Chov Prepelíc a Spracovanie Mäsa: Praktický Sprievodca

Chováte prepelice a prišiel čas na ich spracovanie? Chcete mať jemné a výživné prepeličie mäso, ale hľadáte spôsob, ako sa vyhnúť náročnému ručnému šklbaniu týchto drobných tvorov? Našťastie v dnešnej dobe existuje mnoho užitočných nástrojov, ako je šklbačka hydiny, ktorá vám uľahčí proces šklbania prepelíc.

Prepelice sú ideálnym riešením pre ľudí s malými pozemkami, kde nie je možné chovať sliepky. Za dobrú a kvalitnú starostlivosť sa vám odvďačia chutným a zdravým mäsom i vajíčkami.

Prepelica japonská vo voliére.

Výhody Chovu Prepelíc

Aké sú výhody chovu prepelíc? Hlavným dôvodom sú ich výživné vajcia, ktoré sú až dvakrát bohatšie na vitamíny ako tie slepačie. Najväčšia výhoda, pre ktorú by ste mali zvážiť chov prepelíc, je ich veľkosť.

Prepelice sú malé a dorastajú do maximálne osemnástich centimetrov. Týmto sa stávajú úspornými pre priestor, ktorý vďaka nim ušetríte, ale aj pre krmivo, ktorého spotrebujú v porovnaní so sliepkami či inou hydinou omnoho menej.

Ďalšie výhody:

Produktivita: Prepelice v priemere znesú 230 až 300 vajec ročne.
Lahodné a výživné mäso: Ak vás nezaujali vajcia s vysokým obsahom vitamínov, tak si prídete na chuť s lahodným mäsom.
Odolnosť voči chorobám: Chov prepelíc je nenáročný, pretože prepelice sú všeobecne málo náchylné na choroby a ochorieť môžu najčastejšie pri zanedbanej hygiene alebo pri plesnivom či starom krmive.

Ako Začať s Chovom Prepelíc?

Chov prepelíc s výbehom je samozrejme ideálny, ale pre začiatok vám stačí aj niečo menšie. Najlepší vek pre kúpu je 3 až 6 týždňov, kedy sa prepelice začínajú pripravovať na znášanie a viete najlepšie určiť pohlavie.

Overený predajca je vždy najlepší spôsob ako si zaistiť zdravé jedince, o ktoré bolo dobre postarané a boli chované v dobrom prostredí, ktoré nemalo vplyv na ich znášanie. Prepelice preferujú, keď ich je viac.

Slovenskí chovatelia majú doma rôzne druhy prepelíc. Preto je dobré vopred vedieť, prečo si prepelice kupujete. Teplota v klietke by sa mala pohybovať od 20 do 22 °C. Cez leto im stačí dopriať čerstvý vánok, výbeh alebo vetranie. V zimnom období by ste im mali dopriať kúrenie alebo ich presunúť na kryté miesto.

Prepelice majú radi svetlo, ku ktorému by mali mať prístup 16 hodín denne. O kúpe vhodného krmiva sa môžete poradiť aj priamo s chovateľom, od ktorého budete kupovať prepelice. Zmes sa dá ale kúpiť ako v poľnohospodárskych obchodoch, tak aj na internete.

Kŕmenie prepelíc podľa veku:

Do 5 týždňov: V takomto skorom veku je dôležité dopriať prepeličkám krmivo s vysokým obsahom bielkovín (25 % až 30 %).
5 až 6 týždňov: V tomto veku ich života sa prepeličky už pripravujú na znášanie vajec, a tak im môžete už nasadiť riadne krmivo pre prepelice či morky a bažanty.

Pri kúpe prepelíc si musíte dať pozor aj na druh. Tieto prepelice patria k najmenším na svete. Takisto sú dobré na znášanie väčšieho množstva vajíčok, no nedosahujú tie isté čísla, čo Prepelica japonská. Prepelica čínska sa chová skôr ako domáci miláčik.

