Prečo Máme 5 Prstov? Pohľad na Evolúciu
Pravdepodobne ste ich už dnes použili, vaše prsty. Ráno ste pomocou nich chytili zubnú kefku a umyli ste si zuby. Neskôr ste si nakrájali pečivo a natreli ho maslom či pomazánkou. Napadlo vás niekedy, prečo máme práve desať prstov na dvoch rukách? Prečo nie osem? Šesť, alebo dvanásť? Veď v rámci náhody… A možno to náhoda nie je, že sme sa vyvinuli práve takto s desiatimi šikovnými prstami na rukách a desiatimi podpornými na nohách.
Evolúcia a Počet Prstov: Adaptácia a Variácie
To, ako znie odpoveď na otázku, prečo máme päť prstov, závisí od toho, koho sa ju opýtate. Pochádzame z rodiny primátov, čo znamená, že našimi vzdialenými príbuznými sú opice, ľudoopy a dokonca aj lemury. Mnohé stavovce majú rovnaký počet prstov ako my. No pravdou je, že niektoré z nich ich majú viac, prípadne o niečo málo menej prstov. Fosílne dôkazy niektorých skorých stavovcov ukazujú, že niektoré tvory mali šesť, sedem alebo dokonca osem prstov.
Živočíchy vrátane nás, majú tendenciu zachovať si v priebehu času vlastnosti, ktoré im pomáhajú prežiť v prostredí. Volá sa to adaptácia. Darwinova teória evolúcie vo svojej najjednoduchšej podobe hovorí, že každý živočích sa vyznačuje jemnými rozdielmi od predošlej generácie, ktoré zdedil po svojich rodičoch. Nazval ich variácie. Pre lepšiu predstavu si predstavte, že ak by vaši rodičia chodili celý život bosí, tak by im stvrdla pokožka na nohách. A je vysoko pravdepodobné, že aj vy, keď sa im narodíte, tak budete mať predispozíciu, aby ste mali o niečo málu tvrdšiu pokožku na chodidlách. Ak budete mať neskôr potomkov, tak aj u nich je vysoká pravdepodobnosť, že budú mať o niečo tvrdšiu kožu na spodkoch nôh a podobne. Treba ale podotknúť, že tieto zmeny môžu trvať aj tisícky rokov, kým sa vyvinú do aktuálnej podoby. Táto zmena, alebo vývoj organizmu, umožňuje zvieratám vysporiadať sa s problémami, ktorým čelia v prostredí, v ktorom žijú.
Ľudská Ruka: Vývoj a Adaptácia
Ľudské ruky sú jednoduchšie ako ruky šimpanzov, podobajú sa na ruky našich predkov spred niekoľkých miliónov rokov. Doteraz vedci predpokladali, že sa naša ruka vyvinula z ruky spoločného predka ľudí a šimpanzov, a od tej doby sa zdokonalila. „Všeobecne sa akceptuje, že predkovia ľudí mali ruky ako šimpanzy, teda s dlhými prstami a krátkymi palcami, ktoré neboli veľmi účinné pri zaobchádzaní s predmetmi,“ vysvetľuje Almécija v tlačovej správe univerzity. Aj napriek tomu, že so šimpanzmi máme spoločných až 96 percent génov v DNA, vyzeráme veľmi odlišne. Na druhej strane, ak sa pozriete na ruky dnes žijúcich ľudoopov, ich ruky sa veľmi podobajú. Preto vedci predpokladali, že ich ruky sú primitívnejšie.
Ruky ľudí, ktoré sa ako jediné líšia, mali predstavovať tú vyspelejšiu a dokonalejšiu verziu. Vedci preto porovnali veľkosti palcov a prstov šimpanzov, goríl, ľudí a iných primátov z celého sveta. Okrem toho zahrnuli do výskumu aj rozmery získané z kostí našich dávnych predkov a už vyhynutých opíc. Takže neandertálci, Australopithecus sediba či Ardipithecus ramidus, ktorí žili pred 4,4 milióna rokov, mali podobné ruky ako my. Dokonca aj posledný spoločný predok ľudí a šimpanzov. Znamená to, že dlhé prsty šimpanzov sa museli vyvinúť neskôr v rámci samostatnej evolučnej vetvy. A že ľudské ruky ostali na nižšom vývojovom stupni. „Samozrejme netvrdíme, že by boli ľudia menej vyvinutí oproti šimpanzom. Ľudia majú veľa iných charakteristík, ktoré sú na vyššom vývojovom stupni, napríklad veľkosť mozgu.
