Prerušovaný Pôst: Benefity a Ako Začať

Prerušovaný pôst, známy ako fasting, je stravovací režim, pri ktorom sa striedajú obdobia, keď potravu prijímame a kedy potravu neprijímame. Na rozdiel od bežných diét, ktoré sa zameriavajú na to, čo jesť, fasting kladie dôraz na to, kedy jesť.

O prerušovanom pôste viem dlho. Ale stále nebolo času sa postiť. Hovby, bála som sa ho ako čert kríža. Moja myseľ ma nepustila. Už len pri myšlienke na pôst mi šepkala načo sa trápiť. Veď to netreba, nie je to nutné. Po pár neúspešných pokusoch vydržať deň bez jedla, kedy som sa večer najedla do prasknutia, som ozaj verila, že to nedokážem vydržať.

Ak nám na niečom ozaj záleží, nájdeme si čas. Ak po niečom ozaj túžim, spravím pre to niečo. Nehľadám výhovorky. A tento pôst mi pripadal extra ťažký. Nejesť? Keď ja tak rada jem! Navyše, keď deťom varím 3-krát denne. Ako to zvládnem, keď nebudem môcť koštovať jedlo, či je dochutené? Čuduj sa svete, dá sa to. Chce to tréning a ide to bez problémov. Áno, zo začiatku mi tiekli sliny potokom, keď som robila lievance a nádherne to rozvoniavalo. Ale stále som si opakovala, jasné, že si dám, len neskôr, o chvíľu.

Počas pôstu telo nečerpá energiu z potravy, ale využíva uložené tukové zásoby. História pôstu siaha tisíce rokov dozadu. Pôst bol súčasťou rôznych kultúr a náboženstiev, ako sú islamský ramadán alebo kresťanské pôstne obdobie.

Počas pôstu dochádza k viacerým zmenám v tele. Telo znižuje hladinu inzulínu, čo podporuje spaľovanie tukov. Okrem toho sa zvyšuje produkcia rastového hormónu, čo má pozitívny vplyv na regeneráciu buniek. Dochádza aj k procesu nazývanému autofágia, kedy telo recykluje staré a poškodené bunky. Tento proces môže prispievať k zlepšeniu celkového zdravia a dlhodobého fungovania buniek.

O pôstoch som počula v toľkých podcastoch, dokumentoch, čítala v toľkých knihách, že sa to už nedalo ignorovať. Tak som sa pustila do študovania, prečo je to teda také fasa, že by som to mala robiť pravidelne. Čo to vlastne ten prerušovaný pôst je? Je to vymedzená časť dňa, kedy nejeme nič, pijeme len vodu, či nesladený bylinkový čaj.

Často sa mi stávalo, že tu okoštujem toto, tam si zobnem niečo iné a vlastne som ani poriadne nevedela, koľko som toho za deň zjedla. Hlavne, cez deň som necítila poriadny hlad. Jesť 6-krát denne je nefyziologické, bunky nášho tela potrebujú čas na vyčistenie a na recykláciu svojho odpadu, takzvanú autofágiu. Ak jeme často, telo vylučuje stále inzulín (aby uskladnil energiu), je zaneprázdnený trávením, tento čas nemá.

Prerušovaný pôst nie je len o regulácii hmotnosti, ale má potenciál ovplyvniť aj dlhovekosť. Niektoré výskumy naznačujú, že fasting môže znižovať riziko vzniku civilizačných ochorení, ako sú cukrovka 2. typu.

PRERUŠOVANÉ PÔSTENIE 101 | sprievodca pre začiatočníkov

Dočasný pôst, je istým druhom dopingu pre bunky. Aspoň raz denne by sme mali pocítiť skutočný hlad. Jason Fung (doktor a expert na pôst) hovorí o tom takto. Keďže telo nie je hlúpe a vie, že ak nepríde strava, musíme mať energiu, ako si ju nájsť. Aby sme nezomreli. Preto má záložný systém v podobe tuku. Naštartuje metabolizmus, aby sme mali dostatok energie na zohnanie si ďalšej potravy a doplnili zásoby.

