Prečo nie každému trávi cestovina? Všetko, čo potrebujete vedieť o trávení cestovín

Problémy s trávením zažila asi väčšina ľudí. Či už išlo o dlhodobé alebo akútne problémy, určite to nebol príjemný zážitok. Často ale súvisia s nevhodnou stravou a zlou životosprávou. Ak máte problémy s trávením, príčinou môžu byť aj zlé stravovacie návyky.

Základné princípy správneho trávenia

Trávenie potravy od úst až po východ z tela trvá zhruba 24 hodín, no aj 72 hodín môže byť v poriadku. Čo sa deje v jednotlivých úsekoch tráviacej sústavy a čo už je problém? Úplné strávenie jedla môže trvať 24 až 48 hodín, no niekedy až 72 hodín, ak je trávenie pomalšie. Čas sa líši v závislosti od toho, čo a koľko ste zjedli a vypili, ale aj od takých faktorov, ako je úroveň stresu, fyzickej aktivity či spánku.

Ako dlho zostáva jedlo v žalúdku? V priemere tento proces trvá 2 až 4 hodiny. Môže to však trvať o niečo dlhšie, ak má jedlo vysoký obsah tuku alebo bielkovín. Ľahké jedlá bohaté na sacharidy prechádzajú žalúdkom rýchlejšie, zatiaľ čo mastné alebo veľmi bielkovinové pokrmy sa trávia dlhšie. Žalúdok potravu premiešava s tráviacimi šťavami, až kým nevznikne kašovitá hmota, ktorá môže postupne prejsť do tenkého čreva.

Ako dlho zostáva potrava v tenkom čreve? Prechod tenkým črevom zvyčajne trvá 3 až 6 hodín, opäť v závislosti od zloženia jedla a vášho individuálneho trávenia. V tejto časti tráviaceho traktu prebieha najintenzívnejšie vstrebávanie živín, takže potrava sa postupne posúva ďalej, až keď je väčšina látok spracovaná. Pohyb zabezpečujú rytmické sťahy črevnej steny.

Ako dlho zostáva jedlo v hrubom čreve? Prechod cez hrubé črevo môže trvať 12 až 48 hodín, niekedy aj dlhšie. V tejto fáze sa zvyšky potravy zahusťujú, pretože sa z nich vstrebáva voda a niektoré minerály. Rýchlosť postupu ovplyvňuje množstvo vlákniny, hydratácia aj celková črevná motilita. U niektorých ľudí môže byť tento proces rýchlejší, u iných sa naopak spomalí.

Spomenuté časy sú priemerné. Každý z nás má jedinečné telo a trávenie sa líši v závislosti od typu jedla, hydratácie, stresu a fyzickej aktivity.

Ako prebieha trávenie krok za krokom

Žuvanie - Potrava sa pri žutí mechanicky rozdrví a premieša so slinami, ktoré obsahujú enzýmy začínajúce trávenie sacharidov. Vďaka tomu sa jedlo ľahšie posúva tráviacim traktom a žalúdok nemusí vynaložiť takú veľkú námahu, čo znižuje pocit ťažoby po jedle.
Žalúdok - Po príchode do žalúdka sa jedlo premieša so silno kyslými žalúdočnými šťavami, ktoré ho rozkladajú na kašovitú hmotu. Bielkoviny a tuky sa trávia pomalšie, pretože vyžadujú viac enzýmov a dlhší čas na rozštiepenie na menšie časti.
Tenkého črevo - V tejto časti trávenia sa vstrebáva väčšina živín, ktoré telo potrebuje na energiu a regeneráciu. Enzýmy z pankreasu a žlč z pečene pomáhajú rozkladať potravu na čo najmenšie molekuly, aby ich črevná stena dokázala efektívne prijať.
Hrubé črevo - Zvyšky potravy sa tu pohybujú pomalšie, aby sa stihla vstrebať voda a niektoré minerály. Vláknina podporuje pravidelný pohyb čriev, zmäkčuje stolicu a slúži ako potrava pre prospešné baktérie, ktoré udržiavajú zdravú črevnú mikrobiotu.

