Ryba ako symbol kresťanstva: Hlboký význam a história

Už v minulosti si majitelia automobilov zdobili svojich miláčikov rôznymi nálepkami, ktoré vystihovali buď športové ambície majiteľa, alebo dotvárali jedinečný dizajn automobilu. Občas nálepky na aute majú aj praktický význam, keď zakrývajú skorodované miesta. Samostatnou kapitolou sú reklamné nálepky na firemných automobiloch a sponzorské nálepky na závodných automobiloch v motoršporte. My sa teraz budeme venovať jednej špecifickej nálepke, ktorá je veľmi rozšírená medzi majiteľmi áut. Jednoduchá odpoveď by bola, že je to kresťanský symbol.

Samozrejme je to plná pravda, ale význam je omnoho hlbší. Vysvetlíme vám to. Začneme samotným slovom ryba. V gréčtine sa povie ryba ichthys (ΙΧΘΥΣ). Keď si to slovo rozdelíme na jednotlivé písmená, tak v preklade to znamená Ježiš Kristus, syn Boží a Spasiteľ (Iesous Christos teou hyos soter). Toto je presný preklad a význam symbolu ryby. Tento symbol bol používaný ešte pred symbolom kríža, ktorý dobre poznáme. Starí kresťania tak prejavovali príslušnosť ku kresťanskej viere a k učeniu Ježiša Krista.

Majiteľ automobilu, ktorý si túto nálepku nalepí na viditeľné miesto, zväčša vzadu sa hlási ku kresťanskej viere, ale nielen to. Predpoklad je, že je to človek, ľudovo povedané s dobrým srdcom, ktorý nemyslí len na seba, ale vie ochotne pomôcť aj tým, ktorí sa počas jazdy ocitnú v problematickej situácii. Môže ísť o poruchu, defekt, alebo niečo iné. Takže keď najbližšie uvidíte na aute pred sebou nálepku rybyčky, môže v aute sedieť náruživý rybár, ale symbol ryby vyjadruje niečo iné.

Rovnocennou značkou je symbol jednoduchej rybky, ktorú vidíme predovšetkým na autách. Príbeh tejto značky kresťanov má svoje opodstatnenie: v časoch raného kresťanstva totiž nemali títo prívrženci novej viery či sekty, ako ich volali, nijako na ružiach ustlané - skôr naopak. Museli byť preto obozretní a ozaj opatrní ako hady. Aby sa teda neprezradili známym znakom kríža a nepriviedli niekoho zo svojich spolubratov do problémov, začali používať ako spoločný symbol znak ryby, ktorý dokonca kreslili do piesku či na zem ako šifru.

Niekto by automaticky čakal, že „značkou“ kresťanov bude práve, predovšetkým a iba kríž - ale nie je to tak.

História a význam symbolu ryby

Nejde o rybára, ba dokonca nejde ani o sektu, ako hovorí neustále zaužívaný názov na verejnosti. Ryba, ktorá v gréčtine znie ichthys (ΙΧΘΥΣ), je kryptogramom spojenia Ježiš Kristus, syn Boží a Spasiteľ (Iesous Christos theou hyos soter). Ako symbol je využívaná oddávna, najvýraznejšie od 2. storočia.

Symbol ryby sa zachoval po celé storočia a spopularizoval sa práve na autách opäť v oveľa silnejšej miere, než kedykoľvek predtým. Politická podpora je premenlivá. Názor na politiku mení človek počas života neraz opakovane. Názor na vieru však len výnimočne, prípadne na zmenu názorov potrebuje mimoriadne vážne dôvody.

Najmä na Slovensku žijeme v prostredí, že priznávať a nepriznávať sa k viere u nás neznamená prežiť, alebo zomrieť. Nebojuje sa u nás žiadna náboženská vojna a ani nás nikto nechce lynčovať za príslušnosť k niektorej konkrétnej. Avšak jej uvádzaním o sebe dávajú vedieť kresťania navzájom. Ryba na aute je tak trochu kultovou záležitosťou. Nejde o kult spájaný so sektou, ale skôr s povedomím o tejto nálepke u tých, ktorí ju už poznajú dlhšie.