Keď nejeme, v priebehu niekoľko hodín sa nám minú zásoby glykogénu (uložený cukor v svaloch a v pečeni), čo je ľahko dostupná energia. Toto uskladnenie glykogénu prirovnáva ku chladničke. Potom máme druhú zásobáreň energie, mrazničku (tuk), ktorá nie až tak dobre dostupná, preto primárne telo používa chladničku. Keď minieme všetko z chladničky (teda glykogén z pečene a svalov), organizmus prepne na fungovanie z mrazničky (tukov) a odtiaľ čerpáme energiu. Vtedy prestávame byť hladní. Hlad pociťujeme v období, keď telo čerpá energiu zo svalov a pečene. Keď tieto zásoby minie, prepne na spaľovanie tuku, ako zdroj energie a my už nie sme hladní.

Pôst mení fungovanie buniek, génov a hormónov. V tele sa začnú dôležité procesy bunkovej obnovy, zmeny hladín hormónov, aby bol tuk lepšie dostupný. Presne, kvôli tej mrazničke, ako hovorí Jason Fung.

Kvôli chudnutiu to robí väčšina ľudí, sú tam však aj ďalšie výhody. Hladina inzulínu v krvi klesne (keďže nejeme, netreba dostať cukor do bunky). Hladina rastového hormónu stúpne, čo takisto uľahčuje spaľovanie tuku a rast svalov a má aj iné výhody. V tele sa začne dôležitý proces bunkovej obnovy, ako vyplavenie odpadového materiálu z buniek. V rôznych génoch a molekulách súvisiacich s dlhovekosťou a ochrany pred chorobami dochádza k rôznym pozitívnym zmenám. Prerušovaný pôst znamená, že jeme menší počet jedál. A teda menej kalórii. Nižšia hladina inzulínu, vyššie hladiny hormónov a zvýšený norepinefrín (noradrenalín) zvyšujú rozklad tuku, aby sa dal lepšie využiť ako energia. Krátky pôst zvýši metabolizmus o 3-14%, aby pomohol spáliť ešte viac kalórii. Čiže metabolizmus sa nespomalí, naopak spaľuje nám lepšie!

Toto som dlhé roky netušila a myslela som si, že keď budem dlhodobo menej jesť, to mi pomôže schudnúť (nepomohlo mi to). Lenže ak dlhodobo jeme menej, ako naše telo potrebuje, začne všetko ukladať v podobne tuku, čo najviac metabolizmus spomalí, lebo veď neprichádza dostatok jedla, tak musí šetriť. Pri pôste sa to nedeje, lebo tam je obdobie normálneho príjmu stravy a úplneho vynechania jedla. V tom je ten veľký rozdiel.

Štúdie dokazujú, že prerušovaný pôst môže znížiť oxidačný stres a zápal v tele. Mal by mať výhody pri starnutí a vzniku rôznych chorôb. Takisto štúdie dokazujú, že tento pôst môže zlepšiť rizikové faktory pre srdcové choroby ako krvný tlak, hladinu cholesterolu, triglyceridov a zápalových markerov.

Aké metódy fastingu poznáme?

Existuje niekoľko metód prerušovaného pôstu, z ktorých si môžeš vybrať v závislosti od tvojho životného štýlu a cieľov.

Metóda 16/8: Pri tejto metóde obmedzíš jedenie na 8-hodinové okno, zatiaľ čo zvyšných 16 hodín držíš pôst. Je to jedna z najpopulárnejších foriem fastingu, pretože je relatívne ľahko zvládnuteľná. Táto metóda pomáha znižovať hladinu inzulínu a zlepšuje spaľovanie tukov [1].
Metóda 5:2: Počas piatich dní v týždni sa stravuješ normálne, no dva dni obmedzíš príjem kalórií na 500-600 kalórií.
Eat-Stop-Eat: Tento prístup zahŕňa pôst na 24 hodín, jeden až dvakrát týždenne. Počas pôstu konzumuješ iba vodu, kávu alebo iné nekalorické nápoje. Je to účinná metóda na zníženie hmotnosti, no môže byť náročnejšia na dodržiavanie [4].
OMAD (One Meal a Day): Pri tejto metóde zješ iba jedno veľké jedlo denne a po zvyšok dňa držíš pôst. Je to extrémna forma fastingu a vyžaduje dobré plánovanie výživy, aby si zabezpečil dostatočný príjem živín [6].
Alternatívny deň pôstu: Jeden deň ješ normálne, na druhý deň obmedzíš príjem kalórií na 500-600. Tento cyklus sa opakuje.

