladiem na seba a keď sú všetky hotové, tak ich ešte teplé prikryjem prevrátenou misou.

Najlepšie je mať pomocníka, jeden lokše vaľká a druhý pečie a natiera.

Lokše sa dajú pripraviť nasladko (so slivkovým lekvárom, makom) alebo naslano, napríklad ako príloha s pečenou kačicou (husou).

Pečené gaštany: Jesenná pochúťka

Plody slávia návrat aj do kuchyne: glazované s pečenou husou, v polievke alebo ako pyré. Mleté na múku sa dajú použiť na koláče, chlieb, palacinky alebo oblátky.

Ako pripraviť pečené gaštany:

1. Aby sa vám pečené gaštany ľahko oddelili od vrchnej škrupinky a vnútorného obalu, je dôležité aby ste každý jeden gaštan rozrezali na špičke na krížik. Hĺbka rezu by mala byť 4 až 5 mm, aby sa narušila aj vnútorná šupka.
2. Takto pripravené gaštany vložte do hrnca, zalejte studenou vodou a osoľte.
3. Hneď ako ich privediete k varu odstavte hrniec zo sporáka a preceďte ich.
4. Následne ich rozložte na plech a vložte do vyhriatej rúry na 200 °C cca na 15 minút, kým im nepopraská škrupina.
5. Po vytiahnutí z rúry ich zakryte na 10 minút utierkou a nechajte jemne vychladnúť.

Chov kačíc a husí

Predstava pečenej kačice je pre mnohých ľudí veľkým lákadlom. Ak si ju zdravo dochováte sami vo svojej záhrade, budete mať záruku kvalitného mäsa. Pre milovníkov pečenej vodnej hydiny je to veľká pochúťka a hlavná motivácia na chov. Ďalšou motiváciou býva chov okrasnej hydiny.

No a potom sú tu prvé pokusy mladých začínajúcich chovateľov, ktorí majú ambíciu stať sa farmármi a produkovať nielen mäso, ale aj perie, káčatá a materiál pre ďalších chovateľov.

Plemená kačíc

Je úplne jedno, akým plemenom začnete. Okrem spomínaných plemien existujú aj takzvané hybridy, ktoré sú neplodné alebo plodné len čiastočne, známe sú pod názvami Mulard alebo Barbarie. Vznikajú vzájomným krížením domestifikovaných plemien kačice divej a kačice pižmovej. Pižmová kačica, aj napriek tomu, že sa ľudovo volá čínska alebo japonská, s Áziou nemá nič spoločné. Pochádza totiž z amerického kontinentu.

Pekinská kačica nie je ani druh, ani plemeno, je to názov tradičného čínskeho receptu zo 14. storočia.

Kačacie vajcia

Základná výhoda kačacieho vajca je jeho intenzívnejšia chuť, veľkosť, väčší obsah živín a vitamínov. Súvisí to aj s tým, že kačica preferuje živočíšnu potravu. Čo sa týka zdravotnej nezávadnosti, nie je žiadny dôvod si myslieť, že by kačacie vajcia mali byť rizikovejšie ako slepačie alebo husacie. Riziko salmonely je úplne rovnaké a jediná prevencia a istota je nepoužívať neoverené vajcia v studenej kuchyni. Ich varením minimálne 15 minút získate 100 % istotu. Takže nie je žiadny dôvod nepoužívať kačacie vajce tak isto ako slepačie.

Porovnanie vlastností kačacích a slepačích vajec:

Kŕmenie kačíc v chove

Ak je pre vás najdôležitejšie mäso, odporúčal by som hybridy alebo veľké plemená. Ak to však nie je pre vás to najdôležitejšie a radi by ste mali aj vajcia, môžete siahnuť po hocijakom plemene. Prvá vec, ktorá urobí vašu kačku chutnou, je dobrá kuchárka a dobrý recept.

Vy ako chovateľ túto chuť ovplyvňujete len okrajovo. Predpokladám, že nebudete svojim zvieratám dávať pokazené, skysnuté, plesnivé, zatuchnuté a inak znehodnotené krmivá.

Vyberáte si z dvoch možností. Prvá je kompletná kŕmna zmes od výrobcu špeciálne pre váš druh hydiny. Ak však chcete ušetriť na nákladoch, máte vlastný zdroj potravy, obilie, pasienok a podobne, môžete si dovoliť venovať kačkám viac času, práve tu je priestor na dosiahnutie špecifickej chuti. Práve tým individuálnym prístupom.

Opäť máte dve možnosti. Buď si kúpite hotovú kŕmnu zmes pre mladú hydinu, v ktorej je všetko potrebné pre harmonický rast, alebo si namiešate vlastnú navlhčenú zmes zeleného krmiva, šrotu, natvrdo uvareného vajca. Vtedy nepotrebujete pridávať vitamínové preparáty, lebo vajce a zelené krmivo dodávajú všetko potrebné.

Efektívne stučnenie kačíc

Základom dobrého výkrmu kačíc je okrem dostatku kvalitného krmiva aj správna taktika výkrmu. Najprv si ujasnite, ako veľmi chcete mať kačicu vykŕmenú. Často sa totiž stáva, že dnešné mladé rodiny majú úplne iné stravovacie návyky a vy sa snažíte vychovať tučnú kačicu s veľkou pečeňou, investujete do nej kopec peňazí v krmive a čase, lenže dnešné deti jedia často zdravo, nechcú mastné, iba chudé mäso. Masť si už na chlieb dá dnes málokto. Čo sa týka dokrmovania, v našich končinách je najbežnejší spôsob pomocou kukurice.

Ubytovanie pre kačice

V tomto smere je kačica veľmi nenáročná. V našich zemepisných šírkach nemá problém znášať zimy, nepotrebuje žiadny zateplený priestor. Vďaka periu to je chodiaca termoska. Základné požiadavky na ubytovanie sú: odolnosť proti predátorom (líška, túlaví psi, jastrab lesný), suchá podstielka, plytká nádoba s vodou a krmivo.

Jedinou výhodou zatepleného priestoru je, že vám nebude zamŕzať voda a môžete mať automatickú napájačku.

Slovenská biela hus

Slovenská biela hus spolu so Suchovskou husou sú dvojicou našich národných plemien husí. Keďže bola vyšľachtená na Slovensku, je prispôsobená našim podmienkam a jej chov je pomerne nenáročný. Okrem pekného zovňajšku je to najmä mäso, pečeň, ale aj perie. Navyše vám vypasie trávnik okolo domu, pretože veľmi dobre zužitkuje pastvu. Je tiež dobrým strážnikom, niekedy lepším než pes.

Slovenskú bielu hus začal šľachtiť v štyridsiatych rokoch pán Július Godál v Nitre. Základom pri šľachtení boli miestne krajové populácie husí bielych a sivostrakatých z okolia Nitry a Levíc. Do šľachtenia zaradil emdenské husi a krajové plemená husí z Maďarska.

V súčasnosti však na Slovensku nájdete len málo chovných jedincov. Ich počet sa pohybuje v desiatkach. „Odhadujem do dvesto kusov. Slovenská biela hus je stredne ťažké plemeno, gunár dosahuje približne 7kg, hus okolo 6kg. Je to dlhoveké plemeno hydiny. Dožíva sa v priemere 12 rokov, maximálne 27 rokov. Jej využitie na plemenitbu je 6 rokov. Samozrejme, to závisí od chovných podmienok. Jatočnú hmotnosť okolo 4kg váhy dosahuje pri extenzívnom chove asi za štyri mesiace, pri intenzívnejšom kŕmení a menšom výbehu asi o jeden mesiac skôr. Na prelome februára a marca znesie 14 až 18 vajec, z ktorých samá vysedí a vyvedie mláďatá, o ktoré sa vzorne stará. Jej chov je nenáročný.

