Prečo je paprika botanicky ovocie?

Odpoveď na otázku, čo odlišuje ovocie od zeleniny, sa zdá byť na prvý pohľad jednoduchá, avšak v skutočnosti to tak vôbec nie je. Botanická klasifikácia sa totiž neraz značne líši od toho, čo považujeme za ovocie a zeleninu v bežnom kulinárstve. Kým ovocie si zvyčajne spájame so sladkou chuťou a používame ho najmä v dezertoch, zeleninu si predstavujeme ako menej sladkú a vhodnú do hlavných jedál či príloh. Táto problematika je obzvlášť zaujímavá pri plodinách, ako je tekvica, melón, paradajka či paprika.

Rozlišovať ovocie a zeleninu sa učíme už v skorom detstve, naučili sme sa to ale správne? O tom, že paradajky považujeme za zeleninu ale v skutočnosti patrí medzi ovocie ste už asi počuli. Viete to však aj o ostatných ovocno - zeleninových rebeloch?

Ovocie vs. Zelenina: Botanický Pohľad

Z botanického hľadiska je ovocím plod kvitnúcich rastlín. Naopak, za zeleninu sa považujú ostatné časti rastlín, ako listy, stonky či korene. Pri zaradení medzi ovocie nejde o sladkosť plodu, ale o semená. „Všetko, čo na rastline narastie a je prostriedkom, ktorým rastlina rozsieva semená do okolia, je ovocím,“ píše Merriam-Webster slovník. Takže ovocie nie je súčasťou samotnej rastliny, ale reprodukčnou časťou z nej rastúcou. Na druhej strane, keď konzumujeme zeleninu, jeme samotnú rastlinu alebo jej časti ako korene, stonky alebo listy.

Ak vzniká z kvetov a má semená, zaraďujeme ho medzi ovocie. Zelenina, na druhej strane, sú iné časti rastliny, ako je koreň, listy a stonky. Podľa tejto klasifikácie patrí uhorka do skupiny ovocia, aj keď nie je veľmi vhodná do dezertov. Z kulinárskeho hľadiska sa teda prijala iná klasifikácia. V ňom sa zelenina zvyčajne používa ako prídavok k jedlu alebo hlavnému jedlu.

Tradičný spôsob určovania čo je ovocie a čo je zelenina vychádzajúci z našej kuchyne označuje za ovocie tie plody, ktoré sú sladké alebo kyslé (napr. jablko, banán, figy), a za zeleninu tie, ktoré nie sú sladké (uhorka, kaleráb, karfiol). Bežne je to ale zaužívané tak, že ovocie je sladké a teda napr. uhorka, paprika a paradajka sa označuje ako zelenina.

Je veľká pravdepodobnosť, že Váš postoj k rozpoznávaniu ovocia alebo zeleniny je výrazne ovplyvnený práve supermarketmi, ktoré majú veľmi často ovocie zamenené so zeleninou.

Paprika ako Ovocie

Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť.

Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok. Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.

Paradajky nie sú ani zďaleka jediným príkladom bežnej zeleniny, ktorá je v skutočnosti ovocím. Všetky druhy paradajok, sladké aj štipľavé papriky až po jalapeňos sú ovocím.

Určite ste sa stretli s rôznymi pochybnosťami o tom, či je napríklad melón ovocie alebo zelenina, rovnakú otázku pozná aj paradajka či tekvica. A čo paprika a hrášok? Nie je to až tak jednoduché rozoznať, a to sa druhy ovocia a zeleniny učia v školských laviciach už v prvých ročníkoch.

Papriky - sú na tom podobne ako paradajky. Niektoré papriky sú štipľavé, no iné sladkasté, sú aj plodovou časťou rastliny, a preto by mali byť ovocím. Avšak, stále pre nich existuje skupina plodovej zeleniny.

Aj keď sú paradajky v tomto prípade najznámejším príkladom zámeny, nie sú jediné. Letné tekvice (napr.

Ďalšie "zeleniny", ktoré sú ovocie:

• Tekvica: Všetky druhy tekvice, vrátane cukety a baklažánu, sú ovocím, pretože obsahujú semená.
• Hrach: Technicky vzaté, samotný hrášok nie je ovocie, ale hrachové struky áno.
• Oliva: Tento obľúbený zelený plod s jemnou chuťou a maslovou konzistenciou je ovocím.
• Fazuľa: Podobne ako hrášok, aj fazuľa patrí medzi strukoviny, ktoré sú ovocím.
• Uhorky: Uhorky sa vyvíjajú z kvetu a majú semená, takže sú plodom.
• Melóny: Rovnako ako uhorky, aj melóny rastú z kvetu a obsahujú semená, čo ich radí medzi ovocie.
• Avokádo: Avokádo má semená, a preto je plodom. Obsahuje veľa tuku, ale zdravého, ktorý znižuje cholesterol.

