Prečo má dnes ovocie a zelenina menej vitamínov a minerálov?

Počuli ste o zvláštnom fenoméne, že v dnešnom ovocí a zelenine sa nachádzame menej vitamínov a minerálov, ako tomu bolo pred polstoročím? Bohužiaľ, nejde o žiadne fámy ale o smutný fakt. Zelenina, ktorá je šľachtená pre rýchly rast, odolnosť voči škodcom a veľké výnosy je oveľa chudobnejšia ako tomu bolo kedysi.

Štúdie, ktoré sa robili v roku 1950 boli východiskové pre súčasné pozorovania. Tím vedcov z University of Texas publikoval v roku 2004 výsledky výskumu, ktoré hovoria o dramatickom poklese mnohých živín v 43 druhoch ovocia a zeleniny. Ďalšia štúdia analyzovala pokles nutričných hodnôt za obdobie 22 rokov. Výskum realizoval Kuchi inštitút - centrum pre prírodnú liečbu. Zistilo sa, že v čerstvej zelenine priemerne poklesol vápnik o 12%, železo o 37%, vitamín A o 21% a vitamín C až o 30 %.

Práve tento vitamín má za dôsledok nie len upevňovanie imunity, ale pri jeho nedostatku a nedostatku železa trpíme chronickou únavou.

Jednou z príčin rapídneho pokles živín v ovocí a zelenine je vyčerpanosť pôdy. Ešte nikdy nebola orná pôda tak využívaná, ako je tomu v súčasnosti. Vďaka technike sa dokáže za relatívne krátky čas obhospodáriť rozsiahle územie. Keďže oveľa viac sadíme, je zo zeme „stiahnutých“ aj oveľa viac živín, i keď sa intenzívne hnojí, podľa štúdií sa živiny nestíhajú do pôdy vracať.

Ďalšia skutočnosť, ktorá stojí za degradáciou nutričnej hodnoty prírodných plodín je už spomenutá požiadavka na vyššiu výnosnosť. Vplyvom šľachtenia sa docielil nárast plodín do oveľa väčších rozmerov, aké prirodzene dosahovali. Z tohto hľadiska sú vitamíny viac rozptýlené, takže z lyžičky brokolicovej polievky pred 30 rokmi, ktorá bola pripravená z niekoľkých menších brokolíc, sme získali oveľa viac živín, ako z tej istej polievky dnes, v ktorej je uvarená len jedna veľká hlávka.

V neposlednom rade treba spomenúť, že za výrazným poklesom výživového úžitku plodín je striekanie pesticídmi a insekticídmi. Samozrejme, zelenina stále obsahuje vitamíny aj minerály, avšak nie v takých množstvách ako potrebujeme.

Tento pokles môže mať súvis s mnohými civilizačnými ochoreniami, na ktoré sa predpisujú lieky miesto vitamínov. Príde vám zbytočné konzumovať rôzne doplnky stravy, pretože ste presvedčení, že všetky potrebné vitamíny a minerály načerpáte z toho, čo zjete? Ovocie a zelenina totiž už nie sú, čo bývali. Áno, ak máte pocit, že pred rokmi chutili jahody lepšie ako dnes, niečo na tom je.

Skrátka a jednoducho, pôda je dnes vyčerpaná a nie je schopná rastlinám dodať dostatok živín. Využívané hnojivá navyše zbavujú rastliny ďalších dôležitých živín (medzi živiny, čiže životne dôležité látky, radíme vitamíny, minerály a aminokyseliny). Chemické hnojivá navyše obmedzujú vlastnú schopnosť rastlín vysporiadať sa so škodcami, čo má za následok potrebu využívať pesticídy, herbicídy a insekticídy.

Tieto chemikálie majú opäť neblahý vplyv na výživovú hodnotu ovocia a zeleniny, nakoľko ničia ich enzýmy a vitamíny. Časť týchto chemikálií dokonca skonzumujeme s ovocím a zeleninou. A práve ony, môžu za to, že ich chuť už nie je taká, ako predtým.

