Povinné označovanie mäsa: Legislatíva na Slovensku

Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) prijala novelu zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorá zaviedla povinné označovanie pôvodu mäsa v zariadeniach spoločného stravovania. Táto povinnosť platí od 14. decembra 2019 a týka sa bravčového, hovädzieho, hydinového, ovčieho a kozieho mäsa.

Cieľom novely zákona mala byť ochrana spotrebiteľa. Už v súčasnosti existuje pri predaji čerstvého, chladeného alebo mrazeného mäsa povinnosť informovať spotrebiteľa o krajine pôvodu mäsa, ktoré kupuje. Zariadeniu spoločného stravovania sa návrhom zákona ukladá povinnosť zabezpečiť údaj o pôvode mäsa od dodávateľa z toho dôvodu, aby zariadenie mohlo poskytnúť tento údaj spotrebiteľovi.

Zariadenia spoločného stravovania by mali zabezpečiť pre spotrebiteľa v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa. Údaj o krajine pôvodu mäsa je zariadenie spoločného stravovania povinné získať od subjektu, od ktorého mäso kúpi, a v rovnakom rozsahu tento údaj poskytnúť spotrebiteľovi. Povinnosť sa vzťahuje na bravčové, hovädzie, ovčie, kozie a hydinové mäso. Povinnosť sa nevzťahuje na mäsové polotovary.

Poďme sa však bližšie pozrieť na samotný obsah povinnosti, ktorá je upravená v ustanovení § 9 ods. 5 zákona o potravinách. Zariadenie spoločného stravovania je pri hotovom pokrme alebo jedle z mäsa povinné zabezpečiť pre spotrebiteľa v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa. Údaj o krajine pôvodu mäsa podľa prvej vety je zariadenie spoločného stravovania povinné získať od subjektu, od ktorého mäso kúpi, a v rovnakom rozsahu tento údaj poskytnúť spotrebiteľovi.

V tomto ohľade zákon uvádza aj určité parametre formy a spôsobu poskytovania informácií. Overiteľnosť zabezpečuje písomná forma, ktorú zákon ako záväzný parameter aj priamo uvádza (písomná forma nemusí byť vždy totožná s listinou formou, napr. Informácia musí byť napr.Ďalším kritériom, ktoré musí byť splnené, je tzv. priraditeľnosť. Ako príklad si uvedieme situáciu, pri ktorej zariadenie spoločného stravovania z určitého dôvodu (napr. nedostatok priestoru) nemôže/nechce uviesť predmetnú informáciu pri každom konkrétnom jedle v ponuke jedál.

Druhou povinnosťou pre zariadenia spoločného stravovania je povinnosť zabezpečiť informáciu o pôvode mäsa od dodávateľa. Uvedenej povinnosti prirodzene korešponduje povinnosť dodávateľa zariadeniu spoločného stravovania tieto údaje poskytnúť. Legislatívne čistejšia formulácia pri vylúčení povinnosti pri polotovaroch by určite bola „pri jedlách alebo pokrmoch pripravených z polotovarov“. Podľa účelu a zmyslu zákonného ustanovenia je však zrejmé, že pri povinnosti podľa § 9 ods. 5 zákona o potravinách ide práve o jedlá pripravované z polotovarov, pri ktorých povinnosť uvádzať informáciu o pôvode mäsa nie je.

Údaje o krajine pôvodu mäsa má zariadenie spoločného stravovania povinnosť získať od subjektu, od ktorého mäso kúpi, a v tomto rozsahu ich zverejniť. Rozsah zverejňovanej informácie nie je exaktne v zákone uvedený. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať tzv. To znamená, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako gestor na označovanie potravín a v súvislosti so zákonom o potravinách musí prijať vykonávací predpis (vyhlášku), ktorý bude obsahovať podrobnosti o označovaní pôvodu mäsa pre zariadenie spoločného stravovania.

Samotné ustanovenie síce ukladá určitú povinnosť, ale jej obsah bez vykonávacieho predpisu nie je úplný a pre subjekty, ktoré majú túto povinnosť dodržiavať, nebude bez prijatia vyhlášky aplikovateľný. Uvedené demonštruje aj rozšírenie ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o potravinách o písm. h), ktoré ministerstvu rozširuje spektrum oblastí, v ktorých je oprávnené vydať vykonávací predpis (vyhlášku) aj o „označovanie hotových pokrmov a jedál obsahujúcich mäso“.

Porušenie povinnosti označiť hotové pokrmy a jedlá obsahujúce mäso údajom o krajine pôvodu mäsa sa považuje za správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm.

Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska ešte pred účinnosťou zákona žiadala agrorezort o informáciu o podrobnostiach k zverejňovaniu tejto povinnosti. Zároveň poukázala na krátkosť času od schválenia novely zákona o potravinách v NR SR až po jej účinnosť, pretože mnohé zariadenia spoločného stravovania, nielen reštaurácie, nemali vôbec informáciu o zavedení takejto povinnosti.

Podľa AHRS stále platí stav, že ministerstvo doteraz nevydalo predpis, ktorým by zverejnilo pravidlá a spôsoby označovania krajiny pôvodu. Napriek chýbajúcim informáciám Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska pripravila a zverejnila informácie o nových povinnostiach a pripravila pre zariadenia spoločného stravovania aj vzor, ktorý si môžu prevádzkovatelia stiahnuť z jej webu.

„Keď idete do obchodu, máte akú-takú šancu dozvedieť sa, odkiaľ pochádza mäso, ktoré kupujete. No v reštauráciách a jedálňach sa môžete spoľahnúť iba na ústnu informáciu čašníka, ktorá nemusí byť pravdivá," povedala poslankyňa za SNS Eva Antošová. Zariadenia spoločného stravovania by mali zabezpečiť pre spotrebiteľa v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa.

Europoslanci schválili jednotné pravidlá označovania potravín. Všetky druhy mäsa okrem rýb budú musieť byť o niekoľko rokov označené krajinou pôvodu. Na obaloch potravín by sa mali povinne objaviť informácie o nutričných hodnotách či alergénoch. Z pultov by mali zmiznúť potraviny v obaloch s klamlivými informáciami. Rozhodli o tom včera poslanci Európskeho parlamentu, keď schválili nariadenie o označovaní potravín.

Šéfka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová upozorňuje, že povinnosť uvádzať krajinu pôvodu bude znamenať vyššie výdavky napriek tomu, že ide len o jeden údaj. Spracúvatelia mäsa upozorňujú, že budú musieť mať etikety podľa toho, z akej krajiny je ich dodávateľ mäsa. Na mrazenom mäse budú musieť potravinárske podniky po novom uviesť aj dátum prvého zmrazenia.

Ministerstvo pôdohospodárstva sa zatiaľ nevyjadrilo, či vypracuje k nariadeniu podrobnejšie vykonávacie predpisy. V praxi sa však s novými údajmi nestretneme v obchodoch skôr ako o tri roky. Najmenej toľko majú potravinári na prípravu.

Čo sa zmení:

• Výživové označovanie - Informácie o energetickom obsahu, množstve tuku, nasýtených mastných kyselín, uhľohydrátov, cukrov, bielkovín a soli budú musieť byť uvedené v jedinej tabuľke na obale, nemusia byť na prednej strane obalu.
• Zvýraznenie alergénov - Všetky prísady vrátane tých, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie, by mali byť na obale potravín uvedené už dnes. Podľa nových pravidiel by však mali byť alergény zvýraznené v zozname prísad balených aj nebalených potravín, ale aj na potravinách ponúkaných v reštauráciách.
• Minimálna veľkosť písma - Európsky parlament zakotvil minimálnu veľkosť písma, ktorým budú musieť byť na obale uvedené povinné údaje.
• Zavádzajúce informácie - Obal potravín by už spotrebiteľov nemal uviesť do omylu.

Európska a slovenská legislatíva kladú dôraz na informovanosť spotrebiteľa o zložení a pôvode potravín, vrátane hydinového mäsa. Je dôležité rozumieť rozdielu medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti.

Pri nákupe hydinového mäsa je kľúčové sledovať etikety a obaly, ktoré poskytujú informácie o pôvode, zložení a dátume spotreby.

Na obale musí byť uvedený názov mäsového výrobku a obchodné meno a sídlo výrobcu. Dôležité je, aby etiketa obsahovala všetky použité suroviny a ostatné látky.

Presný pôvod hydinového mäsa nezistíme podľa názvu alebo sídla výrobcu alebo EAN kódu, ale podľa údajov o pôvode hydiny priamo z etikety výrobku. Je veľmi dôležité sledovať aj informácie priamo zo spodnej etikety hydinového mäsa, ak ju má, pretože veľakrát až na nej sú údaje o pôvode. Rovnako aj pôvod vajec nenájdeme na vonkajšom obale vajec, ale priamo na škrupine vajec, kde sa dozvieme informácie o spôsobe chovu, krajine chovu ale aj presnej farme, kde vajce bolo znesené.

Pri nákupe hydiny, je dôležité sledovať obsah vody. Ak hydinové mäso obsahuje roztok soli, prídavných látok a prísad, je nevyhnutné čítať informácie uvedené na obale. Čerstvé hydinové mäso by nemalo obsahovať žiadnu vodu.

Legislatíva Slovenskej republiky a Európskej únie upravuje uvádzanie čerstvého hydinového mäsa na trh, veterinárne prehliadky, kontroly a hygienické požiadavky.

Hydinové mäso musí byť prehliadnuté post mortem podľa príslušných častí prílohy. Regionálna veterinárna a potravinová správa vykonáva kontroly podľa § 8 ods.

Pri doprave musia telá alebo drobky obsahovať okrem údajov podľa bodu 2 časti L prílohy č. byť vhodne balené podľa časti N prílohy č. a prepravované podľa časti O prílohy č.

Obchodný doklad podľa § 3 ods. 1 písm.

Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa vykonávajú kontroly podľa § 14 ods.

Čerstvé hydinové mäso získané pred 1. májom 2004 sa mohlo uvádzať len na domáci trh v Slovenskej republike do 31. decembra 2004.