Vodič auta s touto nálepkou totiž nie je len kresťan, ktorý sa nehanbí za svoju vieru. Ak sa stretnú dvaja nositelia rovnakého symbolu, je akýmsi nepísaným pravidlom, alebo skôr poslaním pomôcť tomu druhému. Je tomu tak, že človek vyjadrujúci niečo nehmotné touto nálepkou bude s najväčšou pravdepodobnosťou človek ochotný pomôcť. Ako by povedali samotní ortodoxní a silne veriaci ľudia, pomôžu blížnemu. Napríklad v núdzi na cestách, pri defekte. Oslovujúci má menšiu pravdepodobnosť, že by si s druhým človekom s rovnakou nálepkou nerozumeli. Čisto hypoteticky sú si dvaja nositelia navzájom príbuzní nepokrvne, iba ak názorovo, či vierou, hlásajú o sebe nie len príslušnosť k viere, ale aj k jej princípom.

V modernej dobe je rybička nie len symbolom kresťanov, ale tiež akýchkoľvek dobrých ľudí, ktorí nemusia patriť medzi silne veriacich. Celkom stačí, ak nemajú ťažkosti, ak sú požiadaní o pomoc, radu na cestách, navigáciu, alebo informácie. Ľudia si tak dávajú najavo otvorenosť a ochotu tu byť ako majákom v mori.

Ranokresťanské umenie a symbolizmus

Väčšina pamiatok ranokresťanského umenia, osobitne vo východnej časti kresťanského sveta, bola zničená ikonoborcami, neskôr križiakmi a samozrejme aj zubom času. Z toho malého počtu pamiatok ranokresťanského umenia, ktoré sa nám zachránili až do dnešných dní, si môžeme vytvoriť obraz o ranokresťanskom umení. Zachovali sa najmä fresky v katakombách, hlavne v Ríme. Okrem Ríma sa katakomby objavili aj v Neapole, v Egypte, v Palestíne a inde.

Keď sa v kresťanskom prostredí začalo umenie rozvíjať, nešlo len o prebratie foriem z okolitého pohanského sveta, no hneď od počiatku si kresťanské umenie vytvorilo vlastný obsah a malo rad špecifických samostatných úloh. Tak sa toto umenie stalo úplne novým, nielen kópiou pohanského umenia. Kresťanské umenie odrážalo úplne nový pohľad na svet, nový spôsob života, iné chápanie sveta a života v ňom. Preto sa nová tematika nemohla obliecť do starých napr. antických foriem. Potrebovala taký štýl, ktorý by najlepším spôsobom vyjadril duchovné ideály kresťanstva.

Už v rozpise ranokresťanských katakomb nachádzame základné črty nového umenia. Pomocou tohto umenia sa kresťania pokúšali zobraziť nielen to, čo je viditeľné, no aj to, čo je neviditeľné - duchovný obsah. Umenie katakomb je predovšetkým umenie učenia viery. Tematika rozpisov z väčšej časti vychádza z textov Starého a Nového Zákona. Spoločne s priamymi vyobrazeniami (ikonami) bol v ranokresťanskej Cirkvi obzvlášť rozšírený a hral dôležitú úlohu jazyk symbolov.

Na vyjadrenie svojho učenia prvotná Cirkev používala teda aj symboly - vlastné aj pohanské. Už v 1. a 2. storočí sa v katakombách objavuje celý rad námetov Starého a Nového Zákona. Z 1. storočia sa zachovali vyobrazenia Noema v arche, Krstu Isusa Christa, Dobrého Pastiera, proroka Daniela v jame s levmi, Hostiny (Tajomnej večere); z 2. storočia Zvestovanie Bohorodičke, Narodenia Isusa Christa a iné.

Tento symbolizmus sa objasňuje predovšetkým nevyhnutnosťou vyjadriť cez umenie tie pravdy, ktoré sa nedajú vyobraziť priamo. Zmysel kresťanských symbolov sa ľuďom vysvetľoval postupne, podľa miery ich pripravenosti ku krstu. Prví kresťania zobrazovali predovšetkým biblické symboly - baránka, Noemovu archu a pod. No keď do Cirkvi začali prichádzať bývalí pohania, tieto symboly sa im zdali cudzie a často málo pochopiteľné.

Vtedy, aby ich Cirkev priblížila k chápaniu pravdy, prijala niekoľko pohanských symbolov, ktoré boli spôsobilé podať isté stránky jej učenia. Cirkev však tieto symboly očisťovala od pohanského obsahu a poukázala na ich prvotný význam a zmysel. Preto, aby Cirkev lepšie vyjadrila a objasnila svoje učenie pre tých, ktorí do nej vstúpili z pohanstva, využíva aj niektoré antické mýty, ktoré by mohli poslúžiť do istej miery ako paralely s kresťanským učením.

