Prečo Maslo Zdraželo? Príčiny a Dôsledky pre Slovenský Trh
Končiaci sa rok možno označiť za rok vytriezvenia, ktorý predkladá účet za nezvládnutú transformáciu poľnohospodárstva a potravinárstva a ukazuje, ako spoločnosť vníma chlebové odvetvie. Výsledok videný nielen optikou masla je dramatický. Na Slovensku vyhnala ceny najrozšírenejšieho 250-gramového balenia až k 4 eurám.
Dospeli sme k bodu, keď sa buď spamätáme a niečo s hospodárením na pôde vrátane „obyčajnej“ výroby mlieka urobíme, alebo sa ešte viac prehĺbi naša závislosť od potravinových prebytkov rozumnejšie konajúcich a teda aj bohatších krajín Európskej únie.
Z masla sa tak stala jedna z najdiskutovanejších tém, ktorú riešia nielen médiá, politici, ale aj bežní ľudia. Poďme sa pozrieť na skutočné príčiny tohto neutešeného stavu.
Úpadok Živočíšnej Výroby a Pokles Počtu Dojníc
Na Slovensku máme dovedna 2 927 obcí, no len v každej deviatej z nich by sme objavili farmu, kde ešte chovajú dojné kravy. Pri ceste zo západu na východ Slovenska možno skôr na poliach a lúkach zbadať čriedy srniek, danielov či muflónov ako pasúcich sa kráv. Dojných kráv zostalo na Slovensku už len 105-tisíc. Pre porovnanie - v roku 1989 ich bolo 565-tisíc, všetkého dobytka vyše 1,6 milióna hláv. Stádo dobytka je dnes hlboko pod cifrou pol milióna zvierat.
Veľká premena vidieka je zreteľná najmä posledných 20 rokov, čo zhodou okolností koliduje so vstupom Slovenska do Európskej únie. Začlenenie do spoločného trhu, kde sa súťažilo a súťaží najmä efektívnosťou výroby, ale aj agrárnych politík, schopnosťou politikov obhájiť národné záujmy v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, sme nezvládli.
V roku 2004 bolo na Slovensku 755 mliečnych fariem a na konci tohto roku ich zostalo už iba 323. Číslo, ktoré pripomenie šéf Zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek, hovorí o tom, ako sa na Slovensku postupne znižovala mliečna sebestačnosť.
Sebestačnosť vo výrobe mlieka
Vplyv Počasia a Klimatických Zmien
Horúci rok 2024 poznačil negatívne najmä produkciu mlieka a zemiakov. Pri teplotách nad 25 stupňov Celzia prestávajú rásť zemiaky a kravy doja menej mlieka. To je redšie, obsahuje menej tuku.
Transformácia Poľnohospodárstva a Potravinárstva
Po podpísaní asociačných dohôd ešte za federácie začali prúdiť na česko-slovenský trh tovary zo Západu, ale tuzemské sa za hranicami nepresadili. Pre deväťdesiate roky sa stalo typickým vypredávanie dobytka, kráv predovšetkým. Len v okrese Levice sa medzi rokmi 1989 a 1995 predala takmer polovica kráv, ktoré tam chovali. Bol to jav typický pre celé Slovensko.
Zmeny v Spotrebiteľských Zvykoch
Novým faktorom sa stali meniace sa spotrebiteľské zvyky. Na nedostatku masla, ako pripomenula Zuzana Nouzovská, sa podpísala zvýšená spotreba plnotučného mlieka, ale najmä syrov či jogurtov - ľudia sa vracajú k plnej chuti, nositeľom ktorej je tuk.
Ochota ľudí spojiť svoju kariéru so životom či už na farme, alebo v potravinárstve sa vytráca. Je to nielen slovenský, ale aj európsky fenomén. Medzi rokmi 2021 až 2024 ubudlo v Európe 2,5 milióna kráv, čo znamená podľa Alexandra Pastoreka úbytok 50-tisíc fariem. Práca v poľnohospodárstve neláka mladých v celej EÚ.
Mliečna Kríza a Zdražovanie v Európe
Postupne sa nám skladá mozaika, prečo v Európe prepukla jedna z cyklicky sa opakujúcich mliečnych kríz. Tá posledná bola v roku 2016, o osem rokov neskôr sa rozhorela súčasná, ktorá dostala prezývku maslová. Je to kríza nielen ekonomická, ale aj sociálna. Zrkadlí sa v nej mnoho javov, ktoré si občan nakupujúci potraviny dlho nevšímal.