Tabuľka: Príklady ovocia často považovaného za zeleninu

Podľa historikov a archeológov je hrach súčasťou našej stravy už približne päťtisíc rokov. A vzhľadom na množstvo zdravotných benefitov niet divu. Toto ovocie nám pomáha s trávením, kontroluje zdravú hladinu cukru v krvi, pôsobí na zdravé srdce a tlak, má vysoký obsah antioxidantov a úspešne bojuje proti osteoporóze.

Ďalšími bežnými a v kuchyni čoraz obľúbenejšími strukovinami sú cícer a fazuľa. Podobne ako hrášok, aj tieto strukoviny sú ovocím. Pomýliť sa môžeme preto, že ich málokedy vidíme vo vnútri strukov.

Rôzne druhy paprík

Pestovanie Papriky

Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné. Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť.

Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku. Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.

Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu.

Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie). Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.

Paprika sa obvykle pestujú v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob. Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu.

Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením. Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme.

Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov.

Zber Papriky: Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tazvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".

Pestovanie papriky v skleníku

Súdny spor o paradajky

Zaradenie paradajok medzi ovocie alebo zeleninu bolo v minulosti natoľko sporné, že sa ním v roku 1893 zaoberal Najvyšší súd USA. V tom čase sa na zeleninu vzťahovala daň z dovozu, zatiaľ čo na ovocie nie. Súd rozhodol, že paradajky sa na účely zdaňovania považujú za zeleninu, pretože sa bežne konzumujú s hlavnými jedlami, a nie ako dezert. Hoci toto rozhodnutie bolo právne záväzné, nezmenilo botanickú klasifikáciu paradajok ako ovocia.

V roku 1886 obchodník John Nix priviezol do New Yorku várku západoindických paradajok a odmietol zaplatiť clo vo výške 10 percent, ktoré sa v tom čase vzťahovalo na zeleninu. Nix, ktorý bol zbehlý v botanike, totiž namietal, že paradajky sú ovocie, a tak by tejto dani nemali podliehať.

Spor sa dostal až na Najvyšší súd Spojených štátov amerických, kde v roku 1893 sudca napokon rozhodol, že paradajky sú zeleninou a Nix bol nútený clo zaplatiť.

Napriek rozhodnutiu amerického súdu sa o tejto plodine dodnes vedú polemiky, pričom na jednoznačnej odpovedi sa stále nezhodujú ani odborníci.

Paradajky

Rozdiely v chápaní ovocia a zeleniny

Je dôležité rozlišovať medzi botanickým a kulinárskym chápaním ovocia a zeleniny. V botanike sa ovocie definuje na základe jeho biologického pôvodu a prítomnosti semien. V kulinárstve sa ovocie zvyčajne vníma ako sladký plod, ktorý sa používa v dezertoch, zatiaľ čo zelenina sa považuje za menej sladkú a vhodnú do hlavných jedál.

Kulinárske zvyky však hovoria o niečom inom. Paradajky sa nikdy a nikde nespracovávali na sladko, teda nie až tak, aby mohli ísť napríklad do dezertu. Preto ich niektorí výživoví odborníci napriek ovocným znakom považujú za zeleninu, ozrejmuje slovenský pestovateľ Ovozela.

Paprika v kuchyni

Paprika sa v kuchyni používa rôznymi spôsobmi. Môže sa konzumovať čerstvá, pečená, sušená alebo ako korenie. Používa sa v šalátoch, omáčkach, dusených pokrmoch a ako prísada do jedál, kde dodáva chuť a farbu. V strednej Európe, najmä v Maďarsku, je paprika neoddeliteľnou súčasťou tradičnej kuchyne a používa sa v jedlách ako guláš, lečo a paprikáš. V Španielsku je paprika základnou zložkou paelly a rôznych druhov chorizo klobások.

Ak sú čili papričky určené na výrobu vločiek alebo prášku, je treba ich nechať najprv usušiť na slnku.

Zdravotné benefity papriky

Paprika je nielen chutná, ale aj zdravá. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu C, antioxidantov a karotenoidov. V tradičnej medicíne sa paprika používa na posilnenie krvného obehu a zlepšenie trávenia. Štipľavé druhy papriky obsahujú kapsaicín, ktorý má protizápalové a analgetické účinky.

tags: #prečo #je #paprika #ovocie #botanicky

Populárne príspevky:

• Všetko o jazmínovej ryži
• Koláč s pudingom z lístkového cesta
• Jednoduchý recept na domácu majonézu
• Sladký ryžový nákyp
• Sadenie zemiakov Spiš