Prídavné Mená: Definícia, Druhy a Príklady

Prídavné mená (lat. adjektíva) sú plnovýznamové slová. Označujú vlastnosti osôb, zvierat a vecí (napr. nový sused, prefíkaná líška, drevené okno), ale aj javov či udalostí (napr. mikulášska besiedka, zimné večery). Sú späté s podstatnými menami, spresňujú a zároveň konkretizujú ich význam.

Na prídavné mená sa vo vete pýtame otázkami: Aký? Aká? Aké? Ktorý? Ktorá? Ktoré? Čí? Čia? Čie?

Prídavné mená zaraďujeme medzi ohybné slovné druhy, pretože ich môžeme skloňovať. Tvarom sa prídavné meno prispôsobuje podstatnému menu, ktorého vlastnosť označuje. Gramaticky sa s ním zhoduje v rode, čísle a páde (tzv. zhoda).

V školských úlohách je potrebné, aby sme určili druh prídavného mena (akostné, vzťahové alebo privlastňovacie) a u tých, ktoré sa dajú stupňovať, tiež určili stupeň - 1. stupeň (pozitív), 2. stupeň (komparatív), alebo 3. stupeň (superlatív).

Gramatické Kategórie prídavných mien

S podstatným menom sa zhodujú v rode, čísle a v páde. Sú plnovýznamový slovný druh (majú lexikálny aj gramatický význam), ich význam sa dá vysvetliť. Sú ohybné - skloňujú sa a môžu byť vetným členom.

  • Rod: mužský (maskulínum), ženský (feminínum), stredný (neutrum)
  • Číslo: jednotné (singulár/sg), množné (plurál/pl)
  • Pád: Nominatív (N), Genitív (G), Datív (D), Akuzatív (A), Lokál (L), Inštrumentál (I)

Čo určujeme pri prídavných menách:

prídavné meno, akostné alebo vzťahové alebo privlastňovacie, rod, číslo, pád, vzor, stupeň - [Prešiel okolo úzkej rokliny.] úzkej - prídavné meno, akostné, žen. r., sg., G, pekný, 1.stupeň

Druhy prídavných mien

Prídavné mená delíme na tri základné druhy:

  1. akostné
  2. vzťahové
  3. privlastňovacie

Prídavné mená. Akostné a vzťahové. 1. časť

1. Akostné prídavné mená

  • Pýtame sa otázkami: Aký? Aká? Aké? Ktorý? Ktorá? Ktoré?
  • Sú neodvodené slová.
  • Vyjadrujú akosť alebo kvalitu.
  • Dajú sa stupňovať.
  • Možno od nich utvárať antonymá.
  • Vstupujú do synonymických vzťahov, tvoria synonymické rady.
  • Možno od nich tvoriť substantíva príponami:
    • -osť (napr. slabý - slabosť, rýchly - rýchlosť, hlúpy - hlúposť)
    • -ota (napr. suchý - suchota, dobrý - dobrota, drahý - drahota)
    • -oba (napr. chorý - choroba, starý - staroba, hnilý - hniloba)
  • Možno od nich tvoriť stavové slovesá príponou -núť (napr. mäkký - mäknúť, hrubý - hrubnúť, tuhý - tuhnúť).
  • Možno ich spájať s príslovkami miery (napr. celkom nový, príliš dobrý, úplne prázdny).
  • Patria sem aj pomenovania jednotlivých farieb.

Poznámka: Niektoré akostné prídavné mená sa nestupňujú, pretože vyjadrujú krajnú vlastnosť (napr. slepý, bosý, mŕtvy...). Krátke tvary majú iba adjektíva dlžný, vinný, hodný - dlžen, vinen, hoden.

2. Vzťahové prídavné mená

  • Pýtame sa otázkami: Aký? Aká? Aké? Ktorý? Ktorá? Ktoré?
  • Sú odvodené slová.
  • Vyjadrujú vzťah, pôvod.
  • Nemožno od nich utvárať antonymá.
  • Stupňujú sa výnimočne.
  • Možno ich tvoriť takmer od každého slovného druhu, okrem spojok:
    • podstatných mien (napr. zlato - zlatý, pšenica - pšeničný, dážď - daždivý, brat - bratský)
    • slovies (napr. hrať - hraný, hraví, hrací)
    • prídavných mien (napr. sladký - sladkastý, malý - maličký, malilinký, primalý)
    • prísloviek (napr. dnes - dnešný, okolo - okolitý, zriedka - zriedkavý, naproti - náprotivný)
    • zámen (napr. náš - našský, svoj - svojský, tam - tamojší, voľakedy - voľakedajší)
    • častíc (napr. ozaj - ozajstný, neúrekom - neúrečný)
    • predložiek (napr. pred - predný, proti - protivný, spod - spodný)
    • citosloviec (napr. jaj - jajový, čača - čačaný, baka - bakaný)

3. Privlastňovacie prídavné mená

  • Pýtame sa otázkami: Čí? Čia? Čie?
  • Tvoria sa príponami -ov (-ova, -ovo) a -in (-ina, -ino).
  • Od podstatných mien vzoru kuli sa používajú v tvare G (napr. Škultétyho činnosť , Hallyeho kométa, Disneyho kresby)
  • Tvoria sa tiež príponami -í, -ia, -ie, a to vtedy, keď sa má vyjadriť vzťah k celému rodu, nie k jednotlivcovi (napr. lev - leví, baba - babí/babia/babie, netopier - netopierí). Nemusia byť odvodené iba od mien zvierat, ale aj osôb a iných bytostí (napr. človečí (človek), stridží (striga), trpasličí (trpaslík), žobračí (žobrák), boží (boh)).
  • Variantnou príponou -ací sa tvoria od substantív stredného rodu zakončených na -a (napr. jahňací (jahňa), kozľací (kozľa), teľací (teľa), kniežací (knieža)). Niekedy sa vyskytnú dvojtary, a to aj s príponami -í aj -ací.

Vzory prídavných mien

V slovenčine skloňujeme prídavné mená podľa jedného z piatich vzorov:

  • pekný - akostné a vzťahové prídavné mená, ktoré majú pred pádovou príponou tvrdú spoluhlásku
  • cudzí - akostné a vzťahové prídavné mená, ktoré majú pred pádovou príponou mäkkú spoluhlásku
  • matkin - individuálne privlastňovacie prídavné mená, ktoré privlastňujú osobe ženského rodu
  • otcov - individuálne privlastňovacie prídavné mená, ktoré privlastňujú osobe mužského rodu
  • páví - druhové privlastňovacie prídavné mená

Stupňovanie prídavných mien

Stupňujeme len akostné prídavné mená. Niektoré prídavné mená stupňujeme pravidelne, iné nepravidelne.

Pri pravidelnom stupňovaní (napr. nízky, veselý, rýchly…) ostáva koreň prídavného mena nezmenený, mení sa prípona -ší/-ejší (v 2. stupni) a pridáva sa prípona naj- (v 3. stupni).

Pri nepravidelnom stupňovaní (napr. dobrý, zlý, pekný…) dochádza aj k zmene koreňa slova.

Stupeň Pravidelné stupňovanie Nepravidelné stupňovanie
1. stupeň (pozitív) nízky dobrý
2. stupeň (komparatív) nižší lepší
3. stupeň (superlatív) najnižší najlepší

Akostné prídavné mená, ktoré označujú hraničnú mieru vlastnosti sa tiež nedajú stupňovať, napr. mŕtvy, slepý, holý.

tags: #prídavné #mená #definícia #a #príklady

Populárne príspevky: