Posledná večera: Analýza ruky, ktorá nikomu nepatrí

Román Živý bič od Mila Urbana je významným dielom slovenskej literatúry, ktoré zobrazuje dopady prvej svetovej vojny na život v hornooravskej dedine Ráztoky. Dielo sa nezameriava na frontovú líniu, ale skôr na to, ako vojna ovplyvňuje civilné obyvateľstvo, ktoré je ďaleko od bojov. Pre expresionistické diela je charakteristické, že postavy majú eruptívne/impulzívne povahy - konajú pudovo. O svojom správaní uvažujú veľmi málo, pociťujú silný cit, nechajú sa poddať emóciám a konajú.

Kolektívny hrdina a unamizmus

Román má kolektívneho hrdinu - dedina tu vystupuje ako jedna bytosť, jedna duša (Ráztoky ich prijali… ; Ráztoky mu odpustia… ; Ráztoky zúrili.). Autor sa zameral na dedinu ako celok, nie na jednotlivých ľudí. Jeho cieľom bolo zobraziť nekontrolovateľný sociálny pohyb slovenskej dediny v príslušnom období. Aj preto ide podľa niektorých teoretikov o unamistický román (z lat. unus - jeden, jediný).

Štruktúra diela

Román sa skladá z dvoch častí. Nosným príbehom románu síce je príbeh Evy a Adama Hlavajovcov, ale nejde o klasické hlavné postavy, ktoré by boli nositeľom deja v každej kapitole. Ich názvy, tak ako aj názov samotného románu, sú symbolické.

1. 1. časť - Stratené ruky (24 kapitol)
2. 2. časť - Adam Hlavaj (24 kapitol)

Postavy v románe

Medzi dôležité postavy románu patria Ilčíčka, Eva Hlavajová, Adam Hlavaj a notár Okolický.

Ilčíčka

Je prítomná v deji od začiatku diela. Veľmi silná, živelná postava matky, vyznačujúca sa prudkosťou a pudovosťou. Medzi ňou a Štefanom bol krásny vzťah, ktorý sa po smrti starého Ilčíka ešte viac utužil. Vdova, ktorá žije so synom Štefanom. Jej milovaného syna odvedú na vojnu, hoci sa tomu snažila zabrániť. Ilčíčka sa nedokázala zmieriť so smrťou syna. Premohol ju smútok a šľahala každého okolo seba. Bola síce žena, ale bola smelšia ako ostatní. Nechcela sa nečinne prizerať, chcela konať. Keď sa ľud vydal k škole, kde boli ubytovaní vojaci, postavila sa na čelo zástupu.

Eva Hlavajová

Mladá vydatá žena, matka plavovlasého chlapčaťa. Milovala svojho muža Adama Hlavaja, až zamdlievala, keď musel narukovať. Dedina ju odsúdi a nik jej nie je ochotný pomôcť, pretože si myslia, že manželský sľub porušila dobrovoľne. V jeden osudný decembrový deň prišla za notárom s prosbou na ústach - žiadala ho o oslobodenie Adama z vojenskej služby. Notár však zamkol dvere a násilím ju zneužil. Eva otehotnela, no napriek tomu trvá na tom, aby sa jej muž vrátil domov. Notár jej povie, že sa pokúsi vyreklamovať Adama z frontu, ak neprezradí, s kým čaká dieťa. Eva je tichou, pasívnou trpiteľkou. Mlčí a nikomu nepovie pravdu. Nevládze pracovať na poli, nemá čím nakŕmiť svojho syna a už ani listy od Adama jej nechodia. Boli pred ňou len dni plné útrap a ťažkostí, z ktorých nebolo východiska. Eva je postava, ktorá je obeťou.

Adam Hlavaj

Evin muž, známy svojou neobyčajnou prchkosťou. Tiež musel narukovať, z ruskej fronty pravidelne posielal Eve listy. Mnohí boli ošarpaní, duševne zničení a zo strachu pred smrťou začali prechádzať „k susedom“ (k ruskému vojsku). Na vojnu odišiel ako mocný chlap, no domov sa vrátil zarastený silným strniskom, vyschnutý a bledý. Vyzeral ako človek, ktorý vyšiel po dlhých rokoch z väzenia. Vracia sa ako muž, ktorý odmieta kruté a nespravodlivé správanie mocných. Vojna ho zocelila. Vracia sa podstatne smelší a sebavedomejší. Skrýva sa, prespáva na samotách, potuluje sa po okolí a keď sa niekde objaví, všetci si o tom ticho šepkajú. Ráztočania držia s ním.

