Prečo jablká a paradajky nedozrievajú? Príčiny a riešenia

Rastlina rajčiaka plná zelených paradajok, ktoré nie a nie dozrieť, nepoteší žiadneho záhradkára. Paradajky patria k najobľúbenejším plodinám v záhradách, no mnohí pestovatelia sa stretávajú s problémom, že plody zostávajú dlho tvrdé a zelené. Našťastie existuje množstvo overených postupov a rád, ako dozrievanie urýchliť a zachrániť úrodu. Určite aj vy obľubujete šťavnaté jablká s krehkou, šťavnatou dužinou, harmonickej sladkokyslej a korenistej chuti. Pri pestovaní jabĺk je dôležité snažiť sa, aby sa kvalita plodov nezhoršila v období zberu a zhodnotenia vašej celoročnej práce.

Dôvody oneskoreného dozrievania paradajok

Oneskorené dozrievanie paradajok môže mať viacero príčin:

Kolísanie teplôt: Optimálna teplota pre dozrievanie paradajok je medzi 16 a 26 °C. Ak teplota klesne pod 15 °C, proces sa spomalí. Príliš vysoké teploty nad 30 °C môžu byť tiež problémom.
Nedostatok svetla: Rajčiaky potrebujú aspoň 6 až 8 hodín plného slnečného svetla denne. Nedostatok svetla ovplyvňuje fotosyntézu a tým aj tvorbu plodov.
Nesprávna výživa: V počiatočných fázach rastu potrebujú rastliny dusík, no s dozrievaním plodov sa mení potreba na draslík a fosfor. Nedostatok draslíka môže potlačiť tvorbu lykopénu, farbiva zodpovedného za červenú farbu paradajok.
Nadmerná zálievka: Príliš veľa vody môže spôsobiť hnilobu koreňov a stres rastlín, čo negatívne ovplyvňuje dozrievanie.
Choroby a škodcovia: Hubové, bakteriálne alebo vírusové infekcie, ako napríklad pleseň zemiaková alebo pleseň sivá, môžu rastliny oslabiť a brániť ich rastu.
Preťažené rastliny: Keď rastlina spotrebuje príliš veľa energie na tvorbu listov a kvetov, nezostane jej veľa energie na sfarbenie zelených paradajok.

Okrem uvedených faktorov je na zrenie paradajok potrebná aj chemická látka nazývaná etylén. Táto chemikália je bez zápachu, chuti a na pohľad neviditeľná.

Ako urýchliť dozrievanie paradajok na rastline?

Ak chcete dozrievanie paradajok na rastlinách urýchliť, najskôr si musíte uvedomiť, v akých podmienkach dozrievajú najlepšie.

Odstráňte prebytočné výhonky a listy: Väčšina záhradníkov vie, že treba odstraňovať výhonky v podpazuší vetvičiek, ale nie každý vie, že je vhodné skrátiť aj hlavnú stonku rastliny rajčiaka. Potom prestane plytvať energiou na tvorbu nových listov a ďalších a ďalších kvetov. Energiu použije na dozrievanie zelených paradajok, ktoré sú ešte na rastline. Nenechávajte zbytočne na rastlinke výhonky, ktoré zostali po zbere plodov. Neslúžia už na žiaden účel, len zbytočne oberajú rastlinu o energiu. Vytvárajú nové stonky, ktoré konkurujú ostatným vetvám v boji o živiny.
Obmedzte zálievku: Ak obmedzíte rajčiakom zálievku, nepriamo vyšlete správu, aby dozreli plody, ktoré na rastline už sú. Množstvo vody, ktoré rastlina rajčiaka potrebuje, závisí od toho, v akom bode rastového cyklu sa nachádza.
Odstráňte kvety: Trvá niekoľko týždňov, kým paradajky po opelení kvetov dozrejú. Ak sa blíži jeseň (približne šesť týždňov pred očakávaným prvým mrazom) je jasné, že z týchto kvetov už plody nevyrastú. Lepším riešením je ich odstrihnúť.
Vytvorte tieň: Mnoho pestovateľov rajčín sa čuduje, prečo plody nedozrievajú, keď je teplo a slnečno. Zvyčajne je to preto, že je až priveľmi teplo, teda nad 30 °C. Vtedy je riešením vytvoriť paradajkám viac tieňa. Táto technika núti paradajky k skoršej plodnosti, rýchlejšiemu dozrievaniu a nikdy neprestávaniu plodiť.