Spoločne s malým počtom priamych vyobrazení Isusa Christa nachádzame aj množstvo Jeho symbolických zobrazení, napísaných buď farbami v katakombách alebo ako reliéfy na sarkofágoch. Z tých, ktoré vyjadrujú obraz človeka, sú na prvom mieste vyobrazenia Isusa ako Dobrého Pastiera, ktoré sa objavujú už v 1. storočí. Tento obraz je tesne spojený so symbolom baránka a osnovaný na biblických textoch.

Tak proroci Ezechiel (34. kap.) aj Dávid (22. žalm) predstavujú Izrael ako stádo ovečiek, Pastierom ktorého je samotný Hospodin Boh. Aj Isus Christos sa prirovnáva k tomuto obrazu: "Ja som Dobrý Pastier" (Jn 10, 14) alebo "Nebol som poslaný iba k strateným ovciam domu Izraelovho" (Mt 15, 24). Prijmúc tento ikonografický typ, kresťanstvo doň vložilo dogmatický obsah: Dobrý Pastier - vtelený Boh - nesie na sebe zatúlanú ovečku - padlú ľudskú prirodzenosť a zjednocuje ju so svojou Božou slávou.

Dosť rozšíreným symbolickým vyobrazením Isusa Christa bol Jeho starozákonný predobraz - baránok, zobrazovanie ktorého sa objavuje v kresťanskom umení od 1. storočia. Z antickej mytológie je prevzatý iný symbolický obraz Isusa Christa - Orfeus, ktorý hrá na lýre krotiac divé zvery. S týmto symbolom sa často stretávame v prácach starobylých autorov.

Aj námety, ktoré sa môžu na prvý pohľad zdať čisto dekoratívne, majú svoj skrytý zmysel, ako napr. vinič (vínny kmeň), ktorý sa často nachádzal v ranokresťanských rozpisoch. Je to obrazná forma vzťahujúca sa na slová Spasiteľa: "Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako výhonok nemôže prinášať ovocie sám od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste výhonky. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako výhonok a uschne" (Jn 15, 4-6).

Vyobrazenie vínneho kmeňa (viniča) a jeho vetiev poukazuje na Isusa Christa a Jeho Cirkev: "Ja som vinič a vy ste výhonky". No častejšie sa stretávame s vyobrazením viniča s plodmi - môže ísť o zber hrozna alebo o scénu vtákov, ktoré zobú bobule hrozna. Takéto vyobrazenia majú kresťanom poukázať na najväčšiu tajinu Cirkvi - Eucharistiu. Ľudia zbierajúci hrozno alebo vtáky, ktoré zobú plody, predstavujú kresťanov, ktorí sa kŕmia Telom a Krvou Isusa Christa.

V Novom Zákone vinič slúži aj ako symbol raja, zeme, ktorú Isus Christos prisľúbil tým, ktorí sa budú kŕmiť Jeho Telom a Krvou - členom Cirkvi. Vínny kmeň ako dekoratívny námet s tým istým symbolickým významom sa zachoval do dnešných dní.

Symbol ryby (Ichthys)

Jedným z najviac rozšírených symbolov prvých storočí bola ryba. Tento symbol je prevzatý z pohanstva. V kultoch mnohých národov bola ryba symbolom plodnosti. Veľkú úlohu na tom, že kresťania prijali tento symbol za svoj, malo to, že ryba zohrala dôležitú úlohu v evanjeliovom zvestovaní. Samotný Spasiteľ často používal ryby alebo lovenie rýb vo svojich rečiach.

Keď sa obracal k rybárom, skutočne používal také obrazy (obrazné vyjadrenia), ktoré by im boli blízke a pochopiteľné. Prizval ich na apoštolskú službu a nazval ich "lovcami ľudí" (Mt 4, 19; Mk 1, 17). Božie kráľovstvo Isus Christos prirovnal k rybárskej sieti, ktorá je plná rýb rôznych druhov. S rybou sa prirovnávajú aj nebeské blahá (Mt 7, 9-11. 13. 47-48; Lk 5, 10).

No veľké rozšírenie tohto symbolu v kresťanstve malo aj iný základ a to význam piatich slov, z ktorých počiatočné písmená tvoria slovo ryba - ICHTYS = Isus Christos Boží Syn Spasiteľ. Tieto slová vyjadrujú vieru v Božstvo Isusa Christa a Jeho spasiteľnú misiu. Je to určitá forma starobylého Vyznania (Symbolu) viery, ktorá sa ukrývala v jednom jedinom slove.

