Slovenské národné noviny a ich príloha Orol Tatranský: História a význam
Slovenské národné noviny (SNN) zohrali významnú úlohu v slovenskej histórii a kultúre. Boli jedným z dôležitých nástrojov národného hnutia a formovania slovenskej identity.
Titulná strana Slovenských národných novín z roku 1845
Vznik a vývoj Slovenských národných novín
Myšlienku vydávať politické noviny pre Slovákov sa Ľudovít Štúr pokúšal zrealizovať už po svojom návrate z vysokoškolských štúdií v Halle. Toto úsilie nadväzovalo na jeho predchádzajúcu publikačnú aktivitu v periodikách vychádzajúcich v monarchii a na jeho redaktorskú činnosť v Palkovičovom časopise Tatranka. V roku 1841 vypracoval predbežný plán novín a nasledujúce takmer štyri roky posielal žiadosti o povolenie novín, ktoré dlho nemali pozitívny výsledok. Kráľovská miestodržiteľská rada v Budíne nepovažovala slovenské politické noviny za potrebné a palatín ich žiadosť zamietal, resp. ignoroval. Až v roku 1845, keď sa Štúr obrátil priamo na panovníka Ferdinanda V., obdržal kladnú odpoveď.
Dňom D sa stal piatok 1. augusta 1845, keď vyšlo prvé číslo Slovenských národných novín, pričom v krátkom čase sa ich redakcia stáva skutočným strediskom a centrom národného hnutia. 15. júna 1845 vyšiel Ohlas o vychádzaní Slovenských národných novín a literárnej prílohy Orol tatranský a 1. augusta 1845 vyšlo prvé číslo novín so Štúrovým úvodníkom Čo chceme s novinami našimi. Na niektorých miestach Slovenska sa pri tejto príležitosti rozhoreli vatry a konali oslavy.
Redakcia a spolupracovníci
Za sídlo redakcie zvolil Štúr svoj prenajatý byt na Panenskej ulici v Bratislave. Samotná redakcia bola umiestnená v dvoch priestranných izbách. Medzi stálych členov redakcie patrili Bohuš Nosák, Peter Kellner-Hostinský, Móric Jurecký a Janko Štúr. S redakciou úzko spolupracovali aj ďalší štúrovci - Ľudovít Dohnány, Ján Kozelnický, Janko Kučera, Samuel Ormis a Viliam Pauliny-Tóth.
Medzi stálych členov redakcie patril vzdelaný a jazykovo nadaný Bohuš Nosák, Peter Kellner - Hostinský, ktorý na stránkach novín uverejňoval najmä ekonomické a hospodárske štúdie, ďalej Móric Jurecký, Janko Štúr a Ľudovít Dohnány. S redakciou spolupracovali aj študenti lýcea - Janko Kučera, Viliam Pauliny, Pavol Dobšinský. Kontakty so slovenskými stolicami udržiavali najmä vďaka príspevkom dopisovateľov.
Obsah a zameranie
Výber materiálov prevzatých najmä z maďarskej a rakúskej tlače prinášala rubrika Denňík zahraňiční. Popri týchto dvoch hlavných rubrikách postupne pribúdali ďalšie, ako napríklad Rozličnosťi, Prehled časopisov, Malí chírňik, Listár či Pojednávaťel. Okrem politických a ekonomických správ noviny pranierovali neutešený sociálny stav, nevzdelanosť a alkoholizmus.
Noviny vychádzali dvakrát do týždňa, príloha Orol tatranský každý druhý týždeň. Počas takmer trojročnej existencie redaktori skvalitňovali obsah novín a mapovanie politického diania doma i vo svete, nakoľko im to možnosti a cenzúra umožňovali. Neskôr zväčšili aj svoj formát. Niekedy obsahovali rôzne prílohy v podobe vložených listov, ktoré informovali o aktuálnom dianí. Slovenské národné noviny dosiahli celkový počet 292 čísel s 1168 stranami.
Orol Tatranský
Orol tatranský vychádzal ako literárna príloha Slovenských národných novín od ich vzniku najskôr s týždennou a neskôr s dvojtýždennou periodicitou. Štúr sa snažil aj prostredníctvom prílohy o bezprostredné spojenie literatúry s potrebami slovenského národného hnutia.