V každej časti tráviaceho systému, od úst po hrubé črevo, sa potrava potrebuje zdržať nejaký čas, a nie je dobré ani potrebné to nasilu urýchľovať.

Čo jesť pre lepšie trávenie

Pri problémoch s trávením je dobré siahať po potravinách s vyšším obsahom vlákniny. Jedálniček by tak mal byť bohatý na cereálie, obilniny, čerstvé ovocie a zeleninu, sóju aj hnedú ryžu. Obmedziť by ste mali pečivo a výrobky z bielej múky, pretože lepok sa stráviacim systémom veľmi nekamaráti a môže spôsobovať nemalé problémy. Vyskúšať by ste tak mali skôr bezlepkové múky, ku ktorým patrí aj exotická kokosová múka. Obsahuje vlákninu, bielkoviny, zdravé tuky a ešte má aj lahodnú chuť.

Tabu by sa mali stať samozrejme ťažké a mastné jedlá, údeniny, vajcia, smotana, vyprážané jedlá a samozrejme alkohol a cigarety. Najlepšia je čistá voda, ktorú si prípadne dochutíte citrónovou šťavou, bylinkové čaje a nešumivé nesladené nápoje. Pri ťažkostiach s trávením by ste sa mali vzdať kofeínových nápojov, sladkých limonád, čierneho a ovocného čaju. Povolené je samozrejme aj smoothie z čerstvého ovocia a zeleniny. Pridať si doň môžete aj kokosové mlieko, ktoré má príjemnú chuť a podporí aj trávenie. Kokosové mlieko pomáha hydratovať tráviaci trakt, funguje aj ako prevencia proti zápche a podporuje zdravie čriev.

Potraviny, ktoré sa trávia ľahko

Ovocie - Banány, melón, vodný melón alebo kompóty bez pridaného cukru sa rýchlo vstrebávajú.
Varená zelenina - Dusená mrkva, cuketa, tekvica alebo špenát sú ľahšie stráviteľné ako surové.
Rafinované škroby - Biela ryža, dobre uvarené cestoviny, dusené zemiaky alebo zemiaková kaša sa rýchlo premieňajú na energiu.
Chudé bielkoviny - Ryby, hydina bez kože, vajcia na mäkko alebo natvrdo vyžadujú menšiu tráviacu námahu ako červené alebo mastné mäso.
Polievky a vývary - Vyrobené zo zeleniny alebo chudého mäsa, sú veľmi ľahko stráviteľné a hydratujú telo.

Tieto potraviny zostávajú v žalúdku krátko a často sú lepšie tolerované v prípadoch nadúvania alebo ťažkostí po jedle.

Potraviny, ktoré sa trávia dlhšie

Veľmi mastné alebo vyprážané jedlá - Vyprážané jedlá, omáčky bohaté na smotanu alebo jedlá s omáčkami vyžadujú na strávenie v žalúdku veľa energie.
Červené mäso a spracované mäso - Hovädzie, jahňacie, bravčové mäso alebo spracované výrobky ako šunka a klobásy sú bohaté na bielkoviny a tuky, ktoré spomaľujú trávenie.
Syry - najmä veľmi mastné syry, ako napríklad Camembert, Roquefort alebo Brie.
Strukoviny - Šošovica, fazuľa, cícer alebo bôb obsahujú veľa vlákniny a rastlinných bielkovín, ktoré môžu predĺžiť čas trávenia a niekedy spôsobiť plynatosť.
Pečivo a koláče s vysokým obsahom cukru a tuku - Sušienky, briošky, torty, koláče výrazne zaťažujú tráviaci systém.