Už keď som sa do toho ozaj pustila, zistila som, že to vôbec nie je také ťažké, ako som si myslela. Tá potvorská myseľ to sakra znepríjemňuje. Fyzicky sa to dá vydržať bez problémov, aj športovať zvládam bez problémov. Nejem predsa 40 dní za sebou, je to len pár hodín, ozaj neumriem od hladu. Je to naše nastavenie, že sme dlhé roky zvyknutí na stály prísun jedla, ako raňajky, obed, večeru a zrazu sa to zmení. A navyše ja, čo tak rada jem! To bolo zo začiatku ródeo. Zdržovala som sa zásadne mimo kuchyne a celkovej dostupnosti jedla, kým som si na to nezvykla. Ak nebolo čo, tak som sa len napila. Ten hlad bol zo začiatku veľmi nepríjemný, ale po čase som si buď naň zvykla, alebo už nie je taký silný. Už môžem variť pre ostatných raňajky, obed, či večeru a nevadí mi, že nejem.

Nejesť či jesť ráno? Alebo začať jesť na obed? Koľko hodín nejesť? Ako si to nastaviť? Tu platí, ako vám vyhovuje. Treba poskúšať a čo vám sadne, pri tom ostať. Najpopulárnejší čas nejedenia (ani žiadne nápoje ako káva, alkohol, koktejly, vývary, sladené nápoje, smoothie, či šťava) je 16 hodín a 8 hodinové okno na jedenie. Tam sa v pohode zmestia 2, či 3 jedlá. Skúšala som aj 18/6, ale nakoniec som aj ja skončila pri 16-17/7-8, možno časom si to posuniem. Niekto má 5 hodinové okno, niekto je raz za deň.

Nejde o to, čo spravíme raz, ale čo vieme dodržiavať dlhodobo. Z dlhodobého hľadiska by nám to malo vyhovovať, nie nás stresovať. Ak jete 12 hodín, tak skúste 10, neskočte hneď na 6, či 8. Predsa jedlo je naša veľká súčasť a 90% ľudí veľmi rado je. Zvyčajne som raňajkovala okolo 8:00 a večerala okolo 18:00-19:00. Tento čas som si postupne začala skracovať, raňajky som posunula na 9:00 a obed/večeru na 17:00.

Či neraňajkovať (ani káva nie) a začať jesť od obeda, alebo raňajkovať a vynechať večeru. Mne jednoznačne vyhovujú raňajky a obed. Keďže obed je pre mňa najväčšie jedlo dňa, v pohode vydržím do druhého dňa už bez jedla. Namiesto večere si spravím veľký pohár čaju. Ale aj to išlo postupne, najprv som večeru zamenila za ovocie, alebo ľahký čerstvý šalát, či varenú zeleninu, až som ju vynechala úplne. Čo sa týka jedla, musím ísť na seba pomaly. Veľké zmeny, príliš rýchlo, neviem spraviť.

Prerušovaný pôst však ani nie je o tom, že sa do popuku prejem počas toho okna, kedy jem. Jem 2-krát, niekedy 3-krát za deň. Pocit hladu je zo začiatku silný. Ale časom sa organizmus nastaví, že jedlo chodí v tento čas a poposúva to tak, že budete hladní v tie časy, ktoré jete pravidelne. Nie, neodpadávam od hladu ráno, škvŕka mi v bruchu, ale nie tak, že by som si nepočula vlastného slova. Ráno pijem veľa vody a ak som veľmi hladná, nie som v kuchyni, zamestnám sa (čo pri deťoch nie je problém:)), aby som nemyslela na čas, kedy sa už najem. Raňajky deťom chystám celkom skoro, to ani nie som hladná a svoje si zásadne chystám, až keď je môj čas jesť.

Skončiť pôst je dobré zdravým a ľahším jedlom, nedať si nejakú tehlu do brucha. Žiadne vyprážané, fritované, ťažké živočíšne produkty. Tým, že sme na nízkotučnej rastlinnej strave, u mňa tento problém odpadá. Ideálne začať niečím ľahko poduseným na vode (zeleninová polievka, zeleninový šalát). Zelenina, celozrnná obilnina, ovocie…to sú fajn jedlá na ukončenie pôstu.

Aby som to mala rozdelené, raňajky mám sladké (overená klasika, ovsená kaša s ovocím, tahini a konopnými semenami) a obed/večeru slanú (zeleninovo-strukovinový šalát s dusenou zeleninou, oblininou). Tak do seba každý deň dostanem všetky potrebné živiny zo všetkých skupín (ovocie, zelenina, celozrnné obilniny, strukoviny, olejnaté semená). Zistila som, že mi to úplne stačí, aspoň stihne žalúdok poriadne vytráviť. Popri tom pijem dostatok vody a ten hlad potom ustane.