Aj keď je málo pravdepodobné, že vám prepelice ochorejú, vždy dbajte na hygienu v ich klietkach, kde by mali mať čisto. Doprajte im čistú vodu a kvalitnú potravu. Prispôsobte im podmienky, aby sa nenechádzali v prievane alebo v tme, keďže aj to vplýva na ich zdravie a produkciu vajec. Prepelice nemajú radi stres. Ak by ste mali podozrenie, že vaša prepelica či prepelice sú choré, oddeľte ich od zvyšku, sledujte ich a prípadne navštívte veterinára.

Chov Japonských Prepelíc

Japonské prepelice sú síce malé, ale výkonné. Dajú sa chovať v záhrade, ale aj v garáži či pivnici, teda vo voliére aj v klietkach. Samozrejme, ak sa dá, uprednostníme odchov vo voliére - je prirodzenejší, zdravší i ekologickejší.

Chuťovú kvalitu vajíčok i mäsa prepelíc možno charakterizovať ako delikatesnú. Mäso z pŕs prepelíc je rovnako tmavé ako zo stehienok. Aj výživná hodnota vajec je vysoká, obsahujú 13,1 % bielkovín, 11,2 % tuku.

Z aminokyselín bielkoviny obsahujú vyššie percento metionínu, tryptofánu, leucínu i fenylalanínu, ďalej dostatok vápnika, fosforu, železa, ale aj vitamínov A, B1, B2 a dôležitú kyselinu nikotínovú (vitamín B3) regulujúcu cholesterol. Percentuálny pomer bielka a žĺtka je 65 : 35.

Prepelice sú veľmi opatrné, plaché a krehké vtáky. Pri vyrušení prudko vyletujú nahor alebo sa rýchlo utekajú skryť, preto ich chytáme podberákom alebo len rukou zhora a jemne ich pridŕžame za beháky a krídla.

Nikdy ich nechytáme za perie, lebo by nám zostal v ruke len chumáč a prepelice by utiekli - ide o tzv. Kohútik prepelice je dlhý asi 180 mm, sliepočka je dlhšia, 190 až 200 mm. Líšia sa od seba krémovým sfarbením brady a hrdla. Typickým samičím znakom sú krémové prsia s drobnými sýtohnedými bodkami.

Tieto prepelice žijú polygamne. Nie sú hlučné, len samce tokajú skoro ráno a večer, menej často cez deň, pričom kohútik krúži okolo sliepočky v akomsi svadobnom tanci. Mladé väčšinou nevysedia, iba ak v tých najlepších podmienkach vo voliére, preto musíme vajíčka nechať vyliahnuť v inkubátore alebo skúsime využiť náhradnú sliepočku liliputku.

Kŕdlik pri chove prepelíc v klietkach zostavujeme v pomere 1 : 1 až 1 : 2 (samec : samice), v prípade voliérového chovu to môže byť aj 2 : 6. Prepelice japonské sú teplomilné vtáky, ktorým by vo voliére nemala klesnúť teplota pod 18 °C. Priestor by mal byť chránený pred chladom, prievanom, ale najmä dažďom. Znesú síce i nižšiu teplotu, ale v suchu a bez prievanu, takže v zateplenej časti voliéry môžu aj prezimovať, len nebudú znášať vajíčka.

Klietkový Chov Prepelíc

Ide o najmenej ekologický spôsob, ale čo sa týka klasickej úžitkovosti najefektívnejší. Tu totiž môžeme dobre regulovať všetky chovné parametre (teda teplotu, dĺžku osvetlenia) a vybrať pre ne tie najlepšie kŕmne zmesi i s automatizovaným kŕmením a napájaním.

Klietky sú buď celokovové, alebo s drevenou kostrou obtiahnutou králičím pletivom. Aj ich dno by malo byť z pletiva s otvormi 1 × 1 cm, aby trus mohol voľne vypadávať do podloženého trusníka posypaného pilinami alebo hoblinami. Na jednu dospelú sliepočku nosného typu počítame pri výške klietky 30 cm s plochou dna asi 150 cm2, pri mäsovom type 250 cm2.

Väčšinou sa chovajú nosnice bez kohútikov, nepotrebujú ich na znášanie konzumných vajec.