Drahota zaskočila nielen Slovákov, ale aj podstatne bohatších Západoeurópanov. Cena croissantu, do cesta ktorého sa pridáva maslo, vystrelila v hlavnom meste Francúzska k 6 eurám a Nemcov zaskočilo, keď v jeseni museli zaplatiť za značkové 250-gramové maslo vyše 3 eurá. Privátne značky nemeckých obchodných reťazcov vyšli lacnejšie - maslo stálo 2,39 eura.
Analýza Nákladov a Ceny Masla
Na Slovensku sa predáva maslo v akciách podstatne drahšie, teraz pred Vianocami boli ceny na úrovni 2,89 eura za 250-gramové balenie masla. Názor reťazcov je iný. „Najväčším problémom, ktorý vstupuje do ceny masla, sú vyššie odbytové ceny výrobcov v porovnaní s Poľskom, Českom alebo s Nemeckom.
Krajčovič považuje za slovenský problém aj vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré je jedno z najvyšších v regióne, aj vyššie ceny energií. Napríklad v porovnaní s Nemeckom je cena elektrickej energie na Slovensku vyššia o 20 až 30 eur na MW/h.
Na Slovensku skonzumujeme ročne na hlavu mierne nad 4 kilogramy masla. Zvykli sme si, že je to bežná základná potravina. Nedostatok mliečneho tuku a vysoké prirážky obchodných reťazcov. To sú dôvody, prečo cena masla stále stúpa a slovenský spotrebiteľ sa nestačí diviť, čo sa to deje.
Maslo si (podobne ako vajcia) prešlo obdobím, kedy bolo odborníkmi démonizované. Áno, na vine bol opäť cholesterol. Nasýtené tuky a cholesterol, ktoré maslo obsahuje, boli považované za úhlavného nepriateľa ľudských sŕdc a ciev. Aj maslu trvalo nejakú dobu, kým sa z nutričného záhrobia vyšplahlo späť na jeho výslnie.
Prvým veľkým argumentom je to, že maslo je prírodnou energeticky bohatou potravinou. A to bolo vo výžive odjakživa dôležité. Práve jeho vysoký energetický obsah umožňuje to, že nasýtiť a pokryť energetickú potrebu organizmu dokážeme i pomerne malým množstvom.
Organoleptické vlastnosti - ide o vlastnosti, ktoré vnímame zmyslami. Tie sú u masla cenené veľmi vysoko. Mliečny tuk - ako jediný nutričný tuk vzniká v mliečnych žľazách cicavcov. Vďaka vysokej výživnosti sú dôležité predovšetkým vo výžive detí. Pri jeho konzumácii nedochádza k zaťažovaniu tráviaceho traktu, a preto ho dobre znášajú nie len deti, ale aj osoby s ochoreniami žlčníka, žalúdka alebo pečene.
Maslo obsahuje vitamíny A, D, E a K. Maslo je obzvlášť bohaté na vitamín A, ten je nevyhnutný pre rast, zdravú pleť a dobrú funkciu zraku. Potreba dospelého človeka je 5 mg denne. Vitamín K2 je zásadný pre zdravé kosti a srdce. Jeho najvýznamnejšou funkciou je zaistenie pohybu vápnika v organizme. Tento vitamín podporuje ukladanie vápnika v kostiach a zuboch a napomáha odstraňovať vápnik z miest, kde nie je žiadúci (cievy).
Kvalita masla z mlieka od kravy chovanej v kravínoch, živenej kŕmnymi zmesmi a granulátmi, potom bude diametrálne odlišná. Je teda jasné, že všetky vyššie uvedené výživné zložky masla sú na túto kvalitu naviazané. Preto je samozrejme lepšie kupovať tzv. Keď vezmeme do úvahy, že náhrady masla a margaríny sú spracovávané z úplne iných surovín, nemôže byť o nejakom kvalitatívnom porovnaní s maslom ani reč.
Maslo má cenu zlata, nutričného zlata. Avšak záleží ako pre koho. My ale patríme k tým, ktorým záleží na tom, čo jedia.
Aktuálny Vývoj Cien Masla
Keď inflácia letela do závratných výšok, zdraželo aj maslo a atakovalo hranicu štyroch eur za 250 gramov. Klesajúcou infláciou ale padala aj cena tejto základnej a obľúbenej potraviny. V tomto roku cena masla začala poklesom, ale v máji prišlo k zlomu. Za pár mesiacov sa to najlacnejšie totiž v obchodoch predáva už za dve a pol eura. V akcii sa dá zohnať za necelé dve eurá.
