Vegán: Čo to znamená v slovenčine a prečo sa tak stravovať?

Vegánska strava znamená, že nejem mäso ani nijaké produkty živočíšneho pôvodu, teda ani ryby, ani vajcia, mlieko, maslo, syry, dokonca ani med. Dá sa to.

Najčastejšie sa ma ľudia pýtajú, prečo som sa rozhodla vegánsky stravovať. A ešte čo teda vlastne jem a či z toho nemám zdravotné problémy. Za tie roky, čo som bola najprv nepresvedčenou vegetariánkou s občasnými mäsovými úletmi, potom presvedčenou ovo-laktovegetariánkou, potom neistou polovegánkou a nakoniec skutočnou vegánkou som sa už naučila nikoho nepresviedčať, moje jedlo nevnucovať, nehorliť a nebyť urputná. Ale na otázky odpovedám - pre vegánstvo som sa rozhodla najprv zo zdravotných dôvodov, potom aj z etických.

Jem všetko rastlinného pôvodu, teda ovocie, zeleninu, strukoviny, orechy, plody, sóju a sójové výrobky, ryžu, výrobky z celozrnnej múky, morské riasy, pijem vodu a zelený čaj. Ako pôžitkárka milujem čistú horkú čokoládu a červené víno. Snažím sa hľadať biovýrobky, alebo plody od overených pestovateľov. Zdravotných problémov som sa práve pri tomto životnom štýle zbavila. Nezakrývam si oči pred rizikami, ktoré nesprávne zložená vegetariánska a vegánska strava má. Preto moje deti vegánmi nie sú, hoci im častokrát jedlo, ktoré si varím pre seba, chutí viac ako to, ktoré majú ony.

Prečo som vegánka, a nie vegetariánka? Z etických dôvodov. Sama som matka a tak je mi jednoducho ľúto zvierat, ktoré majú takisto mláďatá, kvôli ktorým sú tu mlieko a vajcia. Nechcem sa podieľať na usmrcovaní a zneužívaní chovu hospodárskych zvierat.

O tomto všetkom však nikoho nepresviedčam, lebo podľa mojich skúseností vegáni, ktorí nimi aj zostávajú, si svojou cestou prešli sami. Tá moja tiež nebola ľahká. Stretávala som sa na nej s odporom mojich najbližších, so silnými protiargumentami, výsmechom, nedôverou, dokonca citovým vydieraním. Napriek tomu som vegánkou aj naďalej a naďalej premýšľam o tom, kam sa všetci uberáme.

Svetové pandémie, pred ktorými nás varujú lekári (najnovšie je to vtáčia chrípka), smrteľné choroby, katastrofy, hurikány, tsunami. Myslím si, že je to odpoveď planéty na to, ako sa k nej správame. Pandémie sú odpoveďou zvierat na nezmyselné zabíjanie a zneužívanie chovu. Živelné katastrofy odpoveďou Zeme na poškodzovanie životného prostredia.

Ľudia na celom svete a po celé životy hľadajú šťastie. Ale ak ste to dočítali, som úprimne rada. Teším sa, že o tom spolu tu o kúsok nižšie podiskutujeme. Lexi.

Na rovinu poviem, dnes to bude o inom ako ste zvyknuté. Takže, kto očakáva obvyklé srandičky, nech radšej ani nekliká. Môže sa akurát tak rozložiť. Ako ja, keď si na jedálnom lístku slušnej reštaurácie v sekcii Vegetariánske jedlá prečítam „Vyprážaný syr so šunkou“.

Alternatívy živočíšnych produktov

Okrem vegánstva existujú aj iné alternatívy stravovania, ktoré sa snažia znížiť dopad na životné prostredie a zdravie zvierat. Jednou z nich je konzumácia diviny. Hovädzie mäso má povesť klimatického hriešnika, no na jedálnych lístkoch čoraz častejšie nachádzame divinu. Je naozaj ekologickejšou voľbou, alebo ide len o pekne zabalený mýtus?, pýta sa v úvode článku redaktorka webovej redakcie Milota Mezeiová na portáli SITA Klíma.

„Voňavý jelení guláš v horskej chate či steak z diviny v útulnom pube pôsobia ako návrat k tradíciám. Hovädzie mäso patrí medzi potraviny s najvyššou uhlíkovou stopou. Dôvody? Ak by sme to mali preložiť do „reči taniera“, výroba 100 g bielkovín z hovädzieho v priemere znamená mnohonásobne vyššie emisie než rovnaké množstvo bielkovín z rastlinných zdrojov alebo hydiny. A práve tu prichádza na scénu divina - mäso z voľne žijúcej zveri, napríklad jeleňov. Na papieri vyzerá lákavo: žiadne maštale, žiadne monokultúrne polia s krmivom, menej strojov, menej pohonných hmôt.

