Porovnanie spotreby mlieka v krajinách EÚ so zameraním na Slovensko
Spotreba kravského mlieka na Slovensku klesla od nežnej revolúcie na dve pätiny. Ešte rapídnejší bol úbytok chovaných dojníc, ten klesol na pätinu. Len vďaka ich vyššej produktivite sa produkcia slovenského mlieka až tak výrazne nezmenila.
Pred 20 rokmi na Slovensku vyprodukovali 1,2 milióna ton surového kravského mlieka. Aktuálne je to necelých 930-tisíc. V roku 2002 dokázali slovenskí farmári vyprodukovať o pätinu viac mlieka ako bola domáca spotreba. V súčasnosti je situácia iná, sebestační sme na 76 percent.
Viac ako polovica mlieka, ktoré vyprodukujeme (vyše 454-tisíc ton) ide na vývoz. Ešte v roku 2002 tvoril len necelých 11 percent spotreby, v roku 2021 to však už bolo 64 percent. Podobný je podiel slovenského mlieka v maloobchodných reťazcoch - 65 percent.
Štatistiky tiež ukazujú, že prvovýrobcovia v roku 2021 predali 858-tisíc ton mlieka na konzum aj výrobu produktov, zatiaľ, čo zo zahraničia sme priviezli necelých 723-tisíc ton. Pred 20 rokmi až 95 percent dovezeného mlieka na Slovensko prišlo zo susedného Česka. Z vývozu zase Česko tvorilo 70 percent. Aktuálne z Česka dovážame asi polovicu importovaného mlieka, nasleduje Maďarsko, Poľsko, Nemecko a Rakúsko.
Mliečnou veľmocou v Európe je Nemecko s produkciou asi 32 miliónov ton ročne. Nasleduje Francúzsko s 24 miliónmi, Holandsko s 13,6 milióna ton, Taliansko s 13 miliónmi, a Poľsko s 12,5 milióna ton. Česko produkuje tri milióny ton ročne. Susedné Rakúsko je však zaujímavé svojou produkciou bio mlieka, čo je pätina jeho produkcie.
Produkcia mlieka v EÚ.
"Nárast importov mlieka a mliečnych výrobkov zaznamenávame od vstupu Slovenska na spoločný trh EÚ, príchodom zahraničných obchodných reťazcov. Samozrejme, pre mlieko a mliečne výrobky je prvoradým benefitom ich čerstvosť, poznanie výrobcu a podpora slovenskej ekonomiky," hovorí Jana Planková, generálny sekretár Slovenského mliekarenského zväzu.
Odborníci hovoria, že domáci mliekari nedokážu zahraničiu konkurovať cenou, ktorá je zároveň jedným z faktorov, ktorý spôsobuje nižšiu spotrebu. Spotrebiteľské ceny za 20 rokov narástli na viac ako dvojnásobok. Mliekarne podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory ešte nikdy neplatili za mlieko toľko ako v súčasnosti. Kým v decembri 2022 šlo v priemere 52 centov za liter, rok pred tým len 32 centov.
Špecialitou Slovenska a Česka je, že na rozdiel od iných európskych krajín zákazníci preferujú trvanlivé mlieko, ktoré však môže obsahovať menej vitamínov ako čerstvé. "Mlieko nie je nápoj, ale potravina na základe svojho zloženia, obsahu výživových látok," hovorí J. Planková. Len samotné svetlo dokáže zničiť vitamíny A, D, E, K, ale aj B2, B12 a kyselinu listovú, preto by sa podľa Masarykovej univerzity malo mlieko uchovávať v krabiciach a nepriesvitných obaloch. No a vysoká teplota pri výrobe trvanlivého mlieka síce zničí mikroorganizmy, vďaka čomu sa mu predĺži trvanlivosť, ovplyvní však aj zastúpenie enzýmov a vitamínov. Čím viac a dlhšie sa mlieko zahrieva, tým viac sa mení chuť a nutričná hodnota mlieka.
Drvivá väčšina mliek na našom trhu je v poriadku. V roku 2021 kontrolám mlieka a mliečnych výrobkov nevyhovelo 3,4 percenta vzoriek (44 zo 1293). Najčastejšie išlo o mikrobiologické problémy s listeriou, plesňami či stafylokokom.