Notár Okolický

Zastupuje spoločenskú vrstvu pánov, s čím sú spojené aj jeho zvyky - pitky, poľovačky, pekné ženy. Hľadel najmä na seba, v dedine ho nemali radi, pretože predstavoval štátnu moc, ktorá strpčovala Ráztočanom život a o všetko ich oberala. Rád sa dal obsluhovať, mal slúžku i gazdinú v jednej osobe. Bol to nečestný a vypočítavý človek, ktorý si zvykol na svoje postavenie a rešpekt v dedine. Od momentu, keď sa dozvedel, že Eva pri tomto incidente otehotnela, ho začal sužovať strach. Bál sa o svoje zemianske meno. Tento čin navyše zaváňal zneužitím úradnej moci. Bál sa najmä jeho prchkosti a prudkosti, o ktorých vedela celá dedina. Neskôr prišla správa o dezercii Evinho muža, čím pocit strachu ešte viac narástol. Bál sa, že sa s ním stretne zoči-voči.

Dej románu

Dej románu sa odohráva v oravskej dedine Ráztoky, ktorá leží ďaleko od frontu. Spočiatku obyvatelia nechápu, čo vojna znamená, no postupne sa ich životy menia. Do dediny prichádza dokaličený vojak, ktorý symbolizuje krvavý obraz vojny. Ilčíčkin syn Štefan je odvedený na vojnu, čo vyvoláva v matke nenávisť. Eva Hlavajová otehotnie s notárom Okolickým, čo ju v očiach dediny odsúdi. Adam Hlavaj sa vracia z vojny zocelený a odmieta nespravodlivosť.

Po troch rokoch však prichádza do dediny dokaličený vojak. Jeho zmrzačené telo odzrkadľovalo krvavý obraz vojny. Mal zjazvenú tvár, amputovanú ruku a stratil schopnosť hovoriť. Bol nemý. Predvolanie na odvod dostal aj Ilčíčkin syn Štefan, ktorý dosiaľ žil život dieťaťa. Matku mal veľmi rád, preto nevidelo sa mu odísť z domu a nechať ju samotnú. Na odvode videl nepokoj a nešťastie ľudí, ktorí sa pýtali na svojich synov. Vtedy pochopil, že vojna je veľké zlo a že to, čo im hovoril kaplán Létay o vlasti, sú klamstvá. Medzitým Ilčíčka doviedla Ondreja domov. Všetky tie nepokojné udalosti jej uľahli na ramenách a ona sa začala poddávať nenávisti.

V dedine neradno čokoľvek povedať nahlas, pretože nejedného človeka preháňali po súdoch aj za neoverené udanie. Napriek tomu však jedna novinka obehla celé Ráztoky: Eva Hlavajová čaká dieťa, hoci jej muž Adam už dlho bojuje v zákopoch. Ondrej po celý ten čas myslel na jediné: čo je s Kristou Dominovou, dievkou, ktorú si chcel vziať za ženu. Štefan Ilčík sa vracia z odvodu. Odobrali ho. Ilčíčkin jediný syn musí narukovať. Zvesť o Evinom tehotenstve sa dostala aj k notárovi Okolickému. V ten istý deň prichádza do jeho kancelárie Eva Hlavajová. Prišla, aby potvrdila to, čo sa v celej dedine rozpráva. Jedného dňa za ňou notár zamkol dvere, dala sa mu zneužiť a otehotnela. Eva bude mlčať, nepovie nikomu, kto je otcom dieťaťa. Notár však musí zariadiť, aby sa Adam vrátil domov. Nikto si to dieťa nebude spájať s notárom. Ilčíčka nechce dopustiť, aby jej syn narukoval. Hľadá radu u dekana Mrvu, no bez úspechu. Obratí sa aj na notára Okolického. Nepochodí však ani tam. Nazve ju buričkou a ona mu vynadá do zloduchov. Štefan rozmýšľa nad útekom do Piľska, aby sa vyhol vojne. Svoj plán prezradí matke, ktorá mu to nedovolí.