Ďalšie faktory ovplyvňujúce dĺžku trávenia

Stres - Môže narušiť normálne fungovanie žalúdka a čriev.
Únava alebo nedostatok spánku - Unavené telo trávi menej efektívne.
Nedostatok hydratácie - Príliš málo tekutín spomaľuje prechod potravy a komplikuje trávenie.
Sedavý spôsob života - Príliš dlhé sedenie alebo nečinnosť spomaľuje črevný tranzit.
Nadmerná konzumácia alkoholu - Alkohol je dráždivá látka, ktorá môže narušiť trávenie a pečeň.
Funkčné poruchy trávenia - Nadúvanie, reflux alebo zápcha predlžujú pocit ťažoby.
Potravinové intolerancie - Laktóza, lepok a iné potraviny môžu spomaliť trávenie.
Zlé žuvanie - Dôkladné žuvanie jedla uľahčuje jeho premenu a vstrebávanie.
Nedostatok vlákniny - Vláknina pomáha tráveniu a podporuje plynulejšie vyprázdňovanie čriev.

Ako si uľahčiť trávenie

Jedzte pomaly - Každé sústo dôkladne požujte. To pomáha žalúdku a znižuje pocit tiaže po jedle.
Zostaňte hydratovaní - Priamo počas jedla nemusíte piť veľa tekutín, ale nezabudnite zostať hydratovaní počas celého dňa. To pomáha s trávením.
Zvoľte si vyvážené jedlá - Zelenina, celozrnné výrobky a chudé bielkoviny uľahčujú trávenie.
Po jedle sa trochu hýbte - Krátka prechádzka, 10 až 15 minút, stačí na stimuláciu črevného traktu a zníženie nadúvania.
Vyhýbajte sa ťažkým jedlám večer - Trávenie je v noci pomalšie, preto je najlepšie zvoliť ľahkú večeru.
Obmedzte alkohol a sladené nápoje - Môžu podráždiť žalúdok a spomaliť trávenie.
Vyberte si rozumné porcie - Je lepšie si naložiť opakovane menšie porcie, ak ste stále hladní, ako sa hneď od začiatku prejedať.
Po jedle si dajte bylinkový čaj - Napríklad mäta, harmanček alebo fenikel, majú príjemný tráviaci účinok.

Pravidelný pohyb a športovanie rozhodne patrí k zdravému životnému štýlu a je účinný aj pri tráviacich problémoch. Samozrejme to neznamená, že máte hneď po obede utekať do posilňovne alebo zabehnúť maratón. Po jedle si doprajte maximálne prechádzku a do náročnejšieho cvičenia sa pustite najskôr dve hodiny po jedle. Najlepšia športová aktivita, ktorá prospieva celému telu je určite plávanie. Nech sa rozhodnete pre ktorýkoľvek šport, dôležitá je pravidelnosť. Prebehnúť sa raz za čas na bicykli ale si raz za mesiac zabehať nepomôže ani vášmu tráveniu ani celkovému zdravotnému stavu. Je potrebné, aby ste sa hýbali pravidelne aspoň 4-5 krát do týždňa a podľa svojich možností.

Cestoviny a ich vplyv na trávenie

Cestoviny patria medzi ľahko stráviteľné potraviny. Hlavnými surovinami na ich výrobu sú mlynské obilné výrobky, hlavne z pšenice, a pitná voda. Majú výbornú sýtiacu funkciu a mnohostranné použitie (do polievok, ako príloha alebo ako hlavné jedlo). Vyrábajú sa v mnohých tvaroch a veľkostiach.

Poznáme cestoviny sušené, ktoré sa po tvarovaní usušia na vlhkosť nižšiu ako 13 % a ich výhodou je dlhá trvanlivosť. Cestoviny, ktoré majú vlhkosť medzi 20 a 30 % sú nesušené. Ďalšie rozdelenie cestovín je na vaječné a bezvaječné. Pri výrobe vaječných cestovín je okrem mlynských výrobkov použité aj vajce. Najznámejšie a najviac využívané v kuchyni sú cestoviny z pšeničnej múky. Ďalej sú známe aj cestoviny z celozrnnej múky, ktoré obsahujú vlákninu. Tá plní významnú úlohu v zažívacom trakte človeka. Semolínové cestoviny sa vyznačujú vysokým obsahom bielkovín a vďaka svojmu nízkemu glykemickému indexu sú odporúčané pre osoby so zvýšeným telesným výkonom. Farebné cestoviny získavajú farbu zafarbením špenátom (u zelených druhov) alebo paradajkovým pretlakom (u červených).