Dozrievanie zelených paradajok doma

Ak už vonkajšie podmienky nie sú priaznivé, môžete paradajky obrať a nechať ich dozrieť v interiéri. Viete o tom, že plody, ktoré sú aspoň mierne zrelé, ľahko dozrejú v interiéri?

Výber plodov: Pri zbere sa uistite, že odstránite všetky poškodené, pokazené alebo choré paradajky. Zelená zelenina by mala mať normálnu veľkosť ako červená paradajka. V ideálnom prípade je, keď sa už začína trochu zafarbovať. Ak plody oberiete, kým nie sú zrelé, nie sú botanicky pripravené a nemôžu dozrieť.
Teplota: Najdôležitejším faktorom pri dozrievaní paradajok je teplota. Ideálna teplota na dozrievanie paradajok je 18 ° C až 24 ° C. Paradajky môžu dozrieť aj pri nižšej teplote (10 ° C až 15 ° C), ale dosiahnutie požadovanej zrelosti bude trvať približne mesiac. Ak však máte plody umiestnené v miestnosti pod 10 ° C, zelenina nedozrie a môže sa začať kaziť.
Svetlo: Táto zelenina nepotrebuje na dozrievanie svetlo. V skutočnosti často dozrieva v tme lepšie, ako keď sú plody vystavené slnečnému žiareniu.
Etylén: Paradajky, ako väčšina zeleniny a ovocia, počas dozrievania produkuje etylén. Práve ten umožní nezrelým plodom dozrieť. Tým, že paradajkám poskytnete viac etylénu, môžete proces zrenia urýchliť.

Overené metódy dozrievania paradajok v interiéri

Existuje mnoho spôsobov, ako urýchliť dozrievanie paradajok v interiéri. Tu je niekoľko overených metód:

Na plechu za oknom: Paradajky nechajte dozrievať na plechu za oknom. Nezabudnite, že musia byť aj pustené radiátory čím dokonale naimitujete teplo a svetlo, ktoré paradajky potrebujú.
Medzi kartóny od vajec: Veľmi dobrý nápad, ako prinútiť paradajky dozrieť je dať ich do kartónov od vajec rovnako, ako vajcia. Paradajky uložíme na a položte ich na hornú časť skrine alebo na iné teplé miesto cca. 18 až 20 stupňov Celzia. Po niekoľkých dňoch by mali sčervenať. Tento proces zrenia môžete zrýchliť pridaním jablka.
Do pohára s jabĺčkom: Na túto metódu vyberáme len rajčiny ktoré sú nepoškodené a majú pevnú šupu. Zelené rajčiny oberieme a zbavíme stopiek. Pripravíme si väčší zavárací pohár (4-5l)a na dno uložíme zrelé jabĺčko (1 alebo 2) a uložíme paradajky. Jablko nesmie byť poškodené ani nahnité. Pohár uzavrieme a položíme na parapetu. Jablká uvoľňujú etylén, vďaka ktorému budú rajčiny rýchlejšie dozrievať. Ďalšou možnosťou je položiť paradajky na jablká a nechať ich na otvorenom slnečnom mieste (napríklad na parapete). Rajčiny dozrejú rýchlejšie, ako keď ich necháte len tak na okne na slniečku. Rovnakým spôsobom funguje aj pridanie banánu do poháru s paradajkami.
Piliny: Paradajky rýchlejšie dozrejú aj pomocou pilín. Zelené paradajky uložíme do debničky alebo inej nádoby vystlanej pilinami a uložíme na slnečné miesto. Vďaka veľmi dobrej výhrevnosti pilín, paradajky postupne dozrejú. Druhou možnosťou je zabaliť paradajky do starých novín - každú paradajku zvlášť a uložiť na parapet. Rajčiny pravidelne kontrolujeme, aby sme zistili, ktoré dozreli a ktoré naopak potrebujú ešte čas.
Trik našich babičiek: Rajčiny dáme do interiéru, potrebujú teplotu 15-18 stupňov. Keď je teplota vyššia ľahko zmäknú. Vezmeme nádobu - môže byť sklenená alebo aj krabica (moja babička ich ukladala normálne na policu na posteľ. K rajčinám pridáme aj pár zrelých (nie červivých ani hnilých) jabĺk. Jablká by mali byť domáce, bez chemikálií a postrekov. Etylén začne na rajčiny rýchlo pôsobiť a tie začnú dozrievať skutočne rýchlo a to či v tme alebo vo svetle.
Vytiahnutie celej rastliny: V čase, keď prichádzajú prvé mrazy, je overeným trikom vybrať celú rastlinu zo zeme a zavesiť ju hore nohami v garáži alebo v pivnici, kde je teplota nad bodom mrazu.