Úlohou Orla tatranského bolo, aby Slováci spoznávali literatúru domácu i zahraničnú a aby jej porozumeli. Stanovila sa aj výška ceny predplatného na šesť mesiacov, pričom priamo v redakcii mali stáť noviny tri zlaté v striebre a dvanásť grajciarov, s poštovou expedíciou na adresáta bez zabalenia sa ich suma zvýšila o tridsať grajciarov, zabalených stúpla o jeden zlatý (na štyri zlaté v striebre a dvanásť grajciarov).
Jazyk a polemiky
Slovenské národné noviny, ktoré vychádzali v štúrovskej slovenčine s cieľom napomáhať procesu jej rozširovania a etablovania v slovenskej verejnosti, vyvolávali aj polemické reakcie. Práve štúrovskú slovenčinu považovali mnohí za prekážku pri zjednocovacích snahách českého a slovenského národa. Spomedzi Slovákov to bol predovšetkým Ján Kollár.
Slovenské národné noviny si našli aj svojich nepriaznivcov. Vychádzali v Štúrovej slovenčine a preto ich mnohí považovali za prekážku pri zjednocovacích snahách českého a slovenského národa. Spomedzi Slovákov sa ostro proti novinám postavil Ján Kollár, ktorý proti novému jazyku argumentoval v rozprave Hlasové o potřebě jednoty společného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky.
Ján Kollár
Zánik Slovenských národných novín
Od novembra 1847 uverejňoval Štúr v novinách aktuálne informácie z rokovania uhorského snemu v Bratislave spolu so svojimi poslaneckými príspevkami. Vypuknutie revolúcie na jar roku 1848 urýchlilo zánik novín. K ukončeniu vydávania periodika výrazne prispel aj nový tlačový zákon, na základe ktorého bolo potrebné dvojnásobne navýšiť kauciu za Slovenské národné noviny až na osemtisíc zlatých.
Posledné číslo Slovenských národných novín vyšlo 9. júna 1848. Krátko predtým, 6. marca 1848, bol Ľudovít Štúr nútený opustiť Bratislavu.
Význam Slovenských národných novín
V čase svojho takmer trojročného vychádzania spĺňali Slovenskje národňje novini a Orol tatranski veľkú spoločenskú úlohu v našom národnom hnutí. Na ich tradíciu nesporne nadväzovala nielen slovenská žurnalistika v ďalších rokoch, ale ony stvorili aj nejeden podnet v politických a kultúrnych podujatiach našej národnej histórie aj neskoršie.
Štúr a jeho spolupracovníci chceli novinami zjednocovať rozbitú skupinu slovenských maloburžoáznych vrstiev a dedinskej inteligencie, rozdelenej konfesionálnymi, teritoriálnymi a inými hľadiskami. Chceli predovšetkým k novinám pritiahnuť a s nimi aj ku svojmu politickému programu - ľud.
Vydávanie týchto novín dokázalo tiež oprávnenosť a životnosť spisovnej slovenčiny a napomohlo tiež k jej celoslovenskému rozšíreniu.
Nadväznosť a pokračovanie
Národné noviny, ktoré boli pokračovaním Peštbudínskych vedomostí, začali vychádzať v Martine 13. marca 1870. Pôvodne boli tlačovým orgánom Slovenskej národnej strany, neskôr Agrárnej strany a Demokratickej strany.
Matica slovenská a jej tlačový orgán Slovenské národné noviny sa principiálne hlásia ku štúrovským tradíciám. V Roku Ľudovíta Štúra 2015 si nielen kultúrna verejnosť na Slovensku, ale celá naša spoločnosť s veľkou pietou pripomína dvojsté výročie jeho narodenia (28. októbra 1815 v Uhrovci), a zároveň uplynie stosedemdesiat rokov od založenia štúrovských Slovenských národných novín (1. augusta 1845 v Bratislave), ako aj dvadsaťpäť rokov od ich znovuobnovenia v matičnom prostredí (5. júna 1990).
Po revolúcii 1848-49 v období bachovského absolutizmu nastal úpadok slovenského novinárstva, ktoré sa znovu začalo rozvíjať až v matičných rokoch. 19. marca 1861 vyšlo prvé číslo Pešťbudínskych vedomostí s podtitulkom Noviny pre politiku a literatúru. Boli to druhé samostatné politické noviny Slovákov (prvé boli "Slovenskje národňje novini").
Pešťbudínske vedomosti pre štrajk typografov prešli do Martina, kde od 13. marca 1870 začali vychádzať pod názvom "Národnie noviny". Od 2. januára 1873 sa stali tlačovým orgánom Slovenskej národnej strany.
tags: #príloha #Slovenských #národných #novín #história