Cena masla sa na burze podľa odborníka obchoduje v blízkosti historických maxím, a to z dôvodu slabej svetovej ponuky. „Navyše, prichádzame postupne do sviatočnej sezóny pečenia, čo znamená, že pekári sa začínajú pripravovať na sezónu a nakupujú maslo,“ uviedol komoditný analytik Marek Nemky.
Za zvýšenín ceny masla je súhra viacerých faktorov, ktoré postihli celú Európu. Situácia sa neupokojí ani do konca roka. Ešte v auguste tohto roka slovenskí spotrebitelia zaplatili za 250-gramové maslo zhruba 2,50 eura. Momentálne si obchodníci za rovnaké balenie pýtajú už viac ako štyri eurá.
Náklady na Výrobu Masla
Podľa šéfa Levických mliekarní Mariána Šoltyho maslo v súčasnosti nie je extrémne drahé, keď sa na to pozrieme optikou nákladov na jeho výrobu. Na výrobu jedného kilogramu masla producenti spotrebujú v priemere 22 litrov kravského mlieka. Súčasná cena surového kravského mlieka sa pohybuje na úrovni 45 centov za liter. Čiže len priamy náklad na základnú surovinu predstavuje takmer 10 eur.
Vplyv Cien Agrokomodít
Mnohých tak k vyšším výkupným cenám tlačí hlavne nižšia úroda pšenice v celej Európskej únii. Ten spoločne s väčším dopytom z afrických krajín a Číny a stále vyššími exportnými clami z Ruska, vytláča nahor nielen ceny pečiva, ale aj rastlinných olejov a tukov. Do hry však vstupujú aj domáce faktory.
„Príplatky za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky a vyššia minimálna mzda zvyšujú náklady pekárov,“ hovorí analytička FinGO.sk Lenka Buchláková. Len tento rok sa štátom garantovaný najnižší mesačný zárobok zvýšil z 580 na 623 eur. Rast cien agrokomodít ovplyvňuje aj to, koľko pri pokladni zaplatíme za mäso či vajcia. Pšenica je totiž súčasťou kŕmnych zmesí.
Ceny ženú nahor aj ďalšie náklady priamo súvisiace s produkciou, ako zdražovanie obalových materiálov a technológií, či tlak na väčšiu ekologizáciu výroby a zdražovanie energií. Producentom tak neostáva iné, len vyjednávať s obchodníkmi vyššie nákupné ceny, čo nie je vždy jednoduché.
Akcie a Zľavy v Obchodných Reťazcoch
Obchodné reťazce sa predbiehajú v zľavách na potraviny. Jednou z nich je aj maslo. V akciových cenách ho ponúkajú naprieč celým Slovenskom vari vo všetkých predajniach. Jedna zo sietí zišla na pár dní s cenou dokonca pod jedno euro. „Znížila sa cena smotany, z ktorej sa maslo vyrába,“ vysvetlil Martin Krajčovič, prezident Slovenskej asociácie moderného obchodu, ktorá združuje najväčšie nadnárodné reťazce.
Pred pár dňami Lidl ohlásil dlhodobé zastropovanie cien niektorých potravín. K oleju, syru a smotane pridal aj poľské 250-gramové maslo Pilos. To teraz v Lidli predávajú po 1,99 eura. Z pôvodnej ceny zišli dole o jedno euro. Gazdovské Maslo, ktoré je slovenského pôvodu, dal Lidl do akcie tiež, 300-gramové balenie stojí 2,49 eura. Predtým stálo 3,39 eura.
COOP Jednota Slovensko rýchlo reagovala na zastropovanie cien niektorých potravín u konkurencie takisto zľavami. Kritizuje však iné reťazce za marketingové ťahy.
Porovnanie cien masla v obchodných reťazcoch
Denník Pravda sa pozrel minulý týždeň na ceny masla v jednotlivých slovenských reťazcoch. Tie sú sú dnes takmer vo všetkých reťazcoch v akciových cenách a snažia sa neprekonať hranicu dvoch eur. Napríklad v Bille je akcia na 250-gramové Babička maslo z levickej mliekarne až do výšky 51 percent. Čiže z predchádzajúcej ceny 3,99 eura kleslo v zľave na 1,95 eura. Zato na slovenské maslo Koliba sa žiadna akcia nevzťahuje a stojí 2,89 eura.
