Porovnanie trhu s mliekom v krajinách EÚ

Mlieko, ako kľúčová komodita v živočíšnej výrobe, predstavuje pre poľnohospodárske subjekty stabilný zdroj príjmov. Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v Európskej únii je však rôznorodá a ovplyvnená mnohými faktormi, od ekonomickej situácie až po spotrebiteľské preferencie. Tento článok sa zameriava na porovnanie spotreby mlieka v krajinách EÚ, analyzuje trendy, výzvy a opatrenia na podporu tohto sektora.

Produkcia a spracovanie mlieka na Slovensku

Posledné roky neboli pre slovenských prvovýrobcov mlieka priaznivé a rok 2013 nebol výnimkou. Viaceré regióny Slovenska postihli nadpriemerné zrážky a záplavy, ktoré vystriedalo obrovské sucho. V roku 2013 spracovatelia zaznamenali pokles dodávok o takmer 25 miliónov kg v porovnaní s rokom 2012. Napriek nedostatku suroviny neboli schopní zaplatiť toľko, ako platia spracovatelia v EÚ. Podpora prvovýroby mlieka dosiahla približne 110 eur na VDJ, čo je len cca 1,7 eurocenta na kilogram mlieka.

Slovenskí prvovýrobcovia mlieka zaznamenali stratu už po šiestykrát, pričom celková strata za posledných šesť rokov dosiahla vyše 300 miliónov eur. Dlhodobo nepriaznivá situácia spôsobila, že s prvovýrobou mlieka skončilo ďalších 21 podnikov. V októbri 2013 bol predstavený nový systém podpôr, ktorý mal naštartovať chov hovädzieho dobytka. Systém podpory živočíšnej výroby na roky 2014-2020 by mohol prispieť k rozvoju prvovýroby mlieka. Ostatní prvovýrobcovia vnímajú toto opatrenie ako "svitanie na lepšie časy".

V ďalších fázach reťazca je spracovateľ a obchod, ktoré sú koncentrované, čo sa o prvovýrobe na báze odbytových organizácií dá povedať len veľmi ťažko. Úroveň združovania prvovýrobcov je na Slovensku veľmi nízka. Máme síce 22 odbytových organizácií, ale sú to malé organizácie, prostredníctvom ktorých sa nakupuje len necelých 30 percent z celkového objemu nakúpeného mlieka. Pre porovnanie, v EÚ sa nakupuje až 58 percent mlieka prostredníctvom odbytových organizácií.

Zrušenie mliečnych kvót a budúcnosť trhu

Približne o rok dôjde v európskom priestore k odstráneniu mliečnych kvót. Postoje farmárov sa rôznia. Progresívni farmári tvrdia, že nárast produkcie sa nedá regulovať žiadnym kohútikom a na zvýšenú produkciu mlieka treba nastaviť stádo v dvojročnom časovom predstihu. Európska komisia sa pozerá na obdobie po zrušení mliečnych kvót veľmi optimisticky. Odhaduje, že dodávky mlieka sa ustália na úrovni cca 147 miliónov ton a neočakávajú sa žiadne katastrofické scenáre.

Prvovýrobcovia z Holandska, Belgicka, Dánska, Írska a iných krajín sa už istý čas pripravujú na výrazné navýšenie produkcie mlieka. Európska komisia pripravuje tzv. Observatórium pre trh s mliekom, t.j. nástroj, ktorý by mal prispieť k zlepšeniu informácií a diskusie medzi účastníkmi na trhu s mliekom EÚ.

Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku vs. EÚ

Slovenský mliekarenský zväz a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka dlhodobo vyvíjajú aktivity na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov a snažia sa, aby sa spotreba - najmä domácich mliečnych výrobkov - stále zvyšovala. Rozdiel medzi spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku v porovnaní s inými európskymi krajinami je aj naďalej značne viditeľný. Na základe údajov Štatistického úradu SR bola v roku 2016 spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku na úrovni 176,2 kg na osobu na rok, zatiaľ čo v Poľsku 222 kg a v Čechách až 247,5 kg a na osobu na rok.