Veľmi mi pomáha vedieť tie fakty za tým, čo presne sa v tele deje. Potom sa mi ľahšie upratuje hlava, ktorá bojuje a stále (našťastie už len trochu pri 24 hodinovom pôste) šepká, že nemusíme sa tak týrať. Aha, ako tá polievka pre deti krásne vyzerá a vonia, veď si dajme, nik nás nevidí. Len ochutnáme. Keď sa môj 24 hodinový pôst blíži ku koncu, vonia mi všetko. Vďaka faktom viem myseľ odpinkať, že jasan, všetky tieto dobroty si dáme, potom, už len 8 hodín, už len 6 hodín a podobne. Navyše potom sa cítim veľmi dobre, som na seba hrdá, že som sa prekonala a vydržala som.

Ako funguje fasting?

Fasting funguje ako „reset“ pre tvoje telo. Keď prestaneš na určitý čas jesť, telo začne využívať svoje vlastné energetické zásoby. Telo ako hlavný zdroj energie využíva glukózu z jedla, ktoré prijmeš. Keď však glukóza nie je dostupná, telo prechádza na spaľovanie tukov v procese nazývanom ketóza.

Pri pôste sa znižuje hladina inzulínu, čo je signál pre telo, aby prešlo na spaľovanie tukových zásob. Inzulín je zodpovedný za ukladanie tuku, a keď jeho hladina klesne, telo sa ľahšie dostane k uloženému tuku a začne ho využívať ako zdroj energie.

Fasting ovplyvňuje funkciu mitochondrií, ktoré môžeme pomenovať ako „energetické továrne“ buniek. Okrem toho fasting podporuje regeneráciu buniek cez proces autofágie. Zjednodušene môžeme povedať, že ide o vnútorné „upratovanie“, kedy telo odstraňuje poškodené bunky a nahrádza ich novými.

Zdravotné benefity fastingu

Fasting prináša viacero zdravotných benefitov, ktoré pozitívne ovplyvňujú naše zdravie.

Zlepšenie citlivosti na inzulín: Jedným z hlavných benefitov fastingu je zlepšenie citlivosti na inzulín. Keď telo zníži hladinu inzulínu počas pôstu, stáva sa efektívnejšie v spracovaní cukru z krvi. Toto zlepšuje metabolizmus a znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu. Výskum ukázal, že prerušovaný pôst môže znížiť hladinu cukru v krvi až o 3-6 % a inzulín o 20-31 % [9].
Podpora chudnutia: Fasting je efektívny spôsob, ako znížiť príjem kalórií a podporiť spaľovanie tukov. Vďaka zníženej hladine inzulínu a zvýšenej produkcii norepinefrínu (stresového hormónu), telo spaľuje uložený tuk ako zdroj energie.
Zlepšenie zdravia srdca: Fasting môže prispieť k zlepšeniu kardiovaskulárneho zdravia tým, že znižuje hladinu zlého cholesterolu (LDL), triglyceridov a zápalových markerov. Tieto faktory súvisia so zvýšeným rizikom srdcových ochorení. Výskum ukázal, že prerušovaný pôst môže znížiť hladiny LDL cholesterolu a triglyceridov, čím zlepšuje zdravie srdca.
Podpora bunkovej regenerácie: Fasting podporuje proces známy ako autofágia, pri ktorom sa telo zbavuje poškodených buniek. Tento proces je dôležitý pre bunkovú regeneráciu a ochranu pred chorobami spojenými so starnutím, ako sú neurodegeneratívne ochorenia.
Podpora zdravia mozgu: Prerušovaný pôst môže zlepšiť funkcie mozgu. Zvýšená produkcia mozgového neurotrofického faktora (BDNF) počas pôstu podporuje rast nových neurónov a chráni mozog pred degeneráciou. Tento proces môže znižovať riziko neurodegeneratívnych ochorení, ako sú Alzheimerova a Parkinsonova choroba [12].
Predĺženie života: Niektoré štúdie na zvieratách naznačujú, že fasting môže predĺžiť život. Hoci sú tieto výsledky zatiaľ v začiatkoch, mechanizmy, ktoré fasting spúšťa (napríklad autofágia a zníženie oxidačného stresu), majú potenciál podporiť dlhší a zdravší život aj u ľudí.

