Prečo po jedle jeme syr: Tradícia a jej význam

Tradícia jedenia syra po jedle má hlboké korene v náboženských a kultúrnych zvyklostiach. Pôst, abstinencia od jedla alebo pitia, je termín spoločný pre rôzne germánske jazyky a líši sa podľa obmedzenia užívania jedla a nápojov. V kresťanskom staroveku Eustathiáni popierali povinnosť pôstu pre dokonalejších kresťanov, no synoda v Gangre potvrdila starobylosť tradície cirkevných pôstov.

Moralisti tvrdia, že prirodzený zákon zakladá nevyhnutnosť pôstu, pretože každé rozumné stvorenie je povinné rozumným spôsobom pracovať na ovládnutí vlastnej žiadostivosti. Zákon pôstu bol spočiatku nepísaný a preto sa musí chápať a uplatňovať s náležitým ohľadom na zvyky platné v rôznych časoch a na rôznych miestach.

Pôst a jeho pravidlá

Pôst spočíva v tom, že za 24 hodín sa príjme len jedno plné jedlo a to okolo poludnia. Znamená to tiež povinnosť zdržať sa mäsa, pokiaľ by legitímny orgán neudelil povolenie na jeho konzumáciu. Objem povoleného jedla v tomto jedinom chode nebol nikdy predmetom pozitívnych právnych predpisov. Podľa všeobecného zvyku je vhodný čas na toto jedlo okolo poludnia. Z dobrých dôvodov je však možné túto hodinu legitímne posunúť.

Podľa D'Annibale a Noldina, dobré dôvody ospravedlňujú požiť obedné jedno ráno, ranajšie na večeru, či večeru na obed, pretože pôst zostáva stále neporušený. Dlhšia prestávka v hlavnom jedle by sa ale nemala dovoliť, lebo takáto prestávka v skutočnosti vytvára dve jedlá namiesto jedného. Spravidla sa prerušenie do pol hodiny nepovažuje za významné.

Okrem spomínaného kompletného jedla Cirkev teraz povoľuje prijať ešte trochu jedla, zvyčajne večer. Pri tomto bode sa musí brať náležitý ohľad na to, čo je miestnym zvykom, pokiaľ ide o množstvo a kvalitu jedla, pri tomto druhom chode. Na niektorých miestach sú zakázané vajcia, mlieko, maslo, syr aj ryby, zatiaľ čo chlieb, koláče, ovocie, byliny a zelenina sú povolené. Na iných miestach je zasa povolené mlieko, vajcia, syr, maslo aj ryby, či už na základe zvyku, alebo na základe udeleného indultu.

Prísne vzaté, všetko, čo sa dá klasifikovať ako tekutina, sa môže ako nápoj alebo liek príjmať v pôste kedykoľvek, počas dňa či v noci. Preto sa voda, limonáda, sóda, zázvorové pivo, víno a podobné nápoje môžu užívať v deň pôstu mimo jedla, hoci také nápoje sa môžu do istej miery ukázať ako výživné.

Záväznosť a výnimky z pôstu

Cirkevný zákon uvaľuje vážnu povinnosť na všetkých pokrstených jednotlivcov, ktorí sú schopní splniť túto povinnosť za predpokladu, že ukončili dvadsiaty prvý rok a nie sú inak ospravedlnení. Neschopnosť dodržať zákon pôstu a nezlučiteľnosť pôstu s povinnosťami svojho vlastného stavu postačujú už zo svojej podstaty, aby zanikla povinnosť.

Z tohto dôvodu sú chorí, zotavujúcí sa, chúlostivé ženy, osoby staršie ako šesťdesiat rokov, rodiny, ktorých členovia nemôžu mať spomínané hlavné jedlo súčasne, alebo ktorí nemajú nič iné ako chlieb, zeleninu alebo podobné, málo výživné potraviny, ktorým pôst spôsobuje nespavosť či silné bolesti hlavy, manželky, u ktorých pôst spôsobuje zanedbávanie manžela, deti, u ktorých pôstenie spôsobuje hnev rodičov; jedným slovom, všetci tí, ktorí nedokážu splniť povinnosť pôstu bez toho, aby podstúpili viac ako len obyčajné ťažkosti, sú ospravedlnené vďaka neschopnosti plniť túto povinnosť.

Ak takéto dôvody, ktoré ustanovujú výnimku zo svojej podstaty, neexistujú, zákonne ustanovení predstavení môžu dišpenzovať od povinnosti pôstu. Preto najvyšší pontifex môže vždy a všade udeliť platné výnimky z tejto povinnosti. Kňazi poverení starostlivosťou o duše môžu jednotlivca z dobrého dôvodu tiež dišpenzovať.