Obraz ryby vidíme takmer všade - na stenách, sarkofágoch, v náhrobných textoch a na rôznych predmetoch. Okrem symbolov Christa máme v prvých dobách aj symboly vzkriesenia: fénix (vták, ktorý zomiera a vstáva z popola), kohút (krikom prebúdza zo sna, t. j. smrti), kotva (symbol nádeje), páv (symbol nesmrteľnosti, lebo podľa vtedajších názorov jeho mäso nepodliehalo skaze) a ďalšie, ktoré predstavujú Cirkev, ako napr. koráb, vinič s vetvami a pod.

Zobrazenia Isusa Christa boli v prvotnej Cirkvi zväčša symbolické - baránok, pastier, vinič, ryba, Orfeus a pod. Naproti tomu, zobrazenia Bohorodičky sú v katakombách priame, hoci boli potrebné aj vonkajšie rozpoznávacie znaky. Najstarobylejšie zachované vyobrazenia Bohorodičky v katakombách pochádzajú z 2. storočia. Bohorodička je vyobrazovaná v scéne poklonenia mudrcov z Východu, v Zvestovaní a v scéne Narodenia Isusa Christa. Často sa zobrazuje aj ako "Oranta", t. j. s modlitebne vztýčenými rukami. Takéto vyobrazenie podčiarkuje jej úlohu orodovníčky pred Bohom za Cirkev a za celý svet. Takto sa často zobrazuje až dodnes.

Pre umenie prvých storočí je charakteristické aj zobrazenie Bohorodičky s mládencom Christom na rukách. Aby sa ukázalo, že táto vyobrazená žena je Presvätá Bohorodička, bolo potrebné sústrediť pozornosť aj na vonkajšie detaily (znaky). Týmito vonkajšími znakmi sú starozákonný prorok a hviezda vyobrazená nad hlavou ženy.

Prorok drží v ľavej ruke zvitok alebo knihu so svojím proroctvom a pravou rukou ukazuje na hviezdu nad Bohorodičkou. Jedni hovoria, že je to prorok Izaiáš kvôli jeho slovám: "Hospodin ti bude večným svetlom" (Iz 60, 19), pretože hviezda je symbolom nebeského svetla. Iní predpokladajú, že je to Balaám so svojimi slovami: "Vyjde hviezda z Jákoba, povstane žezlo z Izraela" (4Mjž 24, 17). Na hlave Bohorodičky je pokrývka - charakteristický znak vydatej ženy, akou aj bola podľa všeobecnej mienky. Pokrývka hlavy je črta historickej reality, ktorá sa v pravoslávnej ikonografii zachovala dodnes vo vyobrazeniach Bohorodičky.

Toto zobrazenie Bohorodičky je zároveň historické aj symbolické a toto zjednotenie historického realizmu a symboliky je základom cirkevného umenia. Umelecký jazyk Cirkvi tej doby (tak ako aj jej dogmatický jazyk) nemal ešte tú presnosť a jasnosť, ktoré nadobudol v nasledujúcom období a vďaka ktorým dnes vždy spoznáme na ikonách Božiu Matku - nie sú nám potrebné žiadne vonkajšie znaky, ako napr. prorok, ktorý by na Bohorodičku poukazoval (dnes postačujú napr. tri ornamenty - po jeden na každom pleci a jeden na čele ako symbol neustáleho panenstva).

Objektívna veda potvrdzuje, že sa v katakombách už od prvých čias objavuje nový štýl umenia, vlastný len kresťanstvu. Toto umenie podáva učenie Cirkvi a je v súlade so Svätým Písmom. V súlade s tým je aj cieľ tohto umenia - nie v zobrazení každodenného života, ale v pochopení jeho zmyslu; nie v tom, aby vyjadrilo problémy života, ale v tom, aby dalo na tieto problémy evanjeliovú odpoveď.

Základný obsah zobrazených postáv tohto obdobia (Bohorodičky, svätých) je ich státie pred Bohom v najrôznejších životných situáciách, najmä však v modlitebnom rozpoložení. Tento obsah sa podáva najmä cez kompozíciu "Oranty", čo je starobylé gesto pre modlitbu, ktoré bolo nielen rozšírené, no stalo sa aj symbolom v kresťanskom umení. V rímskych katakombách nachádzame veľký počet "oránt" ako zosobnení modlitby alebo modliacej sa Cirkvi. Toto gesto je vlastne poloha pozdvihnutých rúk. Nie je to čisto kresťanský symbol, bol známy aj v pohanskom svete aj v starobylom Izraeli. Napr. v žalmoch sa spomína niekoľkokrát. Modlitebný stav je základným obsahom najrôznejších zobrazených námetov. Vyobrazuje sa nielen postava, ale viac vnútorný, duchovný stav osôb - modlitba.

