Veľké Rovné: Kultúrne dedičstvo, tradície a kulinárske recepty slovenskej obce

Spoločenská a duchovná kultúra ľudu vo Veľkom Rovnom odrážala sociálne a ekonomické pomery minulosti. V súčasnosti etnografickému a folkloristickému výskumu tejto oblasti sa začína venovať zvýšená pozornosť. Obec Veľké Rovné je príkladom voľného reťazového sídelného typu s kopaničiarskymi osadami rozptýlenej zástavby.

Každá oblasť, kraj, dedina či mesto Slovenska má svojich významných rodákov, ktorí región preslávili. A nie je to inak ani vo Veľkom Rovnom. Napriek niekdajšej neopísateľnej biede pospolitého ľudu, Veľké Rovné má svoju kultúrnu históriu.

Panoramatický pohľad na Veľké Rovné.

Kultúrne a spoločenské aktivity

O kultúrne povznesenie obce sa programovo usiloval aj odbor obce Matice Slovenskej, založený v roku 1921. Mal vlastnú knižnicu a javisko. V roku 1926 zanikla jeho činnosť. Svoju knižnicu daroval obecnej knižnici, založenej roku 1923. V r. 1928 bola ustanovujúca schôdza, na ktorej bol miestný odbor MS obnovený. V roku 1930 zahájil svoju činnosť ochotnícky divadelný krúžok.

Veľké Rovné nemalo do roku 1971 vlastné kultúrne zariadenie. Od 23. januára 1971 sa v novom kultúrnom dome sústreďujú rôzne kultúrne podujatia v obci. Pre kultúrne účely slúži i sála v obchodnom dome - Ivor. O kultúrny rast v obci sa zaslúžilo v značnej miere aj kino “Drotár”, založené v r.

Kultúra sa šíri v značnej miere aj vďaka masmediálnym prostriedkom, ako sú rozhlas a televízia. Prvé rádio v obci mal správca ľudovej školy pod Ivorom Štefan Kuhajdík. Ten si ho zakúpil 25.10.1926. Prvý televízor bol zakúpený Ľudovou tvorbou v roku 1960. Takmer súčasne si ho kúpil aj Karol Pavelčík.

V apríli 1971 z iniciatívy členov družstva Svetom vznikol 15 členný súbor dychovej hudby. Učinkoval pri rozličných podujatiach obce. Zložité hospodárske a sociálne podmienky vývoja tohto regiónu spôsobili značnú retardáciu aj na úseku spôsobu života a kultúry jeho ľudu.

Folklór a tradície

Naša obec i okolie je kraj bohatý na folklór. Folklórny súbor Rovňan vznikol v roku 1957 vo výrobnom družstve Ľudová Tvorba. Zásluhou profesionality umeleckých vedúcich ako i zanietenosti vedenia a členov súboru sa tento zakrátko vypracoval na vysokú umeleckú úroveň. Ich najväčším úspechom bolo prvé miesto na celoštátnej prehliadke folklórnych súborov výrobných družstiev v pražskej Lucerne v roku 1959. Novodobý FS Rovňan sa sformoval vo februári 2001. Niekoľko mladých ľudí, sa rozhodlo pokúsiť obnoviť túto tradíciu.

Napriek pomerne častým kontaktom časti obyvateľstva, drotármi, s inými oblasťami sa zachovalo v živote rovnianských ľudí až do polovice 20. storočia a miestami až do súčasnosti množstvo archaických javov, ktoré v iných oblastiach Slovenska zanikli už dávnejšie. Súčasné zmeny v spôsobe života a kultúry ľudu tejto oblasti spôsobujú rýchly zánik alebo zmenu väčšiny javov tradičnej ľudovej kultúry.

Z prozaických útvarov ústnej ľudovej slovesnosti poznáme z okolia Veľkého Rovného nemonologické a fantastické rozprávky, povesti, zo súčasnosti najmä rozprávanie zo života a spomienkové rozprávanie. Najbohatšiu skupinu ľudovej poézie tvoria ľudové piesne. V nich sa výrazne odrážajú sociálne pomery v minulosti. V minulosti pomerne rozsiahlou skupinou boli rôzne drobné druhy ústnej slovesnosti, najmä detský folklór, hádanky, vyčítanky, posmešné veršíky a podobne.