Pôst v minulosti a dnes

Žiadny študent cirkevnej disciplíny si nemôže nevšimnúť, že povinnosť pôstu sa dnes v jej celistvosti len zriedka dodržiava. Cirkev, uvedomujúc zmenené okolnosti doby, upravuje požiadavky tejto povinnosti tak, aby slúžila najlepším záujmom svojich detí. Na druhej strane však žiadna zhovievavosť v tejto veci nemôže poprieť prirodzený a božský pozitívny zákon, ukladajúci mŕtvovanie a pokánie, ako trest, ktorý človek nesie za hriech a jeho následky.

Stolovanie vo svete

Ovládanie správnej stolovacej etikety je potrebné a niekedy nám môže pomôcť v tých najneočakávanejších chvíľach. Dnes, keď sú otvorené hranice a ľudia majú dostatok prostriedkov na cestovanie, je jedenie za jedným stolom s cudzincom vec, s ktorou sa stretne každý z nás. Je preto dobré pripraviť sa na každú situáciu, ktorá nás môže postretnúť.

Japonsko: Japonci tradične jedia pomocou takzvaných čínskych paličiek, ktoré sú vyrobené z dreva. Problém by mohol nastať, ak by ste jedli za jedným stolom s ľuďmi z Japonska a pri prestávke by ste “drzo” zapichli svoje paličky do ryže. Japonci totiž veria, že jedlo so zapichnutými paličkami sa servíruje počas starého budhistického obradu mŕtvym a prináša tak do domu nešťastie.
Taliansko: Ak vám bude naservírované jedlo (najmä pizza), nikdy si na ňu nepýtajte prídavky, napríklad vo forme nastrúhaneho syra a podobne. Je to považované za urážku dochucovacích schopností kuchára. Naviac majú množstvo druhov syrov, ktoré sú takpovediac spárené s konkrétnymi jedlami. Ďalším talianskym nepísaným pravidlom je, že nikdy nekonzumujú cappuccino v poobedňajších hodinách.
Thajsko: Maximálne využitie, ktoré pre vidličku Thajčania našli, je nahŕňanie jedla pomocou nej na lyžicu. Doma sú zvyknutí jesť všetko rukami a je pre nich pocta, ak to urobíte aj vy. Ako cudzincovi vám zo slušnosti určite ponúknu príbor, no potešíte ich, ak odmietnete.
Mexiko: Praví Mexičania by vás vysmiali, ak by ste tacos začali konzumovať pomocou príboru. Jesť ho rukami však nie je až také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Mexičania majú na jedenie tacos zvláštny spôsob. Placku vždy držia vo svojej silnejšej ruke a aby im zeleninovo-mäsový obsah nevypadol, pritláčajú si ho ukazovákom.
Maďarsko: V Maďarsku je nepredstaviteľné, aby ste si štrngli s pivným pohárom, zatiaľ čo u nás je to celkom bežné. Táto zvláštnosť pochádza z čias Maďarskej revolúcie z roku 1848. Na porážku Maďarov si ich nepriatelia pripíjali veľmi nahlas pivnými pohármi, preto by ste v hrdom maďarskom kraji len veľmi ťažko hľadali niekoho, kto si s vami štrngne pivom.
Francúzsko: Ak práve nepoužívate príbor alebo ruky na jedenie, majte ruky voľne položené na stole. Nepatrí sa tiež zjesť chlieb ešte počas predjedla, práve naopak, podľa Francúzov je vynikajúce zajedať ním hlavný chod. Úplne najvhodnejšie je jesť s mäkkým francúzskym chlebom syry, ktoré sa často podávajú namiesto dezertu.

Naštudovať si základné pravidlá netrvá až tak dlho, no pôsobí to honosne a distingvovane. Okrem toho si takto môžete nakloniť na svoju stranu napríklad šéfa či získať nových priateľov zo zahraničia, ktorých oslníte svojimi vedomosťami a schopnosťami. A potom ich možno naučíte, aké stolovanie je typické v našej krajine.

Veľká noc a jej tradície

Veľká noc je obdobím bohatým na tradície a zvyky, ktoré sa na Slovensku spájajú s príchodom jari, plodnosťou a kresťanskými oslavami zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tieto sviatky sú pre Slovákov významnou súčasťou kultúrneho dedičstva. Mnohé z týchto tradícií sa týkajú prípravy a konzumácie špeciálnych jedál, ktoré majú symbolický význam.