Legislatíva stanovuje prísne hygienické požiadavky na priestory, zariadenia a personál v prevádzkarniach, kde sa spracováva hydinové mäso.

Všeobecné požiadavky na priestory:

• Umiestnenie a konštrukcia: Prevádzkarne musia byť navrhnuté a konštruované tak, aby sa predišlo kontaminácii.
• Materiály: Povrchy stien, podláh a zariadení musia byť ľahko čistiteľné a dezinfikovateľné.
• Osvetlenie: Priestory musia mať dostatočné osvetlenie.
• Ventilácia: Musí byť zabezpečená účinná ventilácia.
• Ochrana pred škodcami: Musia byť zavedené opatrenia na ochranu pred hmyzom, hlodavcami a inými škodcami.
• Zariadenia: Zariadenia musia byť vyrobené z nehrdzavejúcich materiálov a musia sa dať ľahko čistiť a dezinfikovať.

Požiadavky na manipuláciu s mäsom:

• Ochrana pred kontamináciou: Musia sa prijať opatrenia na zabránenie kontaminácie mäsa počas spracovania, balenia a skladovania.
• Teplotné podmienky: Mäso sa musí skladovať a prepravovať pri správnych teplotách, aby sa zabránilo rastu mikroorganizmov.
• Čistenie a dezinfekcia: Priestory a zariadenia sa musia pravidelne čistiť a dezinfikovať.
• Osobná hygiena: Zamestnanci musia dodržiavať prísne hygienické predpisy.

Hydina musí prejsť prehliadkou pred a po zabití. Štátna veterinárna a potravinová správa vykonáva pravidelné kontroly v prevádzkarniach. Vykonávajú sa mikrobiologické vyšetrenia mäsa, aby sa zistila prítomnosť škodlivých mikroorganizmov.

Pre nízko-kapacitné prevádzkarne platia určité výnimky z hygienických požiadaviek.

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 83/2016 Z.z. stanovuje špecifické požiadavky na výrobu mäsových výrobkov.

Mäsový výrobok musí spĺňať špecifické organoleptické požiadavky týkajúce sa povrchového vzhľadu a farby, vzhľadu a farby nákroja, konzistencie, vône a chuti.

Mäsový výrobok sa po výrobe čo najrýchlejšie vychladí, skladuje a prepravuje sa tak, aby vnútorná teplota výrobku bola v súlade s kritériami jeho začlenenia.

Mäsové výrobky sa členia podľa teplotných podmienok, stupňa tepelného opracovania a podľa skupín (mäkký, trvanlivý, varený, pečený, solené mäso, mäsová polokonzerva a mäsová konzerva).

Mäsový výrobok, ktorý nemožno z technických príčin označiť na obale prichádzajúcom do priameho styku s výrobkom, sa označí rovnakými údajmi v dodacích dokladoch. Ak sa na výrobu mäsového výrobku použijú vnútornosti, v označení zloženia sa uvedie druh zvieraťa, z ktorého boli vnútornosti získané.

Mäsový výrobok okrem mäsového výrobku baleného do prírodných obalov môže predajca krájať len bez obalu. Nebalený, predajcom vopred nakrájaný mäsový výrobok možno predávať najneskôr do 24 hodín od jeho nakrájania; ak ide o trvanlivý mäsový výrobok, do 48 hodín.

Štátna veterinárna a potravinová správa zohráva kľúčovú úlohu v kontrole kvality a bezpečnosti hydinového mäsa na Slovensku. Úradná kontrola sa musí vykonávať pravidelne na základe hodnotenia rizika a s vhodnou frekvenciou v súlade s európskou legislatívou.

Medzi najčastejšie riziká spojené s hydinovým mäsom patria baktérie ako salmonela, kampylobakter či listéria.

Je dôležité dodržiavať správne postupy pri manipulácii s hydinovým mäsom, aby sa predišlo kontaminácii. Teplota pri skladovaní by nemala byť vyššia ako + 4 stupne.

Európska ako aj slovenská legislatíva presne vymedzuje, ktoré informácie sa musí spotrebiteľ dozvedieť na obale alebo etikete jednotlivých potravín. Je dôležité rozlišovať medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. Presný pôvod hydinového mäsa nezistíme podľa názvu alebo sídla výrobcu alebo EAN kódu, ale podľa údajov o pôvode hydiny priamo z etikety výrobku. Je veľmi dôležité sledovať aj informácie priamo zo spodnej etikety hydinového mäsa, ak ju má, pretože veľakrát až na nej sú údaje o pôvode. Rovnako aj pôvod vajec nenájdeme na vonkajšom obale vajec, ale priamo na škrupine vajec, kde sa dozvieme informácie o spôsobe chovu, krajine chovu ale aj presnej farme, kde vajce bolo znesené.

tags: #povinne #označovanie #mäsa #legislatíva #Slovensko

Populárne príspevky:

• Atrakcie pre večeru v londýnskom pube
• Recept na Piškótový Koláč
• Recept na čierny orech proti parazitom
• Ako impregnovať nože na rezanie kapusty
• Menu a špeciality