Pracky na opasok z mosadzného plechu: Výroba a história
Pracky na opasok z mosadzného plechu sú zaujímavou súčasťou slovenského ľudového umenia s bohatou históriou. Ich výroba a používanie sú spojené s tradičným odevom a remeselnou zručnosťou.
Tradičná slovenská pracka na opasok
História a vývoj praciek
Staré typy košeľových súčastí ľudového odevu z rovných kusov plátna sa nezapínali na gombičky. Namiesto toho sa používali spony, ktoré sa nosili ešte na začiatku 20. storočia takmer na celom severnom Slovensku. Ich obľúbenosť prechádzala aj do južných rovinatých krajov.
Zvláštne je tým, že ho tvorí plochý prstenec s otvorom, ktorým sa prevlieka látka na zopnutie a prepichne sa ihlicou pripevnenou na jednej strane otvoru. Zapínanie sa teda podobá pracke, ale spona nie je prišitá k odevu. Je to špeciálne ozdobné spínadlo, ktoré od 18. storočia nemá obdobu medzi šperkami neľudových vrstiev.
Mávajú rozličné tvary s nepreberným množstvom variantov s členitým obrysom. Podľa centrálneho otvoru ich môžeme rozdeliť na dva hlavné typy - spony s kruhovým otvorom a s otvorom v tvare srdca.
Typy praciek
- Spony s kruhovým otvorom: Najjednoduchšie sú spony v tvare kruhu s okrúhlym otvorom v strede. Takmer do dnešných dní sa nosili na západnom Slovensku, v Javorníkoch, kde si nimi ženy spínali rukávce. V 19. a na začiatku 20. storočia nosili predovšetkým perleťové „spínadlá" ozdobené pekne rytým ornamentom. Ojedinele sa tam zachovala aj spona z bieleho kovu. Po druhej svetovej vojne prevládol pri sponách, ktoré zhotovovali miestni výrobcovia, hliník. Mužské kruhové spony vyrábané z mosadze alebo z medi, trocha vypuklé a s razeným ornamentom, sa zachovali z podtatranskej oblasti. Do okolia Čadce prenikali strieborné filigránové spony toho istého tvaru, aké boli bežné aj v Sliezsku.
- Spony s otvorom v tvare srdca: Dodnes sa v múzeách zachovalo viac kusov druhého typu prstencových spôn s otvorom v tvare srdca. Najstaršie sa odlievali z mosadze a rozptýlene ich nachádzame takmer na celom Slovensku. Plochý povrch je razený a rytý a v hornej polovici má ozdobné otvory. Podaktoré majú pri dolnom okraji niekoľko príveskov. Výnimočne sa vyskytovali aj liate spony s reliéfnym dekórom. Najznámejšie sú „spinky" z mosadzného plechu. Sú väčšie ako odlievané. Časť s otvorom srdcovitého tvaru býva plasticky vytepávaná, povrch pokrýva razený a rytý ornament so solárnymi a inými znakmi a náboženskými symbolmi. Vrchol neraz vybieha do plochého krížika, spodný koniec je vždy trojlaločne rozšírený. Výrazné výbežky vytvárajú polgule na širokých kŕčikoch, vejáriky, niekedy aj zobákovité útvary. Mimoriadne honosné kusy zdobili prívesky.
Medzi kruhovými a srdcovitými sponami majú svoje miesto severoslovenské spony tvarovo príbuzné opísaným plechovým sponám, ale s kruhovými otvormi bez plastickej výzdoby. Ľudoví výrobcovia ich zhotovovali z pevného pakfónového plechu a na vrcholných hranách mávali takisto výbežky. Na spodnom hrote býva prívesok - na hrubej retiazke bodec na čistenie fajky. Aj srdcovité spony bývali na západnom Slovensku niekedy strieborné, filigránové. Na svahoch Javorníkov nosievali srdcovité liate spony s príveskami - ženy hovorili im „strapcové spínadlo". Aj strieborné spony nosili ženy. Najdlhšie sa zachovali prstencové spony v hornatých krajoch Slovenska u starých mužov a pastierov oviec, ktorí ich považovali za neodmysliteľnú súčasť slávnostného tradičného odevu a dlho si ich sami aj vyrábali. Dnes sa preto často považujú za „valašské" spony. Rovnaké spony nosili aj muži na poľskej strane Tatier.
Zvláštny a starodávne pôsobiaci tvar karpatských prstencových spôn upútal už koncom 19. storočia pozornosť bádateľov a viedol k úvahám o starobylosti „spiniek" alebo aspoň o ich podobnosti s predmetmi z dávnych čias. Najznámejšia je teória poľského archeológa W. Antoniewicza o ich gótskom pôvode. Pri slovenských prstencových sponách sa v technológii výroby, vo výzdobe aj v ornamentike zachovalo naozaj veľmi veľa starých prvkov. Pre ich datovanie a pôvod je však rozhodujúci historický vývoj a geografické rozšírenie typu tohto spínadla.