Voliérový Chov Prepelíc

Ide o najprirodzenejší chov. Prepelice sa skôr držia pri zemi, takže 120-centimetrová výška voliéry by im mala stačiť. Súčasťou voliérového komplexu by mal byť aj krytý, zateplený, v lete bezprievanovo vetrateľný kurník s vhodnou podstielkou.

Celá voliéra musí mať asi 50-centimetrové základy (klasické betónové, tehlové) či aspoň výbeh zaistený betónovými doskami alebo plechovými platňami proti podhrabaniu sa predátorov. Spodok oplotenia výbehu musí byť do výšky 50 cm od zeme z plného materiálu, teda z dosiek či plechu, aby tak chránil malé vtáčence pred prízemným prievanom a zároveň vytvoril aspoň malý tieň.

Výbeh voliéry by mal byť zatrávnený a osadený niekoľkými nejedovatými kríkmi slúžiacimi na zatienenie aj ako úkryt. Dobré je, keď aj rodia jedlé plody. Musí tu byť aj pieskovisko, v ktorom sa prepelice radi váľajú (tým sa zbavujú parazitov), prípadne zobú hrubý piesok a kamienky, napr. Dôležité sú aj automatické napájadlá a kŕmidlá. Kým sa kríky rozrastú, výbeh musíme aspoň sčasti zatieniť pred prudkým slnkom.

Voliéra pre prepelice.

Kŕmenie Prepelíc

Prepelice znášajú vajíčka asi rok, potom začnú strácať perie. V prírode sa prepelice kŕmia zelenými rastlinami a ich semenami, bielkoviny získavajú hlavne z drobných živočíchov a chrobače.

Vysoký podiel obilnín v kŕmnych zmesiach a nízky podiel zelených rastlín zvyšuje podiel nasýtených tukov a omega-6 mastných kyselín, ktoré sú pre nás nevhodné, lebo podporujú vznik zápalov v našom tele a tvoria sa na úkor omega-3 mastných kyselín, ktoré sú, naopak, protizápalové a majú ozdravné účinky. Aj pri klietkovom chove teda prepelice bohato kŕmime sekanými zelenými rastlinami.

Klasicky odporúčané dávky živín v znáškovom období prepelíc sú 25 až 32 % bielkovín, 60 až 70 % sacharidov, pričom je dôležitý i dobrý pomer rastlinných a živočíšnych bielkovín a tiež podiel minerálov, najmä vápnika, fosforu, mangánu, jódu a ďalších stopových prvkov i prírodných vitamínov, hlavne A, B a E.

Najjednoduchšie je, ak používame hotové kŕmne zmesi pre bažanty, morky alebo pre nosnice, ktoré obohacujeme napučanými či naklíčenými obilninami, drvenou kukuricou, jačmeňom, hrachom, prosom, lúpaným ovsom, repkou, slnečnicou, konopným a ľanovým semenom (obsahujú omega-3 mastné kyseliny) či vaječnými škrupinami.

Kým si prepelice zvyknú, treba granulované krmivo miešať so zrnom. Aby bolo krmivo pre hydinu chutnejšie a výživnejšie a aby sa aj dôležité, najmä v tuku rozpustné karotenoidy zo zeleného krmiva lepšie vstrebávali, do kŕmnych zmesí sa pridáva tuk.

Pridaním tuku alebo i semien s vyšším obsahom omega-3 kyselín môžeme citeľne zvýšiť aj podiel týchto omega-3 kyselín vo vajíčkach a mäse prepelíc. Vhodný je ľanový olej, ale ešte lepšie sú ľanové semená - odrody ’Libra‘, ’Atalante‘ či ’Flanders‘ s nízkym obsahom kyseliny linolovej (omega-6; 115 g/kg) a vysokým obsahom kyseliny alfa-linolénovej (omega-3; 606 g/kg).

Čím viac zelených rastlín prepelice skŕmia, tým majú ich vajíčka i mäso vyšší obsah omega-3 mastných kyselín. To môžeme zabezpečiť aj tzv.