Slovensko teda napríklad zaostáva v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov za Českou republikou o viac ako 71 kg na osobu a rok. Porovnateľné hodnoty spotreby mlieka a mliečnych výrobkov so Slovenskom boli napríklad v Maďarsku, kde v roku 2016 dosiahla spotreba mlieka a mliečnych výrobkov hodnotu 164,2 kg na osobu na rok.

Pri bilancovaní roka 2017 sa Slovensko dostalo na hodnotu 174,6 kg na osobu na rok, čo predstavuje zníženie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v porovnaní s rokom 2016 o 1,6 kg (zníženie o 0,9 %) na osobu na rok. „Výraznejšie zníženie spotreby bolo zaznamenané u syrov, celkom o 0,6 kg na osobu na rok (3,6 % zníženie), naopak, kyslomliečne výrobky zaznamenali mierny nárast spotreby o 0,1 kg na osobu na rok (0,6 % zvýšenie),“ uvádza Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.

Odborníci odporúčajú skonzumovať 220 kg mlieka a mliečnych výrobkov na priemerného obyvateľa za rok. Na Slovensku sa však táto spotreba od roku 1989 prepadla z 252 kilogramov na 190. No a najväčší prepad je práve u mlieka na konzum. Kým kedysi sme pili viac ako sto litrov mlieka na obyvateľa ročne, teraz to nie je ani 50. Pre porovnanie, priemerná spotreba konzumného mlieka v EÚ je, podľa J.

V roku 2015 sa spotreba mlieka v SR znížila aj u syrov, celkom o 0,6 kg na osobu na rok (-3,6 %), naopak, kyslomliečne výrobky zaznamenali mierny nárast spotreby o 0,1 kg na osobu na rok (+0,6 %).

S ohľadom na prepad spotreby mlieka a mliečnych výrobkov bol v roku 2008 zriadený Mliečny fond, do ktorého prispievajú výrobcovia a spracovatelia mlieka na Slovensku. Z financií Mliečneho fondu sú realizované kampane na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska a podarilo sa zvrátiť tendenciu," hovorí J. Podpora pravidelnej konzumácie mlieka je tiež súčasťou Akčného plánu pre potraviny, ktorého súčasťou je mliečny program na školách. Aktuálne je doň zapojená väčšina škôl.

V tabuľke sú uvedené hodnoty spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v kg na osobu na rok:

Faktory ovplyvňujúce spotrebu mlieka

Odborníci upozorňujú na aktuálny stav spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v SR, lebo z výživového hľadiska je situácia nepriaznivá. Mlieko je významným zdrojom bielkovín, vitamínov, minerálov a iných látok, ktoré sú pre ľudský organizmus zdrojom výživy a podieľajú sa na prevencii proti niektorým ochoreniam, ako je napríklad osteoporóza, trombóza alebo vysoký krvný tlak.

Problémom pre mliekarov je získavanie zamestnancov, ktoré je podľa SZPM čoraz ťažšie. Vekový priemer zamestnancov v poľnohospodárskych subjektoch neustále rastie. Staršia generácia odchádza do dôchodku a náhrada v podobe mladších ročníkov neprichádza. Podľa vyjadrení viacerých predstaviteľov SZPM je záujem o prácu pri výrobe mlieka minimálny. Dôvodom už nie je na prvom mieste ani výška mzdy, ale skôr časová náročnosť práce a nízky spoločenský status. V tomto smere je potrebné v našej spoločnosti vyvrátiť mýty, ktoré v nej kolujú a ukázať pravdivý obraz o chove hovädzieho dobytka a výrobe mlieka.