Zdravotné riziká fastingu

Aj keď fasting prináša množstvo zdravotných benefitov, nie je bez rizík. Pre niektorých ľudí môže byť tento stravovací prístup nevhodný alebo dokonca škodlivý. Dôležité je, aby každý, kto zvažuje fasting, poznal možné riziká.

Prejedanie sa: Jedným z hlavných rizík fastingu je, že po období pôstu môžeš mať tendenciu prejedať sa. Výskum ukázal, že niektorí ľudia majú po pôste sklon k nadmernému príjmu vysokokalorických jedál, čo môže spôsobiť nepriaznivý vplyv na metabolizmus [13].
Nedostatok živín: Ak počas fázy jedenia neprijmeš dostatok výživných potravín, môžeš mať nedostatok dôležitých živín, ako sú vitamíny, minerály, bielkoviny a iné. Fasting bez vyváženej stravy môže viesť k problémom s kosťami, svalmi a imunitným systémom [14]. Telo potrebuje kvalitné živiny, najmä počas obdobia pôstu, aby mohlo efektívne fungovať.
Zmeny nálady a nízka hladina energie: Fasting môže u niektorých ľudí spôsobiť kolísanie hladiny energie a nálady. Hlad a nízka hladina cukru v krvi môžu vyvolávať podráždenosť, únavu a zhoršenú koncentráciu.
Hypoglykémia u diabetikov: Pre ľudí s cukrovkou alebo tých, ktorí užívajú lieky na kontrolu hladiny cukru v krvi, môže byť fasting nebezpečný. Fasting môže výrazne znížiť hladinu cukru v krvi, čo môže u diabetikov viesť k hypoglykémii (nebezpečne nízkej hladine cukru). Pre ľudí s cukrovkou je kľúčové konzultovať fasting s lekárom, aby sa predišlo vážnym zdravotným komplikáciám [16].
Vplyv na hormóny: Dlhodobý alebo častý pôst môže mať negatívny vplyv na hormonálnu rovnováhu, najmä u žien. Niektoré štúdie naznačujú, že častý fasting môže narušiť hladinu estrogénu a progesterónu, čo môže ovplyvniť menštruačný cyklus alebo plodnosť [17].

Pre koho je fasting vhodný?

Prerušovaný pôst, je spôsob stravovania, ktorý môže prinášať viacero zdravotných benefitov. Avšak nie je vhodný pre každého.

Zdraví dospelí s nadváhou alebo obezitou: Jednou z najväčších výhod fastingu je jeho schopnosť podporiť chudnutie a zlepšiť telesnú kompozíciu. U ľudí s nadváhou alebo obezitou môže fasting pomôcť efektívne znížiť telesnú hmotnosť a zlepšiť metabolizmus. Štúdie ukazujú, že prerušovaný pôst vedie k zníženiu telesného tuku a zlepšuje citlivosť na inzulín, čo znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu [18].
Ľudia s vysokým rizikom metabolických ochorení: Fasting môže byť prospešný pre tých, ktorí majú vysoké riziko vzniku metabolických ochorení, ako je cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak alebo srdcové choroby. Zlepšenie citlivosti na inzulín a zníženie zápalových markerov, ktoré fasting prináša, môže pomôcť zlepšiť tieto rizikové faktory.
Športovci a ľudia s aktívnym životným štýlom: Pre športovcov a ľudí s vysokou fyzickou aktivitou môže byť fasting nástrojom na zlepšenie metabolickej flexibility a zvýšenie spaľovania tukov počas cvičenia. Niektoré výskumy naznačujú, že fasting môže zlepšiť schopnosť tela spaľovať tuky, čo je výhodné pre vytrvalostné športy. Zároveň môže podporiť regeneráciu buniek, čo je dôležité po náročnom tréningu [19].
Ľudia, ktorí sa snažia o zlepšenie kognitívnych funkcií: Fasting môže mať pozitívny vplyv na mozog. Podľa výskumov fasting podporuje produkciu neurotrofických faktorov, ktoré podporujú rast nových neurónov a zlepšujú ochranu mozgu pred degeneratívnymi ochoreniami, ako sú Alzheimerova a Parkinsonova choroba.

Aké jedlá sú ideálne pre fasting?

Ak sa rozhodneš skúsiť fasting, je dôležité, aby jedlá, ktoré budeš konzumovať počas fáz, poskytovali všetky dôležité živiny.

