Potkan vs. Krysa: Rozdiely a Charakteristika

Žabomyšie vojny sú známe zo starých gréckych bájí. Pretože sa nám podrobnosti o bojoch predstaviteľov dvoch tried stavovcov bohužiaľ nezachovali, nevieme si predstaviť dôvody týchto vojen. Z novších dejín ľudstva však zostalo dosť svedectiev o inej vojne svojimi rozmermi nevídanej totiž o vojne medzi krysami.

Ale chápem tvojej otázke, bežne sa stretávam s ľuďmi, čo potkany milujú a pištia, už len keď poviem, že doma mám a niektorí ich hejtujú ani sami nevedia prečo. Napr. môj otec. Vyrastal na dedine a má k nim prirodzený odpor. Odkedy máme doma malú, ani nepríde ku mne do izby pokiaľ je pustená a má fakt hysáky keď ju vidí voľne behať po byte.

Samozrejme, aj ty máš pravdu - len plno ľudí nemá rado potkany práve kvôli predsudkom - tak tak som to myslela.

Čo sa vám v mysli vyjaví, keď sa spomenie potkan? Pravdepodobne vás mimovoľne strasie pri predstave, že by ste sa s ním mali stretnúť zoči-voči. Ale môže to byť samozrejme aj vydarený animák Ratatouille, či biely laboratórny potkan, ktorý je mimochodom ozaj prítulné domáce zvieratko.

Každopádne platí, že jeho spolužitie s človekom nie je veľmi žiadané a každú dobrú radu ako sa zbaviť potkanov v záhrade, na dvore, v aute, hospodárskych budovách a na dvore možno „vyvážiť zlatom“.

Myš je drobný hlodavec vážiaci približne 40 gramov. Má šedohnedú farbu, veľké oči a okrúhle uši. Takmer holý chvost je približne rovnako dlhý ako telo, ktoré meria 7-10 cm. Špicatý ňufák jej dodáva roztomilý vzhľad. Je aktívna najmä v noci, cez deň sa skrýva.

Krysa má špicatý ňufák a veľké, okrúhle uši. Jej srsť je nenápadná - hnedosivá s hrdzavým nádychom. Telo dosahuje dĺžku 14-23 cm, chvost je dlhší než telo a krysa váži maximálne 250 gramov. Výborne sa orientuje pomocou čuchu. Skvelo šplhá a skáče, no noru si hrabe len výnimočne. Dokáže prežiť niekoľko dní bez jedla aj bez vody a patrí medzi všežravce. Jej trus je čierny, dlhý 3-8 mm a široký 1-3 mm.

Potkan má šedohnedú srsť so svetlejším bruchom, no môžu sa vyskytnúť aj iné farebné varianty. Váži až 0,5 kg. Má tupý ňufák a dobre viditeľné ušnice. Chvost je kratší než telo, pri koreni hrubší. Dĺžka tela sa pohybuje medzi 22-30 cm. Potkan sa spolieha predovšetkým na čuch. Vie výborne hrabať, plávať a aj šplhať, hoci horšie než krysa. Na rozdiel od nej potrebuje denne prístup k vode. Potravu si ukladá do zásob a za deň skonzumuje približne 20-30 gramov.

Potkan je väčší a robustnejší než krysa, dosahuje vyššiu hmotnosť.

Má tupý ňufák, menšie uši a hrubší chvost, ktorý je kratší než telo.

Krysa naproti tomu vyniká štíhlejšou postavou, má špicatý ňufák, väčšie uši a dlhší, tenší chvost.

Preferovaným prostredím potkanov sú vlhké miesta, ako sú stoky, kanály alebo pivnice. Krysy naopak vyhľadávajú suchšie a čistejšie prostredie - napríklad povaly, sýpky alebo stodoly.

Potkany dokážu prežívať aj vo vyšších nadmorských výškach (až 1400 m n. m.), čo krysy nezvládnu. Obe druhy vedia plávať, ale krysy lepšie šplhajú, čo je dané ich štíhlou postavou.

Krysa je všeobecne obratnejšia a tiež vyberavejšia v potrave než potkan.

Rozpoznať, kto sa nám skutočne usadil v dome alebo na záhrade, je kľúčové pre to, aby sme mohli zvoliť správny postup, ako sa nechceného návštevníka zbaviť. Každý z týchto hlodavcov má odlišné správanie, nároky aj slabiny.

Dĺžka tela sa pohybuje v rozmedzí 15 - 25 cm, má tenký, dlhý chvost presahujúci dĺžku tela. Gravidita samice trvá 21 dní, rodia sa nidikolné (holé, slepé, hluché) mláďatá, ktoré pohlavne dospejú za 3 mesiace. Najčastejšie je v jednom vrhu 5-10 mláďat. Samice môžu mať behom jedného roka až 6 vrhov mláďat. Krysy na rozdiel od potkana často obývajú podkrovia, priestory nad stajňami či sýpkami a majú rady suché prostredie. Sú obratnejšie ako potkan a vedia veľmi dobre šplhať.

Potkan hnedý (Rattus norvegicus) je synatropný (žijúci v blízkosti človeka) druh, ktorý sa z východnej Ázie rozšíril takmer do celého sveta. Dĺžka tela sa pohybuje v rozmedzí 20-30cm, tučný, špicatý chvost je kratší ako telo, menšie uši u potkana nedosahujú pri prehnutí dopredu k oku, váha sa v závislosti na veku a pohlaví pohybuje v rozmedzí 150-500g. Gravidita samice trvá 21-23 dní, rodia sa nikodilné ( holé, slepé, hluché) mláďatá, ktoré pohlavne dospievajú za 60-70 dní. Najčastejšie je v jednom vrhu 7-10 mláďat. Dĺžka života potkana je 1 až 2,5 roka. Aktivita potkanov býva najvyššia pred zotmením, pred východom slnka a v nočných hodinách.

Európa bola pôvodne zaplavená hnedými krysami. Sú to zvieratá, ktoré sa radi sťahujú, a tak prišla s hromadami obyvateľov zo Stredného východu. Začali sa však križiacke výpravy a vojaci navracajúci sa od Božieho hrobu netušili, že majú v podpalubí svojich lodí čierne potvory, ktoré sa čoskoro pričinia o jednu z najväčších pohrôm, aké kedy v stredoveku ľudstvo postihlo. Boli to čierne krysy, obecne známe prírodovedcom pod latinským názvom Rattus rattus. Akonáhle vstúpili na kontinent, okamžite sa tu cítili byť pánmi.

Vojna medzi oboma druhmi začala na začiatku 13. storočia a v 14. storočí boli už čierne krysy na území Európy absolútnymi pánmi. Pretože sa zbavili svojej konkurencie, začali sa rýchle množiť a vďaka tomu sa rozšírili po celom kontinente a vďaka tomu vypukla strašlivá epidémia moru, ktorá stala život 30 miliónov Európanov.

V 18. storočí sa však z Ázie objavilo nespočetné množstvo hnedých krýs - potkanov, ktorým vedci dali názov Rattus norvegicus. Čierne krysy sa pripravili k obrane a po dlhú dobu sa novým privandrovalcom úspešne a tvrdo stavali na odpor.

V polovici 18. storočia bolo jasné, že je to celkom nerovný boj. Čierna krysa je dlhá 25 cm a váži 175 g, zatiaľ čo potkany sú veľké 40 cm, a dosahujú váhu až 600 g.

Čierne krysy práve na to čakali a zakopali sa v pôjdných priestoroch a na krytých povalách. Ako skutoční akrobati preliezali z jednej odkvapovej rúry na druhú, pohybovali sa po elektrických kábloch a telefónnych drôtoch.

Tak žijú oba druhy krýs až do dnešného dňa. Sú stále nepriateľmi na život a na smrť, len ich teraz od seba delí výška.

Potkan hnedastý (Rattus norvegicus) dorastá do dĺžky až 270 mm a chvost je dlhý 130-200 mm. V prírode sa zdržiava na brehoch jazier a potokov. Žije aj v ľudskej blízkosti. Aktívny je prevažne v noci. V prírode sa živí živočíšnou potravou. Pretože potrebuje vlhko, zdržiava sa aj na kopách odpadkov, v pivniciach a kanáloch. Dokáže sa lepšie prispôsobiť podmienkam, a preto vytlačil potkana čierneho. Potkany sú vážnym problémom aj pri roznášaní rôznych epidémií (v minulosti mor, cholera). Dnes už tieto nákazy nehrozia ale zato potkany spôsobujú obrovské miliardové škody svojou všežravosťou.

Krysa, Potkan tmavý (Rattus rattus) Jeho dĺžka je asi 230 mm. Chvost má dlhší ako telo - až do 252 mm. Váži asi 250 g. Má dosť veľké uši. Srsť má tmavú farbu, na bruchu je sfarbený do žlta. Na rozdiel od Potkana obyčajného sa živí väčšinou rastlinnou potravou a semenami. Nerozmnožuje sa tak rýchlo ako potkan obyčajný. Šíri sa najmä lodnou dopravou. V prírode väčšinou prežíva v suchšom prostredí. V drsnejšej klíme sa nevyskytuje.

Potkani sa pravdepodobne dostali do Ruska k Volge asi v roku 1727 z Ázie. Ale už v roku 1550 ich popísal švajčiarsky zoológ Gesner, takže už v tomto období boli potkani asi ojedinelí, ale obývali Európu. Rýchlo zaplavili celú Európu. Spočiatku ich nebolo mnoho a žili v mestách spolu s krysami bez toho, aby si konkurovali. Krysy žijú skôr na povalách a potkani v pivniciach, alebo si vyrývali nory. To robia dodnes. Nory majú oválny prierez priemeru asi 8-10 cm. Tu potkany odpočívajú a vychovávajú potomstvo, znášajú si sem zásoby na zimu. behom roka majú tri až štyrikrát mláďatá a v každom vrhu je sedem až osem, ale aj pätnásť až osemnásť mláďat. Práve uliahnuté potkanie mláďa je úplne bezmocné. Jeho vývoj v matkinom tele trvá 21 dní. Slepé a holé takmer nepripomína rodičov. Tri týždne sa živí výlučne materským mliekom. Trojtýždňový potkan je už pripravený na samostatný život. Ešte stále môže piť materské mlieko, ale čoraz viac času už trávi hľadaním normálnej potravy. Narastie mu hustá srsť aj hmatové fúzy, ktoré sú dlhšie a hrubšie ako normálne chlpy a vďaka ktorým sa potkan môže pohybovať aj v noci.

V roku 1776 sa potkani preplavili na lodiach cez Atlantický oceán a objavili sa v Severnej Amerike. Za niekoľko rokov sa rozšírili po celom kontinente. V Južnej Amerike narazili na odpor miestnych krýs, a tak sa usídlili v pobrežných oblastiach. Dlho sa vyhýbali Sibíru a Ďalekému východu. Keď sa v 19. storočí začali stavať veľké mestá v týchto oblastiach, hneď sa tam objavili. Potkani nakoniec zaplavili celý svet.

Krysy a potkany prenášajú tiež besnotu, tularémiu, týfus, črevné choroby a choleru. Krysy, potkani a myši roznášajú asi 40 rôznych nebezpečných chorôb. Len na mor zomrelo na svete viac ľudí než vo všetkých vojnách, ktoré sa kedy viedli.

Potkany sú nebezpečné nielen pre svoje množstvo, ale aj pre veľkú žravosť. Zožerú takmer všetko, na čo prídu. Nevedia hladovať a už dvojdenný pôst je pre nich smrteľný. Za rok pripraví potkan človeka o 15 kg obilia a omnoho viac potravín znehodnotí. Okrem toho rozkúšu potkani dosky, elektroizoláciu a prehryzú sa aj kovmi. Raz sa celý New York ponoril do tmy, pretože potkani zničili izoláciu káblov a spôsobili krátke spojenie. Odborníci sa domnievajú, že každý štvrtý požiar, ktorý v USA vzniká z tzv. neznámych príčin, majú na svedomí potkani.

Potkani nemajú dobre vyvinuté zmysly. Čisté zvuky nepočujú, vnímajú len šuchot, a farebné videnie im úplne chýba. Aj čuch majú slabší než mnoho iných zvierat. Zato si však bez ohľadu na všežravosť dokážu vyberať potravu podľa zdravého a racionálneho jedálnička.

Ako sa zbaviť potkanov?

Deratizácia je činnosť, ktorá vedie k vyhubeniu či zníženiu počtu hlodavcov v zamorenom prostredí. Deratizáciu vykonávame v priestoroch, kde hrozí riziko poškodenia zdravia a majetku človeka, či už priamym kontaktom s hlodavcom alebo nepriamo cez napadnuté potraviny, trus a moč. Nezanedbateľným faktom je aj šírenie bĺch a roztočov, ktoré môžu napadať človeka aj domáce zvieratá a sú taktiež prenášačmi pôvodcov rôznych chorôb.

Ak ich nebudete zbytočne lákať, nemusíte neskôr riešiť ich prípadné premnoženie. Udržiavajte poriadok, potraviny, krmivo, sadivá a ďalší biologický materiál poriadne uskladnite a zabezpečte, takisto nech sa na vašom pozemku a okolí nenachádzajú žiadne obaly od potravín či otvorené vrecká s krmivom. Zvyšky z varenia napríklad - sú tiež veľkým lákadlom pre hlodavce, ak zbadáte kútikom oka pobehovať potkana (hoci aj u suseda), zatiaľ tieto zvyšky ani nevyhadzujte do kompostu ak chováte domáce hospodárske zvieratá, napríklad hydinu či králiky, snažte sa im krmiva nasypať toľko, čo skutočne spotrebujú, zvyšky krmiva sú pre potkany neodolateľným lákadlom a v noci majú potom hody

Psa alebo mačku - ideálny spôsob ako sa zbaviť potkanov prirodzenou cestou. Potkan má síce aj ďalších prirodzených nepriateľov ako sú sovy (výr veľký, plamienka driemavá a myšiarka ušatá), či niektoré lasicovité šelmy (tchor, hranostaj…), tie sa s nimi však zvyknú pasovať viac vo voľnej prírode, či okrajoch dedín ako v mestských aglomeráciách.

Mačka je typický predátor a s potkanmi dokáže naozaj „pozametať“. Ak mu chcete trochu pomôcť, tak tie predmety v kôlni, záhradnom domčeku, na dvore, záhrade, ktoré mu môžu spôsobovať problémy, poodťahujte a chvíľu počkajte.

Pasce a návnady sú klasický nástroj potláčania hlodavcov v ľudských obydliach. Najznámejší a v podstate aj najstarší. Výhodou je, že nefungujú na báze škodlivej jedovatej chémie (rodenticídy) a zvyknú zviera usmrtiť dosť rýchlo na to, aby veľmi netrpelo.

Potkani prísne dodržujú hranice svojich kolónií a snažia sa ich nenarušovať. Každé porušenie disciplíny pre nich môže skončiť tragicky. Potkani umierajú aj vplyvom stresu, a ten práve hrozí zvieraťu, keď vstúpi na cudzie územie. Majiteľ teritória začne okolo votrelca krúžiť so zježenou srsťou a pritom výhražne škrípe zubami. Votrelec sa ani nesnaží uniknúť, ani sa nebráni, zostane len nehybne stáť a ťažko dýcha. Obranca územia sa môže opakovane vzdialiť a zase sa vrátiť a znovu naháňať hrôzu. Končí to vždy rovnako. Votrelec zostane ležať mŕtvy na mieste bez toho, aby sa pokúsil o svoju záchranu.

Medzi samcami potkanov existuje prísna hierarchia. Sú rozdelení do troch skupín. Prví sú silní, nebojácni jedinci, pred ktorými sa celá kolónia trasie od strachu a chová sa k nim podriadene. Pokiaľ sa taký samec nejako znepáči vodcovi, proste ho zahubí rovnakým spôsobom ako votrelca. Prežívajú len tí najsilnejší, ktorí potom dávajú vznik novému, zdravému pokoleniu. Potkanom však pomáha aj ich vynaliezavosť a chytrosť.

Hovorí sa, že potkani nikdy nezožerú otrávenú návnadu a nepadnú do pasce. Keď zbadajú čokoľvek len nepatrne podozrivé, zďaleka sa tomu vyhnú, a tak ich skutočne nie je ľahké chytiť. Tvrdí sa tiež, že potkany majú medzi sebou určeného ochutnávača, ktorého povinnosťou je skúsiť podozrivú potravu. Potkani sa dokážu nepozorovane dostať do lodí a z lodí, a tak sa šíria po celom svete. Môžu sa prispôsobiť najrôznejším klimatickým podmienkam a víťazia i v zdanlivo nerovnom boji s človekom.

Záver

Sú medzi nimi veľkí škodci, ale aj druhy žijúce ďaleko od ľudských obydlí, ktorých záujmy sa so záujmami človeka nijak nestretávajú. Najznámejšie druhy potkanov patria do rodu Rattus a niektoré z nich sú rozšírené aj v trópoch a subtrópoch Starého sveta. Hojné sú najmä v morských prístavoch.

Potkan čierny (Rattus rattus), nazývaný aj potkan tmavý alebo povalový, je známy v niekoľkých rasách. Býva 21 cm dlhý a chvost má dlhší ako telo. Obratne skáče a lezie, vylezie aj na stromy. Živí sa predovšetkým rastlinami. Usalašuje sa hlavne v suchých a teplých horných častiach budov, na povalách a sýpkach. Pomerne slabo sa rozmnožuje a na niektorých miestach pomaly mizne, najmä vo veľkých mestách, pretože jednak nenachádza dostatok potravy, jednak ho vytláča privandrovaný potkan hnedastý. Tento potkan spolu s blchami bol v stredoveku častým rozširovateľom moru - čiernej smrti, ktorá veľmi citeľne postihovala ľudstvo v Európe, Ázii a v severnej časti Afriky. Dnes sa táto choroba vyskytuje už len zriedka na nemnohých miestach sveta.

Potkan hnedastý (Rattus norvegicus) alebo hnedý, kanálový je značne väčší ako potkan čierny a má kratší chvost. Vyskytuje sa aj na najodľahlejších ostrovoch Tichého oceánu. Žije nielen vo voľnej prírode, kde si vyhrabáva diery v zemi, ale usídli sa aj v budovách, skladištiach, na smetiskách a po mestách sa šíri najmä kanálmi. Jeho pôvodnou domovinou je pravdepodobne východná Ázia. Je zlý skokan a slabšie sa šplhá ako potkan čierny, zato je výborným plavcom a vie sa aj potápať a dostane sa aj k málo prístupnej potrave. Veľmi rýchlo sa rozmnožuje. Živí sa aj živočíchmi, zabíja napr. kuriatka a domáce kačičky a žerie vajíčka v hniezdach postavených na zemi v kolóniách čajok, ale aj u kačíc a sliepok.

V Severnej Amerike žijú lesné potkany z rodu Neotoma, ktoré sú väčšie ako potkan hnedý. Spodnú časť tela majú bielu a chvost zarastený srsťou. Vyskytujú sa od púští po vrcholy hôr. Mnohé druhy dávajú prednosť zanedbaným budovám, niektoré majú zvyk zbierať rôzne predmety a odnášať si ich do pelecha.

Africký potkan obrovský (Cricetomys gambianus) je vrátane chvosta dlhý 60-90 cm. Žije v zemných dierach tropických lesov. Živí sa hlavne semenami a je aktívny v noci. Keď ho chytia, býva pomerne poddajný.

Krtopotkany žijú v podzemných chodbách veľmi podobných chodbám krtov. Niektoré druhy sa podobajú krtom najmä tým, že majú zredukované oči, občas celkom zakryté kožou, veľmi krátky chvost a predné nohy predĺžené a prispôsobené na hrabanie. Väčšina krtopotkanov žije v severnej Afrike a v Malej Ázii. Krtopotkan holý (Heterocephalus glaber) je skoro celkom bezsrstý - lysý. Diery si vyhrabáva v horúcom piesku, žije v Somálsku a severnej Keni.

Ježopotkany (Proechimys) z Južnej a Strednej Ameriky majú srsť premenenú na krátke, ostré pichľavé štetiny, ktoré veľmi ľahko odradia nepriateľov. Niektoré druhy žijú v lesoch blízko vody, kde si vyhrabávajú úkryty pod balvanmi, pňami, spadnutými stromami a koreňmi.

Potkan bavlníkový (Sigmodon hispidus) a potkan ryžový (Oryzomys palustris) osídlili juh USA. Potkan ryžový žije v močariskách so sladkou alebo so slanou vodou a často poškodzuje ryžové polia. Viaceré odrody potkana bavlníkového sú nevítanými návštevníkmi polí a záhrad, od nížin po horské oblasti.

Lamelozubé krysy rodu Otomys, ktoré žijú v strednej a južnej Afrike na brehoch vodných tokov a v bažinách sa živia bažinnými rastlinami. Krysa hrdzavonosá žije tiež v Afrike, ale na rozdiel od predošlého druhu v lesoch a blízko polí. V rokoch premnoženia škodia úrode na poliach. Domorodci ju však radi lovia a jej mäso považujú za pochúťku.

V Austrálii žijú krysy podobné králikom, ale majú dlhé, úplne nekráličie chvosty. Jednou z najväčších krýs je krysa bobria alebo zlatobruchá. S krysou a potkanom je príbuzná len vzdialene a žije v Austrálii. Na nohách má plávacie blany a svoju hlavnú potravu, mäkkýše, raky a malé ryby, si hľadá vo vode. Na brehoch sa živí výhradne rastlinami. Toto riedko sa vyskytujúce zviera zachráni pred vyhubením len prísna ochrana. Rekord vo veľkosti však drží krysa najväčšia z Filipín, ktorá žije na stromoch.

Zdroje: , Ursula Stichmann-Marny, Erich Kretzschmar, Wilfried Stichmann: Nový sprievodca prírodou, Slovo 1997, Ivan Heráň: Díváme se na zvířata, Panorama, Praha 1982, David Burnie: Cicavce, Slovart, 1997, Dorling Kindersley, 1993, Jurij Dmitrijev: Savci (známí i neznámí, lovení, chránění), Lidové nakladatelství 1987, Sveštarov Gospodin, Lidové nakladatelství, Praha, 1981, s.

tags: #potkan #vs. #krysa #rozdiely

Populárne príspevky:

• Recept na granadyr
• MORA VT 312 AX1: Recenzia
• Recept na americké zemiaky
• Okrasné papriky a jedlosť
• Ako Ušetriť Pri Nákupe Jablkového Džúsu Lidl