Keďže bola vyšľachtená pre podmienky našej krajiny, je pomerne otužilá. Potrebuje však možnosť pastvy, alebo aspoň každodenný prísun nasekaného zeleného krmiva. Najmä v zimnom období je dôležitá vláknina vo forme nasekaného drobného sena, nevymlátenej ovsenej slamy, kapusty, mrkvy či jabĺk. Ako hovorí F. Staňo, na večer sa odporúča mimo obdobia znášky pridávať jačmeň. V zime a v predjarí ovos. V období znášky husi, ako každá hydina, potrebujú na tvorbu vaječnej škrupiny vápnik. Ten sa dodáva vo forme suchých škrupín, vápenca a minerálov. Vhodné je dodávať im aj kŕmne zmesi. Veľkou výhodou je, ak má voľný prístup k vode, kde sa môže kúpať, a tak si udržiavať biele perie v potrebnej kvalite a čistote. V menších chovoch môže postačiť aj nádoba s vodou s rozmermi približne 1x1x0,4m. V domácej chovnej skupine sa odporúča jeden gunár na jednu až päť husí.

Chovné páry sa zostavujú najneskôr v októbri. Pri odchove húsat treba dbať na to, aby neboli ustajnené na mokrej podstielke a v prievane. Hus je síce odolná, ale to neplatí, keď má na bruchu prachové perie. Na podstielanie je najlepšia slama. Výživa húsat musí byť pestrá. Odporúča sa zmes obilnín, kukurica, ovos, jačmeň a vitamíny. Husi sú veľmi zvedavé a ostražité. Veľmi radi všetko skúšajú zobákom. Preto skúsený chovateľ odporúča stromčeky a kríky v záhrade zabezpečiť proti ohrýzaniu. Aj chovné zariadenie by malo byť z pevnejšieho materiálu.

"Husi sú súčasťou nášho dvora od môjho detstva. Asi pred 18 rokmi som sa začal intenzívnejšie zaujímať práve o slovenskú bielu hus. V súčasnosti mám dva kmene. S najlepšími jedincami sa zúčastňujem výstav. Husi chovám samozrejme aj pre mäso, ktoré je veľmi kvalitné a bohaté na draslík, fosfor a železo. O slovenskej bielej husi sa dočítate aj v jedinečnej publikácii SLOVENSKÝ STATOK.

Výsledkom dlhodobého šľachtenia bolo vyšľachtených niekoľko stoviek plemien husi domácej. Na domestifikácii husí sa podieľalo niekoľko divých druhov husí. V Európe to bola hus divá (Anser anser), v Ázii hus labutia (Cygnopsis cygnoides). Niektoré plemená husí majú v pôvod v oboch druhoch (niektoré ruské plemená husí, štajnbašská bojová hus). Polodomestifikované boli tiež bernikla kanadská a húska štíhla (Alopochen aegyptiacus). Husi sa chovajú hlavne pre mäso, husaciu pečienku, husací tuk, perie a vajcia.

Niektoré plemená boli špeciálne vyšľachtené pre potlačovanie burín (americká bavlníková hus) alebo pre husacie zápasy (napr. Plemena husí je možné rozdeliť podľa druhu, z ktorého boli vyšľachtené. Sfarbenie peria oboch pohlaví husí je zvyčajne rovnaké. Existujú však aj autosexingové (colorsexingové, rodofarbé) plemená husí, kedy je nápadný pohlavný dimorfizmus (samec a samica sú inak sfarbení). Gunár je najčastejšie biely, samica je buď celá šedá alebo bielo-šedo strakatá.

tags: #porovnanie #hus #domaca #a #mulatto

Populárne príspevky:

• Recepty na nakladanú zeleninu
• Príspevok pre rodičov na Slovensku
• Tajomstvo chutnej polievky
• Ako pripraviť hašé z duseného mäsa
• Lopatky na pizzu zo Žiliny