Z ľudových dramatických prejavov sa väčšina viazala k fašiangovým a vianočným zvykom a k svadobnému obradu. Z etnomuzikologického hľadiska sa obec Veľké Rovné zaraďuje ku kysuckému hudobnému dialektu, ktorý patrí do skupiny hudobných nárečí pastierskej kultúry stredného a severného Slovenska. Ľudová tanečná kultúra bola zastúpená krútivými tancami.

Archaický spôsob života rodín sprevádzalo množstvo rozmanitých, tradíciou uchovaných zvykov, obyčají a poverových predstáv, ktoré sprevádzali človeka pri významnejších rodinných udalostiach, výročných sviatkoch i pri práci počas celého hospodárskeho roka. Veľmi rozmanité sú výročné zvyky, najmä zvykoslovie zimného obdobia. K predvianočnému obdobiu sa viažu mnohé praktiky ľúbostnej mágie. Bohaté sú aj zvyky vianočného obdobia, najmä na Štedrý deň. Pri večeri sa dávali na stôl ovos a zemiaky, aby sa ich v nasledujúcom roku urodil dostatok.

svadba - Zuzka & Jozef

Najzábavnejšie prvky poskytovali zvyky fašiangového obdobia. Fašiang vyvrcholil posledné tri dni pred popolcovou stredou. Večer v nedeľu a v pondelok sa konali veselé zábavy v maskách, v utorok poobede šiel organizovaný sprievod z Horevsia, obyčajne to bol svadobný sprievod. Ponavštevovali viaceré krčmy. Nakoniec sa sústredili v krčme u Buchcára. Tam prišli aj ľudia v maskách z vedľajších dedín (Kotešová, Dlhé Pole, Kolárovice…). Pred polnocou zábava finišovala pochovávaním basy.

Fašiangový sprievod vo Veľkom Rovnom.

Veselo a hlučno bývalo kedysi na svadbách u nás. Zišla sa tam takmer celá rodina a zabavili sa spoločne. No nielen zabavili, ale i spoločne podporili mladý pár, aby akosi ľahšie kráčal na ceste novým životom. Bola to udalosť v rodine, na ktorú sa celé príbuzenstvo náležite chystalo a celá ulica úfala, lebo i susedom a chudobným sa ušlo pohostenia. Keď prišiel deň svadby - nestačil im, predĺžili veselie až na tri dni. Ale poďme od začiatku!

Keď si už mládenec našiel svoju vyvolenú, poslal za jej rodičmi obyčajne svoju matku alebo blízku rodinu, aby mu ju nahovorili. Ale to bolo už vlastne len dokončenie nahovárok, dohodnutie, kedy sa pôjde na faru na zápis, ako aj dohodnutie okolo vena mladuchy. Vlastné nahovárky odbavili dávno predtým už susedky, kmotry a krstné mamky, keď vídali mládenca častejšie chodiť k dievčaťu na návštevy. Keď bolo po nahovárkach, išli mladí v sprievode rodičov na faru na zápis.

Po zápise si dievča už chystalo výbavu, pod ktorou sa vtedy rozumeli najpotrebnejšie šaty a bielizeň. Čo sa nábytku týkalo, obyčajne sa kúpila na jarmoku truhla (skriňa) na šaty, niekedy aj posteľ. Ostatný nábytok bol či už u mladuchy alebo u mladého zaťa. Bolo totiž zvykom, že mladý pár po sobáši bárs líhal osve v komôrke, ale cez deň bývali pohromade s ostatnými domácimi. Nepotrebovali teda vlastný stôl, stoličky a iný dnes vyžadovaný nábytok. Stačila teda pre mladuchu posteľ a skriňa na šaty zvaná truhla. Pri nákupe výbavy kúpila mladucha mladému zaťovi košeľu, mašľu a topánky, on jej zas dal veniec, závoj, topánky a hodvábnu šatku na hlavu.