V krajinách, ako je Škótsko, sa jelenie populácie dlhodobo držia vysoko, aj pre dávne vyhubenie prirodzených predátorov. Lesníci a správcovia krajiny preto populácie každoročne znižujú, aby chránili lesy pred nadmerným spásaním. Aj keby sme mali dokonalú logistiku a najlepšiu metodiku výpočtu, narážame na limit: množstvo diviny je obmedzené. V celonárodnom meradle tvorí len malé percento celkovej spotreby mäsa. Prečo správcovia krajiny vôbec regulujú jelene? Lebo pri vysokej hustote populácie trpia mladé porasty aj prirodzená obnova lesov. Menej jeleňov = viac šance pre les a kríky, ktoré pohlcujú uhlík.

Link na celý článok: Je mäso z diviny ekologickou náhradou za hovädzie?

Senné mlieko ako alternatíva bežného mlieka

Počuli ste už slovo heumilch (čítaj „hojmilch“)? Alebo jeho slovenský ekvivalent „senné mlieko“? Prečítajte si, aký je rozdiel medzi bežným mliekom a senným mliekom. Heumilch je označenie mlieka od kráv, oviec či kôz, ktoré nie sú kŕmené silážou, ale len senom. Výraz „heumilch“ (heu = seno, milch = mlieko) preto môžeme do slovenčiny preložiť ako „senné mlieko“.

V lete sa kravy pasú na lúkach alebo horských pastvinách. Seno z lúk sa suší a skladuje v stodolách na zimné obdobie, ktorým sú zvieratá potom kŕmené. Senné mlieko je typické pre oblasť Tirolska, kde svoju úlohu zohráva aj vysoká nadmorská výška nad 1.000 metrov nad morom a dostatok voľného priestoru na pašu.

V čom je senné mlieko lepšie?

Napríklad podľa štúdie z roku 2010 má senné mlieko v porovnaní s bežným mliekom vďaka objemnému a zelenému krmivu približne dvakrát vyšší obsah omega-3 mastných kyselín, ktoré pozitívne pôsobia na kardiovaskulárny systém a znižujú krvný tlak, a taktiež zvýšené množstvo konjugovanej kyseliny linolenovej (CLA), ktorá podporuje odbúravanie tukových zásob, znižuje hladinu cholesterolu, vykazuje antioxidačný účinok a podporuje rast svalovej hmoty.

Omega-3 mastné kyseliny patria medzi polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré si naše telo nevie vyrobiť samo. Keďže sú však pre život nevyhnutné, musíme ich prijímať zo stravy. Výhody senného mlieka sa asi najviac prejavujú na chuti. Výnimočnú chuť má senné mlieko najmä vďaka pestrosti lúk a pasienkov - zvieratá sa pasú na viac ako 50 rôznych druhov tráv a bylín.

Výroba senného mlieka nie žiadnou novinkou, v alpských regiónoch sa takto vyrobené mlieko považuje za tradičný spôsob v udržateľných mliečnych hospodárstvach už po stáročia. Už v stredoveku sa v tirolských horách vyrábal syr zo senného mlieka.

Základom senného mlieka je kŕmenie zvierat, ktoré sa riadi ročným obdobím: od jari do jesene sa zvieratá kŕmia zeleným krmivom, teda čerstvou trávou a bylinami. Senné mlieko znamená, že zvieratá neboli kŕmené silážovými krmivami a takisto ani geneticky modifikovaným krmivom.

Kŕmenie zvierat senom má vplyv nielen na kvalitu výsledného mlieka, ale má najmä pozitívny vplyv na samotnú prírodu. Trávam a bylinám sa vďaka šetrnému manažmentu zelených plôch výborne darí. Kosením a pastvou sa podporuje veľká druhová rozmanitosť na lúkach a optimálne sa zachováva aj úrodnosť pôdy.

Horské syry od alpských výrobcov sa prakticky vyrábajú len zo senného mlieka. Je tak ideálnou surovinou na výrobu syra. Jednou z hlavných výhod senného mlieka je, že dojnice netrpia plynatosťou, čo pomáha predchádzať nesprávnej fermentácii syra. Dlhšie zrejúce syry je možné vyrábať len z kvalitných surovín.

Označenie Heumilch je v Európskej únii zapísané v registri zaručených tradičných špecialít.

tags: #prelozit #slovo #vegan #slovensky

Populárne príspevky:

• Návod na kreslenie narodeninovej torty
• Recept na sviečkovú
• Recept na francúzske zemiaky
• Politici na Poslednej večeri - karikatúra
• Návod na pestovanie Kapusty Čiernej