Skoré odrody zemiakov na konzumáciu: všetko, čo potrebujete vedieť

Zemiaky sú jednou z najobľúbenejších a najrozšírenejších plodín na svete. Sú cenným zdrojom sacharidov, vitamínov a minerálov. Ak hľadáte odrody zemiakov, ktoré môžete zbierať už skoro po výsadbe, zamerajte sa na skoré odrody. V tomto článku sa dozviete všetko o skorých odrodách zemiakov, ich pestovaní a využití v kuchyni.

Zemiaky sa u nás konzumujú od nepamäti a stále predstavujú jednu z hlavných potravinových zložiek v našich jedlách. Táto obľúbená potravina pochádza z Južnej Ameriky. Ľudia začali zemiaky konzumovať až v čase hladomoru. Pestovanie zemiakov na Slovensku prikázal až Fridrich II. Veľký v 18. storočí.

Výber sadby zemiakov

Ak pestujeme zemiaky, sadbu si vieme na jeseň povyberať z vlastných výpestkov a odložiť. No ak si chceme sadbu obnoviť, či rozšíriť sortiment, prípadne chceme ich pestovanie vyskúšať, siahneme po certifikovanej sadbe, ktorá zaručuje dodržanie predpismi stanoveného zdravotného, biologického a fyzikálneho stavu sadbových hľúz. Zárukou, že kupujeme certifikovanú sadbu, je nákup v uzavretých obaloch označených úradnou náveskou, pričom každá náveska je originál a má svoje evidované číslo.

Rozdelenie odrôd zemiakov

Z pohľadu doby vegetácie a dĺžky skladovateľnosti možno rozlišovať zemiaky:

veľmi skoré (dĺžka vegetačnej doby 60 - 100 dní)
skoré (dĺžka vegetačnej doby 100 - 110 dní)
stredne skoré (dĺžka vegetačnej doby 110 - 120 dní)
neskoré (dĺžka vegetačnej doby nad 120 dní)

Veľmi skoré odrody

Veľmi skoré majú vegetačné obdobie 60 až 100 dní a sú zastúpené odrodami: Adora, Riviera, Anuschka, Impala, Flavia, Colette, Belarosa. K najskorším z nich patria Adora a Riviera so zberom už 65 dní po výsadbe, čo je neraz už koncom mája. Zaujímavosťou odrody Adora je jej zloženie. Obsahuje najnižšie množstvo uhľohydrátov, čo ocenia cukrovkári.

Skoré odrody

Skoré odrody dozrievajú za 100 až 110 dní. Patria k nim: Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara, Sunita. Jeden z najvšestrannejších zemiakov, čo sa týka použitia, je Elfe, jemný krémový svetložltý zemiak. Hodí sa na varenie, pečenie, prípravu pyré.

Stredne skoré odrody

Stredne skoré zemiaky majú vegetačné obdobie 110 až 120 dní. Sú zastúpené odrodami: Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princesss, Red Lady, Soraya. Najznámejší a najobľúbenejší zemiak za posledných 10 rokov je Agria. Odroda má vysokú úrodnosť a je vhodná najmä na pečenie, varenie, smaženie, výrobu lupienkov, lokší, zemiakového pyré.

Poloskoré až neskoré odrody

Poloskoré až neskoré odrody dozrievajú nad 120 dní. Patria sem: Antónia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca.

Pestovanie skorých odrôd zemiakov

Začiatok hlavnej záhradkárskej sezóny netrpezlivo klope na dvere a spolu s ním aj sadenie zemiakov. Ak nemáte so sadením zemiakov veľké skúsenosti, iste vám napadla otázka, či môžete použiť menšie zemiaky z minulej úrody, alebo postačí vysadiť konzumné zemiaky zakúpené v obchode. Zemiaky ponechané z minuloročnej úrody musia byť vo výbornom stave - bez škodcov, chorôb, hniloby, poškodenia. Výnos však i napriek tomu môže byť už výrazne nižší. Konzumné zemiaky z obchodu, ktoré sú niekoľkonásobne lacnejšie ako sadbové zemiaky, sú zase chemicky ošetrené voči klíčeniu, a teda nie sú vhodné na ďalšie pestovanie.

Veľmi skoré a skoré odrody zemiakov sú pomerne populárnou voľbou, keďže už v priebehu júna a júla získate vlastnú úrodu chutných nových zemiakov, kým cena nových zemiakov v obchode je ešte stále vysoká.