Vo štvrtok pred svadbou sa začalo piecť a aj príbuzní začali nosiť rôzne potreby na svadobnú hostinu. Bolo to najmä maslo, syr, vajcia, mlieko, žito, víno, pálené (lieh). U mladuchy im nakládli do košov rôznych “osúchov a kachličiek” a počastovali ich. Nezabudli ich tiež ešte raz pozvať na svadbu. Vo štvrtok sa vraj preto začalo piecť, lebo v piatok bol zlý začiatok a v sobotu bolo už neskoro. Piekla pozvaná kuchárka, ktorých bolo v dedine niekoľko. Piekli sa syrové (tvarohové) kachličky, makové rožky, baby (bábovky) plnené škoricou alebo hrozienkami a veľké pletené koláče. Tieto baby a koláče bývali obyčajne dobré, chutné, lebo kuchárky neľutovali masla, veď ho mali dosť, a aj preto, lebo tieto koláče a...

Spôsob života a bývanie

Z hľadiska štruktúry možno pre 19. storočie predpokladať rozšírenú formu viacgeneračnej rodiny, najmä rodinu skladajúcu sa z rodičov, ich nesobášených dedí a jedného zo sobášených synov s manželkou a ich deťmi. Napriek existencii početných doplnkových zdrojov obživy, v Rovnom hlavne drotárstva, bola pre spôsob života rodiny rozhodujúca práca na rodinnom hospodárstve. Pri častej neprítomnosti mužov - drotárov, zabezpečujúcich vedľajšie zdroje obživy, väčšinu poľnohospodárskych prác vykonávali ženy. Okrem toho zabezpečovali aj všetky domáce práce. Deti sa zapájali do pracovného procesu od najmladšieho veku. Pásli a kŕmili hydinu a dobytok, pomáhali pri jednoduchších poľných prácach. Dospievajúci chlapci robili už väčšinu mužských prác.

Medziosobné vzťahy možno charakterizovať ekonomickou nadradenosťou rodičov voči deťom, podriadenosťou žien mužom. Rozsiahlu skupinu ľudových zvykov tvorili zvyky spojené s pracovnou činnosťou. Naturálne a polonaturálne hospodárenie rovnianských rodín sa v minulosti prejavilo aj v ľudovej strave. V nej sa prevažne vyskytovali také potraviny, ktoré bolo možné dopestovať na rodinnom hospodárstve. V dávnej minulosti, keď ešte v obci neboli ani jeden mlyn, obilie sa drvilo v stupách. Bežné bolo mletie v ručných kamenných mlynčekoch, žarnovoch.

V zásade bola strava v minulosti jednoduchá a značne jednotvárna, väčšinou zemiaky, kapusta. Mäso sa konzumovalo len vo významné výročné a rodinné sviatky. V rovnianskych rodinách sa často varili “púčky” (halušky) s tvarohom, bryndzou a kapustou, “beleše” - placky z postrúhaných uvarených zemiakov, múky, vajcia a mlieka. Zapíjali sa domácou kyškou.

Vplyvom rozsiahlych spolčenských, hospodárskych a kultúrnych premien obce úplne zanikol tradičný ľudový odev mužov a žien. Ten odrážal v minulosti spoločenské pomery tohto regiónu. Kroj bol jednoduchý a chudobný. Muži sa obliekali do bielych valašských nohavíc, plátenej košele so širokými rukávmi a cez plece mali prehodenú huňu. Za obuv im slúžili krpce. Na hlave nosili “štrkáč” - klobúk so širokou strechou. Huňa chránila pred zimou a dažďom. Neskôr ju nahradil “hubertúz” - tmavý kabát.

Ženy sa obliekali tiež skromne. Kroj pozostával z čiernobieleho odevu: čierny hodvábny lajblík (kábatik) s matnou vzorkou, vyzdobený na golieri, výložkách a rukávoch ozdobnými čipkami. Vpredu okolo pásu prepásaná čierna zápuna z tej istej látky ako lajblík a pod ňou čistobiela hrubo riasená zápuna. Na opúšťanie tradičných odevných súčiastok a prenikanie nových prvkov ľudového odevu mali značný vplyv styky obyvateľstva s inými oblasťami a mestským prostredím, do ktorých sa dostávali najmä počas sezónnych poľnohospodárskych prác. Nový lesk do obliekania priniesli tiež drotári z rôznych končín sveta.