Tak kresťan, ktorý mal byť vždy pripravený k vyznaniu svojej viery aj cez mučenícky podvih, mal neustále pred očami to vnútorné státie pred Bohom, ktoré si mal chrániť za každej okolnosti. Poukazovalo sa na to, čo uspokojovalo i posilňovalo dušu, a nie to, čo vyvolávalo strach a odpudzovalo. Okrem modlitby sa v ranokresťanskom umení vyobrazovala aj námaha (ťažkosti) - na znak jej očistného významu a aj preto, aby bolo pripomenuté, že každá námaha sa má konať na Božiu slávu.

Špecifikom ranokresťanského umenia je zobrazenie postáv robené s minimom detailov. Táto skúposť (jednoduchosť) v prostriedkoch vyobrazovania súhlasí s jednoduchosťou evanjeliovej zvesti. V Evanjeliu sa udalostiam, ktoré opisujú históriu ľudstva, venuje len niekoľko riadkov. Takisto i obraz nám poukazuje len to základné. V Evanjeliu aj v obraze sa pripúšťajú iba tie detaily, ktoré zvýrazňujú zmysel a význam danej udalosti. Všetky tieto črty nás vedú priamo ku klasickej forme pravoslávnej ikony.

Od tohto času začali umelci privádzať svoje práce k tej vyššej prostote a jednoduchosti, hĺbka obsahu ktorej je dostupná len duchovnému zraku. Umelec očisťoval svoje umenie od všetkého individuálneho, zostával anonymom (práce sa nepodpisovali) a všetko úsilie umelca sa sústreďovalo na podanie Tradície. Umelec sa musel vzdať svojho vlastného estetického cítenia a využiť všetku krásu viditeľného sveta na podanie sveta horného - duchovného.

Symbolika tohto obdobia nie je hra slov či pojmov, abstraktná či svojvoľná. Vidíme v nej logický systém prenikajúci evanjeliovou blahozvesťou. Aj jazyk týchto symbolov splnil svoju úlohu, lebo prostredníctvom neho bolo kresťanstvo odkryté pre väčšie masy ľudí, ktorých posvätilo i vychovávalo a z ktorých vzišiel celý rad mučeníkov.

V prvých obdobiach kresťanstva bola symbolika cirkevného umenia hlavne ikonografická: ako symboly slúžili vyobrazené predmety, napr. ryba, vínny kmeň a iné, alebo historické scény, ktoré mali symbolický význam, napr. vzkriesenie Lazara - symbol prichádzajúceho všeobecného vzkriesenia. Každý takýto symbol, ako forma zobrazenia, ktorú Cirkev prijala, sa už nemenil a používal sa po celom vtedajšom kresťanskom svete.

Ranokresťanské umenie je umenie liturgické aj dogmatické; je to originálne duchovné vedenie a preto netreba brať seriózne tvrdenia, že sa toto umenie objavilo mimo Cirkvi a nemalo v nej žiadny význam až do 4. storočia. Naopak, toto umenie znamená presne stanovené cirkevné vedenie i prísnu kontrolu prác umelcov. Nič v ňom nedávalo možnosť samostatného rozhodovania sa umelca, jeho vlastného chápania. Všetko je tu osnované na učení Cirkvi. Od počiatku Cirkev začala vytvárať taký umelecký jazyk, ktorý by vyjadril tú istú pravdu, ako jej jazyk slovný.

Ďalšie symboly kresťanstva

• Kríž - je najvýznamnejším kresťanským symbolom a pripomína obeť Pána Ježiša Krista za naše hriechy.
• Kalich - je symbolom Večere Pánovej (eucharistie).
• Kotva - je symbolom nádeje na život v nebesiach a istoty večnej záchrany (spásy).
• Dúha - je symbolom pokoja a zmierenia, že už netrvá Boží hnev.
• Plameň ohňa - symbol Ducha Svätého.
• Kohút - symbol pre bdelosť, vernosť, ale aj ľútosť a obrátenie.
• Svieca - prináša svetlo a je symbolom obete pre iných.
• Voda - symbol krstu - obmytia, očistenia od hriechu, nového života.
• Strom - je symbolom vzkriesenia a nesmrteľnosti.
• Vinič - symbolizuje spojenie človeka s Pánom Ježišom.