Príprava sadby: Ešte pred výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Predklíčenie prebieha dva až tri týždne pri teplote 12 - 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Robustné a zdravé tmavozelené klíčky dosiahneme tak, že sadbové zemiaky premiestnime do chladnejšej svetlej miestnosti.

Hľuzy je vhodné pred sadením naklíčiť, čo trvá 3 až 6 týždňov. Treba ich poukladať tzv. korunkou nahor napríklad do obalov z vajíčok alebo do plytkých škatúľ a dať do svetlej miestnosti s teplotou 12 až 16 °C. Klíčky musia dorásť na dĺžku 1 až 2 cm.

Výsadba: Správny spôsob výsadby výrazne ovplyvňuje výnos a veľkosť hľúz. Jej termín volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 8 °C. Sadbové zemiaky môžeme tiež pokrájať, ak má každý pokrájaný kúsok minimálne jedno očko. Očko predstavuje jeden klíček, z ktorého vyrastie nová rastlinka. Sadiť môžeme celé, ale aj pokrájané zemiaky, platí však pravidlo: viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej väčších hľúz. V prípade mrazov chránime vychádzajúce zemiaky použitím netkanej textílie.

Pôda: Zemiaky majú rady kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Najvhodnejším typom pôd sú hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom humusu. Menej vhodné sú zamokrené plochy v blízkosti vodných plôch, zatienené plochy alebo plochy, kde bol zaznamenaný výskyt karanténnych chorôb a škodcov, ako napríklad rakovina zemiaková. Ak pestujeme v oblasti s pôdou, ktorá nie je na pestovanie zemiakov ideálna, prispôsobíme tomu výber odrody. Pred výsadbou ju preorieme, prvýkrát na jeseň, keď zapracujeme organické hnojivá, napríklad maštaľný hnoj alebo anorganický síran draselný, a druhýkrát na jar, keď tiež môžeme prihnojovať. Z pevných dusíkatých hnojív používame síran amónny, liadok. Pri výsadbe v prvých týždňoch rastu čerpá zemiak vlahu nasiaknutú v pôde ešte zo zimných mesiacov, v neskorších fázach vegetácie, najmä počas kvitnutia, je vhodné zavlažovať.

Na pestovanie zemiakov sú vhodné piesočnaté alebo hlinitopiesočnaté pôdy. Odborníčka radí, že už pri výbere odrody treba zvážiť, či sú vhodné pre konkrétny typ pôdy vo vašej záhrade. Platí, že niektoré odrody sú menej náročné na jej kvalitu, iné sú odolné proti chorobám, ktoré sa v nej vyskytujú.

Napríklad ťažké ílovité pôdy držia vlhkosť a pri jej postupnej strate tvrdnú, čo zhoršuje absorpciu vody. Pre hľuzy sú takéto podmienky náročné a ťažšie rastú. Presný opak sú piesočnaté pôdy, ktoré sa ľahko a rýchlo vysušujú. Navyše je tu riziko chrastavosti hľúz. Ak na týchto pôdach použijete dobre vyzretý kompost, ťažké prevzdušní a ľahkým zlepší hospodárenie s vodou. Kompost navyše obsahuje veľa živín a pomáha správnemu rastu hľúz. Kvalitu pôdy zlepší aj vyhnojenie umelým H-P-K hnojivom.

Ochrana rastlín: Zemiaky sú pomerne odolná plodina. Najčastejšie vyskytujúcou sa chorobou je pleseň zemiaková. Je málo známe, že medzi jednotlivými odrodami existujú veľké rozdiely v náchylnosti na pleseň na hľuzách a na vňati. Podľa toho volíme aj fungicídnu ochranu, ktorá by sa mala začať prevenciou ešte pred prepuknutím infekcie. Zo škodcov je najrozšírenejšia pásavka zemiaková - tzv. mandelínka. Na malých plôškach ju zbierame ručne, pravidelne listy prehliadame zo spodnej strany, sledujeme výskyt žltých až oranžových vajíčok tvoriacich skupinku. List, na ktorom sú vajíčka, odtrhneme celý. Larvy sú veľmi žravé a vyskytuje sa ich naraz veľa. Medzi najobávanejších škodcov patrí drôtovec, ktorý v hľuzách vŕta chodbičky, čím ich poškodzuje.

Ak sa stane, že sa na listoch začne rozvíjať pleseň zemiaková, treba ich zničiť. Tak predídete prechodu huby k hľuzám, čo je ekologický spôsob pestovania - vyhnete sa použitiu chemických postrekov.