Teraz sme si vysvetlili, prečo už ovocie a zelenina neobsahujú toľko živín ako kedysi. Problémov v našej modernej strave je, ale oveľa viac. Ďalšie dôležité živiny strácajú potraviny aj svojim priemyselným spracovaním, preto je správne snažiť sa konzumovať hlavne potraviny v surovom stave alebo len šetrne tepelne spracované, žiadne cukrovinky a nápoje sladené rafinovaným cukrom alebo mrazené či konzervované "dobroty".

Aby sa trvanlivosť potravín predĺžila, je nutné využívať konzervačných látok, ktoré, ako už asi očakávate, tiež zrovna neobohacujú nutričnú hodnotu potravin. Tak napríklad chlorid uhličitý používaný na bielenie múky poškodzuje niektoré aminokyseliny a ničí z veľkej časti vitamín E. Reklame neverte.

Pozor si, ale dajte aj doma v kuchyni. Vinníkom straty vitamínov a minerálov býva aj nešetrné tepelné spracovanie. Vedeli ste, že napríklad varením stratíte 70 až 100% niektorých vitamínov? Ani užívanie liekov nie je úplne zdravotne neškodné, pretože každý liek je pre telo do určitej miery toxický.

Dopravovať do tela dostatočný objem živín je dôležité za každých podmienok, ale napríklad pri rôznych ochoreniach alebo pri strese, napríklad len emočnom, sa spotreba živín v organizme dokonca niekoľkonásobne zvyšuje a k regenerácii buniek je ich potrebné oveľa väčšie množstvo. Spotreba vitamínu C u stresu významne stúpa.

Pritom je tak jednoduché tieto riziká eliminovať. Lenže v dnešnej hektickej dobe, kto si nájde čas, aby si kúpil organickú a "bio" zeleninu a ovocie plné potrebných vitamínov a minerálov, keď mnohokrát nemáme ani čas sa najesť?

Aj vy ste už neraz narazili na tvrdenia z rôznych štúdií, že ovocie a zelenina už nie sú také isté ako pred 50 rokmi? A tak vám napadlo, že nedostatok vitamínov by ste mohli dohnať doplnkami výživy? Štúdie vedia vzbudiť istú serióznosť a dôveru. Sú to predsa čísla. Tie neklamú. Pravdou však je, že aj tu si treba dať veľký pozor. Čísla sa totiž dajú interpretovať rôzne.

Hoci štúdie a výskumy nám vedia priniesť zaujímavé výsledky z mnohých oblastí, nie vždy im treba slepo veriť. V takýchto štúdiách potom nájdete jednoduché závery, že obsah niektorých živín klesol za 20 rokov aj o 80 %. A je to v podstate pravdivé tvrdenie, ale záleží, ako tieto výsledky zinterpretujete. V prípade obsahu vitamínov a stopových prvkov v ovocí a zelenine hovoríme v drvivej väčšine naozaj o malých číslach v miligramoch. Často ide len o jednociferné čísla. Ak hodnota nejakého prvku klesne z 0,002 mg na 0,001 mg, tak matematicky vyjadrené, ide o 50 % pokles, a to už znie hrozivo, však? Percentuálne vyjadrenia pri takýchto malých číslach znejú zavádzaco.

Všetky tie živiny nevytvára ovocie a zelenina pre nás, pre ľudí, ale v prvom rade pre seba. Doslova z nich žije. Ak by žiadne nemali, neexistovali by. Existujú oveľa logickejšie vysvetlenia, prečo niektoré výskumy spred dvadsiatich rokov ukazujú lepšie hodnoty.

Iná metóda merania obsahu nutrientov - nemožno poprieť, že vývoj vedy a výskumu dnes napreduje oveľa rýchlejšie než kedykoľvek v histórii. Korektne vykonaná štúdia by mala na tieto možné skreslenia dostatočne upozorniť a najmä výsledky adekvátne interpretovať. Nie len vytiahnuť a porovnať čísla, ktoré vyznejú atraktívne. Navyše, na to, aby sa dali tieto čísla naozaj férovo porovnať, ovocie a zelenina by sa museli testovať za úplne rovnakých podmienok, čo je v tomto prípade veľmi ťažké dosiahnuť.