Cestoviny je vhodné podávať s inými druhmi potravín. Najlepšia je ich pripraviť spolu so zeleninou alebo mäsom, rybou a morskými plodmi, syrom a podobne. Pre spotrebiteľov je na obale cestovín uvedený návod na ich správnu prípravu. Pri varení je potrebné rešpektovať odporúčaný čas varenia.

Ak si milovníkom cestovín, niektoré z týchto faktov ťa možno zarazia. Domnienka, že toto jedlo má korene v Taliansku, nemôže byť ďalej od pravdy. Podľa legendy ich známy objaviteľ Marco Polo priniesol do Talianska v 12. storočí. Avšak, historické záznamy naznačujú, že predrímska civilizácia Etruskov už okolo roku 500 pred naším letopočtom vyrábala vlastné cestoviny.

Ešte pred príchodom strojov sa cestoviny museli vyrábať pochopiteľne ručne alebo skôr ,,nožne“. Áno, čítaš správne. Cesto na cestoviny sa kedysi miesilo nohami. Kvôli tuhej konzistencii totiž výrobcovia nemali inú možnosť ako sa po ňom prechádzať. Nie je to žiadna veda. Väčšina druhov sušených cestovín sa vyrába len z dvoch ingrediencií, a to z múky a vody.

Taliansko je najväčším producentom cestovín na svete, čomu sa nemožno diviť, keďže jeho obyvatelia ich aj najviac skonzumujú. Zatiaľ čo na výrobu pripadá 3,3 milióna ročne, konzum činí 28 kíl na osobu. Zvláštne je, že priemerný Talian si dopraje aspoň jednu spomínanú porciu cestovín na deň, väčšinou aj viac. Pozoruhodné je, že aj napriek tomu z nich nepriberie. Súvisí to najmä s tým, že cestoviny sa v Taliansku považujú za plnohodnotné jedlo samé o sebe, neberú sa len ako príloha. Druhé a tretie miesto v konzume cestovín patrí Venezuele a Tunisku.

Jeden z otcov a zakladateľov Spojených štátov amerických urobil pre ľudstvo na novom kontinente okrem zakladania kolónií ešte niečo navyše. Priniesol Američanom cestoviny, a to predovšetkým kúpou stroja na výrobu makarónov z Francúzska. Podľa neho zostrojil konštrukciu na výrobu cestovín.

BBC vymyslela v roku 1957 geniálny žartík v rámci 1. apríla. Odvysielala totiž falošný dokument o tom, ako Švajčiari pestujú špagety na stromoch. Obrazovku zaplnili farmári, ktorí zbierali špagety z kríkov. Video vyvolalo patričný zmätok. A to až natoľko, že sa ľudia začali pýtať na špagetový krík a kde si taký môžu kúpiť.

Aktuálne sa cestoviny považujú za rýchle a jednoduché jedlo na prípravu, čo však nebolo samozrejmosťou v minulosti. Kedysi ich výroba trvala pomerne dlho, preto boli aj náklady na zaobstaranie tohto pokrmu drahé. Z toho vyplýva, že cieľovou skupinou, ktorej sa mali cestoviny podávať, boli boháči. Ak by si si mal tipnúť, koľko druhov cestovín existuje, určite by si sa prerátal. Viac ako 600 variant talianskeho národného jedla, a to nehovoríme o omáčkach, len o cestovine ako samostatnej surovine.