Od druhej polovice 19. storočia, a najmä po prvej svetovej vojne, akiste aj pod vplyvom textilnej továrne v Žiline, začali prenikať do ľudového odevu továrensky vyrábané materiály a konfekcia. Jednotlivé usadlosti sú umiestnené pozdĺž hlavnej alebo vedľajšej cesty. Pozemky hospodárstiev sa tiahnu v dlhom súvislom páse naprieč dolinou, a to kolmo na sídelnú os často po celej šírke chotára.

Základným materiálom na stavbu obytných aj hospodárskych objektov bolo drevo. Miesto na stavbu vyrovnávali kamennou podmurovkou. Sedlovú strechu a ostrešie pokrývali šindľom, neskôr plechom. Odkvapy striech boli pomerne široké a využívajú sa na uskladnenie dreva na zimu alebo náradia. Podlaha všetkých priestorov domu bola pôvodne všade hlinená. Neskôr sa začala, spočiatku len v izbách, robiť dosková podlaha. Na zárubní dverí býval spravidla vyrytý dátum výstavby domu a meno alebo iniciálky stavebníka a christogram, príp.

Z hľadiska pôdorysu bol v tejto oblasti najrozšírenejší trojpriestorový dom s izbou, pitvorom a bočnou komorou vedľa obývacej izby, v oplotenom dvore so zrubovými hospodárskymi budovami. Vytvárajú tak jeden celok. Značné zastúpenie mal aj tzv. dom s dvoma koncami (koncový dvojdom), ktorého vznik sa viaže na zlé sociálno-ekonomické podmienky obyvateľstva. Hlavným obytným a jediným vykurovaným priestorom domu bola izba. V rohu tejto miestnosti, a to v rohu vedľa dverí pri stene deliacej izbu od bočnej komory, bolo umiestnené vykurovacie zariadenie. Vedľa pece bývala zavesená polička na riad a na klincoch rôzne kuchynské náradie.

V protiľahlom rohu izby, šikmo od pece, boli umiestnené dve lavice a stôl so zdobenými trojnožkovými nohami a zásuvkou. Nad stolom bolo miesto pre tzv. kultový kút s obrazmi a plastikami zobrazujúcimi náboženské motívy, resp. postavy svätcov. Zvyklo tam byť zavesené aj zrkadlo. Vedľa dverí oproti peci bola posteľ jednoduchej konštrukcie, zbitá z dosák. Nad ňou v rohu bola primitívna kolíska. Prostý interiér izby dopĺňali ešte nízke stolce, ojedinele aj stoličky s vyrezávanými operadlami.

Pretože izba bola v minulosti jediným vykurovaným priestorom domu, život rodiny sa sústreďoval prevažne v nej. Podstatne menej funkcií plnila komora a pitvor. Pitvor bol vstupnou miestnosťou, v komore bývali najmä truhly na odkladanie šatstva, police a tiež aj nádoby s uskladnenými potravinami, napr. Objekty usadlosti dopĺňali hospodárske stavby, najmä maštale a stodoly stavané takisto z dreva zrubovou technikou. Slúžili na ustajnenie dobytka a iných zvierat, resp. uskladnenie krmiva a uloženie poľnohospodárskych pracovných nástrojov, vozových súčasti. Výskyt a veľkosť hospodárskych objektov záviseli od majetkových pomerov rodiny. V 1. polovici 20. storočia sa začali stavať murované domy so znakmi vyznievajúcej secesie na fasádach. Z 2. tretiny 20.

Významné osobnosti

Medzi drotármi sa objavili aj takí, ktorí vo voľných chvíľach brávali do ruky pero. K týmto amatérskym spisovateľom patria: Jozef Džavík - písal články, petície, básne, pamäti, Jozef Ferko - písal pamäti, básne, piesne, Pavel Ferdinand Ježišík - spomedzi nich zjavne vyniká.

K najvýznamnejším osobnostiam, ktoré zviditeľnili Veľké Rovné patria najmä spisovatelia Vladimír Ferko a jeho mladší brat Milan Ferko. Vo svojich dielach sa často vracali k rodnému kraju. Publicista, prozaik, autor literatúry faktu a diel pre deti a mládež, Vladimír Ferko sa narodil 10.8.1925 vo Veľkom Rovnom. Časť jeho rozsiahlej literárnej tvorby venoval drotárstvu a rodnej obci - Svetom, moje, svetom , román Ako divé husi (spolu so synom Andrejom), ktorý bol predlohou pre rovnomenný film.