Táto otázka je stále predmetom diskusie a výskumov. Výskumy na túto tému prinášajú zmiešané výsledky. Niektoré štúdie naznačujú, že ekologické plodiny môžu mať mierne vyššie úrovne určitých živín a antioxidantov. Na druhej strane, iné štúdie zistili minimálne alebo žiadne významné rozdiely v obsahu živín medzi ekologickými a konvenčnými plodinami. Zásada ekologického poľnohospodárstva spočíva v minimalizácii používania syntetických chemikálií a podporovaní prírodných a udržateľných metód ochrany rastlín a pôdy. Syntetické chemické postreky a pesticídy sú výrazne obmedzené. Nie však úplne zakázané. Existuje zoznam látok, ktoré sú povolené ako alternatíva k prírodným metódam ochrany rastlín.

Veľmi častým argumentom týchto výživových šarlatánov pre kúpu ich produktov býva to, že dnešná strava (najmä zelenina, ovocie či obilniny) už dávno neobsahujú to, čo pred nejakými 50-timi rokmi a že rôzne doplnky stravy a nutrične definované výrobky sú jediným riešením, ako svojmu telu zabezpečiť dostatočný príjem vitamínov a minerálnych látok. A hoci sa niektoré tvrdenia opierajú o určité štúdie, opäť to len dokazuje ich neschopnosť tieto štúdie správne interpretovať, respektíve nikto podľa mňa tieto štúdie ani nečíta a uspokojí sa s frázou „americkí vedci zistili“.

Každopádne, ak by ste sa do toho pozreli trochu hlbšie zistíte, že to s tou stratou živín vôbec nie je také dramatické. Väčšina štúdií je koncipovaná tak, že porovnáva dáta ohľadom zloženia potravín z rôznych rokov.

Poplašné články o drastickom úbytku živín v potravinách sa paradoxne namiesto štúdií najčastejšie zvyknú odvolávať na analýzu Inštitútu Kushi, v rámci ktorej sa zhromaždili dáta o potravinovom zložení od roku 1975 do roku 1997, pričom výstupom bolo, že obsah vápnika v čerstvej zelenine sa v danom období znížil o 27% a obsah železa až o 37%. Asi vás ani neprekvapí, že zatiaľ čo pôvodný zdroj informácií ohľadom zloženia - tabuľky USDA (United States Department of Agriculture) - je legitímny, samotné porovnávanie hodnôt z jednotlivých rokov je pomerne amatérske a neberie do úvahy tak podstatné veci, ako rozdiely v rôznych odrodách plodín alebo rozdiely v metódach analýzy zloženia, ktoré sa za tie roky určite podstatne zmenili.

Zjednodušene povedané, tie veľké rozdiely, ktoré boli zaznamenané, mohli byť spôsobené veľkými rozdielmi v tom, ako sa zloženie zisťovalo v roku 1975 vs.

Ďalšie články tváriace sa odborne, ktoré na prvý pohľad dokumentujú veľmi znepokojujúci trend v znižovaní nutričnej hodnoty rastlín a ako dôvod udávajú všetky možné faktory od kontaminácie pesticídmi, hormónmi či ťažkými kovmi až po nedostatok prospešnej mikroflóry a mikrofauny v pôde, majú jeden malilinký nedostatok: tieto tvrdenia nemajú absolútne ničím podložené. “Naopak, v každej normálnej, inými odborníkmi posudzovanej (peer-reviewed) štúdii, ktorá zaznamenala úbytok živín v priebehu rokov je zdôraznené, že takýto spôsob porovnávania dát má veľmi veľa limitácií a možných chýb (tzv.

Už vieme, že rozdiely v obsahu živín ovocia a zeleniny sú minimálne a vôbec nie významné. A hlavné príčiny sú niekde inde, než v nižšej kvalite pôdy. Pri pestrej a vyváženej strave sú tieto rozdiely úplne zanedbateľné a stále platí, že ovocie a zelenina sú najlepším zdrojom vitamínov.