V dedine sa popisuje dobytok na rekviráciu pre vojsko. Popisovanie prevádzajú richtár, strážmajster a obecný poskok Kúrňava. Úradná moc oberala dedinčanov. Nedalo sa však nič robiť, vlasť mala prednosť, vojsko muselo byť sýte. Všetci lamentovali nad týmto nešťastím, len Kúrňava sa tešil, pretože sa cítil byť vyznamenaný poverením popisovať. Prehnaná aktivita sa mu však nevyplatila. Kramár, brániac svoj dobytok, zhodí Kúrňavu do močovky. Celou situáciou sa zaoberajú úrady, vyšetrovanie vedie Okolický. Ten obviní aj Ilčíčku z poburovania, hoci ani v tom dvore nebola. Štefan Ilčík sa dostane do trenčianskych kasární. Výcvik jeho čaty vedie krutý čatár Róna. Územčistý, bezcitný chlap, ktorý ich trápi zbytočnými cvičeniami a povyšuje sa nad nich. Najviac nenávidel plavovlasého mládenca, ktorý dostal prezývku „pánča“, pretože bol slabší ako ostatní.

V Ráztokách ozýva sa smútok. Eva sa svojím stavom netajila. Hovorilo sa o tom verejne a celá dedina ju odsúdila, považovali ju za vyvrhnutú ženu. Nik jej nechcel pomôcť, nemal ju kto poľutovať, ostala na všetko sama. Ráztočania hádali, kto by mohol byť otcom, no neprišli na nič. Nevedeli si vyjasniť ani to, prečo Eva chce dostať Adama od vojska, keď sa mu spreneverila. Dedinu obletela správa, že Adam sa dozvedel, čo sa stalo s Evou, preto vraj nechce už ani domov prísť. Chýr, hoci mu neverila, zronil Evu poriadne. Správa neobišla ani dekana Mrvu, ktorý si dal zavolať Evu. Bol jediným, kto ju nezatratil. Dal jej chlieb i kus slaniny, aby mala čím nakŕmiť malého Adama. Eva ešte ráz zájde za Okolickým. Prestáva sa ovládať a kričí. Ľutuje, že hneď nevykričala, čo sa vtedy stalo. Teraz je už však neskoro, teraz by jej nik neveril. Ľud trpel podvýživou, chorel, no našli sa aj takí, ktorým sa darilo. Vlasť nemá dosť ocele, preto sa idú rekvirovať zvony. Roztopia ich a ulejú z nich kanóny. Ráztočania nemohli uveriť, že prídu o svoj zvon. Ilčíčka každú nedeľu sadala si k stolu a písala Štefanovi dlhé listy.

Čatár Róna trápi vojakov natoľko, že si pánča siahne na život. Zbytočná smrť mladého vojaka pobúri v Ilčíkovi všetok hnev. Prestane poslúchať, neplní rozkazy a odvráva. Jedného dňa pochodovali v plnej zbroji asi tridsať kilometrov. Boli hladní a na smrť unavení. Čakali, kedy im Róna zavelí na rozchod, aby si mohli odpočinúť. Namiesto rozchodu im však prikázal kopať zákopy. Vojaci dreli, no jemu to nestačilo. Neustále ich poháňal a nadával im. Ilčík nepovedal ani slovo, chytil rýľ a urobil ním kmih. Rónovi sa na hlave otvorila strašná rana a bezvládne telo dopadlo na zem. Ilčíka za vraždu čatára popravia. Vyviedli ho za mesto, kde odzneli tri výstreli. Tri výstreli. Eva mala v úmysle pokrstiť nemanželské dieťa. Podarilo sa jej nájsť krstných rodičov, Ondreja koreňa a Sivoňku, hoci to nebolo vôbec jednoduché. Bieda, hlad, núdza donútili Evu chodiť po žobroní. Jedného dňa zažiadalo sa jej vzduchu, nechajúc deti Sivoňke, obliekla sa a vyšla von. Vykročila a ocitla sa až v potoku. Evina smrť prekvapila všetkých. Mysleli si, že toho bolo na ňu priveľa. Notára zaujímalo jediné, či niekomu nenechala list alebo niečo nepovedala.

V nedeľu sa konala precesia za ukončenie vojny. Adam zbehol z vojenského útvaru, stal sa dezertérom. Šiel celé týždne a po dlhej strastiplnej ceste sa dostal domov. Zamieril k izbe, klopal, no nikto neodpovedal. Prišlo oznámenie o Adamovom úteku. Táto správa poriadne rozrušila notára Okolického. Začal zúriť a nervózne behal po izbe. Adam zašiel k Ilčíčke, kde mu zvestovali správy o Evinom utopení i o druhom dieťati. Rozhovor ukončila žandárska uniforma. Okolický má strach, Adamova prítomnosť ho znepokojuje čoraz viac, potrebuje sa ho zbaviť. Rozhodne sa podplatiť Kúrňavu, aby ho našiel. Ten pristúpi na jeho ponuku a nakoniec ho vystopuje. Prezradí, že sa skrýva u Kramára. Žandári oboch chytia, no je už noc, a preto ich nemôžu odviesť do Vranova.

Kúrňava sa všetkým pochváli, že vypátral a udal dezertéra. Dedinčania však držia s Adamom a miestneho poskoka odsúdia ako zradcu. Opustí ho aj posledný priateľ. Rozhodne sa preto odčiniť, čo spôsobil. Podarí sa mu vyslobodiť Hlavaja a vinu za jeho útek hodí na nepozorných žandárov. Adam sa skryje u Evinho brata na samote. Pravdu o Evinom tehotenstve sa dozvedeli aj dedinčania. Tí si dobre pamätajú, v akej núdzi žila Eva a on sa o ňu nepostaral, ba ani o svoje dieťa. Zahŕňali notára nadávkami a pohoršenie sa stupňovalo. Jedného večera sa Ráztočania rozbúrili a zaniesli nemanželského syna notárovi pred dvere. Nech si ho chová jeho otec! Pred jeho domom sa zišla poriadna hŕba ľudí. Boli však rozohnaní žandármi.

Následkom ráztockého škandálu bol príchod vojenského oddielu, počítajúceho desať mužov. Notár nemohol pochopiť, ako sa Hlavaj dozvedel o jeho pomere s Evou. Toto nedostupné tajomstvo v ňom vyvolávalo šialený pocit strachu, ktorého sa snažil zbaviť alkoholom. Vojaci sa usalašili vo vyprázdnenej škole. Chlapi sa strácali, nebolo ani mládencov. Preto sa ženy, väčšinou vdovy, snažili využiť prítomnosť nových chlapov v dedine. Ich príchod potešil aj Kristu Dominovú, za ktorou chodia až traja nápadníci: príbuzný velkostatkára Lányi, židáčik Grünberg a Pavel Záň. Prví dvaja jej rozprávajú to, čo chce počuť, a ten tretí ju má skutočne rád. Koncom zimy prišlo sychravé počasie, ktoré uväznilo Ráztočanov v ich obydliach. Popri ničnerobení sa Ilčíčka pohrúža do svojich myšlienok.

Dedinčanom ležia prítomní vojaci poriadne hlboko v žalúdku. Berú si od nich stravu, drevo i ďalšie veci. Adam sa zdržiava u svojho švagra Trnčíka, v hore i v okolitých dedinách. Z týchto miest pozoruje, čo sa deje v Ráztokách. Ľudia si o ňom šepkajú, no nezradia ho. Jedného dňa vyšiel na hole, kde natrafil na notára, ktorý bol na poľovačke. Konečne sa stretli ako chlap s chlapom. Adam ho chytil za krk, no len sa k nemu priblížil a celé notárovo telo sa vystrelo ako mŕtvola na slame. Grünberg sa v prázdnej škole pokúsi zneužiť Kristu Dominovú. Vo dverách sa však zjaví Adam, ktorý ho poviaže a hodí na postel, kde ho neskôr nájdu ostatní vojaci.

Táto návšteva v kasárňach vzbudí veľký ruch v celom okolí a vojaci sa stanú centrom posmechu. Krista sa teraz stretáva s Lányim. Ráztoky čelia ťažkým časom. Potraviny sa míňajú, žije sa len zo zásob. V dedine navyše vypukne červienka. Choroba, ktorá vezme život nejednému dieťaťu. Umrie i dieťa Evy a notára. Ochorie aj malý Adam Hlavaj. Ošetrovala ho Ilčíčka, ktorá našla v sebe znova matku. Mnoho žien prišlo o deti. Nejedna utápa žiaľ v alkohole. Čosi sa so svetom deje, vo vzduchu je čudné napätie. Čosi sa robí, no Ráztočania to ešte nevedia pomenovať. Svet sa začína meniť a mení sa i vojna.