Chov prepelíc na mäso

Liahnutie Mláďat

Pri prepeliciach japonských je úplne potlačená kvokavosť, takže o vyliahnutie mláďat sa musíme postarať sami - v inkubátore. Aj malé druhy sliepočiek sú ako náhradné kvočky vzhľadom na prepeličí drobizg obyčajne dosť veľké.

Dĺžka inkubácie vajíčok je pri teplote 37,5 °C a vlhkosti 60 % 16 až 18 dní. Vajíčka sú uložené na stojato na špici. Denne ich obraciame, najlepšie je, keď ich v dlani krátko pováľame, aby nevychladli.

Na 5. a 9. deň presvietením vajíčok zisťujeme vývoj zárodku, po 9. dni neplodné odstránime. Na 15. deň ich uložíme na ležato, zvýšime vlhkosť vzduchu napríklad zahmlievaním vlažnou vodou na 80 až 90 % a už sa ich až do vykľutia mláďat nedotýkame.

V liahni necháme mláďatá dobre obschnúť a preložíme ich do vyhriatej odchovne, kde udržujeme potrebnú teplotu. Malé prepeličky sú veľmi citlivé na teplotné rozdiely, pretože spočiatku ešte nemajú vyvinutú termoreguláciu, preto treba udržiavať v odchovni takýto teplotný režim: 1. týždeň - 35 až 37 °C, 2. týždeň - 30 až 32 °C, 3.

Teplotu obyčajne udržujeme infralampou s výkonom primeraným veľkosti odchovne a kontrolujeme ju teplomerom. Ako podstielka je vhodný obyčajný novinový papier posypaný hrubším pieskom. Jemný piesok nie je vhodný, lebo malé prepeličky ho zobú a uhynú.

Prepelice rýchlo pohlavne dospievajú, preto čo najskôr oddelíme kohútiky od sliepočiek. Tak zabránime niekedy až krvavým šarvátkam. Pohlavie môžeme odhadnúť podľa chovania vtákov alebo podľa ich vyfarbenia, prípadne tzv. sexovaním, teda prehliadkou ich pohlavných orgánov. Keď v období pohlavnej aktivity kohútikov jemne zatlačíme na ich kloaku, objaví sa biely výron.

Efektívnosť Chovu Prepelíc

Efektívnosť ich chovu je v porovnaní s inou hydinou veľmi vysoká:

vysoká liahnutosť z vajíčok;
ich vývoj je veľmi rýchly, pohlavne dospievajú v 5. až 6. týždni od vyliahnutia, keď sliepočky začínajú už niesť vajíčka;
nosný typ začína znášať v 5. týždni svojho veku, za 10 mesiacov môže zniesť až 300 vajíčok s hmotnosťou 13 g; mäsový typ začína znášať v 6. týždni a za rovnaký čas znesie asi 250 vajíčok s hmotnosťou 16 g;
zaujímavosťou je, že sliepočka prepelice je vždy väčšia ako kohútik - v prípade nosného typu má kohútik hmotnosť 220 g, sliepočka 260 g; pri mäsovom type váži kohútik 200 g, sliepočka 370 g;
hoci sú prepelice podstatne menšie ako napríklad leghornky, predsa je hmotnosť prepeličích vajíčok asi 10 % z ich telesnej hmotnosti, zatiaľ čo pri sliepkach je to len 2,7 %;
aj ekonomika kŕmenia je lepšia na strane prepelíc, keďže do začiatku znášky, teda do 6. týždňa, spotrebujú 600 g krmiva, čo je na deň 23 g, zatiaľ čo sliepka nosného plemena spotrebuje 9 kg krmiva, čo je 100 g na deň, a začína niesť vajíčka až po 20.

Spracovanie Prepelíc

Máte chov prepelíc a nastal čas ich porážky? Chceli by ste si pripraviť krehké a výživné prepeličie mäso, ale odrádza Vás od toho zdĺhavé ručné šklbanie týchto malých tvorov? Prepeličie mäso spája hneď niekoľko predností naraz. Okrem toho, že je prepeličie mäso veľmi chutnou a lahodou záležitosťou, je tiež málo kalorické a pritom nutrične hodnotné. Prepeličie mäso je plné vitamínov, predovšetkým vitamínu skupiny B, ale obsahuje aj selén či železo.

