Prikázané sviatky a pôstna disciplína na Slovensku

Pre katolíka je sviatočným dňom každá nedeľa v roku a prikázané sviatky. Cirkev zachováva tento Boží príkaz a ustanovuje veriacim „svätiť prikázané sviatky“ a „v nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši“.

Vyžaduje od veriacich, aby svätili deň, v ktorom sa pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie, ako aj hlavné liturgické sviatky, ktorými sa uctievajú tajomstvá Pána, preblahoslavenej Panny Márie a svätých, a to predovšetkým účasťou na slávení Eucharistie, na ktorom sa zhromažďuje kresťanské spoločenstvo, a aby sa zdržiavali tých prác, ktoré by mohli prikázanému sväteniu týchto dní prekážať.

Pri rešpektovaní náboženskej slobody a spoločného dobra všetkých sa kresťania majú pričiniť o to, aby nedele a prikázané cirkevné sviatky boli zákonom uznané za sviatočné dni. Kresťania majú dávať všetkým ľuďom verejný príklad modlitby, úcty a radosti a obhajovať svoje tradície ako cenný prínos k duchovnému životu ľudskej spoločnosti.

Ak zákonodarstvo krajiny alebo iné dôvody zaväzujú ľudí pracovať v nedeľu, nech sa aj napriek tomu prežíva tento deň ako deň nášho vyslobodenia, ktorý nám dáva účasť na „slávnostnom zhromaždení“, na spoločenstve „prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi“ (Hebr 12,22-23) .

Prikázané sviatky v rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku

Podľa Kódexu kánonického práva, nedeľu, v ktorej sa slávi veľkonočné tajomstvo, podľa apoštolskej tradície treba zachovávať v celej Cirkvi ako prvopočiatočný prikázaný sviatok (Kán. 1246 § 1). Nasledujú prikázané sviatky na Slovensku:

  • Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. januára
  • Zjavenie Pána - 6. januára
  • Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok
  • Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi - pohyblivý sviatok
  • Svätých Petra a Pavla, apoštolov - 29. júna
  • Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta
  • Všetkých svätých - 1. novembra
  • Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra
  • Narodenie Pána - 25. decembra

Neprikázané sviatky

Slávia sa ako slávnosť, nespadajú však pod cirkevný príkaz povinnej účasti na svätej omši:

  • Obetovanie Pána - 2. februára
  • Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie - 19. marca
  • Veľkonočný pondelok - (pohyblivý)
  • Zvestovanie Pána - 25. marca
  • Turíčny pondelok - (pohyblivý)
  • Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - (pohyblivý)
  • Sv. Cyrila a Metoda - 5. júla
  • Narodenie Panny Márie - 8. septembra
  • Sedembolestnej Panny Márie - 15. septembra
  • Sv. Štefana, prvého mučeníka - 26. decembra

Pôstna disciplína v rímskokatolíckej cirkvi

Pôstna disciplína na Slovensku bola schválená na 8. zasadaní Konferencie biskupov ČSFR v Brne dňa 20. januára 1992 pre všetky diecézy. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia.

Rímskokatolíci si v piatky roka (okrem Veľkého piatku) môžu sami vybrať, aký skutok kajúcnosti vykonajú. Starobylým zvykom je v dňoch a obdobiach pokánia (teda piatky a Pôstne obdobie) zdržiavať sa hlučných verejných zábav.

Zdržanlivosť od mäsa a mäsitých výrobkov je povinná pre veriacich, ktorí už dovŕšili 14. rok života na Popolcovú stredu a každý piatok, ak naň nepripadne niektorý deň, ktorý je uvedený medzi slávnosťami.
Prikázaný pôst sú povinní zachovať veriaci, ktorí dovŕšili 18 rok života a nezačali 60. rok života. Samozrejme tehotné a dojčiace matky, chorí alebo ťažko fyzicky pracujúci sú oslobodení od pôstu.

Zachovávať pôst znamená: najviac len raz cez deň sa nasýtiť. Okrem toho jedného nasýtenia môžeme v deň pôstu jesť ešte dva razy, nie však do sýtosti, ale menej ako inokedy. Je prikázaný v tieto dni: na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Dovolené je tým, ktorí ešte nedosiahli 18. rok, a tým, čo už začali 60. rok života, chorým a ťažko pracujúcim.

Okrem povinných skutkov kajúcnosti, nariadených cirkevnou vrchnosťou, sa veľmi odporúča konať aj nepovinné skutky z vlastnej iniciatívy. Veď sebazapieraním v dovolených veciach sa cvičíme premáhať pokušenia k veciam nedovoleným. Skutkami kajúcností získavame pomáhajúcu milosť, zbavujeme sa dočasných trestov, čo sme si zaslúžili za spáchané hriechy a duchovne sa zdokonaľujeme.

