Pramene Malej Kyslej: Zloženie a Lokality na Slovensku

Malá krajina s impozantným reliéfom a vymoženosťami, ktoré k nemu patria. Také je naše Slovensko. Na jeho území nájdeš viac než 1 600 liečivých minerálnych prameňov a vrtov, z ktorých si smieš vodu zadarmo načapovať do fľaše.

Okrem jej nesporných zdraviu prospešných účinkov delí naše pramene aj ich chuť. Jedna je kyslá, druhá zásaditá, tretia smrdí ako pokazené vajce.

Čo tak nabrať si z nich priamo zo zdroja? Slovensko je na výskyt minerálnych a termálnych vôd neobyčajne bohaté.

Moštenica a jej minerálne pramene

Do nedotknutého kútu nízkotatranskej prírody, Moštenice, si chodia ľudia naberať vodu z minerálnych prameňov. Obec Moštenicu v Banskobystrickom okrese návštevníci označujú za nedotknutý kút nízkotatranskej prírody.

V okolí je známa svojimi chránenými travertínmi, ale najmä prameňmi v Uhliarskej doline, kam pre dobrú vodu merajú cestu i Banskobystričania. Neraz sa stane, že musia čakať, kým natečie do fliaš a bandasiek tých, čo prišli skôr. Ľudia hovoria, že „moštenická kyslá“ pomáha pri žalúdočných problémoch, tráviacich ťažkostiach a údajne i málokrvnosti.

Podľa publikácie o obci sa na jej území nachádzajú štyri známe pramene. Najnavštevovanejším v doline je Jegorovov minerálny prameň, pomenovaný podľa sovietskeho veliteľa Prvej československej partizánskej brigády J. V. Stalina, ktorým bol kapitán Alexej Semionovič Jegorov a pôsobil aj v okolí obce. Po čase dostal tiež pomenovanie prameň generála M. R. Štefánika. Je vzdialený od centra dediny asi štyri kilometre a chráni ho drevený altánok. Voda odteká do potoka.

Na pitie ľudia hojne využívajú i prameň v Jelšine, ktorý je povyše Jegorovovho, a takisto má nad sebou drevený prístrešok. V blízkosti oboch týchto prameňov je tzv. Blboták. Nachádza sa na bývalej lúke porastenej jelšinami, ten však ľudia nepijú. Voda sa voľne rozteká po okolí. Na pitné účely sa nevyužíva ani ďalší blízky prameň Dolná Kyslá, ktorý sa nachádza pred rekreačnou oblasťou Kyslá. Jeho drevený prístrešok schátral.

„Snažíme sa udržiavať poriadok v okolí prameňov, ale viete, akí sú ľudia. Pramene nie sú majetkom obce, a preto sa o ich údržbu a okolie snažíme starať s pomocou dobrovoľníkov,“ konštatovala starostka Moštenice Katarína Chabanová.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici kvalitu a zloženie minerálnych vôd, prameňov i studničiek nesleduje a nevyšetruje.

Ako pre TASR uviedla Kvetoslava Koppová, vedúca oddelenia hygieny životného prostredia a zdravia RÚVZ, v prípade, že obec v katastrálnom území, kde sa pramene nachádzajú o to požiada, môžu vyšetriť vybrané ukazovatele ako platenú službu.

Ako dodala, publikácia Minerálne vody Slovenska od autora P. Krahulca a kolektívu z roku 1978 uvádza, že moštenické minerálne pramene sú charakterizované ako voda prírodná, uhličitá, studená, hypotonická. Podľa zloženia uvádzaného v publikácii majú zvýšený obsah vápnika, horčíka, sodíka.

V súčasnosti sa sliačske pitné pramene nevyužívajú ako súčasť kúpeľnej liečby pacientov. Spomedzi sliačskych pitných minerálnych prameňov sa nachádza najvyššie (v nadmorskej výške 348 m n. m.).

Najstaršia písomná zmienka o uvedenom prameni je z roku 1549 v knihe Deadmirandis Hungariae aquis hypomnemation- Správa o podivuhodných vodách Uhorska, kde ho autor Juraj Wernher, kráľovský radca, prefekt Šarišského hradu, spomína v súvislosti s prameňom, z ktorého vychádzali otravné plyny.

Prvé pomenovanie prameň dostal v roku 1823 podľa arcikniežaťa Jozefa Habsburského, ktorý sa tu v tú dobu liečil a často rád z neho píjaval. Odvtedy vystriedal nie vlastnou vinou celý rad pomenovaní: Jozef, po roku 1919

Pre mnohých kúpeľných hostí však nebola iba osviežujúcim nápojom, ale predovšetkým účinným liekom na rôzne neduhy. Mnohí si ju pri ukončení liečebného pobytu v rôznych množstvách i domov odnášali.

Ba našli sa i takí, čo si ju nechávali za daných podmienok z času na čas domov z kúpeľov posielať. Spomínaný doktor Czilchert sa zmieňuje o istom generálovi z Poľska, ktorý trpel na veľmi bolestivú chorobu a len sliačska voda mu dokázala bolesti zmierňovať.

Podobných prípadov bolo určite viac, a preto sa správa kúpeľov rozhodla vodu z Jozefovho prameňa plniť do fliaš pod názvom Szliatscher Eisenwaser (Sliačska železitá voda) a na objednávku ju rozposielať do obchodov s minerálnymi vodami v celom Rakúsko-Uhorsku.