Tabuľka: Ideálne podmienky pre dozrievanie paradajok v interiéri

Faktor	Ideálne podmienky
Teplota	18-24 °C
Svetlo	Tma (nie je potrebné svetlo)
Etylén	Prítomnosť zrelého ovocia (jablká, banány)

VŠETKO, ČO SOM SI PRIALA VEDIEŤ, KEDY SOM ZAČALA S pestOVANÍM PARADAJOK 🍅

Ako predchádzať problémom s dozrievaním paradajok?

Prevencia je vždy lepšia ako liečba. Tu je niekoľko tipov, ako predchádzať problémom s dozrievaním paradajok:

Výber správnej odrody: Skoré odrody paradajok, ako napríklad „Poranek“ a „Promyk“, začínajú dozrievať už začiatkom júla. Štandardným paradajkám trvá 20 až 30 dní od nasadenia plodov, kým dosiahnu plnú veľkosť, a potom ďalších 20 až 30 dní, kým dozrejú, t. j. zmenia farbu.
Správny čas výsadby: S predpestovaním paradajok je dobré začať už s končiacim februárom prípadne začiatkom až v polovici marca. Vyhovuje im slniečko, no nie moc ostré. Prvým znakom toho, že je vhodný čas na výsadbu paradajok teda je, keď sa nočná teplota trvale pohybuje nad touto hranicou (10 ° C). Druhým znakom, že nadišiel čas sadiť paradajky je teplota pôdy. V ideálnom prípade by mala byť teplota pôdy 16 ° C.
Kvalitná pôda: Paradajky si vyžadujú veľmi úrodnú pôdu. Ideálna je prevzdušnená hlinitá a piesočnatá pôda. Najlepšie záhony pripravíte na príchod paradajky tak, že nebudete šetriť prírodným kompostom. Pre paradajky je veľmi prospešné napríklad organické hnojivo z morských rias, alebo hnoj z hydiny. Domáce hnojivo si môžete vyrobiť aj zo žihľavy či paprade a zvýšiť tak odolnosť paradajky. Dajte si pozor aj na to, aby ste nesadili do substrátu, v ktorom ste minulý rok alebo 2-3 pred ním pestovali papriku, paradajku alebo baklažán.
Dostatočný priestor a slnko: Pri výbere miesta na zasadenie, hľadajte také, ktoré je zaliate slnkom. Vykopte väčšie diery, ako si myslíte, že budete potrebovať a dodržujte vzdialenosť najmenej pol metra, pričom rastliny umiestnite tak, aby najnižšia sada listov bola na úrovni pôdy.
Pravidelná zálievka: Paradajkové lôžko zalejte s cca 2,5 dcl vody raz týždenne odstátou a nie moc studenou vodou. Počas letného obdobia môžete aj o niečo častejšie. Ak nebudú mať dostatok vlaky, začnú praskať. Pravidelne teda zavlažujte pôdu, no vyhnite sa „bahnitej“ vode, vtedy viete, že ste to prehnali. Vodu však nalejte priamo na pôdu, nie na listy, mohli by totiž vyschnúť. Najbezpečnejším a najprospešnejším časom na polievanie je skoré ráno, alebo pri večernom zotmievaní.

Ako rozoznať zrelú paradajku?