Svetový deň mlieka a jeho význam

Svetový deň mlieka podľa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pripadá na 1. júna. Krajiny, ktoré sa zúčastňujú na tomto dni, organizujú podujatia pre širšiu verejnosť, aby ju oboznámili s celým procesom výroby a spracovania mlieka a mliečnych výrobkov. Lekári a špecialisti na výživu podčiarkujú, že mlieko obsahuje výživné látky nevyhnutné pre stavbu tela a rast v detskom veku človeka. Sú v ňom obsiahnuté látky dôležité pre energetické zabezpečenie existencie organizmu. Mlieko je zdrojom minerálnych látok, vitamínov, enzýmov. Okrem bielkovín, mliečneho cukru a vitamínov sú významnou zložkou mlieka aj minerálne látky, spomedzi ktorých sú najdôležitejšími vápnik a fosfor.

Kozie a ovčie mlieko ako alternatíva

V zahraničí sa presadzuje názor, že kozie mlieko je vzhľadom na svoje zloženie cennou potravinou. Jeho význam je hlavne vo výžive detí ako tzv. alternatívny typ výživy, ale svoj význam má i vo výžive dospelých osôb v oblasti prevencie rôznych chorôb. V krajinách Európy, hlavne tam, kde je rozšírený chov oviec a kôz, je spotreba vyše 100 kg mlieka na osobu a rok. V spotrebe syrov to je vyše 6 kg ovčieho a kozieho syra na osobu a rok. U nás je to, žiaľ, iba 1,6 kg ovčieho i kozieho syra na osobu a rok. Kozie mlieko je biologicky cenným nápojom, ktorý obsahuje minerálne soli vápnika, horčíka, sodíka, draslíka a fosforu, soli stopových prvkov: medi zinku, mangánu, titánu, chrómu a kobaltu, vitamíny A, B1, B2, B12, C, D, E a kyselinu listovú.

Duálne vzdelávanie a budúcnosť poľnohospodárstva

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) sa snaží o zavedenie duálneho vzdelávania, aby sa do poľnohospodárskeho odvetvia dostali mladí a vzdelaní ľudia. Podľa Milana Semančíka, predsedu SPPK, chcú vrátiť duálny systém vzdelávania do starých koľají a vychovať žiakov, ktorí po skončení strednej školy budú mať aj prax.

Ekonomický výhľad a vplyv na trh s mliekom

Ceny poľnohospodárskych komodít ovplyvňuje spomalenie rastu HDP v rozvojových krajinách, pokles kurzu niektorých hlavných konkurenčných svetových mien a nižšia cena ropy. V oblasti živočíšnej výroby narastajú zásoby produktov tak v EÚ, ako aj vo svete, pričom ide hlavne o sektor mlieka. V roku 2016 sa očakáva ďalšie zvyšovanie dodávok mlieka v EÚ a USA, čo zaťaží ceny.

Porovnanie s inými krajinami EÚ

Rakúsko a Nemecko

Mliekarne v Rakúsku platili výrobcom v januári za kilogram mlieka priemerne 40,27 centu. Na porovnanie, na začiatku tohto roku klesla výkupná cena mlieka v Nemecku na 35 centov. Tieto rozdiely v cenách môžu byť spôsobené rôznymi faktormi, ako sú regionálne rozdiely v nákladoch na výrobu, štruktúra trhu a dopyt po mlieku.

Švajčiarsko

Produkcia mlieka vo Švajčiarsku predstavuje objem takmer 4 mld. kg ročne, z čoho 3,43 mld. kg mlieka sa spracováva na mliečne výrobky, hlavne na syry. Vo Švajčiarsku sa na 23 490 mliečnych farmách chová 584 tisíc kráv. Priemerná veľkosť farmy tak predstavuje 25 kráv. Poľnohospodárska pôda je vo Švajčiarsku skutočne vzácna a drahá, čo je aj limitujúcim faktorom rozvoja fariem.

Trávne porasty sú základným zdrojom krmiva pre mliečny dobytok. Švajčiari venujú manažmentu produkcie trávnej hmoty mimoriadnu pozornosť, nakoľko trávne porasty predstavujú najvýznamnejší podiel výmery poľnohospodárskej pôdy vo Švajčiarsku. Dôležitým motívom je aj skutočnosť, že dostupnosť koncentrovaných krmív je limitovaná a ich ceny sú veľmi vysoké.

