Prečo Nebyť Vegán: Argumenty a Pohľady

Hoci vegánstvo sa dostáva do povedomia čoraz viac ľudí a vymaňuje sa z underground statusu, niektorí ním opovrhujú. Dôvody na to si často ani sami neuvedomia, pretože sú to skôr automatické reakcie, ako premyslené rozhodnutia založené na výskume kladov a záporov tejto životnej filozofie.

V dnešnej dobe sa čoraz častejšie vynára otázka vegetariánstva. Niekedy sa to až tak neriešilo, no v dávnej minulosti sa tvrdilo, že mäso sa jedlo len príležitostne. Z rozprávania našich rodičov si pamätáme, že základom každého jedla bolo mäso. Ľudia si to mohli dovoliť, vzhľadom na to, že na dedinách sa chovali zvieratá na to určené. Vtedy by bolo ťažké byť vegetariánom.

V súčasnosti sa čoraz viac ľudí prikláňa k rastlinnej strave, čo vedie k rozsiahlym diskusiám o výhodách a nevýhodách vegánstva. Hoci sa zdá, že prechod od mäsa k zelenine a ovociu je čoraz populárnejší, je dôležité zvážiť rôzne argumenty a perspektívy predtým, ako sa rozhodnete pre tento životný štýl. Tento článok sa zameriava na preskúmanie dôvodov, prečo sa niektorí ľudia rozhodnú nebyť vegánmi, a na zváženie rôznych faktorov, ktoré ovplyvňujú toto rozhodnutie.

Dôvody, prečo ľudia opovrhujú vegánstvom

Niekoľko mesiacov dozadu sme napísali o stúpajúcom trende vegánstva ako vo svete, tak aj u nás. To značí, že o ňom vie viac ľudí, že sa dostáva aj do biznisu, že to už nie je životný štýl niekoľkých zarytých ochrancov zvierat.

No radikálnejšie a prevratnejšie zmeny sa zvyčajne stretávajú s výsmechom a opovrhovaním. Príklad nemáme ďaleko v našej histórii - vysmievali sa nápadu zrušenia otroctva, vysmievali sa nápadu, že ženy majú rovnaké práva, ako muži. No dnes to je už samozrejmosť a vysmievať sa tomu, je to nesprávne.

Tu je niekoľko dôvodov, prečo ľudia môžu mať negatívny postoj k vegánstvu:

Odpor k zmene: Ľudia majú radi pohodu, keď veci poznajú a vedia ich kontrolovať. Radi žijú vo vatičke. Takže keď sa dozvedia o myšlienke, ktorej cieľom je zlepšenie aj ich života, ale znamená to zmeniť svoje pohodlie, naučiť sa variť iné veci, vzdelať sa v smere ekológie alebo práv zvierat, tak to vidia negatívne. Odpor k zmene je prirodzená reakcia a stretneme sa s ňou hocikde, ako v domácnosti (ako napr. reagujú členovia rodiny na sťahovanie, zníženie rozpočtu a pod.) alebo v práci (reštrukturalizácia firiem, nový pracovník v tíme, priradenie nových zodpovedností).
Nesebeckosť vegánstva: Niekedy ľuďom výhody a pozitívny dopad nielen na ich zdravie ale aj na ich okolie a iné tvory, nestačia. Pretože hoci vegánstvo prináša zlepšenie zdravia pre konkrétnu osobu, jeho hlavnou motiváciou a cieľom je ukončenie utrpenia nevinných tvorov. Teda chce to zmenu môjho pohodlia, v prospech iných tvorov. A nie všetky výhody vidíme priamo (menej zabitých zvierat vo v bitúnkoch nevidíme, len o ňom vieme). Vegánstvo je veľmi nesebecká a nezištná filozofia, čo sa v dnešnej hedonistickej a konzumnej spoločnosti zameranej na vlastný (= osobný a len ľudský) pôžitok samozrejme stretne s nejakým odporom.
Náročnosť zmeny životného štýlu: Nejesť a nepoužívať žiadne živočíšne produkty ti zlepší zdravie a svedomie, no vyžaduje to zmenu životného štýlu. Spoločnosť ešte nie je úplne pripravená na takýto životný štýl - hoci už máme kde si nakúpiť všetko, čo potrebujeme - a existujú zdravšie náhrady za všetky veci, na ktoré sme boli zvyknutí ako nevegáni, stále to nie je až tak ľahko dostupné. Čo znamená že vo väčšine reštaurácií si nájdeš len málo možností a do niektorých sa ti ani neoplatí chodiť (čo ti zasa ušetrí…). Vegánske produkty nenájdeš všade, v každom obchode, v 30tich možnostiach a 20 farebných kombináciách. Ak pôjdeš na návštevu, tak budeš musieť vysvetliť znovu a znovu, prečo nechceš ich mastnú slaninu. Budeš si žiadať netradičné ingrediencie, jedlá, oblečenie a obuv bez kože, mydlo netestované na zvieratách. Priemerní ľudia ťa preto budú vnímať, ako rebela, niekoho, kto nepodlieha ich stereotypu a normám.
Nedostatok informácií: Väčšina ľudí, ktorí opovrhujú vegánstvom, o tom veľa nevedia. Je to ako s politikou - všetci na ňu nadávajú, no len niektorí si nájdu čas na poriadny prieskum a zistia si, prečo sú veci ako sú. Vlastne je to takto s väčšinou vecí - málo o nich vieme, no počuli sme už niekoho, kto počul, že vraj to je také a také. Dáme na názor Pištu z krčmy, namiesto spravenia si objektívneho prieskumu. A to nám stačí na zatvorenie dverí, alebo ešte horšie, na zahodenie ušľachtilej myšlienky. Keby si každý, kto vegánstvom opovrhuje, našiel čas a spravil prieskum, zamyslel sa nad širším obrazom a globálnym dopadom vegánstva, rady vegánov by sa rozšírili. Nielen, že by ním prestali opovrhovať, ale možno by sa stali vegánmi.
Vedomá ignorancia: Z anglického príslovia “Ignorance is bliss”. Vedomá ignorancia - po tom, čo zistím, o čo ide - teda viem, že vegáni to nerobia, aby boli špeciálni, ale aby znížili utrpenie nevinných tvorov a zlepšili situáciu na planéte z ekologického hľadiska. A aj tak sa rozhodnem ísť proti tomu. Táto forma ignorancie vyžaduje istý typ človeka, aby s tým (s)vedomím vedel žiť.

Nájde sa viacej dôvodov, prečo ľudia opovrhujú vegánstvom, ale väčšina z nich korení v jednom z hore uvedených.

Všežravá Povaha Človeka a Kultúrne Tradície

Človek bol odjakživa všežravec, čo dokazuje aj tvar našich zubov a schopnosť tráviť rôzne druhy potravy. Ľudia prišli na to, že tepelnou úpravou sa mäso stáva jedlým a chutným. V mnohých kultúrach po celom svete je konzumácia mäsa hlboko zakorenená v tradíciách a zvykoch. Pre niektorých ľudí je ťažké vzdať sa týchto kultúrnych aspektov stravovania.

Zdravotné aspekty a nutričné potreby

Mäso obsahuje dôležité živiny, ktoré sú pre telo potrebné, ako sú bielkoviny, železo, vitamín B12 a iné esenciálne živiny. Niektorí ľudia sa obávajú, že vegánska strava nemusí byť schopná poskytnúť všetky tieto živiny v dostatočnom množstve. Vegetariánom a vegánom často chýbajú esenciálne tuky, ktoré sa v žiadnej zelenine nenachádzajú.

Zdravotné problémy spojené s vegánstvom

Mnohí ľudia, ktorí skúšali vegánstvo, uvádzajú, že po niekoľkých mesiacoch sa im zhoršil zdravotný stav a mali problémy s krvným obrazom. Extrémne obmedzovanie príjmu živočíšnych produktov môže viesť k nedostatku vitamínu B12, železa, vápnika a omega-3 mastných kyselín.