S príchodom chlapov sa dedinčania osmelili, nechcú byť viac utláčaní pánmi. V Ráztokách sa chlapi pod vedením Adama Hlavaja rozhodli, že tú háveď v podobe vojakov vyženú preč z dediny. V celom okolí sa rabuje, plieni. Ráztočania sa pustia k škole, kde sú ubytovaní vojaci. Ľud sa zhromaždil okolo strážnice, viedla ho Ilčíčka. Dostane sa až na verandu, keď jeden z vojakov vyskočí a bodne ju. Je mŕtva. Ľud zhíkne, vtrhne dnu a vyženie vojakov. Notár, snažiac sa nepozorovane ujsť z dediny, sa skryje pod slamu vo voze. Zúrenie dosiahlo vrchol v Áronovej krčme. Ľudia rabovali, rozbíjali, ničili. Brali zo skladu všetko, čo sa dalo. Adam podpálil krčmu.

Odboj/vzburu

Odboj/vzburu (postava - burič) môžeme pozorovať u jednotlivcov (napr. Ilčíčka, Adam Hlavaj), ale aj u kolektívu - ľud ráztok koná a hovorí ako jedna postava, ktorá expresívne vyjadruje svoje pocity (Ráztoky lámali.

Obraz vojny

Obraz vojny je veľmi krutý, o čom sa presvedčia aj obyvatelia Ráztok.

Analýza

Živý bič je dielo, ktoré silno zobrazuje dopady vojny na slovenské dedinské obyvateľstvo. Autor sa zameriava na psychologické a sociálne aspekty vojny, pričom využíva expresívne prostriedky na vykreslenie silných emócií a dramatických udalostí.

Dielo zobrazuje, aké katastrofálne následky má vojna na civilné obyvateľstvo, ktoré je ďaleko za frontovou líniou. Obyvateľov dediny Ráztoky sa vojna spočiatku akoby netýkala. Bolo to pre nich niečo neznáme, čo im nič nehovorilo.

Dávno pred Ježišom. Aj ten už bol ďalej, než si ty. Pokiaľ viem, neprejavoval chuť skákať niekomu na gágor. A toho mali celkom v inakšej paráde. Čo teda máš proti stĺpom hanby? Z počutia viem, že ľudské telá nielenže lámu, ešte ich aj zaživa škvaria v rozpálených peciach, kŕmia ich vlastnými výkalmi, alebo ich odvážajú pochovať k veľkej jame a na tej istej ceste ich pomaly podusia plynom z výfuku áut, v ktorých tí úbožiaci sedia, takže by sa dalo povedať, že účel cesty je zároveň jej príčinou.

- To je daň, Brunner, - doložil napokon veľmi vážne. - Od všetkého sa platí daň a všade na svete. Nemám bohvieaké potešenie, keď niekoho palicujú, jednako som to neraz prikázal.

Voľakde, na čomsi stole, musel na papieri stáť stĺpec číslic, napríklad deväťdesiatdeväťtisíc osemsto sedemnásť a z ľudskej náchylnosti k zaokrúhleniu chýbalo iba smiešnych jednosto osemdesiattri do rovných stotisíc pre plné využitie kapacity pece dakde v Majdanku či v Birkenau a pre túto krásu uceleného čísla ocitol sa Brunner pred jedinou počtovou úlohou, ktorú nevyhnutne musel riešiť telesne; dvoje rúk a dvoje nôh, k tomu hlava dáva jedno celé, sto ráz to isté a ešte osemdesiattrikrát to isté a vek nerozhoduje, starších ľahšie oželieme, povedal veliteľ, naozaj koľko trvá výroba jedného človeka, rátal Brunner, keď sa pred ním vynoril barak, obývaný rodinami, dojča sa rovná starej mame, jediné, čo je dôležité, ostane tých pár mesiacov po počatí, keď zárodok zmohutnie natoľko, že vlastnou silou opustí väzenie v matke a zjajčí v n...

tags: #posledna #vecera #ruka #ktora #nikomu #nepatri

Populárne príspevky:

• Tradičná Veľkonočná Plnka
• Rozdiely medzi týmito diétami
• Recept na kuracie stehná s hubami
• Sladká pochúťka z dusených jabĺk
• Tradičný recept na škvarkové pagáče