Súčasná organizácia trhu s mliekom vo Švajčiarsku prešla z hľadiska je vývoja viacerými etapami. V roku 2009 bol zrušený systém mliečnych kvót, čo malo za následok navýšenie produkcie mlieka z 3,2 na 3,47 mld. kg, (rok 2012) t. j. Silnejúca liberalizácia mala silný dopad na sektor spracovania, ale aj na sektor prvovýroby mlieka. Dnes je Švajčiarsko o niečo bližšie k svetovému trhu ako v minulosti, ale nie je s bežnými mliečnymi výrobkami konkurencieschopné. V porovnaní so susednými krajinami je produkcia a spracovanie mlieka oveľa drahšia. A tak sektor stále potrebuje ochranu a podporu z verejných zdrojov, ako aj nápady a stratégie na výrobu prémiových výrobkov s vysokou pridanou hodnotou zo švajčiarskeho mlieka, napr. „senové mlieko“, „bezsilážové mlieko“, špeciálne švajčiarske značky syrov, atď.

Na zabezpečenie vysokých cien mlieka, aké dnes dostávajú švajčiarski farmári, je potrebná silná cenová podpora. Podpora mlieka určeného na spracovanie na syry predstavuje v súčasnosti 12,3 ct/kg. Táto podpora umožňuje spracovateľom mlieka platiť reálnu nákupnú cenu mlieka, ktorá je porovnateľná s cenou v EÚ. Dodávateľské farmy dostávajú oveľa vyššie ceny za dodávky mlieka, keďže tieto sú navýšené o podporu. S výnimkou syrov, ostatné kľúčové mliečne výrobky stále potrebujú byť chránené tarifami a ochranou hraníc na zabezpečenie proti dovozu. Tieto opatrenia chránia cenu mlieka švajčiarskych prvovýrobcov, ktorí majú vysoké náklady ale aj dobrý príjem.

Nová poľnohospodárska politika Švajčiarska na obdobie rokov 2014 - 2017 sa bude uberať podobným smerom ako zvyšok Európy - cestou „zazelenania“, pričom sa znížia priame platby na podporu produkcie a viac podpory bude smerovať do ekológie, napr. Ako dôsledok ochrany hraníc na časť mliekarenských výrobkov a cenovej podpory, je švajčiarska nákupná cena mlieka oveľa vyššia ako v susedných krajinách.

Rozdielna úroveň nákladov a výnosov švajčiarskych fariem v porovnaní s krajinami EÚ bola preukázaná aj v rámci výsledkov tohtoročnej Analýzy EDF: Porovnanie nákladov v prvovýrobe mlieka. Priemerné náklady za 289 zúčastnených fariem v rámci EDF dosiahli úroveň 49,3 ct/kg energeticky korigovaného mlieka (4% tuk, 3,4% bielkoviny). Priemerné náklady za 10 zúčastnených švajčiarskych fariem boli oveľa vyššie - na úrovni 77,0 ct/kg mlieka.

Vo Švajčiarsku existuje veľký počet spracovateľov, ktorí nakupujú a spracovávajú švajčiarske mlieko. Niektoré sú súkromnými podnikmi a niektoré fungujú vo forme družstiev vo vlastníctve farmárov. Ale ak sa pozrieme na celý sektor, je jasné, že koncentrácia trhu vo Švajčiarsku je veľmi vysoká. Zopár najväčších trhových hráčov kontroluje prístup na atraktívny, ale limitovaný domáci trh: mlieko od 23 400 farmárov putuje cez 530 spracovateľov syrov a 3 hlavné mliekarne (s 80 % podielom na trhu) k 2 hlavným maloobchodným sieťam a končí u 8 100 000 švajčiarskych spotrebiteľov, resp. Švajčiarsku populáciu tvoria ľudia milujúci mlieko a ročná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je tam na úrovni 380 kg a sú tak na druhom mieste v medzinárodnom porovnaní hneď za Švédmi. Za Švajčiarskom sa v rebríčku spotreby umiestnili Francúzi, Holanďania a Nemci.