Etické a Environmentálne Dôvody s Otáznikmi

Zatiaľ čo mnohí ľudia prechádzajú na vegánstvo z etických dôvodov, ako je zníženie utrpenia zvierat, iní poukazujú na to, že aj produkcia rastlinnej potravy má svoje negatívne dopady na životné prostredie.

Geneticky modifikované plodiny a ich vplyv

Väčšina sóje, ktorá sa dnes pestuje, je geneticky modifikovaná. Ide o produkt firmy Monsanto - tzv. Roundup ready sója. V Južnej Amerike ubúda prales na úkor tejto sóje a príroda a spodné vody sú otrávené chemikáliami.

Osobná Sloboda a Výber Stravy

Každý človek by mal mať právo slobodne sa rozhodnúť, čo bude jesť. Nútenie iných ľudí, aby sa stravovali podľa určitých zásad, môže viesť k nepriateľskému prostrediu. Je dôležité rešpektovať názory a chute iných ľudí a nevnucovať im svoje vlastné presvedčenia.

Davová psychóza a napodobňovanie celebrít

Niektorí ľudia sa stávajú vegánmi len preto, že je to módne alebo preto, že to robia ich obľúbené celebrity. Takýto postoj môže byť povrchný a neudržateľný. Rozhodnutie prejsť na vegánstvo by malo byť založené na vlastnom presvedčení a nie na napodobňovaní iných.

Alternatívne Pohľady na Zdravé Stravovanie

Namiesto úplného vylúčenia mäsa zo stravy je možné zamerať sa na vyvážené stravovanie, ktoré zahŕňa kvalitné mäso v rozumnom množstve. Je dôležité dbať na to, aby mäso pochádzalo z overených zdrojov, kde sa so zvieratami zaobchádza eticky a kde nie sú dopované antibiotikami a hormónmi.

Vyvážené stravovanie a lokálne zdroje

Namiesto extrémnych diét je lepšie zamerať sa na vyvážené stravovanie, ktoré zahŕňa rôzne druhy potravín, vrátane mäsa, zeleniny, ovocia a obilnín. Je dôležité počúvať svoje telo a prispôsobiť stravu svojim individuálnym potrebám.

Spoločenské a Praktické Aspekty

Vegánstvo môže byť v niektorých situáciách nepraktické a obmedzujúce. Napríklad, vegáni môžu mať problém nájsť vhodné jedlá v reštauráciách alebo na spoločenských podujatiach. V niektorých krajinách môže byť tiež ťažké získať dostatok kvalitných vegánskych potravín.

Pracovné obmedzenia a cestovanie

Niektorí vegáni sa stretávajú s obmedzeniami v práci, napríklad ak pracujú v reštauráciách, kde sa pripravuje mäso. Cestovanie môže byť tiež náročné, ak je ťažké nájsť vegánske jedlá v cudzích krajinách.

Utrpenie Zvierat a Alternatívne Riešenia

Aj keď je utrpenie zvierat dôležitým etickým argumentom pre vegánstvo, existujú aj iné spôsoby, ako znížiť utrpenie zvierat bez toho, aby sme sa museli vzdať mäsa. Napríklad, môžeme podporovať farmy, ktoré sa zaoberajú etickým chovom zvierat a kde sa so zvieratami zaobchádza s úctou.

Etický chov a domáce zdroje

Ak si niekto chová doma zvieratá a vie, čím ich kŕmi, môže mať istotu, že zvieratá prežili dôstojný život.

