Ako sadiť priesady paradajok: Kompletný sprievodca

Ak patríte k tým, ktorí milujú svoju záhradku a vlastnú zeleninu, určite zvyknete na jar vysievať paradajky. Pestovanie paradajok patrí medzi najobľúbenejšie činnosti slovenských záhradkárov. Paradajky sú nielen chutné a zdravé, ale aj pomerne nenáročné na pestovanie - ak dodržíme niekoľko základných pravidiel.

Jedným z najdôležitejších faktorov úspechu je vedieť, kedy sadiť priesady paradajky. Nesprávne načasovanie môže viesť k pomalému rastu, chorobám a nižšej úrode. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, kedy sadiť priesady, kedy sadiť paradajky, ako predchádzať bežným chybám a poskytneme aj praktické tipy pre ostatnú zeleninu.

Prečo je dôležité vedieť, kedy sadiť priesady paradajky

Paradajky sú teplomilné rastliny a veľmi citlivo reagujú na chlad. Ak začnete sadiť priesady príliš skoro, môže ich ohroziť nočný mráz alebo chladné dni. Naopak, ak sa výsadba oneskorí, rastliny sa nemusia dostatočne vyvinúť a úroda bude slabá alebo neskorá.

Okrem teploty ovzdušia je kľúčová aj teplota pôdy. Paradajky potrebujú pôdu prehriatu minimálne na 12-14 °C, ideálne však až 15-18 °C. Preto otázka kedy sadiť priesady paradajky a kedy sadiť paradajky závisí nielen od kalendára, ale najmä od aktuálnych klimatických podmienok. Vhodne načasované sadenie paradajok vám zabezpečí silné rastliny a bohatú úrodu.

Kedy sadiť priesady paradajky na záhon

Na Slovensku sa vo všeobecnosti odporúča sadiť priesady paradajok na vonkajší záhon v druhej polovici mája, keď už pominulo riziko prízemných mrazov. V teplejších oblastiach juhozápadného Slovenska (napríklad Podunajská nížina) je možné začať aj skôr - okolo 10. - 15. mája. Naopak, vo vyšších nadmorských výškach či chladnejších lokalitách (napr. Kysuce, Orava) je lepšie počkať až do konca mája alebo začiatku júna.

Ak si nie ste istí, kedy sadiť planty alebo kedy sadiť paradajky, sledujte predpoveď počasia - dôležité sú najmä nočné teploty. Pokiaľ neklesajú pod 10 °C a pôda je dostatočne prehriata, môžete začať so sadením paradajok.

Kedy začať sadiť semienka a pripraviť si priesady

Ak si chcete dopestovať vlastné priesady, musíte vedieť, kedy začať sadiť semienka. Vhodným časom na pestovanie vlastných priesad paradajok je obdobie konca zimy a začiatku jari, teda približne od druhej polovice februára a počas marca. Dopestovanie priesad trvá približne dva mesiace, takže s vysievaním môžete začať už koncom februára, no lepšie je počkať do polovice marca. Paradajky sa predpestovávajú zo semien zvyčajne v druhej polovici februára až začiatkom marca. Vtedy je ideálny čas, kedy sadiť semienka na priesady, aby boli dostatočne silné na výsadbu v máji.

Po vysiatí potrebujú semienka dostatok svetla a teplotu okolo 20-25 °C. Keď rastliny vyženú prvé pravé listy, presádzajú sa do väčších črepníkov. Takto si zabezpečíte kvalitné planty pripravené na sadenie paradajok v správnom termíne.

Ako spoznať, že priesady sú pripravené na výsadbu

Okrem toho, že potrebujeme vedieť, kedy sadiť priesady paradajky a kedy sadiť paradajky, je dôležité sledovať aj samotné priesady. Tie by mali mať:

• Výšku 20-30 cm
• Hrubšiu, pevnú stonku
• 5-7 pravých listov
• Zdravý, kompaktný koreňový systém

Ak máte takéto rastliny, ktoré boli navyše otužované (postupne zvykané na vonkajšie podmienky), môžete ich bezpečne vysadiť.

Kedy sadiť priesady paradajky do skleníka alebo fóliovníka

V prípade, že máte skleník, môžete začať sadiť priesady paradajky už koncom apríla. Plánujete sadiť paradajky do skleníka či fóliovníka? V tom prípade začnite s výsadbou sadeníc v prvej polovici marca. Vo fóliovníkoch závisí od toho, či ich viete vykurovať. Nevykurovaný fóliovník zvyčajne umožňuje výsadbu na prelome apríla a mája.

Pri pestovaní v skleníku je výhodou stabilnejšia teplota, vyššia vlhkosť a možnosť skoršej úrody. Aj tu však platí, že rastlinky by mali byť dobre otužené a výsadba sa vykonáva po predchádzajúcej príprave pôdy - napríklad obohatením kompostom či hnojom. Sadenie paradajok do skleníka si vyžaduje menej rizika ako vonkajší záhon, no aj tu treba sledovať podmienky.

Kedy sadiť paradajky na balkóne alebo v kvetináčoch

Balkónové paradajky sú čoraz populárnejšie - ide najmä o kríčkové odrody ako ‘Balkoni Red’ alebo ‘Tiny Tim’. Ak bývate v byte a plánujete pestovanie v nádobách, otázka kedy sadiť priesady paradajky je podobná ako pri záhone - koniec mája je ideálny. Dôležité je tiež sledovať kedy sadiť paradajky, aby ich nezasiahol studený vietor či nízke nočné teploty.

