Priemerná spotreba mlieka na osobu za rok: Ako je na tom Slovensko?
Mlieko, či už materské alebo od domácich zvierat, je odpradávna dôležitým zdrojom zdravej výživy. Mlieko a mliečne výrobky predstavujú z hľadiska energetickej a biologickej hodnoty najvyrovnanejšiu a najcennejšiu potravinovú komoditu.
Mliekom sa nestravujú len dojčatá, ale aj dospelí ľudia. Mlieko je vlastne výživový ochranný prostriedok s najširším účinným spektrom. Už len jeho hlavné zložky - bielkoviny, tuk, mliečny cukor, minerálne látky a tiež esenciálne látky, vitamíny a iné dôležité látky - tvoria komplexnú vyváženú potravinu pre všetky vekové i zdravotné kategórie ľudí. K zdravej výžive prispievajú i tzv. živé mliečne kultúry so svojimi probiotickými vlastnosťami, ktoré významnou mierou obohacujú nielen chuťovú stránku fermentovaných mliečnych výrobkov, ale najmä svojou biologickou hodnotou významne pozitívne ovplyvňujú ľudský výživový metabolizmus, a tým aj zdravie.
Z uvedených dôvodov vplyvu mlieka na zdravie významní lekári z celého sveta a odborníci na výživu na zdôraznenie zdravotného prínosu mlieka a mliečnych výrobkov už v r. 1957 na medzinárodnej konferencii vo Švajčiarsku v Interlakene vyhlásili „Svetový deň mlieka“.
S oslavou Svetového dňa mlieka sa začalo už v povojnových rokoch, keď bolo potrebné zvýšiť spotrebu mlieka, a tak zabezpečiť dostatok potrebných výživných látok hlavne pre zdravotne ohrozené skupiny obyvateľstva. Význam mlieka však narastal i neskôr, keď sa neustále dokazovalo a dokazuje naďalej, že mlieko a mliečne výrobky sú skutočným nezastupiteľným zdrojom potrebných výživových látok. Z toho dôvodu sa všade vo svete robili a robia mnohé propagačné a vzdelávacie akcie na zdôraznenie prínosu mlieka pre zdravie a na zvýšenie jeho spotreby.
Mnohé propagačné akcie na podporu spotreby mliečnych výrobkov sa dlhé roky robili aj u nás. Žiaľ, v porevolučnej dobe nastal u nás prudký pokles živočíšnej výroby a s tým spojenej výroby domácich potravín a zároveň aj značný pokles spotreby mliečnych výrobkov.
Vo svete však každoročne narastá spotreba mliečnych výrobkov o vyše 2 % a podľa posledných štatistík Medzinárodnej mliekarenskej federácie priemerná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov bola 118,2 kg na osobu za rok (prudko narastá spotreba mlieka najmä v Ázii). Priemerná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v Európe je až 283 kg na osobu a rok. Pritom na Slovensku bola spotreba v posledných rokoch iba 187 kg na osobu za rok. Z toho spotreba ovčieho mlieka je iba 2,3 kg a kozieho mlieka iba 0,7 kg na osobu za rok (spotreba v EÚ je až do 6 kg ovčieho a kozieho mlieka na osobu za rok). U nás je odporúčaná spotreba mliečnych výrobkov iba 220 kg na osobu a rok a ani túto hranicu sme nedokázali prekonať.
Na Slovensku máme v rámci všetkých štátov EÚ najnižšiu produkciu mlieka v prepočte na obyvateľa a máme tiež jednu z najnižších spotrieb mlieka a mliečnych výrobkov. Hoci sa zvýšila spotreba najmä syrov na 14 kg na osobu (vrátane tvarohov a tavených syrov), v EÚ je spotreba syrov bez tvarohov a tavených syrov vyše 25 - 32 kg na osobu za rok. Podobne je to aj so spotrebou kyslomliečnych výrobkov.