Rôzne formy vegetariánstva

Vegetariánstvo je stravovací smer, pri ktorom sú zo stravy vyradené niektoré skupiny živočíšnych potravín. Existuje niekoľko foriem vegetariánstva, ktoré sa líšia v miere obmedzenia živočíšnych produktov:

Semivegetariánstvo (flexitariánstvo): Ide o najmenej striktnú formu vegetariánstva.
Pescateriánstvo: Po semivegetariánstve sa jedná o druhú najmenej obmedzujúcu formu vegetariánstva.
Lakto-ovo vegetariánstvo: Ľudia, ktorí dodržujú tento stravovací smer, vyraďujú mäso a ryby, ale majú v jedálničku ponechané vajcia a mliečne výrobky.
Ovo-vegetariánstvo: V tomto prípade je jedálniček už výrazne obmedzenejší. Títo vegetariáni totiž zo živočíšnych potravín jedia iba vajcia.
Vegánstvo: Jedálniček vegána neobsahuje žiadne živočíšne potraviny.
RAW strava (vegánstvo): V tomto prípade sú z jedálnička vylúčené nielen všetky živočíšne produkty, ale aj všetky tepelne spracované potraviny nad 48 °C. RAW strava tak obsahuje najmä surové potraviny, ako je zelenina, ovocie, orechy, semená či naklíčené strukoviny a obilniny.

Zdravotné riziká vegánstva

Hoci správne zostavená vegetariánska strava dokáže pokryť všetky výživové potreby organizmu a má navyše mnoho zdravotných benefitov, s vegánstvom sa spájajú určité riziká. Čím je vegetariánska strava striktnejšia, tým sú samozrejme vyššie aj riziká nedostatku živín. Niektoré živiny sú typické pre živočíšne potraviny, objavujú sa v nich vo väčších množstvách alebo sú z týchto zdrojov lepšie vstrebateľné.

Nedostatok omega-3 mastných kyselín

Omega-3 mastné kyseliny sú polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré potrebujeme pre správnu funkciu srdca, mozgu alebo napríklad zraku. Niektoré omega-3 MK si naše telo nevie vytvoriť samo a musí ich prijímať potravou, zatiaľ čo ďalšie tvorí premenou iných MK. Kyselinu alfa-linolenovú (ALA), ktorá hrá rolu v udržaní optimálnej hladiny cholesterolu v krvi, si telo nedokáže vyrobiť a preto ju musíme získať zo stravy. ALA sa ďalej premieňa na mastné kyseliny EPA a DHA, ktoré potrebujeme pre zdravý mozog či srdce. Jej premena však nie je dostatočná (cca 5 % sa premení na EPA a 0,5 % na DHA), preto je tiež dôležité získavať EPA a DHA zo stravy. Na tieto omega-3 MK sú totiž bohaté najmä tučné morské ryby (losos, makrela, sleď, atď.), ktoré mnohí z nich vyraďujú z jedálničku.

Ak strava vegetariána neobsahuje tučné morské ryby, môže byť pomerne náročné splniť odporúčaný denný príjem EPA a DHA. Pre vegetariána, ktorý nekonzumuje ryby je dôležité sústrediť sa na pravidelné zaraďovanie rastlinných zdrojov, ktoré obsahujú kyselinu alfa-linolenovú, ktorá sa na EPA a DHA premieňa. Keďže jej premena je však tak malá, je na mieste zvážiť suplementáciu omega-3 vo forme doplnku výživy.

Nedostatok železa

Železo je nevyhnutné pre správnu funkciu organizmu. Je dôležité pre tvorbu energie, prenos kyslíku, tvorbu červených krviniek či funkciu imunitného systému. Jeho dostatočný príjem by sme tak určite nemali zanedbávať. Táto minerálna látka sa nachádza v mnohých potravinách, a to živočíšneho aj rastlinného pôvodu. Rastlinné potraviny totiž obsahujú tzv. nehemové železo, ktoré sa vstrebáva z tráviaceho traktu v menšej miere ako hemové železo zo živočíšnych potravín. Zatiaľ čo sa z rastlinných potravín vstrebe 5 - 12 % železa, z tých živočíšnych získame 15 - 35 % jeho obsahu.