Pri zmienke o cestovinách si mnoho ľudí hneď pomyslí na paradajky, ktoré s nimi idú ruka v ruke vo viacerých základných receptoch. No paradajková omáčka sa k cestovinám začala podávať až v roku 1600. Jedlo celkovo robí ľudí šťastnejšími. Veď kto sa už len cítil šťastný o hlade? No pri cestovinách ide o to, že sacharidy v nich zvyšujú produkciu sérotonínu v tele, čo je spúšťačom príjemných pocitov. Preto neváhaj a dopraj si za tanier lahodných cestovín, ktoré ti zlepšia náladu a naplnia žalúdok. Daj pozor, aby boli al dente, nielen preto, že tak chutia omnoho lepšie, ale ťa aj zasýtia na dlhšiu dobu.

Prečo a ako konzumovať cestoviny, aby ste dokázali schudnúť? Nie je pravda, že z cestovín sa priberá. Zo samotných cestovín nepriberiete (ak ich konzumujete v rozumných dávkach), ľudia totiž priberajú z omáčok a príloh, ktoré si ku cestovinám dávajú. Takže zabudnite na špagety so syrovou omáčkou zo sáčku, alebo so záplavou kečupu a kopou syra. Predovšetkým nezabudnite pri konzumácii cestovín myslieť na kalorické prílohy. Kečup je pri spracovávaní dosladzovaný a v skutočnosti obsahuje mnoho cukru, hoci pri konzumácii nie je až taký sladký, len málokto si uvedomí, koľko zbytočných kalórií prijal. Rovnako to platí aj o množstve syra, ktorý si podaktorí pridávajú na každú cestovinu. Ak je omáčka či príloha pripravená chutne, netreba ju dochucovať ešte syrom či kečupom.

Klasické cestoviny sú vyrobené z bielej pšeničnej múky, preto obsahujú približne 12% bielkovín, 75% sacharidov (najmä škrobu) a len 0,5% tuku. Cestoviny sú nabité množstvom výživových látok. Vo všeobecnosti platí, že v cestovinách sa nachádza vysoký podiel vitamínov skupiny B (predovšetkým B1, B2, B3) a minerálnych látok, ako napríklad vápnik, fosfor, zinok či železo. Zelenina, bylinky a cestoviny. Skúste vyskúšať recepty z cestovín a prílohou z cukín, baklažánov, rajčín a čerstvých byliniek. Výhodu cestovín je to, že obsahujú veľké množstvo vlákniny. Telo totiž túto látku trávi pomaly a cestoviny nás zasýtia na dlhší čas. Ak zároveň niekoľko veľkých porcií nahradíme viacerými menšími, uľahčíme tráveniu a vyhneme sa návalom neočakávaného hladu. Odporúčané množstvo na jednu obedňajšiu porciu je od 150 g (220 kalórií) do 200 g (280 kalórií). Cestoviny uvarené do polomäkka majú nízky glykemický index, vďaka ktorému z cestovín tak rýchlo nevyhladnete.

Aké cestoviny si vybrať pri chudnutí?

Celozrnné cestoviny (cca 140 kalórií v 100 g).
Bezvaječné cestoviny (cca 150 kalórií v 100g).

Pri kúpe dajte prednosť bezvaječným cestovinám z tvrdej semolinovej múčky. Neobsahujú škodlivý cholesterol a sú bohaté na bielkoviny, takže škrob sa z nich podstatne pomalšie vstrebáva. Nemali by ste ich variť do mäkka, ale „al dente“, teda do polomäkka. Silným prevarením sa totiž zrýchli vstrebávanie sacharidov, čo znamená, že skôr pocítite potrebu najesť sa. Veľmi dôležité je tiež to, čo si na uvarené cestoviny dáte. Všetko totiž môžete pokaziť kalorickými bombami ako majonéza, tatárska omáčka, mleté mäso, slanina či klobása.

Mýty o cestovinách

Existuje mnoho mýtov o cestovinách, ktoré sa tradujú už roky. Najmä mnohí Taliani však neveriacky krútia hlavami, kde sa vzali také polopravdy…navyše ak ich neraz sprevádza fráza „ako to robia v Taliansku“ alebo „tak by to spravil pravý Talian“.