Genetika a Vývoj Piatich Prstov
CHICAGO - Tím vedcov zo Chicagskej univerzity sa podujal na zaujímavý výskum. Rozhodli sa zistiť, prečo má človek na každej končatine práve päť prstov a nie viac, keďže naši predkovia boli polydaktylní, teda mali viac prstov. Odpoveď ich vrátila späť do 19. storočia. Výskumníci odhalili genetickú mutáciu, vďaka ktorej nám evolúcia nadelila práve päť prstov na jednej ruke či nohe. Podľa vedcov sa ľudská ruka ponáša na plutvy. Hoci boli naši predkovia „viacprstí“, človek zdedil iba päť prstov. Vedci zistili, že genetický kód človeka obsahuje dva gény, hoxa11 a hoxa13, ktoré sú zodpovedné aj za tvorbu plutvových lúčov u rýb. Pre vedcov je to fantastické poznanie, pretože odkazuje na nášho spoločného predka, ktorého predpokladal aj Darwin.
Podobnosť medzi ľudskými rukami a zvieracími plutvami ho zaujala, keď uvažoval nad zákonitosťami evolúcie. Darwin už v 19. storočí tvrdil, že ľudia, krtkovia, kone, netopiere či sviňuchy mali kedysi spoločného predka, ktorého evolučným potomkom sa vyvinuli rôzne druhy končatín prispôsobené na rôzne úlohy. Stratili však anatomickú podobnosť, ktorá by odkazovala na ich príbuznosť.
Desiatková Sústava a Evolúcia: Súvislosť?
Číslo desať má veľký význam v logickom usporiadaní. Preto používame v drvivej väčšine aj v matematike najelegantnejšiu desiatkovú sústavu. Veď.. viete ako sa napríklad v dvojkovej sústave píše číslo 40? Je to 101000. Uznajme, že 40 je pre nás jednoducho zrozumiteľnejšie a dvojková sústava sa používa zväčša pri počítačovej, teda dátovej komunikácii, pretože dvojková sústava sa skladá len z núl a jednotiek , čo predstavuje najľahší spôsob premienania napätia + a - na nuly a jednotky.
Desiatková sústava je iná. Je ľahko pochopiteľná, ľahko použiteľná, číslo desať má významné postavenie medzi prirodzenými číslami. Nie je to magické číslo. Je to logicky elegantné riešenie. Je teda náhoda, že my a väčšina nám podobných zvieracích druhov má tiež desať prstov? Taký je program ako sa zdá. Tak zapracovala evolúcia. Nuz ale, ked nemame 6 ani 8 prstov, tak to znamena, ze evolucia pozna tiez elegantne logicke riesenia. Desiatkova sustava tu nieje preto, ze my mame desat prstov a tak nam to pasuje s ratanim, ale nam narastlo desat prstov, pretoze evolucia pozna desiatkovu sustavu a tak voli najidealnejsie riesenie aj s nasimi prstami, ktore nas naucili ratat a naucili nas aj samotnu desiatkovu sustavu. Ale ako dokáže niečo, čo udajne nemysli poznat logicky elegantne riesenia?
Ruwolf, človek nie je jediný druh s desiatimi prstami. Ostatné sústavy nie sú také rozšírené a používané, čo má svoj dôvod. Nenaraba sa s nimi tazsie, ako s desiatkovou. Desiatková je doslova príjemná ma najjednoduchsiu zakladnu aj bez myslenia, ci pouzivania prstov.
Praktické Využitie Prstov: Násobenie na Prstoch
Násobiť pomocou nej je možné od čísiel 6 x 6 až po 10 x 10. Počíta sa na prstoch obidvoch rúk, pričom malíčky znamenajú číslo 6, prsteníky 7, prostredníky 8, ukazováky 9 a palce číslo 10. Ak chceme vypočítať, koľko je napríklad 6 x 8, zohneme si prsty na obidvoch rukách, ktoré predstavujú číslo 6 a číslo 8. V prípade, ak ide o číslo väčšie ako 6, musíme zohnúť aj prsty pred daným číslom (v prípade 8 teda zohneme aj prsty 6 a 7). Každý zohnutý prst má hodnotu 10. Sčítame ich (10 plus 30 je 40). Na jednej ruke nám ostali vystreté dva prsty, na druhej štyri. Počet prstov na jednej ruke vynásobíme počtom prstov na druhej ruke (2 x 4 je 8). Nakoniec sčítame hodnotu zohnutých prstov (40), a hodnotu vystretých prstov (8), a máme výsledok. Aj palec je prst len je zakrpatenejsieho vzrastu a mierne pri sebe.
Evolúcia a Zmeny vplyvom Klimatických Zmien
Darwin už v 19. storočí tvrdil, že ľudia, krtkovia, kone, netopiere či sviňuchy mali kedysi spoločného predka, ktorého evolučným potomkom sa vyvinuli rôzne druhy končatín prispôsobené na rôzne úlohy. Pred viac než rokom som na portáli Vox narazila na článok, v ktorom vedci predpovedali, ako by mohli pre klimatické zmeny vyzerať rôzne druhy zvierat o milión rokov. Sme len ďalší jeden druh. A ich príbehy môžu ovplyvniť aj našu reakciu.