Ilustračný obrázok. Pri výbere zeleniny a ovocia používajte svoje zmysly. Už voľným okom spoznáte, ktorá z dvoch paradajok má viac antioxidantov - je to tá červenšia. Červená a žltá paprika, paradajky, mango, ananás, višne, žltý a červený melón a podobne.

Červené ovocie a červená zelenina sú zafarbené prírodným rastlinným pigmentom, nazývaným lykopén. Žltú a oranžovú farbu dávajú zelenine a ovociu karotenoidy. Známy karotenoid, nazývaný betakarotén, sa nachádza v sladkých zemiakoch, tekviciach a mrkve.

Antokyanín má antioxidačné vlastnosti, ktoré chránia bunky pred poškodením. Bobuľové ovocie - čučoriedky a maliny.

Podľa šéfkuchárky Nancy Waldeck z Cancer Wellness v nemocnici Piemont v Georgii chuťovo výrazné potraviny, napríklad cesnak, cibuľa a rôzne druhy kapustovitej zeleniny, jedlo príjemne „okorenia“.

Ak vám výrazná, horká či korenistá chuť zeleniny robí problém, nevešajte hlavu.

Antioxidantmi sú podľa Dr. Gregera aj samotné chute. Výrazná chuť, dokonca aj horká či ostrá, je pre náš organizmus veľmi prospešná.

Mnohé druhy zeleniny bielej farby patriace do tejto skupiny sú známe svojimi antivírusovými a antibakteriálnymi účinkami. Stimuluje imunitný systém, pôsobí protiplesňovo a protizápalovo, detoxikuje krv i črevá a upravuje hladinu krvného cukru.

Zelenina a jej účinky:

• Cibuľa a cesnak: Cibuľa obsahuje viac ako 25 rôznych flavonoidov. Pravidelnou konzumáciou cibule ochránime svoje srdce a znížime pravdepodobnosť vzniku rakoviny a cukrovky. Cibuľa je bohatá na nestráviteľnú vlákninu, ktorú potrebujeme na udržanie zdravých čriev. Štúdie taktiež potvrdili jej silné antibakteriálne účinky. Cibuľa je účinná v boji proti baktériám Escherichia coli, Pseudomonas aeruginosa a Staphyloccus aureus. Vďaka vysokému obsahu kvercetínu spomaľuje i rast baktérií Helicobacter pylori a Staphylococcus aureus.
• Cesnak: Cesnak má nízky obsah kalórií a je bohatý na vitamíny C a B6 a mangán. Známy je najmä svojimi antibakteriálnymi účinkami, vďaka ktorým je veľkým pomocníkom pri nachladnutí, nádche a chrípke. Cesnak znižuje aj LDL cholesterol a celkovú hladinu cholesterolu v krvi. Obsahuje antioxidanty, ktoré chránia bunky pred poškodením a odďaľujú starnutie. Jedna zo štúdií preukázala, že dokonca výrazne znižuje toxické vplyvy olova v organizme.
• Chren: Chren je prirodzene antibakteriálny a má diuretické vlastnosti, takže je užitočný pri liečbe infekcií močových ciest. Zrýchľuje krvný obeh a odstraňuje hlien. Ak začínate pociťovať nádchu alebo sa cítite zahlienene, môže byť práve chren vaším najlepším priateľom. Podporuje trávenie, napomáha správnemu fungovaniu pečene a aktivuje žlčník. Sinigrín, jedna z bioaktívnych zložiek chrenu, pomáha v boji proti rakovine.
• Kapusta: Kapusta je nízkokalorická zelenina bohatá na vitamíny, minerály a antioxidanty znižujúce zápal (najmä červená kapusta). Podporuje tráviaci systém a pravidelné vyprázdňovanie. Rastlinné steroly v kapuste preukázateľne znižujú LDL cholesterol. Kapusta je bohatá na vitamín K1. Draslík zasa pomáha udržiavať zdravý krvný tlak.
• Zeler: Zeler obsahuje veľa vody, vitamínov a minerálov vrátane draslíka a vápnika, ktoré sú dôležité pre zdravie srdca. Zeler má protizápalové účinky, môže byť teda prospešný ľuďom s chronickými zápalovými ochoreniami, ako je artritída. Je dobrým zdrojom rozpustnej a nerozpustnej vlákniny, vďaka čomu podporuje trávenie. Fytonutrienty, ktoré obsahuje, ochraňujú sliznice tráviaceho traktu. Zeler zlepšuje aj pamäť a zrejme i kognitívne funkcie spojené so starnutím a depresiou.
• Petržlen: Petržlen je nízkokalorická zelenina bohatá na živiny. Obsahuje vitamíny K, A a C a množstvo silných antioxidantov, ktoré zabraňujú poškodeniu buniek a znižujú riziko vzniku niektorých chorôb, napríklad rakoviny. Vitamín K, nachádzajúci sa v petržlene, je základnou živinou pre optimálne zdravie kostí. V petržlene je kopec vitamínu B, ktorý chráni srdce.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča zjesť každý deň aspoň päť porcií ovocia a zeleniny, čo predstavuje 400 g. Ak si to rozrátame, tak na jednu porciu pripadá 80 gramov.