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku
Odborníci odporúčajú skonzumovať 220 kg mlieka a mliečnych výrobkov na priemerného obyvateľa za rok. Na Slovensku sa však táto spotreba od roku 1989 prepadla z 252 kilogramov na 190. No a najväčší prepad je práve u mlieka na konzum. Kým kedysi sme pili viac ako sto litrov mlieka na obyvateľa ročne, teraz to nie je ani 50. Pre porovnanie, priemerná spotreba konzumného mlieka v EÚ je, podľa J. Popularite mlieka podľa odborníkov mohli uškodiť aj tvrdenia o tom, ako zahlieňuje, alebo, že človek nemá piť mlieko iného cicavca. Sú to však mýty.
V roku 2015 sa spotreba mlieka v SR znížila aj u syrov, celkom o 0,6 kg na osobu na rok (-3,6 %), naopak, kyslomliečne výrobky zaznamenali mierny nárast spotreby o 0,1 kg na osobu na rok (+0,6 %).
"S ohľadom na prepad spotreby mlieka a mliečnych výrobkov bol v roku 2008 zriadený Mliečny fond, do ktorého prispievajú výrobcovia a spracovatelia mlieka na Slovensku. Z financií Mliečneho fondu sú realizované kampane na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska a podarilo sa zvrátiť tendenciu," hovorí J. Podpora pravidelnej konzumácie mlieka je tiež súčasťou Akčného plánu pre potraviny, ktorého súčasťou je mliečny program na školách. Aktuálne je doň zapojená väčšina škôl.
Mliečny program v školách.
Produkcia mlieka v EÚ a na Slovensku
V EÚ sa chová 20 miliónov kusov dojníc, ktoré ročne poskytnú asi 150 miliónov ton kravského mlieka. Počet dojníc, chovaných na Slovensku, od revolúcie klesol na pätinu. Podľa informácií Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory bolo v roku 1989 registrovaných 559-tisíc kusov dojníc. V roku 2002 to už bola menej ako polovica - 240,4-tisíc a v roku 2021 podľa Štatistického úradu SR len 119,5 tisíc. Úžitkovosť sa však postupne zvyšuje, čím sa zmierňuje dopad poklesu počtu dojníc na celkovú produkciu mlieka.
Počty oviec, ktoré sú na Slovensku chované nielen na mlieko, ale aj na vlnu, sa v poslednom dvadsaťročí na rozdiel od kráv až tak dramaticky nezmenili. Od revolúcie ich počet klesol o tretinu a v posledných 20 rokoch osciluje okolo 300-tisíc kusov. V prípade kôz však štatistiky ukazujú výrazný úbytok, najviac v posledných 20 rokoch. Produkciu je dnes ťažké odhadnúť, keďže od roku 2020 štatistici neevidujú kozy chované v domácnostiach. V roku 2000 však Štatistický úrad zaevidoval 17 miliónov litrov kozieho mlieka a v roku 2019 až 28,5 milióna. No a kým spotreba kravského mlieka klesla od revolúcie na menej ako polovicu, kozieho mlieka spotrebujeme dvojnásobok (0,7 kg na obyvateľa namiesto 0,3 kg) ako po páde režimu a ovčieho mlieka o pätinu (2,4 kg na obyvateľa namiesto 1,9 kg). Údaje o rastlinných mliekach zatiaľ dostupné nie sú.
Mlieko je v živočíšnej výrobe komoditou, ktorá zabezpečuje poľnohospodárskym subjektom pravidelný prísun prostriedkov.
Situácia v roku 2013 a podpora prvovýrobcov
Posledné roky neboli pre slovenských prvovýrobcov mlieka priaznivé a bohužiaľ, ani minulý rok nebol výnimkou. Za rok 2013 sa museli spracovatelia uspokojiť s dodávkami, ktoré boli o takmer 25 mil. kg nižšie, ako v roku 2012. Netajili sa tým, že na trhu je málo suroviny, ale napriek tomu neboli schopní za ňu zaplatiť toľko, ako za ňu platia v priemere spracovatelia v Európskej únií. Celkovo podpora prvovýroby mlieka za minulý rok dosiahla cca 110 eur na VDJ, čo bolo len cca 1,7 eurocenta na kilogram mlieka. Minulý rok slovenskí prvovýrobcovia mlieka už po šiestykrát zaznamenali stratu. Celková strata za posledných šesť rokov dosiahla vyše 300 miliónov eur. Dlhodobo nepriaznivá situácia spôsobila to, že za minulý rok skončilo s prvovýrobou mlieka ďalších 21 podnikov.