Jedna debna s 35 fľašami stála 4 florény a 25 grajciarov. Píše o tom sliačsky kúpeľný lekár MUDr. Moric Grünwald v knihe Die Eisentherme Sliacz, Budapest 1887 (Železité kúpele Sliač). A ešte k tomu dodáva, že pri Jozefovom prameni obsluhujú kúpeľných hostí „studničné“ dievčatá, ktoré im okrem dávky vody predpísanej lekárom podávajú i dávku čerstvej žinčice - tak isto predpísanú lekárom.

Tento nápoj dorábaný z ovčieho mlieka, volaný žinčica, k minerálnym prameňom privážali pravdepodobne miestni chovatelia oviec alebo ich bačovia. Už v tom čase sa venovala nemalá pozornosť i okoliu tohto najnavštevovanejšieho pitného prameňa na Sliači.

Mnohí balneológovia vtedajšieho Uhorska ho zaraďovali medzi najvýznamnejšie železité minerálne pramene v Európe. Nachádzal sa v pitnom pavilóne, ktorý bol pokrytý plechovou strechou kupolovitého tvaru. Viedol k nemu široký, starostlivo udržiavaný chodník.

Samotný prameň, ale aj jeho okolie bolo niekoľkokrát upravované. Naposledy v rokoch 1975 - 1982. Prameň sa nachádza na východnom konci pramennej promenády. Dnes sa k nemu zostupuje mramorovými schodmi zo štyroch strán.

Nadzemnú časť prameňa predstavujú štyri vývody rúrok, ktorými samočinne vyteká voda prameňa Štefánik. Nad prameňom sa vypína na troch betónových polovalcoch, zdobených mozaikovým dielom slovenského akad. maliara a grafika Milana Laluhu, symbolické monumentálne zastrešenie v podobe trojuholníka.

Podhľad zastrešenia zdobí plastika, ktorá nápadne pripomína podobu lietadla generála M. R. Štefánika. Autorom tohto komplexu je akad. sochár Anton Cepko.

Prameň Štefánik má z hľadiska hydrogeologického, ale aj podľa chemického zloženia vody, osobitné postavenie, a to nielen v dolnej pramennej sústave, ale medzi všetkými sliačskymi prameňmi vôbec. 25 metrov s výdatnosťou 3,01 l/min. a je najchladnejším prameňom s teplotou 12,5 ºC. Má vysoký obsah oxidu uhličitého a farmakolicky aktívneho železa a najviac kremíka na Slovensku.

Zachytenie prameňa, je zvonom z hĺbky 7,7 m. Pitie je možné dlhodobo, denne 1000 - 1500 ml. Preventívne účinky pred vznikom aterosklerózy, resp. zmiernenie priebehu, ochrana kostí a spojového tkaniva je pri dlhodobom používaní.

Vyviera iba 35 metrov juhozápadne od prameňa Štefánik. Napriek tomu sa od neho líši teplotou, chuťou a chemickým zložením. Spočiatku to bola iba obyčajná studňa na povrchu ohradená zábradlím.

Kúpeľní hostia a iní návštevníci si naberali z nej vodu tým spôsobom, že pohár uviazaný na špagáte spúšťali do studne a keď sa naplnil vodou, tak ho vytiahli. Píše o tom Jozef Jirout v knihe Sliač - kúpele perla Slovenska (1929).

Keďže mnohým hosťom počas naberania vody, pri nakláňaní sa za pohárom, dosť často padali do studne rôzne veci osobnej potreby ako prstene, hodinky, nožíky a iné cenné predmety, majiteľ kúpeľov v neskorších rokoch postavil nad prameňom pumpu, ktorou sa voda čerpala, a studničné dievčatá ju podáva li hosťom.

Voda tohto prameňa sa užívala viac-menej iba na osvieženie. Najčastejšie prichádzali k nemu kúpeľní hostia ráno, keď tu predávali miestni chovatelia oviec teplú žinčicu. V minulosti bol prameň obklopený mohutnými košatými stromami, ktoré poskytovali návštevníkom príjemný chládok.

Za roky existencie tohto prameňa sa plocha odberného miesta niekoľkokrát zmenila. Dnes voda prameňa Bystrica vyteká na povrch dvojrúrkovým vývodom do kamennej pramennej misy, ku ktorej majú návštevníci kúpeľov voľný prístup. Pra...

VajcovkaV obci Ochodnica vyviera známy, zápachom nezameniteľný prameň Vajcovka. Tá je zdrojom mineralizovanej marinogénnej vody nátriovo-chloritového chemického zloženia s obsahom sírovodíka, informuje obec.

Svoje pomenovanie získala vďaka svojej vôni, alebo skôr zápachu, ktorý pripomína pokazené vajcia. Ten spôsobuje sírovodík (sulfan), ktorý vzniká biogénnou redukciou síranov, ktoré sa tvoria oxidačnou degradáciou rozptýlenej surfistickej síry, hlavne pyritu vo flyšových sedimentoch.

Bystrianska jaskyňa sa nachádza uprostred Nízkych Tatier.

Bystrianska jaskyňa sa nachádza uprostred Nízkych Tatier. Prehliadka je nenáročná, vhodná aj pre rodiny s deťmi. Okolie Dolnej Mičinej, ktorá sa nachádza neďaleko kúpeľného mestečka Sliači, je bohaté na prírodné, ale i kultúrne pamiatky. Spoznajte s nami Mičinské travertíny, renesančný kaštieľ v Dolnej Mičinej či gotický kostol sv.

tags: #pramen #malá #kyslá #zloženie

Populárne príspevky:

• Tipy na narodeninové pohostenie
• Recept na Zdravú Tvarohovú Tortu
• Recept: Hovädzie mäso na šampiňónoch a červenom víne
• Hlivová polievka: rýchly a zdravý recept
• Recept na parížsky krém