Žiaľ, mlieko a aj mnohé mliečne výrobky majú u nás aj veľa neprajníkov a možno im mnohé výrobky nechutia alebo trpia alergiou. Je samozrejmé, že takíto ľudia by mali konzumovať iné odporučené potraviny. Nemali by sme však podľahnúť negatívnej propagácii mliečnych výrobkov, ako napr., že mlieko zahlieňuje, že obsahuje veľa E-čok, že to je iba pre dojčatá, atď. Tieto výčitky sú väčšinou neodôvodnené. Mlieko predsa ľudstvo konzumovalo a konzumuje od nepamäti a vždy bolo veľmi výživnou a zdravou potravinou.
Na trhu máme v súčasnosti už bohatý sortiment mliečnych výrobkov priemyselne i farmársky vyrobených. Je potrebné si vybrať pre každú vekovú i zdravotnú skupinu ľudí to, čo je najlepšie pre ich zdravie. Nedajme sa zlákať lacnými mliečnymi výrobkami, ktoré sú prevažne iba náhradami mlieka. Mali by sme viac konzumovať fermentované mliečne výrobky, ako sú kyslomliečne nápoje a aj syry, zvlášť dobre vykysnuté a vyzreté. V posledných rokoch sa menej propagovala potreba konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov a prejavilo sa to v tom, že sme vo výrobe , ale aj v spotrebe mliečnych výrobkov na posledných miestach v Európe. Preto bude potrebné rôznymi podpornými akciami zvyšovať najmä domácu výrobu, a to hlavne spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na odporúčanú dávku aspoň na 220 až 260 kg/osobu/rok.
Mnohí si určite ešte pamätajú, že v každom meste boli kedysi u nás mliečne bary, ktoré boli veľmi obľúbené najmä u mládeže. Tieto už takmer zanikli a propagujú sa jedlá z Ázie a Turecka. V mliečnych baroch sa predávali rôzne mliečne ochutené kyslomliečne i sladké nápoje, džúsy, bohatý výber špecialít z tvarohu, syrov, šľahačky a pod. Taktiež na školách bolo v jedálňach i bufetoch podstatne viac mliečnych výrobkov a obľúbené bolo najmä kakaové mlieko.
Na rozdiel od zahraničia v našich reštauráciách, v motorestoch a v iných stravovacích zariadeniach tiež takmer niet žiadnych kyslomliečnych nápojov, ktoré by sa mali ponúkať k viacerým jedlám zvlášť pre deti, šoférov a pod. V posledných rokoch začali mnohí farmári propagovať svoje farmárske a tradičné ovčie výrobky a to je veľmi chvályhodné, lebo ľudia obľubujú aj naše tradičné, zvlášť ovčie výrobky. Naše stravovacie zariadenia, ako aj mnohí spotrebitelia v domácnostiach často nepoznajú všetky možnosti využívania mliečnych nápojov a syrov pri výrobe viacerých vyhľadávaných jedál.
Dnešná doba je akási príliš pragmatická a niekedy sa zdá, akoby nás už opúšťalo nadšenie a práca pre budúcnosť. Nevzdávajme sa však celosvetovo uznávaných priorít, nevzdávajme sa príspevku mlieka k zdraviu obyvateľstva a snažme sa urobiť vždy maximum pre zabezpečenie osvedčených a uznávaných zásad spotreby mliečnych výrobkov v prospech nášho zdravia. Zvlášť v tomto období by sme mali aktivizovať všetkých zainteresovaných na aktuálnosť zvýšenej propagandy k zvýšeniu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na európsku úroveň. Keď to robí zahraničie, určite to potrebujeme i my.
Slovákom oproti minulosti dnes viac chutia jogurty a syry. Uviedli to pri príležitosti Medzinárodného dňa mlieka v spoločnom vyhlásení Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM) a Slovenský mliekarenský zväz (SMZ).Medzinárodný deň mlieka každoročne pripadá na tretí májový utorok.
Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by každý z nás mal ročne skonzumovať 220 kilogramov (kg) mlieka a mliečnych výrobkov. Na Slovensku je priemerná ročná spotreba len na úrovni 173,6 kg na osobu a rok. Je to nižšie číslo, avšak pozitívne je, že rokmi narastá. Výrazne stúpla spotreba napríklad pri syroch a tvarohu, a to o štyri kilogramy na rok a obyvateľa od roku 2009. Zvýšenú obľubu zaznamenávajú aj kyslomliečne produkty, kde spotreba stúpla o asi päť kilogramov na osobu a rok.
Podpora zvýšenia záujmu o slovenské mlieko a mliečne výrobky je už roky snahou Mliečneho fondu, do ktorého prispievajú slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka od jeho založenia v roku 2008. Zo zozbieraných finančných prostriedkov potom realizujú propagačné a informačné kampane na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska.
Mliečny kvíz propaguje slovenské mliečne výrobky. Zameriava sa na rozpoznanie slovenských mliečnych výrobkov od tých zahraničných, ktoré k nám cestujú stovky až tisíce kilometrov. Niektoré otázky nabádajú spotrebiteľov zamyslieť sa nad pôvodom mlieka, nad prácou chovateľov dojníc a mliekarov, čo vedie aj k poznaniu, že mlieko nepochádza zo supermarketu, ale vyžaduje si neľahkú prácu ľudí.
Zatiaľ čo záujem o spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov v SR pomaly rastie, sebestačnosť Slovenska v produkcii, najmä surového kravského mlieka sa podľa mliekarov znižuje. Príčinou je podľa nich úbytok dojníc aj celých chovov, ktoré už nedokázali ďalej fungovať v pomerne zložitom konkurenčnom boji so zahraničnými producentmi. Tí sú z dôvodu vyšších národných podpôr často zvýhodnení.
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka už dvanásť rokov prispievajú do Mliečneho fondu. Impulzom k založeniu spoločne spravovaného fondu bola nízka spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v porovnaní s okolitými štátmi ale aj s odporúčaniami zdravotníkov. Za obdobie existencie Mliečneho fondu stúpla priemerná spotreba na obyvateľa a rok o 23 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov.
Spotreba mlieka sa udáva v kg mlieka, pričom mliečne výrobky sú prepočítané podľa špeciálnych koeficietov na mlieko. Skutočná priemerná spotreba Slovákov je však v súčasnosti podstatne nižšia, v priemere len 156 kg na osobu a rok. Pre porovnanie: v Českej republike je spotreba mlieka a mliečnych výrobkov vyše 230 kg a priemerná spotreba v Európe je vyše 270 kg na osobu a rok. V zmysle odporúčania WHO by každý človek mal skonzumovať denne aspoň pohár mlieka alebo kelímok kyslomliečneho výrobku, ako sú napríklad jogurt, smotana alebo acidofilné mlieko, plus porciu masla a 10 dkg tvarohových alebo syrárskych výrobkov.
Spracovanie mlieka má stanovené prísne pravidlá v zmysle legislatívy EÚ, ale aj národnej.
Mlieko a mliečne výrobky majú nezastupiteľné miesto vo výžive ľudí. Prostredníctvom mlieka a vybratých mliečnych výrobkov si môže každý človek od útleho veku až po starobu liečiť svoje zdravotné problémy napríklad so zažívaním, s metabolizmom či krvným tlakom. Mlieko a najmä jeho fermentované výrobky (rôzne fermentované probiotické nápoje, syry) sú nenahraditeľným zdrojom všetkých pre život potrebných látok a tieto treba vhodne aplikovať do pravidelného jedálneho lístka.