V októbri minulého roka bol ministrom pôdohospodárstva predstavený nový systém podpôr. Momentálne je šanca, že schválený systému podpory živočíšnej výroby, ktorý je pripravený na rok 2014 a následne na obdobie rokov 2015-2020, by mohol prispieť k rozvoju prvovýroby mlieka. Pri tých podnikoch, ktoré už skončili s výrobou mlieka je len veľmi malá šanca, že sa k chovu mliečneho dobytka ešte raz vrátia. Ostatní, a našťastie je ich väčšina, vnímajú toto opatrenie ako „svitanie na lepšie časy“.
Úroveň združovania prvovýrobcov je na Slovensku veľmi nízka. Máme síce 22 odbytových organizácií, ale sú to malé organizácie, prostredníctvom ktorých sa nakupuje len necelých 30 percent z celkového objemu nakúpeného mlieka. Pre porovnanie, v EÚ sa nakupuje až 58 percent mlieka prostredníctvom odbytových organizácií. Približne o rok dôjde v európskom priestore k odstráneniu mliečnych kvót.
Európska komisia sa pozerá na obdobie po zrušení mliečnych kvót veľmi optimisticky. Odhaduje, že dodávky mlieka sa ustália na úrovni cca 147 miliónov ton a tvrdí, že sa neočakávajú žiadne katastrofické scenáre. Už dlhšiu dobu totiž pozorujeme, že prvovýrobcovia z Holandska, Belgicka, Dánska, Írska a iných krajín sa už istý čas pripravujú na výrazné navýšenie produkcie mlieka.
Momentálne Európska komisia pripravuje tzv. Observatórium pre trh s mliekom, t.j. nástroj, ktorý by mal prispieť k zlepšeniu informácií a diskusie medzi účastníkmi na trhu s mliekom EÚ. Zatiaľ sa hovorí o vytvorení web stránky, ktorá by poskytovala informácie o trhu s mliekom v EÚ a vo svete, čo sa týka objemov, cien, obchode, maržiach, atď.
Svetový deň mlieka
Svetový deň mlieka podľa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pripadá na 1. júna. Od roku 2001 sa podľa FAO Svetový deň mlieka slávi 1. júna. Krajiny, ktoré sa zúčastňujú na tomto dni, organizujú podujatia pre širšiu verejnosť, aby ju oboznámili s celým procesom výroby a spracovania mlieka a mliečnych výrobkov.
Tento deň dáva možnosti aj pre akcie pre samotných prvovýrobcov a profesionálnych pracovníkov v odbore mliekarenstva, k slovu sa môžu dostať odborníci na výživu. Hlavný zmysel Svetového dňa mlieka spočíva v zdôrazňovaní mimoriadnej biologickej hodnoty mlieka a mliečnych výrobkov a opodstatnenosti ich konzumácie každý deň. Lekári a špecialisti na výživu podčiarkujú, že mlieko obsahuje výživné látky nevyhnutné pre stavbu tela a rast v detskom veku človeka. Sú v ňom obsiahnuté látky dôležité pre energetické zabezpečenie existencie organizmu. Mlieko je zdrojom minerálnych látok, vitamínov, enzýmov. Navyše obsahuje základné živiny s vysokou využiteľnosťou a esenciálne látky, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám.
Okrem bielkovín, mliečneho cukru a vitamínov sú významnou zložkou mlieka aj minerálne látky, spomedzi ktorých sú najdôležitejšími vápnik a fosfor. Konzumácia mlieka môže niektorým ľuďom spôsobovať problémy, lebo každý jedinec má rozdielny prah znášanlivosti či neznášanlivosti mliečneho cukru. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov v množstve minimálne 220 kilogramov na osobu za rok.
Svetový deň mlieka.
Tajomstvá zdravia 06 - Deň mlieka..
Duálne vzdelávanie v poľnohospodárstve
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) overila spôsobilosť zamestnávateľov na vstup do duálneho vzdelávania. „Do poľnohospodárskeho odvetvia potrebujeme dostať mladých a vzdelaných ľudí, ktorí budú radi, že pracujú v potravinárskom odvetví,“ uviedol predseda SPPK Milan Semančík. Podľa neho duálny systém vzdelávania existoval už aj v minulosti, potom však nastal zlom. „My to chceme vrátiť do starých koľají a vychovať žiakov, ktorí po skončení strednej školy budú mať aj prax,“ doplnil predseda SPPK.