Rozoznanie zrelej paradajky je dôležité pre dosiahnutie najlepšej chuti. Tu je niekoľko znakov, na ktoré sa zamerať:

Farba: Zrelé paradajky majú rovnomerne sýtu farbu bez zelených škvŕn. Ich šupka je potom lesklá a hladká, bez vrások, škvŕn a prasklín. Nezrelé paradajky majú často matný, múčnatý povrch.
Konzistencia: Ak paradajka dosiahla zrelosť, mala by sa pri ľahkom tlaku jemne poddať, ale nemala by byť príliš mäkká alebo kašovitá.
Vôňa: Zrelé paradajky majú výraznú, sladkú a zemitú vôňu. Ak chcete cítiť vôňu, musíte k paradajke priblížiť nos, pretože listy rastliny majú silnú, charakteristickú vôňu, ktorá môže zakryť vôňu ovocia.
Oddelenie od stonky: Môžete ich zbierať, keď začnú meniť farbu a ľahko sa oddelia od stonky.

Ďalšie možnosti spracovania paradajok

Ak sa vám predsa len stane, že niektoré kúsky zostanú tvrdé a zelené, nemusíte ich hneď vyhadzovať. Využiť ich môžete napríklad na nakladané zelené paradajky, omáčky s octovým nádychom alebo pikantné čatní.

Starostlivosť o rastliny počas dozrievania

Počas dozrievania je dôležité venovať rastlinám zvýšenú pozornosť:

Preplachovanie: Predtým, ako sa rozhodnete zberať úrodu, by ste mali rastliny dôkladne zbaviť usadených živín a minerálov. Tieto zvyšky narušujú prirodzenú chuť a vôňu bez ohľadu na to, či pestujete v pôde, na kokosových orechoch alebo v hydropónii. Na preplachovanie používajte osvedčené príslušenstvo na splachovanie a čistenie.
Hnojenie: Na stimuláciu a zlepšenie prirodzených procesov je vhodné pridať do stravy kvetinové stimulanty. Môžu sa líšiť zložením, koncentráciou a dávkovaním, ale majú jedno spoločné: 100 % podporu bohatého kvetenstva.

Prevencia chorôb a škodcov

Pravidelná kontrola je obzvlášť dôležitá, ak dozrievajú paradajky vo vnútri, pretože vaše rastliny mohli trpieť chorobou, ako je pleseň, ešte predtým, ako bola úroda prenesená do interiéru. V takýchto prípadoch je užitočnou technikou „triediť“ paradajky pred ich uskladnením, pričom sa oddelia nepoškvrnené od ovocia nižšej kvality.

Kedy jablká dozrievajú POSTUPNE?

V záhradách sa pestuje často viac odrôd, ktoré nedozrievajú v rovnakom čase. Ak sa vám z akýchkoľvek príčin nepodarí jablká obrať v správnom termíne, môžete ich využiť na výrobu štiav i pečenie koláčov. Snahou je však dopestovať zdravé a chutné jablká, aby ste ich mohli konzumovať hlavne ako stolové ovocie v čerstvom stave. Len tak môžete využiť ich nutričnú a výživovú hodnotu, ako aj vychutnať si vlastné dopestované ovocie. Pri viacerých odrodách v záhrade, ako aj vysokej úrode, môžete zberať jablká naraz alebo aj postupne na dvakrát.

Význam odrôd pri skladovaní

Odroda je základným ukazovateľom pre určenie správneho termínu zberu ovocia. Poznáme odrody rôznych tvarov, rozmanitých farieb a chutí. Podľa dozrievania plodov existujú jablká letné, jesenné a zimné. Letné sa zberajú už do 15. augusta. Jesenné až neskoré jesenné jablká sa zberajú od 15. augusta do 20. septembra. Vhodným termínom na zber zimných jabĺk je termín od 20. septembra do konca tohto mesiaca. Zimné jablká s dlhou vegetačnou lehotou patria medzi neskoré zimné odrody, ktoré je vhodné zberať od konca septembra, počas celého októbra až v polovici novembra.

Vplyv má aj počasie

Začiatok a priebeh vegetácie môže ovplyvniť počasie. Vyššie teploty počas vegetácie môžu mať za následok urýchlený vývoj nástupu jednotlivých fenologických štádií vrátane pučania, kvitnutia, rastu plodov, vyfarbenia šupky a dozrievania. Pri neskorom nástupe vegetácie sa môže zrelosť plodov aj oneskoriť. Každá odroda, stará i nová, má špecifické nároky na prostredie, rôznu úroveň starostlivosti pre dopestovanie kvalitného ovocia. Počas vývoja vegetácie jablká na stromoch rastú, vyfarbujú sa a získavajú svoj odrodový tvar a veľkosť plodov.