Naozaj musia byť cestoviny uvarené al dente a musia sa variť v obrovskom hrnci s litrami vody? Treba ich po uvarení opláchnuť? Asi jediným pravidlom, na ktorom sa zhodnú všetci Taliani - NIKDY nesmiete cestoviny rozvariť. Musíte ich kontrolovať a včas stiahnuť z ohňa.
Nie všetky cestoviny sú rovnaké. Extrudované druhy cestovín, ako sú penne alebo rigatoni, si v porovnaní s plochými cestovinami lepšie zachovajú rezistentný škrob, čím sa cukry v tele vstrebávajú pomalšie.
Mnohí veria, že cestoviny musia byť uvarené len na skus, al dente, aby boli dokonalé. Pravda je taká, že úroveň uvarenia je vecou osobnej preferencie. Niektorí ľudia majú radi cestoviny mäkšie, zatiaľ čo iní ich preferujú pevnejšie. V konečnom dôsledku je na vás, ako dlho budete cestoviny variť.
Mnohí ľudia pridávajú do vody na varenie cestovín olej, aby sa zabránilo zlepeniu. V skutočnosti to však nie je potrebné.
Ďalší mýtus - pridaním soli sa mení bod varu cestovín. Opláchnutie cestovín po uvarení odstráni škrob, čím zabráni omáčke priľnúť k nim. Nie je to však nevyhnutné.
Existuje mnoho skvelých cestovín z celého sveta, nielen z Talianska. Nebojte sa vyskúšať rôzne druhy cestovín a zistiť, ktoré vám chutia najviac.
Cestoviny môžu byť súčasťou zdravej stravy, pokiaľ si vyberiete celozrnné cestoviny a skombinujete ich s chudými bielkovinami a zeleninou. Vyhnite sa spracovaným omáčkam na cestoviny a pridajte si vlastnú čerstvú omáčku.

Cestoviny v strave detí

Jedným zo základných prvkov výživy malého dieťaťa sú cestoviny. Môžu mať rôzne veľkosti či tvary, ktoré stimulujú predstavivosť dieťaťa a jedlo sa tak preňho stane zábavou. Je dôležité mať na pamäti, že cestoviny nie sú všetky rovnaké a rovnako že nie všetky sú vhodné na prípravu príkrmov pre dojčatá.

Čím majú byť cestoviny pre deti do troch rokov iné? Hoci sú cestoviny pre dospelých dostupné aj v malých veľkostiach, nie sú zhodné s cestovinami pre malé deti. Cestoviny pre malé deti musia spĺňať prísne zákonné požiadavky na bezpečnosť, ktoré sú podstatne prísnejšie než požiadavky na bezpečnosť ostatných cestovín určených pre dospelých, resp. deti od 3 rokov. Rozdiel je predovšetkým v kvalite suroviny, pretože cestoviny pre deti do 3 rokov sú uspôsobené práve požiadavkám na ich výživu, a to predovšetkým aj z pohľadu množstva znečisťujúcich látok. Pre tých úplne najmenších je do pšeničnej múky pridaná aj diastatická pšeničná múka, ktorá je špeciálne upravovaná tak, aby boli produkty z nej ľahšie stráviteľné. Cestoviny pre malé deti sú v porovnaní s cestovinami pre dospelých mäkšie a sú doplnené o vitamíny a minerálne látky (vápnik a železo), čím sa zároveň prispieva k pokrytiu dennej potreby dieťaťa na príjem takýchto prvkov.

Pozor na cestoviny, ktoré sa len „tvária“ Štúdia neapolskej univerzity z roku 2010, v ktorej sa porovnávalo 27 druhov cestovín, dokázala, že cestoviny predávané v supermarketoch sa síce tvária, že sú vhodné pre malé deti (obalom a tvarom), avšak nespĺňajú vyššie uvedené prísne požiadavky. Hoci sú takéto cestoviny ponúkané v malých veľkostiach so zábavnými tvarmi a v balení, ktoré je pre deti atraktívne, môžu obsahovať škodlivé látky (tzv. mykotoxíny či pesticídy) v množstve, ktoré nie je prijateľné pre detský organizmus.