Zber: Ak sa prejaví žltnutie a poklesávanie vňate, je to znak, že zemiaky už môžeme vyberať na okamžitú spotrebu. V prípade kvitnúcich odrôd môžeme prvé hľuzy odobrať už krátko po odkvitnutí, čiže v čase, keď sú listy ešte zelené. Skoré zemiaky sa zbierajú ešte s nie úplne vyzretou šupkou, sú to odrody, ktoré majú viac vody ako škrobu, a preto nemajú dlhú skladovateľnosť. Pri týchto zemiakoch je ideálne, ak vyberáme zo zeme len toľko zemiakov, koľko potrebujeme na okamžitú konzumáciu. Celkom suchá vňať je znakom, že úroda je pripravená na zber. Rastliny s uschnutou vňaťou už ďalej nerastú. Pri samotnom zbere dávame pozor na mechanické poškodenia hľúz. Následne ich roztriedime podľa veľkosti a necháme na voľno, ideálne pod strechou a na tmavom mieste počas cca dvoch týždňov vysušiť pri teplote 12 - 18 °C. Mechanicky poškodené hľuzy dávame bokom na prednostné spracovanie. Zelené a nahnité hľuzy neskladujeme.

Skorosť odrody vypovedá o termíne zrelosti hľúz a ich vhodnosti na konzumáciu vzhľadom na termín vysádzania.

Navyše si myslí, že skorší termín zberu veľmi skorých a skorých odrôd má veľkú výhodu pre pestovateľa, ktorý sa chce vyhnúť ochoreniam a škodcom. „Napríklad pri probléme s plesňou zemiakovou sú veľmi skoré odrody vhodnou voľbou.“

Skladovanie zemiakov

Nie každé zemiaky sú vhodné na uskladnenie. Niektoré sú vhodné len na priamu spotrebu.

Veľmi skoré a skoré odrody zemiakov, ako sú napríklad ‘Adora’, ‘Bellaprim’, ‘Liliana’, ‘Adela’, ‘Cicero’,‘ Bohemia’ sa zberajú od polovice júna do začiatku júla na priamu spotrebu.
Stredne skoré odrody ‘Agria’, ‘Belmonda’, ‘Laura’ alebo ‘Evita’ zberajtte od polovice júla rovnako väčšinou len na priamu konzumáciu.
Stredne neskoré odrody ‘Desirée’, ‘Jelly’, zberané od polovice augusta môžete po vydýchaní uložiť do pivnice.
Neskoré odrody ‘Marena’, ‘Kuras’ alebo ‘Sibu’ zberané od polovice septembra sú určené na zimné uskladnenie. Po zbere ich nechajte trochu vyschnúť a 7 - 10 dní vydýchať na vetranom a tienistom mieste. Jednotlivé odrody uskladnite oddelene v drevených debničkách na tmavom chladnom mieste bez mrazu.

Aby vám zásoba zemiakov vydržala čo najdlhšie, dajte ich na suché a tmavé miesto. Teplota by sa mala pohybovať medzi 2 - 8 °C. Pri vyšších teplotách hrozí, že zhnijú alebo naklíčia a ako už vieme, klíčky obsahujú toxické látky.

Čas dormancie hľúz neurčuje len skorosť odrody. Niektoré druhy skorých zemiakov majú vysokú dormanciu a dajú sa dobre skladovať. Napríklad aj veľmi skorá ‘Anuschka’, ‘Colette’ či ‘Vivaldi’. Skoré odrody ‘Madelaine’, ‘Julinky’ a ‘Sunita’ tiež zvládnu skladovanie pri zachovaní správnych podmienok.

Varné typy zemiakov

Okrem vyššie spomenutých vlastností zemiaky rozdeľujeme aj podľa typov, ktoré určujú vhodnosť na spracovanie a použitie.

Varný typ A - šalátové zemiaky

Po varnom type zemiakov A siahnite v prípade, že pripravujete zemiakový šalát. Vďaka tomu, že sú pevné a držia tvar, sú ideálne na varenie v šupke alebo napríklad nakrájané na plátky na pečenie v rúre. Pokiaľ na ne zabudnete a povaríte ich o chvíľku dlhšie, len tak rýchlo sa nerozvaria.

Varný typ B - prílohové zemiaky

Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok aj na pečenie a restovanie. Ak teda nakupujete zásoby, siahnite po tomto type, s ktorým nepokazíte akékoľvek zemiakové jedlo či prílohu.

Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto

Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.

Varný typ D alebo zmiešané typy

V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Naopak sa v obchodoch ale môžete stretnúť so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov. Prvé písmeno značí prevahu daného varného typu.

Stalo sa vám niekedy, že ste pri kúpe zemiakov siahli po prvých zemiakoch čo vám prišli „pod ruku” a váš zemiakový šalát nevyšiel podľa vašich predstáv? Chutil múčne alebo bol sypký? V obchodných reťazcoch, na trhu či priamo od pestovateľa si možno zadovážiť rôzne druhy zemiakov, ktoré sa líšia varnými vlastnosťami, vzhľadom i chuťou.

Tento druh zemiakov sa ľahko nerozvarí, je pevný a aj po uvarení drží svoj tvar. V obchodoch ich taktiež nájdete podľa rôznych pomenovaní. Ide o obľúbenú skorú odrodu zemiakov typu A. Šupka ja tenká a hladká, pričom dužina je lahodná s maslovou chuťou a pevnou štruktúru plodu. Kennebec zemiaky sú vhodné na prípravu šalátov, polievok, k duseným pokrmom či na vyprážanie. Tento druh zemiakov je zaujímavý aj svojím výzorom, kedy je šupka sfarbená do červena. Zemiaky typu B patria do skupiny univerzálnych zemiakov. Na rozdiel od typu A, majú vyššiu tendenciu sa mierne rozvariť. Céčkové zemiaky sú zo všetkých druhov varných zemiakov najkrehkejšie a najsypkejšie, teda sa ľahko rozvaria.

Nutričné hodnoty a príprava zemiakov

Zemiaky obsahujú sacharidy vo forme škrobu a sú teda zdrojom energie, vitamínov a minerálov. Tento zázrak z Južnej Ameriky vás zasýti na dlhú dobu. K správnej funkcii vašej tráviacej sústavy prispieva vláknina obsiahnutá v zemiakoch. Najzdravšiu úpravu zemiakov predstavuje varenie v šupke, a to buď vo vode, alebo v pare. Pri tejto úprave sa zachová najviac cenných látok. Najmenej zdravé je potom smaženie, kedy teplota dosahuje viac ako 185 ˚C. Dochádza totiž k vzniku potencionálne karcinogénnych látok.

Zemiaky sú zdrojom vitamínu C. Okrem vlákniny a sacharidov sa zemiaky môžu chváliť aj vysokým obsahom vitamínu C. Najviac tohto vitamínu majú surové zemiaky, nie každému však surový zemiak chutí. Našťastie aj po uvarení zostane v zemiakoch dosť Céčka. V zemiakoch nechýbajú ani vitamíny skupiny A, obsahujú kyselinu listovú a tiež flavonoidy a karotenoidy, ktoré zaraďujeme k antioxidantom. Túto zeleninu si teda doprajte aj v tehotenstve. Zo stopových prvkov nájdeme v zemiakoch: draslík, horčík, zinok, vápnik, fosfor, železo, meď, fluór, sodík, chróm.

Ako správne variť zemiaky? Predtým, než hodíte zemiaky do vody a uvaríte ich, vykrojte všetky klíčky. Obsahujú totiž toxické látky. Na varenie zemiakov použite čo najmenej vody, ale tak, aby ale boli celé ponorené. Takto si zachovajú čo najviac výživných látok. Vodu, v ktorej ste zemiaky varili, sa nebojte pridať napríklad do polievky. Využijete tak všetky živiny, ktoré zemiaky majú.

Pre redukčnú diétu sú najvhodnejšie skoré zemiaky, však doba, po ktorú je možné konzumovať, je veľmi obmedzená. „Ak práve bojujete s nadváhou, odporúčam v zime uprednostňovať zemiaky varené, poprípade pečené po dlhšiu dobu pri nižšej teplote. Dobrá je tiež múkou nekoncentrovaná zemiaková kaša. Vyhla by som sa kombináciám s mäsom a uprednostnila spojenie s inou zeleninou. Tiež by som zemiaky nejedla na noc, "hovorí odborníčka na výživu Zuzana Pavelková Šafářová.

Varenie zemiakov je hotová alchýmia. Na to, aby sme zo zemiakov vyťažili čo najviac nutrientov, sa odporúča zemiaky zaliať mierne nad ich povrch. Naopak, za najmenej zdraviu prospešnú prípravu zemiakových jedál sa považuje práve, mnohými najobľúbenejší spôsob, vyprážanie. V hrnci zemiaky zalejte takým množstvom vody, aby zemiaky zakryla. Dôležité je poznamenať, že čím dlhšie trvá zemiakom prísť k varu, tým rýchlejšie strácajú na vitamínoch a mineráloch. Varenie na pare patrí k najzdravším spôsobom prípravy zeleniny celkovo. Parením sa v zemiakoch zachová najväčšie množstvo vitamínov a udrží sa ich typická chuť.

Zemiaky kvôli obsahu škrobu po očistení majú tendenciu sčernať. V prípade, že ste očistili viac zemiakov než spotrebujete, vložte ich do misky so studenou vodou.

Dobré je tiež vedieť, že zemiaky môžu byť pri vhodnej úprave kvalitným zdrojom vitamínu C, niektorých vitamínov skupiny B, draslíka, horčíka, zinku či selénu. A to najmä v zimnom období, kedy je k dispozícii málo čerstvého sezónneho ovocia. Práve vďaka zemiakom vymizol v Európe skorbut, ochorenie z nedostatku vitamínu C.

Varené a schladené zemiaky obsahujú takzvaný rezistentný škrob. Tento druh škrobu nie je trávený v tenkom čreve a dochádza do hrubého čreva neporušený. Tam sa stáva potravou pre zdravé črevné baktérie. Je teda skvelou prevenciou proti rakovine.

V zemiakoch sa však vyskytuje aj toxický solanín. Najviac je koncentrovaný v zelených častiach zemiakov a obzvlášť veľké nebezpečenstvo predstavujú klíčky, preto pri dlho skladovaných zemiakoch je nutné tieto časti starostlivo orezať. Ak varíte zemiaky s rascou - čo odporúčam, tak táto pôsobí práve proti účinkom solanínu a navyše solanín prechádza pri varení do vody. K jeho degradácii dochádza vlastne pri akejkoľvek tepelnej úprave zemiakov. Navyše dnešné odrody zemiakov sú šľachtené tak, aby obsahovali solanínu minimum.

Kedy a ako sadiť zemiaky – klasicky aj bez rýľovania (návod krok za krokom)

V dnešnej dobe, kedy všetko dokážeme kúpiť v najbližšom supermarkete vzniká otázka, či má zmysel venovať čas, financie a trpezlivosť vlastnému pestovaniu. Zemiaky pestované vo vlastnej záhrade sú však nenahraditeľné.

Zdravý vs. Hnedé sfarbenie na listoch alebo plodoch signalizuje druh hniloby spôsobené hubou Phytophthora infestans. V prípade suchej hniloby, ide taktiež o chorobu zapríčinenou hubami.

Uvažujete o tom, aké odrody zemiakov vysadíte tento rok? Pozrite sa na to, aké odrody zemiakov patria medzi najvychytenejšie. Skôr, ako sa pustíte do hľadania vhodných adeptov, zvážte, aké máte od zemiakov očakávania.

Z hľadiska kuchynského využitia sú najobľúbenejšie odrody varného typu A, varného typu B a zmiešaného typu AB (resp. BA). Zemiaky varného typu A sa nerozvárajú a sú najvhodnejšie na zemiakové šaláty. Varný typ B vyniká univerzálnosťou - zemiaky možno použiť ako prílohu na rôzne spôsoby.

Sadbové zemiaky stredne skorých a neskorých odrôd sú vkladané do o čosi teplejšej pôdy. Dobré je staviť na odrody, ktoré sú schopné zvládať aj prípadné letné suchá a vyššie denné teploty. Zvyčajne vynikajú solídnou skladovateľnosťou, čo z nich robí ďalších favoritov našich záhrad.

Niektoré z obľúbených odrôd:

Impala - Veľmi skorá odroda je určená najmä na priamy konzum.
Bohémia - Skorá odroda zemiakov s vysokým výnosom je chuťovo výborná.
Sunita - Vysokoúrodná skorá odroda s peknými oválnymi hľuzami má žltú dužinu, ktorá netmavne.
Malvína - Skorá slovenská odroda zemiakov má dobrú odolnosť voči suchu a osvedčila tvorbou veľkostne a tvarovo vyrovnaných hľúz.
Manitou - Pod ružovo-červenou šupkou sa ukrýva svetložltá dužina s výbornými chuťovými vlastnosťami.
Soraya - Tieto stredne skoré až neskoré zemiaky majú predpoklad vysokého výnosu.

tags: #zemiaky #skore #odrody #na #konzumaciu