Možno si hovoríte, koľko mäsa môže byť z tak drobného tvora. Prepeličie mäso je preto obľúbenou pochutinou, pretože obsahuje veľké množstvo bielkovín a pritom malé množstvo tuku. V reštaurácii, ale aj v obchode si za toto mäsko však zaplatíte nemalú čiastku. Mať vlastný chov prepelíc, je preto v dnešnej dobe naozaj výhodou.

Spracovanie prepelíc.

Prvým krokom bude určite porážka prepelíc. Na porážku prepelíc môžete využiť špeciálny odkrvovací lievik, ktorý Vám pomôže prepelice bezpečne pridržať, aby nedošlo k nejakému zraneniu. Akonáhle budú prepelice odkrvené môžete začať s ich sparovaním. Sparovanie vykonáte tak, že si pripravíte veľký hrniec či sparovací kotol s horúcou vodou. Teplota vody by sa mala pohybovať okolo 60-65°C a odporúčame ju poctivo kontrolovať teplomerom. Prepelica potom ponoríte do vody na dobu cca 25-35 sekúnd.

Šklbanie prepelíc môžete vykonávať tromi rôznymi spôsobmi. Tým prvým je už povedané ručné šklbanie, ktoré je však, predovšetkým pri veľkom chove prepelíc, naozaj nekonečné.

Možnosti šklbania prepelíc

Ručné šklbanie: Tradičná metóda, ktorá je najlacnejšia, ale aj najzdĺhavejšia a namáhavá. Túto metódu využijete, ak máte len malý počet prepelíc.
Škubačka hydiny na vŕtačku: Jedná sa o šklbací valec, ktorý pripevníte na vŕtačku.
Bubnová šklbačka na prepelice: Najlepším a najpohodlnejším variantom je použitie bubnovej šklbačky na hydinu. Táto šklbačka peria totiž dokáže ošklbať až 8 prepelíc za neuveriteľných 30 sekúnd a to takmer bez akejkoľvek Vašej námahy. Ide totiž o bubon, ktorý má v spodnej časti umiestnený rotačný tanier, ktorý je priamo poháňaný motorom. V celom bubne sú rozmiestnené špeciálne tvarované šklbacie prsty, ktoré drobné telá hladko ošklbou, ale pritom nijako nepoškodia kožu.

Pokiaľ plánujete pravidelne spracovávať väčší počet prepelíc, oplatí sa investovať do bubnovej šklbačky. Umožní vám ušetriť veľa času a námahy. Menšie chovy si často vystačia so šklbacím valcom na vŕtačku. Každá metóda má svoje výhody a nevýhody, preto je dôležité zvoliť takú, ktorá zodpovedá veľkosti vášho chovu.

Hydinové Mäso a Jeho Kvalita

Hydinové mäso sa delí na štyri základné časti: horné a spodné stehná, prsia a krídla. Prsia tvoria malý a veľký sval, mäso zo stehien sa delí na viacero svalových zväzkov. V pomere k celému telu majú najvyšší podiel mäsa z pŕs prepelice, ďalej morky, perličky, kurčatá, husi a kačky. Z hľadiska podielu mäsa zo stehien vedú kurčatá, nasledujú ich perličky, morky, husi, kačky a prepelice.

Pri nákupe hydinového mäsa je potrebné venovať pozornosť vzhľadu a údajom na etikete. Vyblednutá či dokonca zelenkastá farba, ovisnutá koža, slizký povrch alebo zápach sú jednoznačnými signálmi, ktoré by vás mali od nákupu odradiť. Etiketa prezradí dôležité informácie o veku a pôvode hydiny, spôsobe chovu a výkrme.

Záver

Spracovanie prepelíc nemusí byť zložité, ak poznáte správne postupy. Kľúčom k úspechu je presné sparenie a efektívne šklbanie. Investícia do moderných škubačiek vám uľahčí prácu a ušetrí veľa času.

tags: #prepelice #chov #a #spracovanie #mäsa