Nádoby je dobré premiestniť na chránené miesto, napríklad ku stene, kde sú rastliny chránené pred vetrom. Aj tu platí potreba kvalitnej zeminy, drenáže a pravidelného hnojenia. Sadenie paradajok do črepníkov si vyžaduje častejšie zalievanie, no môže byť veľmi úspešné.

Ako otužovať priesady paradajok pred výsadbou

Ak si sami predpestovávate rastliny, nezabudnite ich pár dní pred plánovanou výsadbou otužovať - ideálne aspoň týždeň. Postupne ich vynášajte na čerstvý vzduch, najskôr na pár hodín denne, potom celý deň. V noci ich ešte zakrývajte alebo prenášajte späť dnu.

Tento proces pomáha rastlinám zvyknúť si na slnečné svetlo, vietor a teplotné výkyvy. Vďaka tomu bude sadenie paradajok menej stresujúce a rastliny sa rýchlejšie prispôsobia novému prostrediu.

Najčastejšie chyby pri výsadbe paradajok

Aj keď presne viete, kedy sadiť priesady paradajky alebo kedy sadiť paradajky, môžete sa dopustiť chýb:

• Výsadba do studenej pôdy
• Neotužené priesady
• Príliš husté sadenie
• Nevhodné hnojenie - napr. prebytok dusíka
• Nedostatočné zalievanie po výsadbe

Dodržanie správneho postupu vám pomôže predísť problémom a zabezpečí zdravý rast. Vyhnite sa chybám a venujte pozornosť nielen sadeniu paradajok, ale aj ich následnej starostlivosti.

Ako sadiť paradajky

Paradajky sadíme do fóliovníka tak, že si vyhĺbime jamku a do nej vložíme predpestovanú paradajku (sadenicu). Sadenice paradajok nikdy nesadíme zvisle do zeme, ale kolmo tzn. že rastlinku oprieme o jamku a zasypeme pôdou. Sadenicu zasypeme pôdou a pôdu poriadne zatlačíme, aby po zaliatí nevznikla jamka. Sadenice výdatne zalejeme. Počas dozrievania zalievame opatrne pri korienkoch, vyhýbajte sa listom.

Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou. V čase vytvárania plodov už sadeniciam treba dopriať zálievku.

Ideálne je to ráno, ja svoje rastliny polievam s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používam vlažnú vodu.

Sadenie paradajok a paprík: ako správne postupovať? Riadim sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu.

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme.

Ako správne zasadiť rajčiaky

Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Starostlivosť o rajčiny

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.

Vysoké odrody paradajok, aby nám dali čo najvyššie výnosy, zvyčajne pestujeme na dva výhonky. Keď chceme paradajky pestovať na dva výhonky, tak vtedy nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, ako je to názorne vidieť na obrázku. Výhonok pod prvým sukvetím je najsilnejší (je na ňom najviac plodov), preto ho ponechávame.

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou.

Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku papriky. Je to veľmi dôležitý úkon, ktorým sa zbavujeme buriny, pretože ochudobňuje rastliny o dôležité živiny, ale hlavný prínos okopávky je v prevzdušnení a prekyprení pôdy, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj rastliny. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny.

Odrody paradajok

Medzi obľúbené odrody kríčkových paradajok patrí Karla a Pavlína.

Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách.

Vysoké odrody - sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.

Stredne vysoké odrody - stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1.

Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi.

Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.

Medzi ďalšie obľúbené odrody patria:

• Tornádo F1: klasická odroda paradajok, ktorá má veľké, červené a okrúhle plody.
• Karla: stredne skorá odroda s guľatými a pevnými plodmi.
• Pavlína: rastlina s mohutnejším vzrastom a veľmi pevnými a sladkými plodmi.
• Sungold F1: táto odroda má plnú chuť a je považovaná za jednu z najlepších.

Tabuľka odrôd paradajok

Pestovanie paradajok - choroby a škodcovia

Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1,Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar).

V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy.

V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne.

1. Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok.
2. Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou.
3. Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami.
4. Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok.
5. Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov.
6. Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí).
7. Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom.
8. Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch.
9. Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia.
10. Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.

Pre rastliny je to šok a dlho sa z toho spamätávajú. Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca.

Kedy sadiť priesady kalerábu a inej zeleniny

Ak už plánujete výsadbu, možno vás zaujíma aj kedy sadiť priesady kalerábu. Na rozdiel od paradajok, kaleráb je odolnejší voči chladu a môže sa vysádzať už v prvej polovici apríla, najmä ak ide o skoré odrody.

Rovnako môžete začať s predpestovaním paprík, uhoriek či šalátu. Vždy sledujte odporúčané časy výsevu a výsadby, ktoré závisia od druhu zeleniny aj od aktuálnych podmienok.

S výsevom začnite vopred. Niekedy semená vyklíčia rýchlo, inokedy klíčenie trvá dlhšie. S predpestovaním priesad začíname koncom februára - začiatkom marca. Semienka vysádzame do malých kvetináčov, ktorý má na dne otvory na odtok prebytočnej zálievkovej vody. Aby nebol substrát trvale premáčaný a priesady nezahnívali.

V apríli je vhodné predpestovať bylinky ako sú bazalka, šalvia, pažítka či kôpor ale aj obľúbené uhorky, pri ktorých ukladajte semienka naplocho do hĺbky asi 1 cm.

tags: #priesady #rajciny #sadenie #postup

Populárne príspevky:

• Výber torty na svadbu v Prievidzi
• Zdravé Stravovanie Školákov Holíč
• Recept na Nebeské rezy
• Delikátny skirt steak
• Recept na zemiakový guláš s kabanosom