Zdá sa však, že vo vrcholnom stredoveku sa prstencové spony už prestávali nosiť a v 15. a 16. storočí so zmenou módy v strednej a západnej Európe pri módnom odeve zanikli. Dlhšie sa udržali len v Pobaltsku a v Škótsku. Najstaršie doklady o európskych ľudových prstencových sponách pochádzajú z 18. storočia, väčšinou sú však mladšie.
Výroba praciek z mosadzného plechu
Slovenské prstencové spony, ktoré sa zachovali dodnes, vyrábali takmer vždy ľudoví samoukovia. Ľudoví šperkári používali pri výrobe spôn staré technologické postupy. Ešte koncom 19. storočia ich niekedy odlievali do hlinených foriem. Väčšinu spôn tepali z plechu. Pri výzdobe zachovávali tradíciu ustáleného členenia plochy aj ornamentálne prvky, ktoré väčšinou razili a ryli. V tejto podobe prežili plechové „spinky" až do súčasnosti a sú inšpiračným zdrojom súčasných ľudových výrobcov.
Odlišnou, samostatnou cestou sa uberal vývoj ženských prstencových spôn na západnom Slovensku. Tamojšie perleťové spony, o ktorých bola už reč, väčšinou neboli miestnym produktom. Kupovali sa na moravskej strane hôr, kde sa v druhej polovici 19. storočia perleť spracúvala, a niektoré azda pochádzali z perletiarskeho strediska v Žirovnici v Čechách. V 20. storočí nadviazali na staršiu tradíciu. Spony zhotovovali z hliníkového plechu, ktorý bohato ryli. Okrem tradičného ornamentu používali aj voľné kompozície s vtáčikmi a srdiečkami. Tak v druhej tretine 20. storočia vznikol v dielňach miestnych ľudových výrobcov nový druh výzdoby tradičného spínadla a rozvinul sa na pozoruhodné výtvory ľudového umenia.
Výstava Tibora Mahúta predstavuje tvorbu z dreva, kože a mosadzného plechu, ako sú opasky, pracky, blanciare, pastierske kapsy, krpce či črpáky.
Mosadzná folklórna pracka GAŠPAREC je veľkosťou vhodná na folklórne opasky a remene kožených tašiek.
Folklórna pracka "GAŠPAREC" sa používa ako spona na zapínanie krojových kožených tašiek a krojové opasky. Je vyrobená z mosadzného plechu hrubého 1,6mm. Vnútorný otvor pre kožený pásik je široký 50mm. Zdobenie ľudovej opaskovej pracky je prevedené rytím, gravírovaním a záverečným leštením. Veľkosť, tvar a ľudové motívy zdobenia tejto pracky vychádzajú z muzeálneho objektu HISTORICKÉHO MÚZEA (národopisná sekcia Praha, inventárne číslo 38078). Fotografia muzeálneho objektu je z knihy "Ľudové umenie na Slovensku - ŠPERK", autor Helena Johnová (vydavateľstvo TATRAN, rok 1986). Parametre produktu: Základný materiál - mosadzný plech CuZn37 - hrúbka 1,6mm. Zdobenie výrobku - gravírovanie, rytie, vybíjanie.
Príklady mosadzných praciek
V súčasnosti je možné zakúpiť rôzne druhy mosadzných praciek, ktoré sa líšia dizajnom a spracovaním. Tu je niekoľko príkladov:
- Mosadzné sedlárske zdobenie MRAVEC
- Mosadzná ľudová prievlač ŠUŠOLKA
- Mosadzná folklórna prievlač VALIČIAK
- Mosadzná pracka MORAVČÍK
- Mosadzná ľudová spona SATORA
- Mosadzná folklórna puklica ZUPICA
- Mosadzná folklórna pracka ONDRÁŠ
- Opasková spona JUSKO
- Mosadzná folklórna pracka BARTEK
- Ľudová pracka GAJDOŠÍK
- Opasková mosadzná pracka HRIC
- Ľudová pracka SUROVEC
- Ľudová mosadzná pracka JÁNOŠÍK
- Ľudová mosadzná pracka TURIAK
- Ľudová mosadzná pracka PLAVČÍK
- Ľudová mosadzná pracka VAVREK
- Mosadzná folklórna pracka OREŠIAK
- Mosadzná folklórna pracka TÁLIK
- Mosadzná folklórna pracka KOVALČÍK
tags: #pracky #na #opasok #z #mosadzneho #plechu