Neponáhľajte sa

Pri predčasnom zbere môžu plody stratiť na hmotnosti odparovaním vody, čím sa zhorší chuť a skráti trvanlivosť jabĺk pri skladovaní. Bez využitia chladiarenského skladu znížením teploty v domácich podmienkach, regulácie kyslíka, oxidu uhličitého a vlhkosti vzduchu jablká stratou vlahy začnú vädnúť a stratia krehkú konzistenciu dužiny. Z praktického hľadiska je pri zbere jabĺk dôležitá zberová a konzumná zrelosť. Pri konzumnej zrelosti majú plody v dužine vyvážený obsah štiav a nutričných látok.

Zberová zrelosť

Je optimálnym obdobím na zber jabĺk. Nemusí sa zhodovať s obdobím konzumnej zrelosti. Pri letných odrodách je obdobie medzi zberovou a konzumnou zrelosťou krátke. Letné odrody jabĺk majú konzumnú zrelosť ihneď alebo do 7 dní, keď majú z biochemických procesov prebiehajúcich v dužine príjemnú vôňu, optimálnu šťavnatosť, krehkosť dužiny, harmonicky vyváženú chuť s optimálnym obsahom cukrov a kyselín. Pri letných odrodách jabĺk dochádza k rýchlemu prezrievaniu plodov a zmúčnateniu dužiny. Zberová zrelosť je nestály odrodový znak. Vo veľkej miere ju ovplyvňujú klimatické a pôdne podmienky.

Pri jesenných odrodách nastáva 14 až 21 dní po zbere a pri zimných po dvoch mesiacoch. Pri neskorých zimných odrodách nastáva konzumná zrelosť 2,5 až tri mesiace od dátumu zberu. Aj preto sa neskoré zimné odrody dobre skladujú do marca či mája nasledujúceho roka v chladných miestnostiach. Konzumnú zrelosť dosiahne väčšina zimných odrôd až v priebehu skladovania. V tejto zrelosti majú plody optimálne chuťové vlastnosti a optimálnu konzistenciu dužiny. Zberová i konzumná zrelosť je súčasťou jedného zberového cyklu a nedá sa oddeliť. Biochemické procesy, ktoré prebiehajú počas skladovania plodov jabĺk, sú výsledkom dýchania a enzymatických zmien, pri ktorých dochádza k strate na sušine, mäknutiu dužiny, znižovaniu obsahu cukrov, kyselín a zhoršeniu kvality. Aby ste vedeli stanoviť obdobie zberovej zrelosti, všímajte si znaky a vlastnosti, ktoré získate pozorovaním vývoja plodov jabĺk v záhrade.

Obsah škrobu je dôležitý

Ovocinár by mal vedieť stanoviť optimálnu lehotu, počas ktorej by sa mal zber úrody začať aj ukončiť. Tento čas si určí podľa reálnych hodnôt odbúrania škrobu z plodov. Optimálny čas môže byť odlišný v závislosti od odrody a rôznych klimatických a agrotechnických faktorov. Plody, ktoré budú pozberané príliš skoro alebo, naopak, príliš neskoro, majú horšiu kvalitu a schopnosť ich skladovania je znížená. Každá odroda má stanovené odporúčané hodnoty škrobovitosti.

Skladujte v chlade a vetrajte

Optimálnym termínom zberu jabĺk dokážete uskladniť plody aj v domácich podmienkach. Potrebujete na to chladné a dobre vetrateľné miestnosti, aby ste spomalili dýchanie a tým aj spotrebu kyslíka a vydychovanie oxidu uhličitého, vodnej pary a tepla. Pri dýchaní sa rozkladajú zásobné cukry, škroby, celulóza, pektínové látky a kyseliny. Mení sa aj obsah vitamínu C. V dozrievajúcich plodoch sa obsah vitamínu C po zbere zvyšuje až do obdobia fyziologickej zrelosti a potom rýchlo klesá.

tags: #prečo #jablká #nedozrievajú #príčiny