Pri premýšľaní o klimatickej zmene nám takmer okamžite naskočí predstava polárneho medveďa na zmenšujúcom sa ľadovci. Čo však toto všetko znamená pre rastliny a živočíchy? Ako to ovplyvňuje jednotlivé druhy? A ako budú ich kolektívne odpovede tvarovať do budúcnosti okolité prostredie? Keby druhy dokázali rovnako dobre prežiť v akýchkoľvek klimatických podmienkach, potom by sme ich mohli meniť stále dokola.
Existuje niekoľko konkrétnych javov, ktoré druhy nútia k zmenám. V Prahe napríklad v polovici januára kvitli sedmokrásky či krokusy. To je niečo, čo vy biológovia nazývate „časovým nesúladom“: organizmy musia reagovať na podmienky v inom období, než je obvyklé, čo môže priniesť veľa problémov.
Odhady hovoria, že v reakcii na zmenu klímy už začalo meniť svoje miesto pôsobenia 25 až 85 percent všetkých druhov planéty. Ide o najväčšiu reorganizáciu prírodného sveta od poslednej doby ľadovej a deje sa to rýchlo.
Adaptácia a Evolúcia v Reakcii na Zmeny
Adaptácia a evolúcia sú myšlienky, ktoré sa prelínajú, ale existujú aj body, v ktorých sa od seba líšia. Je pravda, že adaptácia niekedy môže byť evolučná - môže zahŕňať zmeny, ktoré po sebe budú generácie dediť, ale môže aj zahŕňať len krátkodobé zmeny správania. Jedným zo skvelých spôsobov, ako sa dá na toto rozdelenie nazerať, je sústrediť sa na schopnosť, ktorú v biológii nazývame „plasticita“. Plastickejšie druhy dokážu ľahšie zmeniť svoje správanie, návyky, začať jesť inú potravu. Oproti predátorovi, ktorý dokáže loviť len jednu vec, alebo opeľovačovi, ktorý musí navštíviť len jeden špecifický druh kvetu, majú veľkú výhodu.
Namiesto toho, aby na klimatickú zmenu reagovali odchodom, odpovedali na ňu plasticitou - vnútornou adaptabilitou zabudovanou v ich genóme. To je klasický príklad plasticity - schopnosť osvojiť si nový spôsob života bola do genetiky kalmára vždy zabudovaná, na zmenu teploty teda reagoval okamžite. To je v podmienkach meniacej sa planéty naozaj užitočný rys.
Evolúcia v Priamom Prenose
Evolučné kroky dnes môžete pozorovať v priamom prenose. Smer, ktorým sa bude evolúcia uberať, však zároveň môžu ovplyvňovať aj ďalšie javy spôsobené zmenou klímy. Rysy v populácii sa môžu dediť mnohými spôsobmi, no keď sa rozmnožuje málo jedincov, bude sa replikovať aj málo rysov. Z genetického pohľadu si vezmú len pár rysov a tie ďalšie nové populácie stratia.
Päť prstov evolúcie - Paul Andersen
Koncept čísel, počítania a matematických konštrukcií sa začal pred tisíckami rokov. Ľudia mali na začiatku pomenovanie iba pre dve farby, svetlú a tmavú. Ako prvá rozoznateľná farba sa pridala červená ako farba nebezpečenstva, zranenia a krvi. Postupne sa pripojili ostatné farby počnúc odtieňmi prírodných farieb žltej či zelenej. S číslami to bolo podobné. Na začiatku bolo pomenovanie iba pre jeden a veľa. Výskum antropológov sa pritom opiera o údaje z výskumu posledných kmeňov, ktoré žijú ako v kamennej dobe. Postupne sa do jazykov pridal aj koncept čísla dva. Prechod na ďalšie vyššie čísla však nie je taký priamočiary. Pravekí ľudia pracovali s vyššími číslami najprv inými spôsobmi, nevediac, že ide o čísla. Napríklad počet oviec vracajúcich sa domov kontrolovali pomocou kamienkov, keď za každú ovcu presunuli jeden kamienok na druhú kôpku. Zistili tak, či nejaká ovca chýba a použili iba počítanie do jedna. Prirodzeným krokom bolo priraďovanie kusov k prstom na rukách. Zápis nízkych čísel začali naši predkovia realizovať pomocou rovnakého počtu čiar. Na rukách máme po päť prstov, preto spájanie do skupín po päť alebo po desať prvkov bolo predpokladateľné. Niektoré civilizácie používali špeciálny symbol pre číslo päť, niektoré pre číslo desať. Z rovnakého dôvodu v súčasnosti používame desiatkovú sústavu. Máme desať číslic na mieste jednotiek a pri počítaní po ich vyčerpaní zvýšime o jedna číslo na mieste desiatok a na mieste jednotiek začíname od nuly. Rovnako je to pri prechode z čísla 99 na 100, z 999 na 1 000. Je to pre nás prirodzené.
tags: #prečo #máme #5 #prstov #evolúcia