Jeho mladší brat, básnik, prozaik, dramatik, autor literatúry pre deti a mládež Milan Ferko sa narodil 14.12.1929 vo Veľkom Rovnom. Milan Ferko je skutočne mimoriadne plodný autor žánrovo pestrých básnických zbierok, prozaických i dramatických rozhlasových diel, určených deťom, mládeži a dospelých.

Recepty

Naturálne a polonaturálne hospodárenie rovnianských rodín sa v minulosti prejavilo aj v ľudovej strave. V nej sa prevažne vyskytovali také potraviny, ktoré bolo možné dopestovať na rodinnom hospodárstve.

Ponúkam vám niekoľko receptov, ktoré sa pripravujú v slovenských domácnostiach:

Tvarohové buchty: Upečené poobede.
Lievance: Chutia vyborne! Recept z knihy Recepty zo Zivota.
Šošovicová polievka: Na Nový rok sa má jesť šošovicová polievka, aby sme boli bohatí.
Halušky s vajcom: Stará dobrá klasika, ktorá symbolizuje nepochybne jar.
Focaccia: Patrí medzi najobľúbenejšie maškrty manžela a syna. Je to vďačná kysnutá pochúťka.

Bryndzové halušky - tradičné slovenské jedlo.

Aktivity ZO JDS Podbrezová - Štiavnička

Dôvodom jej založenia bola absencia akejkoľvek činnosti podporujúcej zmysluplný život a vyžitie obyvateľov Štiavničky po ekonomicky aktívnej časti ich života, pričom k uvedenému dňu z cirka 1500 obyvateľov bol ich počet 144 a starnutie populácie podľa demografických štatistík má stúpajúci trend. Poskytujeme priestory a materiálne vybavenie pre vykonávanie činností, zameraných na podporu seniorov.

ZO JDS Podbrezová - Štiavnička má potvrdenú plnú právnu subjektivitu ako občianske združenie, máme pridelené IČO, založený účet v Poštovej banke, zrenovovaný Klub dôchodcov v Alhambre. Svojpomocne sme vybudovali „Gulášovisko pod starou Lipou“, osadili lavičky pri chodníku na Chvatimech. Pri brigádach chceme byť nápomocní aj v tomto roku. Celkom sme odpracovali viac ako 500 hodín, podporujeme akciu obce „Pomôžte zmeniť Podbrezovú“, meníme sídlisko Štiavnička.

Činnosť v roku 2016 oproti roku 2015 je ťažko kvantitatívne porovnávať, nakoľko doba činnosti v roku 2016 je dvojnásobkom doby činnosti oproti roku 2015. Takže akcií bolo viac, niektoré boli premiérové, niektoré už pomaly začínajú naberať punc tradície.

Tradičné sú naše akcie v oblasti brigád, napríklad ku „Dňu Zeme“, na ČHŽ, okolo Alhambry, či okolo bytoviek. Koncert „Dychovej hudby ŽP a.s.“ pred Vianocami na „koliesku“, či koledy „Chlapov z Dolnej Lehoty“ na Štefana prvý krát v tomto roku patria k vydareným kultúrnym podujatiam. V roku 2016 sme po prvý krát mohli zorganizovať autobusový zájazd na sever Slovenska vďaka dotácii obce a príspevku sponzorov 2% z dane. Videli sme „Betlehem“ v Terchovej, „Slovenský orloj“ v Starej Bystrici , Oravský hrad.

K športovým akciám, ako je okresná súťaž v rôznych disciplínach v Michalovej s našim preborníkom v utekaní Michalom Frančákom, stolno - tenisovým turnajom, výstupom na Bernardín, Šiklov, na bicykloch na Sihlu, nezabudnuteľným zrazom turistov - seniorov v Osrblí, (500 ľudí!), chceme v roku 2017 pridať súťaž v Petangu pri Altánku, prípadne ďalšie akcie, ktoré ponúka okolie, napr. plaváreň na Mazorníku, turistické vychádzky, bicyklom na zahájenie sezóny ČHŽ do Vydrova.