Bielkoviny: Bielkoviny sú základom výživy počas fastingu. Podporujú regeneráciu svalov, zlepšujú imunitné funkcie a udržiavajú pocit sýtosti. Ideálne zdroje bielkovín zahŕňajú mäso, vajcia, ryby, tofu a strukoviny. Výskumy naznačujú, že dostatočný príjem bielkovín môže podporovať budovanie svalovej hmoty a znižovať pocit hladu.
Zdravé tuky: Zdravé tuky poskytujú stabilný zdroj energie počas jedlých okien a podporujú vstrebávanie vitamínov. Tuky, ako napríklad omega-3 mastné kyseliny, majú protizápalové účinky, ktoré môžu zlepšovať zdravie srdca a mozgu. Dobrými zdrojmi sú olivový olej, avokádo, orechy, semená a mastné ryby (losos, makrela).
Sacharidy: Sacharidy by mali byť volené opatrne. Najvhodnejšie sú potraviny s nízkym glykemickým indexom, ktoré pomaly uvoľňujú energiu a udržujú hladinu cukru stabilnú. To pomáha predchádzať náhlym výkyvom energie a znižuje pocit hladu počas pôstnych období. Medzi dobré zdroje patria celozrnné obilniny, sladké zemiaky, quinoa a zelenina bohatá na vlákninu.
Vláknina: Vláknina zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní zdravého tráviaceho systému, najmä počas fastingu, keď môže byť strava koncentrovanejšia. Potraviny bohaté na vlákninu, ako ovocie (bobule, jablká), zelenina (brokolica, špenát), strukoviny a celozrnné produkty, môžu pomôcť udržať zdravie čriev a podporiť pocit sýtosti.
Hydratácia: Hoci voda nie je jedlom, je nevyhnutné dbať na dostatočnú hydratáciu počas pôstu. Voda, nesladené čaje a minerálne vody sú skvelými spôsobmi, ako udržať telo hydratované. Hydratácia podporuje správnu funkciu metabolizmu a môže pomôcť znížiť pocit hladu počas pôstnych období.
Fermentované potraviny: Počas fastingu je dôležité podporovať zdravie tráviaceho systému. Fermentované potraviny, ako jogurt, kefír, kimči, kyslá kapusta alebo kombucha, obsahujú probiotiká, ktoré môžu podporovať rovnováhu črevnej mikroflóry.

Fasting v bežnom živote

Prerušovaný pôst je účinná a flexibilná forma stravovania, ktorá ti môže priniesť množstvo zdravotných benefitov, vrátane lepšej citlivosti na inzulín, chudnutie, zlepšenie zdravia srdca a podpory kognitívnych funkcií. Aby si dosiahol maximálny úžitok z fastingu, je dôležité, aby si do svojho jedálnička zaradil správne potraviny a doplnky výživy, ktoré podporujú tvoje telo počas obdobia jedenia aj pôstu.

Vhodným doplnkom výživy počas fastingu je Energy & Brain hacker. Jeho komplexné žloženie, ako najkvalitnejší extrakt z Ashwagandhy KSM-66® a Rhodioly rosei (3 % rosavínov a 1 % salidrosidov) účinne znižujú stres a zmierňujú únavu. Čo sú časté vedľajšie efekty, ktoré ťa môžu sprevádzať počas pôstneho obdobia. Ashwagandha KSM-66® ti pomôže lepšie zvládať stresové situácie, čo je kľúčové pri náročných pôstnych fázach, kým extrakt z Rhodioly rosei (3 % rosavínov a 1 % salidrosidov) ti poskytne adaptogénne účinky, ktoré podporia tvoju fyzickú aj mentálnu výdrž. Ďalšou kľúčovou zložkou je CDP-cholín (citikolín), ktorý zlepší tvoje sústredenie a kognitívne funkcie, keď si potrebuješ zachovať vysoký pracovný výkon počas pôstu. Citikolín podporuje komunikáciu mozgových buniek a ich regeneráciu, čím zvyšuje tvoju schopnosť rýchlo reagovať a efektívne pracovať.

Ak si sa rozhodol pre fasting, je zaradenie Energy & Brain hacker do tvojho denného režimu skvelou voľbou. Pretože nielenže podporuje fyzickú a mentálnu výkonnosť, ale zároveň ti pomôže predísť pocitom únavy a stresu, čo je častým prejavom pri prerušovanom pôste. Energy & Brain hacker je ideálne zaradiť do jedálnička ráno alebo v skorých popoludňajších hodinách. Takto podporíš svoj výkon počas celého dňa.

tags: #prerusovany #post #varena #cibula #benefity