Celosvetová spotreba všetkých mliečnych výrobkov pri počte 7,9 miliárd ľudí v roku 2021 po prepočte na mlieko bola hodnotená na 118,2 kg mlieka na osobu a rok. Táto spotreba pritom celoročne stúpa o 1,6 až 2,1 %. Spotreba mliečnych výrobkov v posledných rokoch bola vo svete, ale aj u nás poznačená pandémiou. Celková spotreba mliečnych výrobkov v Európe v roku 2021 bola 283 kg na osobu, v Ázii 80,1 kg, v Severnej Amerike 264,2 kg, v Afrike 58,3 kg a v Oceánii 229,1 kg. Najvyššia spotreba mliečnych výrobkov, a to najmä syrov bola znova v Európe. Pritom v západoeurópskych štátoch bola spotreba mliečnych výrobkov na obyvateľa a rok až do 320 kg, pričom u našich susedov v Českej republike bola spotreba 262 kg. Na Slovensku je celková spotreba mliečnych výrobkov, vrátane ovčích výrobkov iba 189 kg na osobu a rok.
Podobne aj v spotrebe syrov prevládajú vyspelé štáty Európy. Najvyššia spotreba syrov je v Grécku, a to až vyše 34 kg na osobu a rok. Pred štyrmi rokmi bola vysoká spotreba syrov 26,7 kg vo Francúzsku, vo Fínsku 25,6 kg, v Nemecku 24,6 kg, v Dánsku 24,6 kg, vo Švajčiarsku 24,1 kg, v Estónsku 21,5 kg, v Rakúsku 20,9 kg a vyše 20 kg na osobu a rok bola spotreba syrov v Taliansku, Holandsku a vo Švédsku. Vo východoeurópskych štátoch bola spotreba syrov tiež pomerne vysoká - v Litve 18,9 kg, v ČR 16,6 kg a v Bulharsku 16,4 kg na osobu a rok.
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovenku bola v roku 2017 podľa údajov Štatistického úradu SR na úrovni 174,6 kilogramu (kg) na osobu na rok, čo predstavuje zníženie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v porovnaní s rokom 2016 o 1,6 kilogramu (-0,9 %) na osobu na rok.
Výraznejšie zníženie spotreby evidovali u syrov, celkom o 0,6 kg na osobu na rok (-3,6 %), naopak, kyslomliečne výrobky zaznamenali mierny nárast spotreby o 0,1 kg na osobu na rok (+0,6 %).
Slovenský mliekarenský zväz a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka dlhodobo vyvíjajú aktivity na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov a snažia sa, aby sa spotreba - najmä domácich mliečnych výrobkov - stále zvyšovala.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je odporúčaná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov až 220 kg na osobu na rok. Na základe údajov ŠÚ SR ešte z roku 2016 bola spotreba mlieka a mliečnych výrobkov pre porovnanie v Poľsku 222 kg na osobu na rok a v Čechách až 247,5 kg.
Odborníci upozorňujú na aktuálny stav spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v SR, lebo z výživového hľadiska je situácia nepriaznivá. „Mlieko je významným zdrojom bielkovín, vitamínov, minerálov a iných látok, ktoré sú pre ľudský organizmus zdrojom výživy a podieľajú sa na prevencii proti niektorým ochoreniam, ako je napríklad osteoporóza, trombóza alebo vysoký krvný tlak. O vápniku je dlhodobo známe, že znižuje riziko a podporuje prevenciu rakoviny hrubého čreva a konečníka,“ vysvetlil gastroenterológ a špecialista na zdravú výživu Peter Minárik.
Zatiaľ čo záujem o spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov v SR pomaly rastie, sebestačnosť Slovenska v produkcii, najmä surového kravského mlieka sa podľa mliekarov znižuje.
Tabuľka: Porovnanie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov
| Krajina/Región | Spotreba na osobu za rok (kg) |
|---|---|
| Slovensko | 173,6 |
| Európa | 283 |
| Česká republika | 262 |
| Odporúčanie WHO | 220 |
tags: #priemerná #spotreba #mlieka #na #osobu #za
