Predaj Mäsa z Domáceho Chovu Branovo: Návrat ku Kvalite a Tradícii
Ľudia dnes pátrajú po svojich predkoch, zostavujú si rodostromy, aby zistili, kto sú, odkiaľ prišli. Hľadajú svoju identitu. Jej súčasťou je aj jedlo, ktoré sprevádzalo predkov a sprevádza aj súčasníkov na životnej ceste. Dostať sa k typickým nefalšovaným jedlám však nie je jednoduché.
Z jedálnička sa vytratili, pretože sa od základov zmenil život nielen v mestách, ale aj na vidieku. Vidiečania masovo začali kopírovať život v mestách. Nie je to náhoda. Väčšina poľnohospodárskych podnikov sa dnes orientuje na pestovanie obilnín, olejnín, kukurice. Zeleninárske či ovocinárske farmy sú vzácnosťou, nehovoriac o mliečnych farmách či o chovoch ošípaných.
Táto zmena sa nemohla nepremietnuť do života slovenského vidieka. Túto premenu v správaní ľudí podporili aj obchodné reťazce s bohatou ponukou potravín, nie však založenej na domácej, ale na zahraničnej produkcii. Po očarení z pohodlných nákupov prišlo vytriezvenie. Ľudia zistili, že mnohé potraviny sú plné rôznych náhradiek, ďalšie "unavené“ z dlhých celokontinentálnych presunov.
Je vôbec možný návrat ku koreňom po nástupe generácie súčasných tridsiatnikov s inými predstavami o živote, aký mali ich rodičia? Na branovskom dvore vybudovali gazdovstvo, aké mávali roľníci pred kolektivizáciou. Ľudí lákajú do Branova hneď dve atrakcie - rodiny s deťmi tu vidia od kotkodákajúcich sliepok, čo práve zniesli vajíčka, cez kikiríkajúcich kohútov, kačice, husi, králiky, ovečky a kozičky až po kravičky a kone všetky "šlabikárové“ zvieratá.
Ak dnes niečo chýba slovenskému poľnohospodárstvu, tak je to rozvinutá schopnosť viesť nevtieravý zábavný dialóg s verejnosťou vyúsťujúci do degustácie výrobkov. Stanislav Becík zabil na Gazdovskom dvore nie jednu, ale hneď niekoľko múch. Čochvíľa budú veľkonočné sviatky. Na Gazdovskom dvore rátajú so zvýšeným dopytom po čerstvých vajíčkach. Sliepky, ktoré behajú po branovskom dvore, zobú nielen zrno, ale aj to, čo zem hrabavej hydine ponúka. Majú nadostač vitamínu D, sú predsa na slnku, ak znesú vajce, je v ňom všetko, čo doň príroda môže dať.
Na dvore sa pasú ovečky. K veľkonočnému stolu si možno v Branove objednať jahňa - celé i polovicu - alebo si kúpiť mladé ovečky na domáci chov. V záhrade poslúžia namiesto kosačky - vypasú všetku trávu a na konci babieho leta, keď baran či ovečka naberú váhu, sú súce do kotlíka. O poľnohospodárstve sa učene hovorí, že vysiela množstvo rozvojových impulzov. Ako vidno, aj dobre zorganizovaný gazdovský dvor ich doslova vyžaruje. Becík je náruživý chovateľ.
Ak niekto dostane chuť na kohúta na víne, nech zavíta do Branova a ponúknu tu aj najnovšiu špecialitu, hydinovú šunku vyrobenú z mäska 6-, 7-mesačných kohútov. V Branove začínali predaj regionálnych výrobkov založený na klasickej slovenskej zabíjačke. Bravčové mäso je dodnes najpopulárnejšie medzi Slovákmi. Stanislav Becík vraví, že ich klobása nepotrebuje deklarovať, že obsahuje zvýšený obsah mäsa, veď je predovšetkým z mäsa a položartom-polovážne dodá: Z čoho iného by mala byť?
Jaternice, tlačenky či kaša chutia, pretože je v nich to, čo tam má byť a čo hľadá zákazník. Obďaleč Gazdovského dvora vyrástlo zeleninové hospodárstvo. Je to odpoveď družstva na zvýšený dopyt po čerstvej slovenskej zelenine - pod fóliovými tunelmi tu pestujú rajčiny, papriku a uhorky.
Stanislav Becík, zakladateľ gazdovského dvora, vravel, že šikovný podnikateľ dovidí ďalej, ako je hranica jeho chotára. ZAD Dvory nad Žitavou obhospodaruje polia aj v Úľanoch nad Žitavou. Je to bonus pre dedinu a občanov, ktorí prenajímajú pôdu dvorskému družstvu. Do Branovo chodia veľmi radi mladé rodiny. Obľúbenou atrakciou je jazda na koči, ktorý ťahajú čierne vraníky. Z koča ako na dlani vidno celú farmu, ako aj to, ako na nej spokojne žijú zvieratá.
Prostredie vyžaruje pohodu, zmýva civilizačný stres a navodzuje kontakt s prírodou. Stanislav Becík vraví, že prvou návštevou farmy seje do detských hlávok semienka záujmu o poľnohospodárstvo. Niektoré z detí, keď príde čas rozhodovania, čo študovať, si zvolí ako životný odbor chovateľstvo či pestovateľstvo.
Vraví sa, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky. A predsa sú možné živé návraty do minulosti či vlastne súčasnosti, ktoré sú príťažlivé a blízke zmýšľaniu dnešného moderného človeka. Takých živých hospodárstiev, aké je v Branove, by mohlo mať Slovensko oveľa viac.
Na záver, je dôležité spomenúť, že PPA začala farmárom vyplácať každoročnú podporu od štátu. Farmári dostanú počas novembra 300 miliónov eur. Ide o každoročnú podporu od štátu. Priame platby za rok 2025 začala Poľnohospodárska platobná agentúra vyplácať v utorok. Poľnohospodári už druhý rok dostávajú preddavky, aby peniaze mohli začať využívať čo najskôr. Na účte by ich mali mať do 28. Farmári by mali celkovo za tento rok dostať priame platby vo výške 600 miliónov eur.
tags: #predaj #mäsa #z #domáceho #chovu #Branovo