Príprava veľkonočných jedál bola vždy radostnou udalosťou, obzvlášť po 40-dňovom pôste, ktorý predchádza Veľkej noci. Základom mnohých jedál boli vajíčka, symbol znovuzrodenia a plodnosti.

Tradičné veľkonočné jedlá

Syrek (Hrudka): Na východnom Slovensku je špecialitou syrek, alebo hrudka, jedlo z mlieka a vajec. Gazdiné ho krájajú na tenké plátky a podávajú so šunkou.
Veľkonočná paska (Pascha): Paska, alebo pascha, je tradičný koláč podobný vianočke, ktorý sa pripravuje najmä na východe Slovenska. Jej vydarené upečenie a veľkosť symbolizovali dobrú úrodu.
Veľkonočné baránky: Pečenie veľkonočných baránkov sa rozšírilo vplyvom kresťanstva.
Pečené jahňa (Kozľa): Starou tradíciou bolo pečenie jahňaťa alebo kozľaťa, čo symbolizovalo obeť Baránka Božieho. Po dlhom pôste bolo mäso vítanou zmenou v jedálničku.
Švencelina: V oblasti Spiša sa počas Veľkej noci jedla švencelina, pokrm pripravený z posvätených jedál ako šunky, chleba, vareného vajíčka. Tieto ingrediencie sa pokrájali, zaliali kyslým mliekom a posypali nastrúhaným chrenom.
Šunka a klobása: Na dedinách sa počas Veľkej noci jedla šunka a klobásy odložené zo zabíjačky. Na nedeľnú tabuľu sa podávajú rôzne druhy klobás, typické pre jednotlivé regióny.
Pečka (Baba, Veľkonočná plnka): Na juhu a západe Slovenska piekli počas Bielej soboty v baránkovej forme zmes žemlí, vajec a klobásy. Niekde do mliekom nasiaknutých žemlí pridali vajce a údené mäso.

Veľkonočné zvyky a tradície

Kvetná nedeľa s bahniatkami: Na Kvetnú nedeľu si ľudia do kostolov brávali bahniatka, vŕbové prútiky s jahňadami, aby im ich kňaz posvätil.
Zákazy prác: V Terchovej sa počas Veľkonočného týždňa nechodilo orať, lebo tieto dni boli nešťastné. Na Myjave počas Veľkého piatka nebolo dobré zem „hýbať“ - orať, lebo by to mohlo viesť k neúrode.
Očistné rituály: Na Zelený štvrtok a Bielu sobotu sa chodili muži, ženy a mládež umývať do potoka, čo im malo priniesť zdravie a krásu.
Veľký piatok: Na Veľký piatok sa nepracovalo. Niektorí štepili ovocné stromy alebo presádzali rastliny. Dodržiaval sa prísny pôst, jedli sa pôstne jedlá, napríklad slíže s makom, jedlá z kyslej kapusty alebo šťaveľa a špenátu.
Biela sobota a sila ohňa: Na Bielu sobotu gazdiná beží ku potoku, načrie odtiaľ vody, s ktorou obchádzajú stavenia a kropia ich, aby boli zachránené od nešťastia. Ľudia sa venovali vareniu a pečeniu obradných jedál, najmä bravčoviny, šunky.
Veľkonočná nedeľa: V najväčší sviatok roka sa nesmelo variť, ani krájať nožom. Všetky jedlá sa pripravili dopredu počas Bielej soboty. Veľkonočné obradné jedlá si ľudia brávali do kostola na posvätenie.
Oblievačka a šibačka: Voda mala počas Veľkej noci veľký význam, spájala sa s predstavou nového života, čistoty a krásy. Spojenie s vodou vrcholilo na Veľkonočný pondelok, keď sa oblievalo.

Tradície slovenskej kuchyne

Slovenská kuchyňa je rôznorodá a jej jedlá patria medzi tie ťažšie. Prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale aj tak sa v nej nájdu pokrmy, ktoré sa tradovali celé stáročia, a to už od prvých ľudí žijúcich na našom území. Už starí Slovania sa živili poľnohospodárstvom, ktoré významne ovplyvnilo ich stravovanie. Kuchyňa pozostávala z rozmanitých druhov strukovín a zeleniny, ktoré si vedeli dopestovať. Cudzie im však nebolo ani konzervovanie potravín formou údenia, solenia, sušenia alebo kvasenia.

Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.

Typické slovenské jedlá

Chlieb a strukoviny: Na žiadnom stole nesmel chýbať chutný domáci chlieb. V kresťanskej viere je chlieb darom od Boha. Pre obdobia poznačené vojnou a pre chudobnejšie vrstvy boli príznačné hlavne strukoviny, kaše z pohánky, prosa či krúp.
Mäso a ryby: Naši predkovia si z času na čas dopriali aj kúsok mäsa, ktorého v tých časoch nebolo veľa. Samozrejme, panské stoly sa pod ťarchou diviny, husaciny, hovädziny či bravčoviny priam prehýbali. Svoje miesto na stole mali aj ryby, ktoré kresťania nevnímajú ako mäso.
Zemiaky: Keď sa do Európy a na naše územie dostali z Ameriky zemiaky, nastal v stravovaní našich predkov veľký prevrat. Ich zaradenie do jedálničkov bolo veľmi pomalé a až v 19. storočí sa stali plnohodnotnou súčasťou slovenskej kuchyne. Zemiaky predstavovali pre Slovákov druhý chlieb.
Lokše: Lokša, nárečovo lokeš, je pre Slovákov mimoriadny druh jedla. Jedáva sa k polievke, býva skvelou prílohou k husacine a výborne chutí aj natretá džemom, posypaná makom či cukrom a zavinutá do podoby palacinky.
Zemiakové placky: Jednou z dodnes najobľúbenejších zemiakových pochúťok sú zemiakové placky. Každý región má svoj recept, ktorý považuje za ten najlepší.
Mliečne výrobky: V súčasnosti je výrazne obľúbené kravské, no v minulosti sa mu kozie či ovčie dokázali vyrovnať. Spomedzi mliečnych výrobkov špeciálne miesto zastáva i bryndza.
Koláče: Aj keď bola chudoba na Slovensku veľká, predsa sa nezriedka našiel kúsok múky nazvyš, aby mama napiekla deťom chutné koláče. Neboli bežným pokrmom, skôr sviatočným - na Vianoce a Veľkú noc.
Štrúdľa: Štrúdľa je milovaná azda v celej Európe, no tá ťahaná je slovenskou špecialitou. Vďaka svojej jednoduchosti bola jedlom chudobných.
Skalický trdelník: Skalický trdelník je jeden z najobľúbenejších sladkých kysnutých koláčov na Slovensku. Zrodil sa a dodnes sa pečie na Záhorí, konkrétne v oblasti Skalice.

Fašiangy a zabíjačky

Fašiangy začínali po Troch kráľoch. Bolo to najveselšie obdobie roka. Konali sa zabíjačky, miestne veselice, zábavy, tancovačky. V pinkli boli často typické fašiangové jedlá ako sú „božie milosti“ (fánky), šišky, „slepé myši“ (vyprážané kysnuté obaľované cesto) a koláče.

Zabíjačka začínala dôkladnou prípravou niekoľko dní vopred. Kupovali sa potrebné koreniny, pečivo, alebo krúpy a ryža, črevá na klobásky, papierové rukávy na tlačenku. Zakáľanie ošípanej bola vždy významná udalosť v dedine, spojená s typickými miestnymi rituálmi a rodinnými zvyklosťami a hostinami.

Zabíjačkové výrobky

jaternice („jitrničky“) a krvavničky
tlačenka
klobásky
paprikové laloky
huspenina

K prvým zabíjačkovým jedlám patrili „mozečky“ s vajíčkom na chlebe a neskôr sa robili „játra“ na cibuľke s chlebom a kyslými uhorkami. Podbrušina sa krájala a vytápala na chrumkavé oškvarky a voňavú masť. Ešte čerstvé chrumkavé oškvarky spolu s čerstvým voňavým chlebom a kyslými uhorkami boli tou najlepšou pochúťkou.

Pôstne obdobie

Obdobie pôstu je rovnako ako Veľká noc pohyblivé obdobie v roku. Pripadá vždy na nedeľu po splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. Začína popolcovou stredou, ktorá je na 40. deň pred Veľkou nocou, do čoho však nie sú započítané nedele. V tento deň pri bohoslužbe na Popolcovú stredu kňaz veriacim urobí na čelo popolom krížik so slovami: „Pamätaj, že prach si a v prach sa obrátiš“, čo predstavuje symbol pokánia.

S výnimkou nedelí veriaci počas celého pôstneho obdobia jedli obvykle len raz denne, väčšinou večer. Počas pôstu sa nejedlo mäso. Najprísnejší pôst bol na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Pôst sa končil na Bielu sobotu po vzkriesení Krista. Pôstne jedlá boli veľmi jednoduché. Robili sa zväčša z múky, zemiakov, strukovín, zeleniny, zaváraného ovocia a lekvárov.