Dostatočný príjem železa však nie je pre vegetariánov nesplniteľná úloha. Mali by si však byť vedomí nižšej vstrebateľnosti z rastlinných potravín a vyvážiť ju vyšším príjmom potravín bohatých na železo. Vstrebateľnosť železa podporuje kombinácia s vitamínom C. Spolu s potravinami bohatými na nehemové železo sa tak hodí zjesť napríklad papriku, hlúbovú zeleninu (brokolica, karfiol apod.), citrusy či bobuľovité ovocie. Železo sa lepšie vstrebáva aj v kombinácii so živočíšnymi bielkovinami. Vegetarián si tak k rastlinným zdrojom železa môže pridať napríklad vajce či mliečny výrobok. Naopak existujú faktory, ktoré môžu absorpciu nehemového železa znižovať. Jedná sa napríklad o fytáty v celozrnných produktoch, vápnik či napríklad polyfenoly v káve a čaji. Keďže rôzne látky v potravinách môžu meniť vstrebateľnosť železa a tým pádom ovplyvňovať jeho príjem z potravy, je dôležité, aby mali vegetariáni pod kontrolu hladinu železa v organizme.

Nedostatok zinku

Zinok je súčasťou mnohých procesov v organizme. Podieľa sa napríklad na syntéze DNA a je súčasťou metabolizmu sacharidov, tukov a bielkovín. Zároveň je potrebný pre zdravie kostí, vlasov či kože a podieľa sa na funkcii imunitného systému alebo napríklad zraku. Na zinok sú bohaté živočíšne potraviny ako mäso, vajcia či ryby. Rastlinné potraviny však nezaostávajú a tiež obsahujú celkom úctyhodné dávky tejto minerálnej látky. Nájdeme ho v strukovinách, obilninách či orechoch a semenách. S príjmom zinku sa však spája podobná komplikácia ako s už spomínaným železom.

Historický kontext a vývoj vegánstva

Mara Khan, autorka knihy "Vegánska zrada: Láska, klamstvá a hlad vo svete rastlín", poukazuje na dôležitosť rozlišovania medzi vegetariánstvom a vegánstvom. Khan 6 rokov skúmala rôzne svetové kultúry, no nenašla žiadnu, ktorá by dlhodobo prežívala a darilo sa jej na výlučne rastlinnej strave. Na rozdiel od vegánstva, vegetariánstvo má v histórii bohaté zmienky. Prvé zmienky o vegánstve pochádzajú z Anglicka v roku 1944, keď Donald Watson vymyslel pojem „vegan“.

Kritika vegánstva

Khan kritizuje skreslený obraz zdravia vegánov a upozorňuje, že títo ľudia sa najčastejšie prepínajú zo stravy založenej na spracovaných potravinách. Karnosín, karnitín, taurín, retinol, vitamín D3, konjungovaná kyselina linoleová či omega-3 kyseliny s dlhým reťazcom sú príkladom živín, ktoré môžu pri vegánskej strave chýbať. Po 6 či 7 rokoch sa zásoby vitamínu B12 v pečeni kompletne vyčerpajú. V tej dobe sa môžu začať ukazovať vážne neurodegeneratívne ochorenia.

Khan tiež upozorňuje na nízky príjem bielkovín a tukov u mnohých vegánov. Mnohí vegáni majú v strave len 8% až 12% odporúčaného príjmu bielkovín. Dostatočný prísun tukov je tiež dôležitý pre udržiavanie hormonálnej rovnováhy, vrátane pohlavných hormónov. Neraz sa totiž stáva, že čisté vegánky strácajú menštruáciu. Zdravotné problémy spojené s vegánstvom sú dôvodom vysokej miery odpadlíkov.