Najväčší slovenský maloobchodný reťazec COOP Jednota má vo februári na pultoch predajní maslo od slovenských dodávateľov v cene od 1,69 do 1,99 eura. Kaufland donedávna ponúkal 200-gramové Lactos Maslo od českého dodávateľa dokonca pod jedno euro. Tradičné maslo od Rajo, 250-gramové balenie, však stojí 4,29 eura. Tesco svoje 250-gramové maslo ponúka so zľavou 36 percent a stojí dnes 1,99 eura. V regáli vedľa sa nachádzalo slovenské Liptov maslo s tou istou gramážou za 4,35 eura. Pričom v Bille je toto isté maslo o 0,36 centov lacnejšie. Terno takisto zákazníkom doprialo cenu pod dve eurá. Za 1,39 eura si vedeli kúpiť do stredy 22. februára Maslo Melina za 1,39 eur. Jeho bežná cena je 2,07 eura.
Herian si všíma, že takmer všetci dnes hľadia na maslo len cez cenu. Môže za to vysoká potravinová inflácia. „Spomeňme si, že na trhu bývalo maslo označené aj ako čerstvé, výberové. Teraz sa kupuje maslo podľa toho, či je v akcii, alebo nie je, hoci je tu stále skupina zákazníkov, ktorá verí svojej značke. Kto kupuje slovenské maslo, pomáha udržaniu výroby mlieka a mliekarstva, ktoré čelia silnému prílevu zahraničnej produkcie,“ uviedol Herian.
„Na výrobu jedného kilogramu masla treba 22 litrov mlieka. Na to, aby bolo Slovensko ako kedysi v jeho produkcii sebestačné, muselo by umútiť maslo z celoročnej produkcie mlieka. „Nepripadá do úvahy, aby sme všetko mlieko spracovali na maslo, lebo potom by nezvýšilo mlieko na výrobu kyslomliečnych výrobkov, syrov, tvarohov. Aj to je dôvod, prečo sa maslo dováža,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Levmilku Levice Marián Šolty.
Slovensko v posledných rokoch pokrýva domácu spotrebu len na 40 percent. Väčšina masla je z dovozu, najčastejšie ho reťazce nakupujú v Poľsku alebo v Nemecku.
Prevažujúca ponuka masla od zahraničných výrobcov veľa hovorí o tom, ako Slovensko zvládlo transformáciu jednak mliečneho chovu dobytka, jednak samotného mliekarenského priemyslu. Do mliekarenstva vstúpili zahraniční investori, ktorí kúpili a prebudovali slovenské mliekarne na svoj obraz ako napríklad v Bratislave, vo Zvolene, v Michalovciach, Liptovskom Mikuláši či Bánovciach nad Bebravou. Niektoré mliekarne aj zatvorili, ako napríklad v Nových Zámkoch či Novom Meste nad Váhom. Popri nich sa udržali mliekarne so slovenskými investormi napríklad v Kežmarku, Nitre, Leviciach, Sabinove.
Konkurencia a Kapacity Mliekarní
Na európsku konkurenciu sú z hľadiska rozsahu výroby slovenské mliekarne, je jedno, či v rukách slovenských, alebo zahraničných investorov, prikrátke. Ako povedal prezident Zväzu prvovýrobcov mlieka na Slovensku Alexander Pastorek, ak má mliekareň ročnú spracovateľskú kapacitu okolo 60 miliónov litrov mlieka a tá najväčšia hoci aj trojnásobne väčšiu, stále to nestačí na zahraničnú konkurenciu. V Nemecku, Holandsku, ale už aj v Poľsku sú totiž mliekarne s ročnou spracovateľskou kapacitou idúcou do miliárd litrov mlieka.
Slováci nepatria v posledných dvoch desaťročiach k najväčším spotrebiteľom masla v Európe, najviac ho skonzumujú Francúzi - dlhodobo okolo osem kilogramov ročne na osobu. Československo nezaostávalo v konzumácii masla za Francúzmi či Nemcami. Dnes všetko vyzerá inak. Slovensko chová už len okolo 110-tisíc dojníc, ktoré síce dávajú skoro tri razy toľko mlieka v prepočte na kravu a rok ako v časoch socializmu. Lenže vtedy bolo v maštaliach 565-tisíc kráv.