Pôstne jedlá

zasmážané, alebo bešamelové zemiakové a strukovinové polievky (šošovicová, fazuľová, hrachová) zahustené slížami
rôzne omáčky, do ktorých sa niekedy dávalo varené vajce, alebo volské oko
osúchy
zemiaky na rôzny spôsob
jedlá z kysnutého cesta

Na popolcovú stredu sa väčšinou robievali šišky, ktoré niektorí volali aj „krapne“. Od Zeleného štvrtku po Bielu sobotu boli na kostole zaviazané zvony. V tomto období každé zvonenie nahrádzali rapkáče. Na obed bývalo symbolicky niečo zelené. K najčastejším jedlám patril špenát s volským okom, alebo rozkrojeným vajcom na tvrdo. K špenátu sa robievali zemiaky, alebo sa jedol s chlebom.

Na Veľký piatok sa vykonávala len tá najnevyhnutnejšia činnosť, dokonca sa nerobilo ani vo vinohrade, na poli, záhumienku, či záhrade, lebo sa nesmelo robiť so zemou. Ľudia sa chodievali pred východom slnka modliť do vinohradov. Častým pôstnym jedlom boli aj omáčky, na ktoré stačili suroviny z vlastných zdrojov, t.j. „krumplová“, fazuľová, šošovicová, hrachová, chrenová, alebo kôprová.

Dnes sa lokše spájajú zväčša s vinobraním a s pečenou husacinou, či kačacinou. Kedysi však patrili k obľúbeným pôstnym jedlám, ktoré boli upravené zväčša na sladko. Biela sobota bola posledným pôstnym dňom. Pôst trval do ôsmej hodiny večer, kedy bolo v kostole „skríšení“ (vzkriesenie). Po príchode zo vzkriesenia domov sa už všetci tešili na rozvoniavajúcu varenú šunku, ktorá sa jedla s chrenom a chlebom.

Francúzsky deň

Dňa 14.02.2019 zamestnanci Občianskeho združenia Fundament, ktoré sídli v Rimavskej Sobote pripravili pre našich prijímateľov sociálnych služieb „Francúzsky deň“. Francúzi Mathilde a Romain, ktorí pracujú v občianskom združení ako dobrovoľníci predstavili svoj jazyk, kultúru, tradície a zvyky.

Mathilde nám opísala tradičné jedlá a zvyky v jarnom, letnom a zimnom období. Jedlo pozostáva z viacerých chodov, ktorých súčasťou je vždy víno, po jedle je zvykom podávať syr a neskôr ešte šampanské. Typické sú pre nich francúzske toasty, hranolčeky, croisannty a palacinky.

Romain nám predstavil pamätihodnosti Francúzska, medzi ktoré patrí Eiffelova veža, tretie najväčšie múzeum na svete Louvre, katedrálu Notre-Dame, zámok Versailles, najširšiu a najprestížnejšiu ulicu v Paríži Avenue des Champs-Élysées. Romain pochádza z Normandie a s hrdosťou nám predstavil opátstvo Le Mont-Saint-Michel.

Význam pôstu

Dnes, na Popolcovú stredu, sa mnohí z nás zdržiavajú konzumácie mäsa. Táto tradícia má hlboké korene v náboženských a kultúrnych zvyklostiach. Pôst nie je len o odriekaní si jedla, ale aj o precvičovaní vlastnej vôle a odpúšťaní si obľúbených činností. Pôst samotný na Popolcovú stredu a Veľký piatok má hlbšiu podstatu a pre mnohých predstavuje jedinú cestu, ako si udržať zdravie v tejto prechemizovanej dobe.

Pôst je pre reálne uvažujúceho človeka, žijúceho v tejto prechemizovanej dobe, jediná cesta ako si udržať zdravie. A pôst nie je len vo veciach telesných. Určite si je dobre precvičiť vlastnú vôľu, tým, že si odpustím napr. obľúbenú činnosť, jedlo, hobby...každý podľa vlastného zdravého úsudku.

Tradícia zdržiavania sa konzumácie mäsa v piatok má hlboké korene v náboženských a kultúrnych zvyklostiach. Mnohí dnešní kresťania, aj praktizujúci, už naopak tvrdia, že dnes sú ústupky je jesť mäso sa v...

Čo je biblický pôst? (EP 52)

tags: #prečo #po #jedle #jeme #syr #tradícia