Predseda SPPK tvrdí, že mladých ľudí potrebujú presvedčiť o tom, že to, čo budú v budúcnosti robiť, bude mať význam. „Budúcnosť v odvetví je, ale potrebujeme o tom krok za krokom presviedčať ľudí,“ apeloval M. Semančík. Jeho slová potvrdil aj Peter Matejovič, viceprezident Združenia dodávateľov pôdohospodárskej techniky v SR - Agrion. „Našu prácu je potrebné ukázať v inom svetle. Nechceme, aby si ľudia mysleli, že ide len o obyčajných chudobných roľníkov, pretože v súčasnej dobe sa dá pracovať s kvalitnou technikou,“ dodal na záver P.
Makroekonomický výhľad a ceny komodít
Európska komisia zverejnila krátkodobý výhľad pre poľné plodiny, mlieko a mäso v EÚ na roky 2016 a 2017 na základe údajov dostupných k 15. februáru 2016. Ceny poľnohospodárskych komodít ovplyvňuje spomalenie rastu HDP v rozvojových krajinách, pokles kurzu niektorých hlavných konkurenčných svetových mien a nižšia cena ropy.
V oblasti živočíšnej výroby narastajú zásoby produktov tak v EÚ, ako aj vo svete, pričom ide hlavne o sektor mlieka. Export EÚ je stabilný. Vysoké zásoby obilnín znižujú ceny rastlinných komodít okrem cukru, ktorého je na svetovom trhu nedostatok.
Okrem ceny ropy, aj ceny ostatných komodít zaznamenali všeobecný pokles následkom vysokých zásob, spomalenia rastu v rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomikách, ako aj zvýšenie hodnoty amerického dolára voči väčšine svetových mien.
Pokles cien komodít, výrazné zmeny vo výmenných kurzoch a spomalenie dopytu v rozvojových krajinách ovplyvňujú svetový hospodársky rast. Tento efekt len čiastočne zmierňuje trochu lepší výhľad pre rozvinuté krajiny.
V štvrtom roku oživovania profitovala ekonomika EÚ z nižších cien ropy, výmenného kurzu eura a nižších finančných nákladov. Rast dosiahol v roku 2015 1,9 percenta a mal by na tejto úrovni zotrvať aj v rokoch 2016 a 2017. U všetkých členských štátov okrem Grécka sa očakáva, že v roku 2016 zaznamenajú rast. Najvyššie miery rastu sú zaznamenané v Írsku, Švédsku a krajinách strednej a východnej Európy ako Rumunsko, Lotyšsko, Litva a Slovensko.
Emisie skleníkových plynov a poľnohospodárstvo
Podľa EUROSTATU vzrástli emisie skleníkových plynov aj v druhom kvartáli roku 2022. Paradoxne s výnimkou domácností a poľnohospodárstva, ktoré klesli o 8, resp. 1 %. Ekonomické sektory najviac zodpovedné za emisie skleníkových plynov za posledný rok sú priemysel (23 %), produkcia a dodávky energií (19 %), domácnosti & služby (17 %), až za nimi nasleduje v Európe doprava (14 %) a poľnohospodárstvo (13 %).
Preto ak diskutujeme o skleníkových plynoch a poľnohospodárstve (a to mi verte, že odteraz budeme čoraz častejšie či už kvôli metánu, alebo dusíku) používajme presné údaje. Napríklad v Nemecku sa dojnice podieľajú len 3 % na celkových emisiách skleníkových plynov. Percentá skleníkových plynov z poľnohospodárstva v EÚ a USA patria celosvetovo k najnižším.
Už v lete minulého roka ministerstvo poľnohospodárstva USA (USDA) konštatovalo, že pre environmentálne obmedzenia je v Európskej únii produkcia mlieka „stagnujúca“. Je zrejmé, že aj pokračujúce medziročné zvyšovanie produktivity mlieka nie je schopné kompenzovať takéto straty dojníc. Ďalšia extrémne dôležitá vec je, že energetická kríza je v Európe pre Green Deal neporovnateľne hlbšia ako v USA.
Pri globálnej analýze údajov z viac ako 180 krajín sveta za rok 2020 vieme zistiť, koľko skleníkových plynov sa vyprodukuje na liter mlieka (ešte raz, na liter alebo kg mlieka!) od dojníc a fariem po celom svete. Keď sa pozrieme na dojnice v chovateľsky rozvinutých krajinách ako Holandsko, Nemecko a USA, tak práve tieto krajiny patria medzi najnižších producentov emisií na svete. Vyprodukujú maximálne 0,50 kg skleníkových plynov na 1 kg mlieka. Najvyššia produkcia na svete je viac ako 18 kg plynov na 1 kg mlieka v chovateľsky najmenej rozvinutých krajinách sveta.