• 80 g konzervovaného a mrazeného ovocia a zeleniny.
• 30 g sušeného ovocia, čo je približným ekvivalentom 80 gramov čerstvého ovocia.
• Ovocné a zeleninové šťavy či smoothie by nemali denne presiahnuť 150 ml.
• Denné množstvo by ste mali prijať kombináciou zeleniny a ovocia. Odporúčaný pomer je tri porcie zeleniny a dve porcie ovocia.

Z týchto európskych štatistík vyplýva, že päť a viac porcií si dopraje len 8,5 % Slovákov. Jednu až štyri porcie zje približne polovica. Podľa štatistík zo Štatistického úradu SR bola spotreba zeleniny na obyvateľa 106,9 kg ročne. Z toho výrazne vedú paradajky (18,5 kg). Hoci tie sú z botanického hľadiska považované za ovocie. Ovocia sme zjedli o dosť menej. Len 67,1 kg. Zaujímavosťou je, že tie druhy ovocia, ktoré si ľahko dopestujeme u nás (jablká, hrušky, slivky, čerešne), sme zjedli menej než dovážaného exotického ovocia.

K téme dnešného článku ma inšpiroval najnovší odkaz vedcov ohľadom produktov Herbalife, v ktorom odborníci popisujú úmrtie mladej ženy na akútne zlyhanie pečene po 2-mesačnej kúre od tejto značky. Ale nie, neplánujem tu dnes podrobne rozoberať, ako sa mi z podnikateľských praktík rôznych podobných firiem dvíha žalúdok.

Tieto firmy plus stovky fitnesstrénerovlomenovýživovýchporadcov totiž majú väčšinou jednu spoločnú stratégiu: Vystrašia vás tým, aká je naša dnešná strava neadekvátna, koľko nebezpečí v nej na nás číha (od alergénov cez aditíva až po antibiotiká - súhrne nazývané toxínmi, lebo šak čoby nie) a následne vám odporučia ich vlastné produkty alebo produkty, z ktorých majú zisk a ktoré sú údajne lepšie, výživnejšie, prírodnejšie, netoxické…dalo by sa pokračovať. V skratke: Najprv vytvoria problém a potom vám naň ponúknu jednoduché (aj keď „trochu“ drahé) riešenie.

Tabuľka: Porovnanie obsahu živín v ovocí a zelenine v závislosti od úpravy

Ako zaradiť ovocie a zeleninu do stravy:

• Vychutnávajte si rozličné druhy ovocia a zeleniny každý deň.
• Snažte sa skonzumovať päť dávok denne a vyberajte si plodiny rôznych farieb, aby ste si zabezpečili optimálnu zmes živín.

tags: #preco #ma #dnes #ovocie #a #zelenina

Populárne príspevky:

• Bravčové pliecko na mandliach
• Recept na kuracie rolky
• Ako pripraviť Primátorský Rezeň
• Recepty na mrkvovo-jablkovú výživu
• Tradičná slepačia polievka