Transformácia poľnohospodárstva vyústila do posilnenia rastlinnej a úpadku živočíšnej výroby. Aktuálny pokles cien masla im nehrá do karát, pretože tlak na cenu masla prináša aj tlak na cenu mlieka. Ten podľa predsedu PD Žemberovce Milana Halmeša pramení aj z iného dôvodu. Štát vlani poskytol podporu chovateľom dojníc na prekonanie sucha a mliekarne majú istotu, že nikto z nich ľahko neutečie od výroby mlieka. Platí, že kto zobral podporu od štátu, nesmie siahnuť na stádo dojníc.
Zimné mlieko je síce bohatšie na tuk, ktorý je základom masla, ale Halmeš pripomína, že podniky kŕmia kravy menej kvalitnými krmivami. Preto sa nemožno spoliehať na silný prúd mlieka.
Koľko potrvajú znížené ceny masla prinášajúce úľavu spotrebiteľom, ukáže vývoj dopytu a ponuky mlieka a výrobkov z neho na svetových trhoch. Na Slovensku od roku 2019, keď bola spotreba masla len 3,1 kilogramu na hlavu, vystúpila covidových rokoch až na 4,3 kilogramu o dva roky neskôr. Maslo draželo, jeho cenu k štyrom eurám za štvrtku mohutne popohnala vojna na Ukrajine, ale ľudia ho nakupovali viac, aby mali v chladničke železnú potravinovú rezervu.
Keď v roku 2017 klesla v Európskej únii produkcia kravského mlieka, cena masla vyletela na historické rekordy a na internete kolovali vtipy o investičnom masle. Podľa najnovších dostupných údajov Štatistického úradu sa 125-gramové maslo predávalo vo februári v priemere za viac ako 1,5 eura, čo je zhruba o 10 centov drahšie než koncom roka 2017. Ešte v polovici roka 2017 stálo rovnaké balenie v priemere približne euro, za niekoľko mesiacov však zdraželo o 40 %.
Jak vyrobit domácí máslo
Maslo je v podstate prebytočný produkt bežnej mliekarenskej produkcie, vyrába sa z tuku, ktorý zostane po výrobe ostatných mliečnych produktov. Jednak dochádza podľa Husáka k preskupeniu časti spotreby a dopytu, keďže z Ukrajiny uteká veľa ľudí, a to najmä do Poľska, ktoré je tradičným exportérom smotany. “Ak má mlieko len o pár tukových percent menej, pri veľkých objemoch vznikne medzera, a tú treba vykryť.
V Zvolenskej mliekarni, ktorá síce maslo nevyrába, no pohyby na trhu cíti cez jogurty či mliečne nápoje, upozorňujú, že rast cien je spôsobený vysokým dopytom a nedostatkom slovenského surového mlieka. Mliekarenský zväz už začiatkom roka upozorňoval, že chovy dojníc sa na Slovensku naďalej zmenšujú a náklady zvýšené pre pandémiu k tomu len prispeli. Mliekarenský zväz spočítal, že k januáru medziročne klesol počet mliečnych kráv na Slovensku o 4-tisíc kusov.
To, čo vidí zákazník na pultoch, je už ale odrazom toho, čo si kto vyjedná s obchodnými reťazcami a tiež ich vlastnej cenovej politiky, upozorňuje Šolty z Levických mliekarní. Obchodné reťazce majú podľa neho sklon striktnejšie kopírovať náklady pri cenách citlivých tovarov, ako sú rožky či mlieko, no pri luxusnejších môžu vidieť väčší priestor aj pre realizáciu svojej marže. Husák z Tatranskej mliekarne hovorí, že na ceny tlačia aj samotní spotrebitelia.
Maslo totiž nie je problém skladovať v mrazničke, a tak je pravdepodobné, že sa niektorí začali aj predzásobovať. O tom, ako si spotrebitelia často škodia aj sami, svedčí napríklad prípad Lidla, ktorý sa po skúsenostiach s kupovaním niektorých potravín v extrémnych množstvách rozhodol obmedziť nákup konkrétneho mlieka v akcii na najviac 12 balení na zákazníka.
Ceny aktuálne nemajú dôvod klesať, a to aj preto, že sa blíži Veľká noc. To v biznise znamená, že maslo sa kupovať bude, aj keby malo byť ešte drahšie ako dnes. Je to síce individuálne, ale margaríny sa v zásade bežne vyrábajú z tukov a rastlinných olejov.
tags: #preco #maslo #zdrazelo #priciny