Ryba ako symbol na autách

Nálepky na autách sú u nás pomerne bežným javom. Významy niektorých z nich sú pritom vodičom dobre známe. Skoro každý z nás už videl zelený kruh s výstražným trojuholníkom a písmenom „Z“ v strede, ktorý symbolizuje, že ... Tento symbol na autách má hlboký duchovný význam.

Na mnohých autách možno vidieť nenápadnú kovovú rybku. Ak ste si počas jazdy všimli auto s malým symbolom ryby na zadnej časti, možno ste sa zamysleli, čo znamená. Tento znak, známy ako „Ichthys“, pochádza z gréckeho slova pre „rybu“. Slovo Ichthys neoznačuje obyčajnú rybu. V starogréčtine ide o akronym z výrazu Iesous Christos, Theou Yios, Soter - teda „Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ“.

V druhom storočí sa „ryba“ stala tajnou značkou prvých kresťanov, ktorí ju používali počas prenasledovania ako diskrétne znamenie príslušnosti k viere. Z jednoduchého symbolu prežitia sa neskôr stal medzinárodne uznávaný znak kresťanstva. Rybka Ichthys nemá ochrannú funkciu ani magický význam. Je to tiché vyhlásenie, že vodič sa hlási ku kresťanským hodnotám a snaží sa žiť podľa nich.

Rovnako mnohí z nás už zrejme niekedy videli aj auto s nálepkou ryby. Jej dizajn je veľmi jednoduchý, ľahko rozpoznateľný tvar je nakreslený len za pomoci jednej línie. Hlavným symbolom kresťanstva je nespochybniteľne kríž, no ani zďaleka nie je jediným. Celkom často sa používa aj symbol ryby - presne ten, ktorý si občas môžeme všimnúť na autách. Dalo by sa teda povedať, majitelia nálepky jednoducho dávajú svetu na známosť, že sú kresťania.

V prenesenom význame však môže ísť aj vodičov, ktorí sú pripravení nezištne pomáhať. Nemusia ani nutne byť kresťania. Téme sa v minulosti venoval aj denník SME, ktorý uviedol, že „rybkári“ rybku na kapote auta nosia na znak ochoty pomôcť aj bez odmeny.

Dobrí ľudia

Od vodičov vlastniacich túto nálepku teda môžeme očakávať dobromyseľnosť a ochotu. V prípade akejkoľvek nehody alebo poruchy na ceste je dobré stretnúť jedného z „rybkárov“, keďže ak to s nálepkou myslia vážne, mali by zastaviť a problém pomôcť vyriešiť.

Zaujímavý je aj samotný symbol ryby. Ako informuje portál Christianity Today, v prvom storočí kresťania šikovne vytvorili akronym z gréckeho slova pre rybu, „ichthys“, aby predstavoval „Iesous Christos Theou Yios Soter“, čo znamená Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ.

Symbol ryby mal pre kresťanov rôzne teologické konotácie, ako napríklad zobrazenie Kristovho zázračného nasýtenia 5 000 ľudí a jeho prirovnanie svojich apoštolov k „rybárom ľudí“. Stojí však za zmienku, že symbol ryby nie je exkluzívny pre kresťanov, pretože ho v minulosti používali Gréci, Rimania a iné kultúry. Jeho nenápadnosť z neho urobila ideálny tajný symbol pre prenasledovaných veriacich tvárou v tvár rímskym hrozbám. Podľa starodávneho príbehu kresťania používali symbol ryby na vzájomnú identifikáciu, nakreslili jeden oblúk do hliny a čakali, kým cudzinec dokreslí zvyšok. Niektorí veriaci kritizujú súčasné používanie symbolu ryby pre jeho komercializáciu viery.

Dekoratívna nálepka s kresťanským symbolom ryby Ichthys

Dekoratívna nálepka s kresťanským symbolom ryby Ichthys je krásnym a symbolickým doplnkom kresťanskej viery. Ichthys, ako starodávny znak kresťanov, je ideálny pre všetkých, ktorí chcú vyjadriť svoju vieru a zároveň ozdobiť svoj priestor elegantným a významným prvkom. Na výber až 3/4 rozmery. Rýchle a bezpečné doručenie.