Poznaj vtáka podľa vajec: Určenie druhu a ochrana prírody

Pri náleze vajec alebo zraneného vtáka je v prvom rade dôležité kontaktovať číslo 112 a následne príslušné pracovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky zabezpečuje nepretržitú odbornú pomoc a vykonáva svoju činnosť na základe pohotovosti.

Ochrana živočíchov je zabezpečená prostredníctvom zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, čo znamená, že akákoľvek manipulácia s chráneným živočíchom je zakázaná. Za jedinca chráneného živočícha sa považuje nielen celý jedinec, ale aj jeho časť, napr. perie, vajcia, kosti.

Záchranné zariadenia pre chránené živočíchy

Rehabilitačné a chovné stanice patria k štátom zriadeným záchranným zariadeniam. Ide o zariadenia, ktoré musia spĺňať viaceré podmienky stanovené zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Záchranné zariadenia sa zriaďujú za účelom záchrany druhovej rozmanitosti, genetickej variability, obnovy a posilňovania stability populácií chránených živočíchov a ktoré zároveň slúžia na umiestnenie hendikepovaných chránených druhov živočíchov počas nevyhnutnej doby potrebnej na ošetrenie chorých, poranených alebo inak poškodených živočíchov, ktoré nie sú schopné samostatného života v prirodzenom prostredí.

V prípade rehabilitačnej stanice sa jedná o dlhodobejšiu rehabilitáciu t. j. závažné prípady, ktorých liečenie si vyžaduje dlhodobý proces (napr. liečenie fraktúr, preparovanie a pod.), v prípade chovnej stanice sa jedná väčšinou o krátkodobú držbu a rehabilitáciu živočíchov, t. j.

Aktuálne je na území Slovenskej republiky sieť záchranných zariadení pre choré, zranené, poškodené alebo uhynuté chránené druhy živočíchov (hendikepované živočíchy) pokrytá 27 zariadeniami na záchranu chránených druhov živočíchov, z toho 20 je štátnych a 7 neštátnych, z toho 7 je rehabilitačných staníc a 20 chovných staníc.

Chovná a rehabilitačná stanica svoju činnosť vykonáva nepretržite a na základe oznámenia na miesto nálezu vyšle výjazdovú skupinu, ktorá zabezpečí odvoz a starostlivosť o zraneného alebo inak postihnutého chráneného živočícha. Organizačná štruktúra záchranných zariadení je zverejnená na webovom sídle MŽP SR (www.minzp.sk) a jej rezortnej organizácie ŠOP SR (www.sopsr.sk, „Zranený živočích, čo s ním“). Operátor je povinný volajúceho upovedomiť o jeho ohlasovacej povinnosti vo vzťahu k nálezu chráneného živočícha na príslušný okresný úrad.

Každý, kto nájde živého jedinca chráneného druhu živočícha, je povinný vydať ho jeho vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, je nálezca povinný odovzdať ho orgánu ochrany prírody. Ak sa oň vlastník neprihlási do troch mesiacov, prepadá do vlastníctva štátu, ktorého správcom je ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Nálezca alebo ten, kto sa o nájdené chránené druhy stará, má nárok na náhradu výdavkov spojených so starostlivosťou o nájdený chránený druh a nálezné; nárok na nálezné nevzniká v prípade, ak sa preukáže, že nájdený druh pochádza z voľnej prírody. (§ 103 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.) Na správu takýchto jedincov chránených rastlín a chránených živočíchov sa vzťahuje § 94 zákona č. 543/2002 Z. z. s výnimkou § 94 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.

Každý, kto nájde chorého, zraneného, poškodeného alebo uhynutého chráneného živočícha, ktorý nie je druhom podľa § 35 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. (ďalej len „celoročne chránený živočích“), v jeho prirodzenom prostredí alebo ten, kto celoročne chráneného živočícha pochádzajúceho z voľnej prírody náhodne odchytí, zraní alebo usmrtí, je povinný to bezodkladne oznámiť spolu s opisom situácie, ako k jeho nálezu, zraneniu alebo usmrteniu došlo, organizácii ochrany prírody, ktorá určí ďalšie nakladanie s ním. Ak je nálezom chránený živočích, ktorý je poľovnou zverou, oznámi nález okresnému úradu. (§ 35 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z.)

Usmrtená zver, ktorá bola nájdená na nepoľovných plochách, alebo zranená zver, ktorá prebehla alebo preletela na nepoľovné plochy, patrí užívateľovi najbližšieho poľovného revíru. Ak ide o zver, ktorá je zároveň celoročne chráneným živočíchom, užívateľ najbližšieho poľovného revíru zabezpečí oznámenie nálezu takejto zveri príslušnému orgánu ochrany prírody, ktorý určí spôsob ďalšieho nakladania s ňou podľa osobitného predpisu. § 63 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z.

Ak došlo k nálezu usmrtenej zveri alebo zranenej zveri v poľovnom revíri, je povinný užívateľ poľovného revíru zistiť príčinu usmrtenia zveri alebo zranenia zveri. Ak sa preukáže, že táto zver bola usmrtená alebo zranená v rozpore s týmto zákonom, je povinný nález bezodkladne oznámiť Policajnému zboru. Ak ide o celoročne chránenú zver, oznámi nález aj orgánu ochrany prírody, ktorý určí spôsob ďalšieho nakladania s ňou podľa osobitného predpisu.( § 63 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z.

ŠOP SR je kompetentná sa určenie nakladania s hendikepovanými chránenými druhmi živočíchov, deponovanie hendikepovaných jedincov chránených druhov živočíchov v súlade s fyziologickými a etologickými podmienkami daných druhov.

Chránenými živočíchmi sú jedince druhov európskeho významu a druhov národného významu, ktoré Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ustanovilo všeobecne záväzným právnym predpisom za chránené živočíchy (príloha č. 6 a 32) a taktiež aj jedince všetkých druhov voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov Európskej únie. (§ 33 ods. 1 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z.).

Exemplárom sa podľa § 1 písm. a) zákona č. 15/2005 Z. z. v spojení s čl. 2 písm. t) nariadenia Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v platnom znení (ďalej len ?nariadenie Rady č. 338/97?) rozumie akýkoľvek živočích, či už neživý alebo živý, z druhov uvedených v prílohe A až D nariadenia Rady č. 338/97.

Osobitným prípadom je nález uhynutého živočícha ktorý je zároveň poľovnou zverou. V takomto prípade je jej vlastníkom užívateľ poľovného revíru, v ktorom bol jedinec nájdený. Zoznam druhov zveri v zmysle poľovného zákona je uvedený v prílohe č. 1 zákona č. 274/2009 Z.z.

Naučme sa sýkorky, vrabce a drozda a máme skvelý základ pre určovanie najbežnejších operencov. Drozd čierny je dobre známy. Kto sa to šplhá po kmeni? Kôrovníkov u nás žije viacero - okrem dlhoprstého ešte krátkoprstý. Odlíšiť ich od seba podľa vzhľadu je oriešok aj pre skúsených ornitológov. Pokiaľ ho počas svojej hodinky pozorujeme, je najlepšie do sčítacieho formulára zapísať kôrovník sp. (sp. Sýkorke hôrnej je takmer na nerozoznanie podobná sýkorka čienohlavá. Vtáčie druhy pre pokročilých - tzv.

Sýkorka hôrna (Poecile palustris) je obyvateľom predovšetkým listnatých lesov. Od vzácnejšej sýkorky čiernohlavej sa líši niekoľkými detailmi. Má výraznejšie ohraničenú čiernu škvrnu pod zobákom, lesklo čierne operenie hlavy a nemá svetlé polia na krídlach. Ku kŕmidlám zavíta najčastejšie ak sa nachádza v blízkosti les, kde žije.

Sýkorka čiernohlavá (Poecile montanus) sa od sýkorky hôrnej odlišuje vzhľadom len veľmi nepatrne - podľa matne čierno sfarbenej čiapočky na hlave, väčšej a plynule prechádzajúcej čiernej škvrny na brade pod zobákom a bielymi okrajmi letiek na krídlach, ktoré vytvárajú bledú plochu na zloženom krídle. Boky na spodku tela má tmavšie a môžu pôsobiť až škoricovo.

Výskyt sýkorky čiernohlavej je obmedzený vhodným hniezdnym prostredím vlhkých lesov. Hniezdi v mŕtvom dreve v stojacich pňoch a kmeňoch stromov. Hniezdi v listnatých aj ihličnatých lesoch. K hniezdeniu uprednostňuje vŕbu, jelšu či brezu. Jej anglické pomenovanie „Willow Tit“ v preklade znamená vŕbová sýkorka. U nás patrí k zriedkavejším hosťom vtáčích kŕmidiel, sú však krajiny, kde naopak patrí k najhojnejším návštevníkom krmovísk. Ak ešte nie sme zdatnými expertmi, využime v sčítacom formulári možnosť zadať „druh“ sýkorka hôrna/čiernohlavá.

Kôrovník dlhoprstý (Certhia familiaris) sa vyznačuje najmä veľmi dlhým zadným pazúrom, ktorý je dlhší ako samotný prst. Výrazným určovacím znakom je aj formula v krídle, tzv. schodíky - v krídle je prítomný zreteľný skok, jednotlivé schodíky majú lichobežníkový až obdĺžnikový tvar a nekončia sa výraznou špičkou. Dobrým rozlišovacím znakom je aj farba kostrnky v chvostových perách, ktorá je u tohto druhu bledá a svetlejšia než zvyšok chvosta. Medzi ďalšie znaky, ktoré síce nie sú vždy úplne spoľahlivé, no v kombinácii môžu pomôcť pri určení, patrí výrazne biele brucho, výrazné biele obočie a kratší zobák.

Kôrovník krátkoprstý (Certhia brachydactyla) je skôr nížinný druh. Najradšej má teplé dubiny bez podrastu, lužné lesy a pobrežné porasty riek. Zadný pazúr má kratšía nie je dlhší než samotný prst. Vo formule krídla chýba výrazný skok v schodíkoch, prechod medzi jednotlivými letkami je plynulejší a schodíky sú užšie so špicatým zakončením. Kostrnka v chvostových perách je tmavšia a menej kontrastná v porovnaní so zvyškom chvosta. V porovnaní s kôrovníkom dlhoprstým má spravidla menej výrazne biele brucho, nevýrazné obočie a zobák pôsobí dlhší.

Tabuľka: Rozdiely medzi sýkorkou hôrnou a sýkorkou čiernohlavou

tags: #poznaj #vtáka #podľa #vajec #určenie #druhu

Populárne príspevky:

• Tipy a triky pre chutné jedlá zo zmrazených zemiakov
• Komplexný pohľad na mlieko a jogurty
• Hrachová Polievka: Tradičný Recept
• Tipy pre dokonalé kvety z poťahovacej hmoty
• Francúzske víno a jeho druhy