Na obale musí byť označenie veku dieťaťa, pre aké je produkt vhodný Na výrobky, ktoré spadajú do kategórie špeciálnej výživy pre dojčatá a malé deti, sa vzťahujú prísne normy. Patria sem však výlučne výrobky, ktoré sú označené vekom dieťaťa, pre ktorý sú vhodné (v rozmedzí od 4. do 36. mesiaca). Na všetky ostatné neoznačené výrobky, hoci sa často tvária, že sú vhodné pre malé deti, či už veľkosťou, tvarom či obalom, sa uplatňujú normy pre dospelých, ktoré pri množstve potenciálne nebezpečných látok sú v niektorých prípadoch až 20x vyššie ako normy pre deti do 3 rokov.

Pesticídy a prečo sú problémom Ako pesticídy sa označujú všetky zlúčeniny alebo ich zmesi, ktoré sú určené na prevenciu, zničenie, potlačenie, odpudenie alebo kontrolu škodlivých organizmov (t. j. nežiaducich rastlín, mikroorganizmov alebo živočíchov) počas produkcie, skladovania, transportu, distribúcie a spracovania potravín, poľnohospodárskych komodít a krmív. Pesticídy sa používajú na prevenciu proti škodcom pri všetkých potravinách, a teda i obilninách. Najviac ohrozenou skupinou ľudskej populácie sú jednoznačne dojčatá a malé deti, ktoré majú v porovnaní s ostatnými vekovými kategóriami podstatne vyšší príjem potravy na jednotku telesnej hmotnosti. Z tohto dôvodu bol pre potraviny určené pre dojčatá a malé deti do 3 rokov stanovený špeciálny nízky hygienický limit pre prítomnosť zvyškových pesticídov, ktorý je 0,01 mg/kg a platí pre všetky pesticídne látky. Na porovnanie uvádzame napríklad látky ako deltametrín, ktorý má u dospelých povolený limit 2 mg/kg (je používaný ako insekticíd), pirimifos-metyl s limitom 5 mg/kg alebo chlórpyrifos-metyl s limitom 3 mg/kg (v Európskej únii sú schválené na používanie len ako insekticídy na pozberové skladovanie). Syntetické pesticídy sú v ekologickom poľnohospodárstve zakázané.

Mykotoxíny nezničíme Mykotoxíny sú produkty niektorých plesní, napádajúcich potraviny rastlinného pôvodu, napr. ovocie, zeleninu, obilniny či obilné príkrmy (obilné kaše, cestoviny, ryžu a sušienky) alebo aj rôzne druhy orieškov. Dôležitými producentmi mykotoxínov pri kontaminácii skladovaných produktov sú rody Aspergillus, Fusarium a Penicillium. Mykotoxíny, z ktorých najznámejší je aflatoxín B1, sú karcinogénne a môžu potenciálne ohroziť ľudské zdravie. Pokiaľ už raz mykotoxíny v určitej potravine vznikli, nie je ich možné nijako odstrániť alebo zničiť. Preto je potreba dôsledne sa vyhýbať potravinám, ktoré sú napadnuté plesňami. Pri nevhodnom skladovaní a nedodržaní všeobecne platných hygienických podmienok dochádza k rozvoju týchto mikroorganizmov a k tzv. zaplesneniu. V súčasnosti je základným právnym predpisom, ktorý stanovuje maximálne limity mykotoxínov v potravinách, nariadenie Európskej komisie (ES) č.1881/2006.

Tabuľka: Vybrané zvyškové pesticídy - NORMY

Pesticíd	Limit pre dospelých (mg/kg)	Limit pre deti do 3 rokov (mg/kg)
Deltametrín	2	0,01
Pirimifos-metyl	5	0,01
Chlórpyrifos-metyl	3	0,01

Americké syrové makaróny | Viktor Nagy | recepty

tags: #preco #ne #travi #cestovina