Írsko

Správa, ktorá vznikla vďaka spolupráci medzi Írskym štátnym ústavom pre rozvoj agropotravinárskeho sektora (Teagasc) a Technologickým inštitútom v Corku, mapuje mimoriadny rast v sektore mlieka a mliečnych výrobkov po odstránení produkčných kvót na mlieko. Výskum porovnával ziskovosť výroby mlieka v Írsku s Holandskom, Dánskom, Nemeckom, Francúzskom, Novým Zélandom a Veľkou Britániou aj vo vzťahu k realizačným cenám pre prvovýrobcov. Správa kriticky hodnotí írsky mliekarenský priemysel s ohľadom na investície do spracovateľskej kapacity a sezónnosti.

Dr. Declan O'Connor, lektor na Technologickom inštitúte v Corku, v komentári k správe uviedol: „Počas päťročného sledovaného obdobia od roku 2014 do roku 2019, keď sa ceny mlieka porovnávali pomocou LTO (mesačné porovnanie cien mlieka), bola cena írskeho mlieka z pomedzi posudzovaných krajín EÚ najnižšia, pričom najvyššia bola v Holandsku. Medzi Írmi a Holanďanmi bol zaznamenaný priemerný rozdiel za obdobie na úrovni 5,2 €centov na liter, pričom ostatné krajiny EÚ spadali medzi tieto dva extrémy. Írske ceny mlieka však v tomto období sledovali výnosy na komoditnom trhu so sušeným odstredeným mliekom a maslom“.

Laurence Shalloo, výskumný pracovník z Teagasc, uviedol: „Hoci pri porovnávaní ziskovosti výroby mlieka v jednotlivých krajinách dostávali írski poľnohospodári najnižšiu cenu za mlieko, ich nákladová základňa bola podstatne nižšia, čo malo za následok najvyššiu ziskovosť. Z analýzy vyplynulo, že írski producenti mlieka a mliečnych výrobkov si medzi európskymi konkurentmi zabezpečili v období rokov 2014 až 2017 najlepšie čisté ziskové marže z výroby mlieka. Vyššie ceny mlieka zaplatené v celej Európe iba čiastočne kompenzovali vyššie výrobné náklady poľnohospodárov v tamojších krajinách. Čistá marža v Írsku bola najväčšia napriek skutočnosti, že výnosy z výroby mlieka sú v Írsku nižšie.

Výskum zistil, že využitie kapacity na spracovanie mlieka v Írsku predstavuje priemerne za celý rok približne 62 %, pričom v iných krajinách EÚ je to viac ako 90 %. Toto nedostatočné využitie spracovateľských kapacít vedie k vyšším nákladom na spracovanie, ktoré sú v kombinácii s produktovým mixom Írska hlavným faktorom pri určovaní nižšej ceny mlieka zaplatenej v Írsku. Štúdia napriek tomu preukázala, že sezónna výroba mlieka v Írsku priniesla popri nižších nákladoch aj ďalšie výhody. Analytický tím zistil, že pre írsky mliekarenský priemysel je podstatne výnosnejšie investovať do ďalšej spracovateľskej kapacity na rozširovanie, ako sa snažiť vyrovnať krivku ponuky mlieka. Správa naznačuje, že je potrebné postupovať opatrne pri porovnávaní výkonnosti sektoru výlučne na základe ceny mlieka.

tags: #porovnanie #trhu #s #mliekom #v #krajinách

Populárne príspevky:

• Všetko o ohrievacom telese rúry Whirlpool 1000 W
• Druhy a použitie pilín na údenie
• Trapézový plech Bajč a okolie
• Balenie a skladovanie lineckého pečiva
• Recept na zapečené zemiaky