Práva a povinnosti dieťaťa: Právo na jedlo a zdroje

Rodina je považovaná za najzákladnejšiu bunku spoločnosti. Ide o skupinu ľudí, ktorí sú navzájom spojení, a to nielen manželskými alebo príbuzenskými vzťahmi, ale aj partnerstvom vytvoreným mimo inštitútu manželstva. Je to najdôležitejšia sociálna skupina, v ktorej človek žije.

Rodinné právo upravuje práva a povinnosti medzi manželmi, ich deťmi a ďalšími členmi rodiny. Upravuje aj náhradnú osobnú starostlivosť, pestúnsku starostlivosť a ústavnú starostlivosť. Najčastejšími nositeľmi rodičovských práv a povinnosti u detí sú rodičia, avšak rodičovské práva a povinnosti môžu byť zverené osobám a zariadeniu, kde dieťa žije.

Hlavné ciele rodinného práva:

Upevňovanie rodiny
Budovanie rodinných vzťahov na pocitoch vzájomnej lásky a úcty
Vzájomná pomoc a zodpovednosť voči rodine všetkých jej členov
Nadväzovanie vzťahov v rodine

Základné zásady rodinného práva:

Rovnosť práv manželov v rodine
Dobrovoľnosť uzavretia manželského zväzku medzi mužom a ženou
Riešenie vnútrorodinných záležitosti po vzájomnej dohode
Zabezpečenie prednostnej ochrany práv a záujmov maloletých a zdravotne postihnutých rodinných príslušníkov

Hlavným prameňom rodinného práva je Zákon o rodine z roku 2005. Zákon o rodine je samostatným právnym odvetvím, ktoré je súborom právnych noriem a inštitúcii, ktoré upravujú osobné a súvisiace majetkové vzťahy vznikajúce na predmetu úpravy rodinného práva.

Práva dieťaťa

Dieťa má právo na ochranu súkromia. Právo na slobodu svedomia, myslenia a náboženstva. Dieťa má právo získavať informácie z rôznych zdrojov (rozhlas, televízia, internet, knihy) a z celého sveta. Úlohou rodiča je zabezpečiť, aby dieťa dostávalo informácie zrozumiteľné jeho veku a schopnostiam.

Práva dieťaťa:

Právo na život, zachovanie života a rozvoj
Právo na meno a štátnu príslušnosť
Právo na odlúčenie od rodičov (len ak je to v prospech dieťaťa)
Právo na styk s oboma rodičmi
Právo na ochranu pred zneužívaním a zanedbávaním
Právo na zdravie a zdravotnícke služby
Právo na vzdelanie
Právo na životnú úroveň
Právo na voľný čas, rekreáciu a kultúrnu činnosť
Právo na rehabilitačnú činnosť
Právo na ochranu voči detskej práci

Rodičovské práva a povinnosti

Vo výchove detí majú hlavné slovo rodičia, výchova detí je právo a zároveň povinnosť u rodičov. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s náboženským a filozofickým presvedčením. Na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v spoločnej domácnosti.

Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané ochranné prostriedky, tak aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa.

Vyživovacia povinnosť rodičov

Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní. Vyživovacia povinnosť rodičov trvá, kým sa deti neosamostatnia, v prípade študentov do 26.roku života.

Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti:

Do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť
Nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku
Počas obdobia, kedy dieťa študuje

Každý rodič bez ohľadu na majetkové pomery je povinný prispievať dieťaťu najmenej 30 % životného minima. Výživne má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť , iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú.

V prípade ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.

Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Náhradná starostlivosť

Ak rodičia nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa, štát zabezpečuje náhradnú starostlivosť.

Formy náhradnej starostlivosti:

Náhradná osobná starostlivosť
Pestúnska starostlivosť
Ústavná starostlivosť
Poručníctvo
Opatrovníctvo
Osvojenie

Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo narušená a nie je možné zveriť dieťa do pestúnskej starostlivosti alebo náhradnej osobnej starostlivosti.

Dieťa je pri ústavnej starostlivosti umiestnené do detského domova, ústavu alebo do profesionálnej rodiny.

Adoptívnymi rodičmi sa môžu stať manželia, jednotlivec ( žena alebo muž), manžel, manželka rodiča. Adoptívnym dieťaťom môže byť každé dieťa, ktoré je súdom vyhlásené ako právne voľné.

Odoberanie detí z rodín

Odoberanie detí z rodín je vždy krajným riešením a vyvoláva množstvo otázok a emócií. Je preto dôležité, aby verejnosť bola informovaná o právnych aspektoch, postupoch a reálnych situáciách, ktoré môžu viesť k takémuto rozhodnutiu.

Sociálka, teda Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), môže začať konať a následne navrhnúť súdu odobratie dieťaťa z rodiny v prípadoch, keď je zdravie alebo život dieťaťa ohrozený výchovou rodičov. Je dôležité zdôrazniť, že chudoba sama o sebe nie je dôvodom na odobratie dieťaťa.

Práva rodičov:

Na právnu pomoc
Na informácie o dôvodoch odobratia dieťaťa a o ďalšom postupe
Na odvolanie proti rozhodnutiu súdu
Na kontakt s dieťaťom, pokiaľ to nie je v rozpore s jeho záujmami

Práva detí:

Ochrana pred násilím a zneužívaním
Vypočutie
Právne zastúpenie
Starostlivosť