V prednáškach chceme pokračovať i naďalej. So zdravím a športom súvisia tiež akcie návštev kúpeľov: Turčianske Teplice, Podhájska, Kováčová, Rapovce, Dolná Strehová: stručný výpočet, niektoré destinácie i 2x v roku , snažíme sa využiť bezplatnú prepravu vlakom, čím sa v podstatnej miere znižujú náklady na jednotlivé zájazdy.

"Horehronský kotlík" 2017

1.miesto "Korytnačky" pod šéfovaním Irenky Ciencialovej spolu s Lydkou Švantnerovou, Marianou Talianovou a Gitkou Valigurovou. 2.miesto "Zmiešané družstvo korytnačiek a korytnákov", šéfkuchár Jožko Beraxovie s dievčatami Gitkou Lócziovou, Tonkou Muránskou a Martou Boškovou. 3.miesto "Korytnáky" Jožka Lesáka a Vojtu Kotrána + Števo Vaník a Jano Švantner. Okrem iných vecných cien sme vyhrali za 1.miesto motorovú kosačku. Víťazným družstvám gratulujeme a ďakujeme za reprezentáciu ZO JDS P-Š.

Leto "Korytnačiek" 2017

Spoločné akcie leta 2017 začali akciou OZ TIMO „Be Fresh Day“ 2.7.2017, na ktorej sme sa podieľali organizačne a ktorá bola viac-menej zameraná na deti predškolského a školského veku. Takto príjemne sme začali naše leto. Ďalšou akciou bol výlet na Chopok 4.7.2017, akcia obce zameraná na dôchodcov celej obce Podbrezová. Výlet lanovkou na druhý najvyšší kopec Nízkych Tatier, vyšlo počasie, pekné výhľady i samotná jazda lanovkou boli príjemným zážitkom.

Nasledoval „Deň stromu“ 8.7.2017 vo Vydrovskej doline na Čiernom Balogu, výlet vláčikom Čiernohronskej železnice, vo Vydrove kultúrne podujatia, prechádzka v peknej prírode, množstvo sprievodných akcií zameraných hlavne na deti. Dolná Strehová a zámok v Halíči 20.7.2017 boli našou ďalšou akciou tohto leta. Cyklo výlet cez Brezno a Lúčky na Bukovinku 28.7.2017 bol športovo zameraný, otestovali sme si svoje sily i nový cyklistický chodník na Lúčkach.

Športovo ladená bola aj naša ďalšia akcia 2.8.2017 bicyklom na Tri vody spojená s bowlingom v Osrblí. Tu sme objavili ďalší šport blízky nášmu veku a naturelu, skrátka paráda. A aby športu a hýbaniu nebolo málo, 5.8.2017 sme sa aktívne zúčastnili futbalového turnaja o „Pohár starostu obce Podbrezová“, pána Mgr. Kardhorda, v parku na Hviezdoslavovej ulici - Pod kostolom. Sprievodné akcie pre deti, vystúpenie Mirky a Ondreja nemali chybu.

Po kultúre nasledoval šport na podujatí 11.8.2017 v Michalovej, na ktorom sme si zasúťažili v rôznych disciplínach s kolegami z Brezna, Valaskej, Michalovej, P. Polhory a ďalšími. Skončili sme na druhom mieste a odniesli si „Pohár“ za celkové umiestnenie spolu s ďalšími vecnými cenami. Keďže po športových výkonoch treba relax na zregenerovanie fyzických síl, boli sme si zaplávať a okúpať sa 16.8.2017 v Turčianskych Tepliciach, jednotke to v našich očiach kúpalísk na okolí. Dobrý prístup vlakom, veľký výber bazénov s liečivou vodou, perfektné služby - čo viac si priať.

A veruže sme potrebovali zregenerovať naše sily, lebo už nasledujúci deň 17.8.2017 sme sa zúčastnili „pobytu v prírode“ za Šiklovom, pri brigáde na obecnom „Kompostovisku“. Za poctivú robotu sme boli odmenení poctivým guľášom a pivkom. Ku kultúrno - spoločenským podujatiam patrí aj oslava 73. výročia SNP na Krpáčove 19.8.2017, kde okrem pripomenutia významnej udalosti v našich dejinách, sme v rámci osláv obdivovali zoskok parašutistov a vystúpenie Dychovej hudby ŽP, ktorej členmi sú i naši kolegovia.

tags: #pravda #recepty #kopa #dreva