Etické a environmentálne aspekty

Motiváciou k prechodu na vegetariánsku stravu nie sú vždy jej zdravotné benefity, ale práve jej výhody, ktoré súvisia s vplyvom na životné prostredie. Emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú zo živočíšnej produkcie, sú jej najčastejšie spomínaným negatívom. V Európskej únii pochádza až 17 % celkových emisií zo živočíšnej produkcie. Pre porovnanie, ročne to predstavuje väčšie množstvo emisií, ako vyprodukujú všetky autá a dodávky v EÚ. Globálne tvorí živočíšna produkcia až 72 - 78 % všetkých emisií, ktoré pochádzajú z poľnohospodárstva.

Živočíšna výroba zároveň využíva obrovské množstvo svetovej pôdy a zaberá až 71 % celkovej poľnohospodárskej plochy. Taká veľká spotreba ide ruku v ruke s odlesňovaním. Lesy tak nahrádzajú polia s pestovanými plodinami, ktoré slúžia ako krmivo pre poľnohospodárske zvieratá. Na rozdiel od živočíšnej produkcie je tá rastlinná šetrnejšia k životnému prostrediu. Produkcia rastlinných potravín určených pre ľudskú spotrebu tvorí iba zhruba tretinu emisií v porovnaní so živočíšnou výrobou. Posun k stravovaniu s vyšším obsahom rastlinných potravín tak môže mať pozitívne environmentálne dopady. Ak by sa výživa svetovej populácie zmenila a bola založená najmä na rastlinných potravinách, produkcia emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva by sa mohla znížiť až o cca 56 %.

Rovnako ako spomínaný vplyv na životné prostredie, aj tá etická a morálna stránka vegetariánstva môže byť pre mnohých silným argumentom, prečo prejsť na rastlinnú stravu.

Kultúrne a sociálne aspekty

V súčasnosti sú približne 2% ľudí vegánmi, čo sa vo všeobecnosti považuje za zdravú voľbu. Pojem rastlinná či vegánska strava sa ešte donedávna podvedome spájal najmä s úzkym okruhom ľudí, väčšinou príslušníkov mladšej generácie a vyznávačov extrémneho “rebelského“ životného štýlu, a to aj napriek tomu, že sa nejedná o žiadnu novinku. Medzi zástancov nejedenia mäsa a živočíšnych produktov patrili aj také významné historické osobnosti, akobol Platón, Pytagoras, Sokrates, Hippokrates, Leonardo da Vinci, Lev Tolstoj, Franz Kafka, Voltaire, Arthur Schopenhauer, Thomas Edison či Albert Einstein.

Dnes si však tento štýl stravovania získava čoraz viac priaznivcov v rôznych spoločenských vrstvách a vekových kategóriách, vrátane mnohých známych osobností zo sveta politiky, športu či kultúry - Bill Clinton, Al Gore, Jared Leto, Pamela Anderson, Alicia Silverstone, Bryan Adams, James Cameron či Carl Lewis. Objavuje sa čoraz viac filmov venovaných tematike ekológie, udržateľného stravovania a vplyvu rastlinnej stravy na zdravie. Obchodné reťazce zaraďujú do svojej ponuky celé rady produktov, vyrobených výhradne z rastlinných surovín, označených certifikovaným logom “Vegan“ a na jedálnych lístkoch mnohých reštaurácií sa tiež čoraz častejšie objavujú výhradne rastlinné špeciality.

Vo svete internetu nájdeme čoraz viac blogerov a vlogerov, ktorí propagujú tento životný štýl formou videí či článkov, v ktorých popisujú svoje vlastné skúsenosti a prinášajú zaujímavé návody a recepty, ako pripraviť chutné a zdravé jedlá a zaradiť vegánstvo do bežného denného režimu.

Alternatívne pohľady a kritické myslenie

Je dôležité, aby vegáni nečítali iba blogy či webové stránky s odporúčaniami od ďalších vegánov. Potrebujú vidieť aj výskum z nezaťažených zdrojov. Mnohým ľuďom by pomohlo, ak by znížili svoj príjem mäsa. Výborným zdrojom živín sú vajcia z voľného chovu. Zrejme najzdravšou kuchyňou na svete je stredomorská strava.

tags: #prečo #nebyť #vegán #argumenty