Emisie skleníkových plynov v poľnohospodárstve.
Ak je teda témou redukcia metánu od dojníc, nebojme sa k tejto téme postaviť čelom. Len si to treba preložiť do chovateľskej reči. A uvedomiť si, že sa v skutočnosti bavíme o efektivite a produktivite farmy, resp. jej ekonomike.
Budúcnosť slovenských mliekarov
Slovenských mliekarov čakajú od apríla krušnejšie časy. Európska únia totiž ruší kvóty na produkciu mlieka, čo môže priniesť na domáci trh prebytok mlieka zo zahraničia a tlak na pokles ceny. Slovenskí farmári sa obávajú, že príde kríza podobná tej z roku 2008 až 2009. Za posledných sedem rokov na Slovensku zaniklo 150 chovov dojných kráv. Aktuálne je v krajine už len 563 mliečnych fariem.
„K veľkému bremenu strát z časov veľkej mliečnej krízy postupne pribudli straty z minulých nepriaznivých rokov a súčasné straty môžu slovenských prvovýrobcov úplne zlikvidovať,“ varuje riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Margita Štefániková. Na porovnanie, za ostatných 12 mesiacov poklesli nákupné ceny mlieka na Slovensku až o šesť centov na kilogram a v súčasnosti sa dostali pod hranicu 30 centov za kilogram.
Zrušenie kvót na produkciu mlieka vyvoláva na slovenských mliekarov ďalší tlak. Na tento krok zo strany Bruselu sa totiž systematicky už dlhšie obdobie pripravujú farmári z Holandska, Belgicka či Nemecka. Rozširujú ustajňovacie priestory, chystajú lepší genetický materiál a plánujú zvýšiť produkciu mlieka. Rezort pôdohospodárstva však tvrdí, že bude aktívnejšie podporovať slovenské výrobky.
Slovenským farmárom môžu pomôcť najmä samotní spotrebitelia, ktorí by mali uprednostňovať slovenské výrobky pred tými zo zahraničia. I keď mnohí sa pozerajú na produkty najmä cez cenu. „Slovenské mlieko a mliečne výrobky sú známe svojou vysokou kvalitou, poznáme ich pôvod, ich výrobcov a môžeme sa spoľahnúť, že sú vyrábané pod stálym dozorom. Problémom je aj to, že Slováci nie sú príliš veľkí milovníci mlieka. Spotreba mlieka na Slovensku je veľmi nízka, dosahuje len 158,5 kilogramu mlieka na osobu za rok. V tejto oblasti tak krajina zaostáva za vyspelými krajinami.
Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka spolupracuje v tejto oblasti so Slovenským mliekarenským zväzom a dlhodobo spoločne realizujeme propagačné a informačné aktivity na zvýšenie spotreby mlieka z domácej výroby. Stavili sme hlavne na kvalitu a čerstvosť slovenského mlieka a mliečnych výrobkov. Učíme spotrebiteľov čítať informácie na obale a prostredníctvom tzv. oválu s označením skratky krajiny rozoznávať označenie slovenských výrobkov od zahraničných. Momentálne chystáme novú propagačnú kampaň pod názvom Slovenská mliečna rodina,“ vymenúva Štefániková.
Slovenskí mliekari však chcú ísť v podpore sektora ďalej. Na európskej úrovni požadujú, aby sa stanovila minimálna nákupná cena mlieka. Mala by byť na úrovni priemerných nákladov na výrobu mlieka v EÚ, pričom aktualizovať by ju mal Brusel polročne. Farmári tiež požadujú znovuzavedenie exportných dotácií a podporu odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na nových trhoch.
Slovenský mliekarenský zväz a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka dlhodobo vyvíjajú aktivity na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov a snažia sa, aby sa spotreba - najmä domácich mliečnych výrobkov - stále zvyšovala.
Ministerstvo pôdohospodárstva SR v spolupráci so Slovenským mliekarenským zväzom a Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka organizujú open-air podujatia v troch slovenských metropolách - Košiciach, Banskej Bystrici a Bratislave. Podujatia nesú názov Mliečna cesta a ich spoločnou myšlienkou je nielen prezentovať mlieko ako jeden z najdôležitejších zdrojov výživy, ale rovnako upozorniť na nízku spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku.
tags: #porovnanie #spotreby #mlieka #krajiny #EÚ