Skutky kajúcnosti konáme v dňoch pokánia - sú to jednotlivé piatky v roku a Pôstne obdobie, najmä Veľký týždeň. Skutok nábožnosti: účasť na svätej omši. Návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých alebo hmotná pomoc chudobným a rodinám.

Katechizmus katolíckej cirkvi nám pripomína: "Starý (zjavený) zákon je prvou fázou zjaveného zákona. Jeho morálne predpisy sú zhrnuté v desiatich prikázaniach. Prikázania Desatora kladú základy povolania človeka stvoreného na Boží obraz. Zakazujú, čo sa protiví láske k Bohu a k blížnemu, a predpisujú, čo je pre ňu podstatné."

Slovenská kultúra: 5 najdôležitejších hodnôt na Slovensku

Pôstna disciplína v gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku

Pôstna disciplína Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku schválená Radou hierarchov, 6. októbra 2009. V zmysle Dekrétu Posvätnej kongregácie pre východné cirkvi č. 379/65 z 21. februára 1969 majú všetci kňazi, rehoľníci a veriaci Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku zachovávať nasledujúcu pôstnu disciplínu:

  1. Zdržanlivosť od mäsa:
    • v piatky cez rok; s výnimkou prikázaných sviatkov (a podobne odporúčaných sviatkov), voľníc, národných (občianskych) sviatkov;
    • v stredy počas Štyridsiatnice, ako aj vo sviatky Povýšenia svätého Kríža a Sťatia hlavy svätého Krstiteľa.
  2. Zdržanlivosť od mäsa s pôstom: v deň pred Narodením a Bohozjavením Pána.
  3. Zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom: v prvý deň Štyridsiatnice a v piatok Veľkého týždňa.
  4. Zakázaný čas: zaväzuje iba počas celej Štyridsiatnice.

Výklad dekrétu o pôstnej disciplíne

Výklad Dekrétu Posvätnej kongregácie pre východné cirkvi č. 379/65 z 21. februára 1969 o pôstnej disciplíne:

  • Zdržanlivosť znamená nejesť vymenované pokrmy, a to vrátane jedál, ktoré ich obsahujú.
  • Pôst znamená nejesť; pripúšťa sa však najviac dvakrát za deň malé občerstvenie (trocha jedla) a najviac raz za deň sa najesť dosýta, najlepšie po večernej bohoslužbe, respektíve po 15:00.
  • Ak pôst pripadne na sobotu alebo nedeľu, tak sa ruší, ale zdržanlivosť ostáva.
  • Výnimky, ktoré sa uvádzajú v prvom bode dekrétu (prikázané a odporúčané sviatky, voľnice, národné či občianske sviatky), sa vzťahujú aj na stredy počas Štyridsiatnice, nie však na sviatky Povýšenia svätého Kríža a Sťatia hlavy svätého Jána Krstiteľa.
  • Pod slovným spojením „odporúčané sviatky" treba rozumieť veľké sviatky a polyelejné sviatky s bdením, ktoré nie sú prikázanými sviatkami, ako aj deň chrámového sviatku.
  • Pod slovným spojením „národné (občianske) sviatky" treba rozumieť štátne sviatky a dni pracovného pokoja (samozrejme, okrem Štedrého dňa a Veľkého piatku).
  • Zdržanlivosť zaväzuje od 7. roka veku do telesnej smrti.
  • Pôst zaväzuje od 14. do 60. roka veku.
  • Pod slovom „Štyridsiatnica" treba pre účely tohto dekrétu rozumieť všetky dni od pondelka prvého týždňa Veľkého pôstu až po Veľkú sobotu vrátane.
  • Pôst a zdržanlivosť nezaväzujú chorých ľudí, tehotné a dojčiace ženy, ďaleko cestujúcich (myslí sa aspoň 4 hodiny cesty), ťažko pracujúcich a spoločne sa stravujúcich (ak nemajú možnosť výberu).
  • „Zakázaný čas" znamená zákaz hlučných zábav (napríklad diskoték) a obmedzenie takých televíznych programov, počítačových hier, internetových stránok a podobne, ktoré narúšajú kajúci charakter daného obdobia.

Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie prípravy, zamerané na Veľkú noc, ktorá sa v Gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha. Pôstna liturgia pripravuje na slávenie veľkonočného (paschálneho) tajomstva jednak katechumenov (ohlásených čakateľov na krst), pričom za nich v liturgii prednáša osobitné modlitby, ako aj veriacich tým, že im pripomína krst, ktorí prijali a pobáda ich k pokániu.

tags: #prikázané #sviatky #bez #mäsa #Slovensko

Populárne príspevky: