Prírodná environmentálna oblasť: Definícia, zložky a ochrana

Prírodná environmentálna oblasť je komplexný systém, ktorý zahŕňa živé organizmy a ich neživé prostredie, vzájomne prepojené v dynamickej rovnováhe. Tento článok sa zameriava na definíciu, zložky a ochranu prírodných environmentálnych oblastí, s osobitným dôrazom na legislatívu a praktické príklady zo Slovenska.

Krajina na Slovensku.

Základné pojmy v ekológii

Pre pochopenie prírodných environmentálnych oblastí je dôležité definovať niekoľko základných pojmov z ekológie:

• Biologický druh: Skupina organizmov schopných krížiť sa a dávať životaschopné, plodné potomstvo.
• Populácia: Súbor jedincov rovnakého druhu, ktoré žijú v určitom čase na určitom mieste. Populácia obýva určitý areál. Ak je v ňom druh pôvodný, nazýva sa autochtónny, ak je preň areál cudzí, je allochtónny.
• Spoločenstvo (cenóza): Súbor rôznych populácií. Spoločenstvá možno rozlišovať podľa typu organizmov, na ktorý sa zameriavame:
  • Fytocenóza - spoločenstvo rastlín
  • Zoocenóza - spoločenstvo živočíchov
  • Mikrobiocenóza (mikróbna cenóza) - spoločenstvo mikroorganizmov

Podľa rozsahu spoločenstva rozlišujeme:

• Polycenóza - spoločenstvo viacerých druhov
• Monocenóza - spoločenstvo jedného druhu
• Merocenóza - spoločenstvo, ktoré je súčasťou iného spoločenstva

Biotop a jeho faktory

Každý organizmus žije v nejakom prostredí, ktoré na neho rôznymi spôsobmi vplýva. Toto životné prostredie, ktoré tvorí súhrn abiotických a biotických faktorov, sa nazýva biotop. Sú to faktory prostredia, pričom rozlišujeme neživé − abiotické (slnečné žiarenie, teplota, atmosféra, hydrosféra, pedosféra) a živé − biotické faktory (iné organizmy, s ktorými je sledovaný organizmus v nejakom vzťahu − potrava, parazit a pod.). Topologicky vymedzený biotop sa nazýva stanovište (habitat). Menší biotop sa nazýva synúzia. Organizmy, ktoré obývajú konkrétny objekt, tvoria konzorcium.

Ekosystém a jeho zložky

Ekosystém je tvorený anorganickou i organickou hmotou. Je to otvorený systém, čo znamená, že v ňom dochádza k výmene látok a energie. Pre ekosystémy je charakteristická schopnosť samoregulácie, sebaobnovovania a schopnosť vyvíjať sa v čase. Ekosystém má dve zložky - biocenózu a prostredie, v ktorom biocenóza žije, čiže biotop (ekosystém = biocenóza + biotop). Súbory podobných ekosystémov sa nazývajú biómy a súhrn všetkých ekosystémov na Zemi je biosféra.

Príklad ekosystému.

Ekologická valencia a zákony tolerancie

Pojem ekologická valencia (tolerancia) označuje súbor podmienok, v ktorých je organizmus schopný existovať. Pre organizmus sú najvhodnejšie optimálne podmienky, minimálne či zasa maximálne podmienky sú najmenej výhodné. Pre organizmus je životne dôležité, aby boli všetky podmienky v rozmedzí ekologickej valencie, inak zahynie. Leibigov zákon minima nám určuje obmedzenie schopnosti života organizmu tým, že hovorí, že život je obmedzený práve tým faktorom, ktorý je v minime. Ide teda o limitujúci faktor (ak má rastlina dostatok svetla a živín, ale nedostatok vody, aj tak zahynie). Shelfordov zákon tolerancie nám hovorí, že každý druh je schopný tolerovať určité rozpätie niektorého faktora. Na základe šírky ekologickej valencie sa určuje vzťah k rôznym faktorom.

Kozmopolity majú širokú ekologickú valenciu. Sú to často synantropné organizmy, čiže žijú v blízkosti človeka. Endemity majú úzku ekologickú valenciu, vyskytujú sa len na určitom malom území. Môžu sa využiť ako bioindikátory, pretože rýchlo reagujú na akúkoľvek zmenu podmienok.

V priebehu evolúcie sa živočíchy takmer dokonale prispôsobili prostrediu, v ktorom žijú. Ide o zmeny v tvare a veľkosti tiel, rôzne fyziologické procesy a morfologické a anatomické zmeny. Všetky tieto zmeny sa nazývajú adaptácie. Vo všetkých prípadoch ide o výsledok prírodného výberu, to znamená, že nevznikajú cielene! Zmeny môžu byť pozitívne, neutrálne alebo negatívne. U druhov, ktoré vznikli z toho istého predka, došlo v priebehu evolúcie k divergencii (rozbiehavosti) určitých znakov a neskôr až k morfologickej rozmanitosti. Pojem speciácia súvisí so vznikom nových druhov vytvorením geografickej alebo biologickej bariéry.

Ochrana prírody a legislatíva na Slovensku

Začiatky formovania teoretických základov ochrany prírody spadajú do obdobia po druhej svetovej vojne, kedy došlo k prudkému rozvoju ekológie a teórie systémov. Geografia začala skúmať krajinu na systémovej prírodovedeckej úrovni, k čomu úspešne využila poznatky geológie, geomorfológie, klimatológie, hydrológie, pedológie a celého radu biologických disciplín. Od sedemdesiatych rokov minulého storočia sa obsah ochrany prírody rozšíril o medzinárodnú spoluprácu v oblasti ochrany prírody, krajiny a životného prostredia človeka.

Ústava Slovenskej republiky, ako najvyšší právny predpis, ustanovuje právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. Každý má právo na priaznivé životné prostredie a na včasné a úplné informácie o jeho stave a o príčinách a následkoch tohto stavu. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie.

Zákon o životnom prostredí číslo 17 z 5. decembra 1991 v znení neskorších doplnkov vymedzuje základné pojmy a ustanovuje základné zásady ochrany životného prostredia a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane a zlepšovaní stavu životného prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov.

Národná rada Slovenskej republiky sa dňa 25. júna 2002 uzniesla na zákone číslo 543 o ochrane prírody a krajiny, s účinnosťou od 1. januára 2003. Zákon sa člení na 9 častí a 106 paragrafov.

Ochranou prírody a krajiny sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov.

Tretia časť určuje osobitnú ochranu prírody a krajiny. V tejto časti zákon určil päť stupňov územnej ochrany prírody a krajiny. Chránené územia možno na základe stavu biotopov členiť najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie starostlivosti o ne. Zóny sa vymedzujú a odstupňujú podľa povahy prírodných hodnôt v nich tak, aby piaty stupeň ochrany bol určený v zóne A, štvrtý stupeň ochrany v zóne B, tretí stupeň ochrany v zóne C a druhý stupeň ochrany v zóne D. Tým sú dané diferencované podmienky manažmentu.

Druhovou ochranou podľa zákona sa rozumie osobitná ochrana druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín. Zariadeniami na záchranu chránených rastlín a chránených živočíchov sú botanické záhrady, arboréta, chovné stanice, rehabilitačné stanice, záchytné strediská.

Účelom zákona NR SR Číslo 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je upraviť postup pri komplexnom odbornom a verejnom posudzovaní pripravovaných stavieb, zariadení a iných činností určených zákonom pred rozhodnutím o ich povolení podľa osobitných predpisov.

Základným legislatívnym dokumentom ochrany prírody a krajiny Slovenskej republiky, je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 543/2002 Z. z. z 25. júna 2002. Jedným zo spôsobov dosiahnutia tohto cieľa je územná ochrana prírody a krajiny. Ňou sa podľa zákona rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti.

Stupne ochrany prírody a krajiny

Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Na území Slovenskej republiky platí prvý stupeň ochrany, ak tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho základe neustanovuje inak. V prvom stupni ochrany sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa zákona. Tomuto stupňu ochrany sa teda neposkytuje územná ochrana podľa § 17 až 31 zákona. Čiže je to územie mimo osobitne vyhlásených chránených území, s výnimkou chránených vtáčích území, jaskýň a vodopádov a ich ochranných pásiem a obecných chránených území.

Národné parky a chránené krajinné oblasti sa označujú ako veľkoplošné chránené územia (VCHÚ). Chránené areály, prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky, prírodné parky, chránené krajinné prvky a obecné chránené územia sa označujú ako maloplošné chránené územia (MCHÚ).

Chránená krajinná oblasť (CHKO) je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia. Vyhlásiť ho môže Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením a na jej území, platí druhý stupeň ochrany, ak v zákone nie je ustanovené inak (napríklad vyhlásením zonácie, MCHÚ alebo územia európskeho významu na území CHKO).

Národný park (NP) je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 10 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Vyhlásiť ho môže vláda nariadením a na jeho území platí tretí stupeň ochrany, ak nie je v zákone ustanovené inak.

Prírodný park je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 500 ha, prevažne s ekosystémami pozmenenými ľudskou činnosťou, ktoré tvoria biocentrá nadregionálneho významu alebo ktoré sú dôležité pre zabezpečenie priaznivého stavu biotopov európskeho významu, biotopov národného významu, biotopov druhov európskeho významu alebo biotopov druhov národného významu. Vyhlásiť ho môže vláda a na jeho území platí druhý alebo tretí stupeň ochrany, ak nie je v zákone ustanovené inak.

Chránený areál (CHA) je lokalitu, spravidla s výmerou do 500 ha, na ktorej sú biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho významu alebo biotopom druhu národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom. Vyhlásiť ho môže vláda nariadením a na jeho území platí druhý, tretí, štvrtý alebo piaty stupeň ochrany.

Prírodná rezervácia (PR) je lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho alebo biotopy národného významu alebo biotopy druhov európskeho alebo biotopy národného významu. Vyhlásiť ju môže vláda nariadením a na jej území platí štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. Prírodnú rezerváciu, spravidla predstavujúcu nadregionálne biocentrum ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda nariadením vyhlásiť za národnú prírodnú rezerváciu (NPR).

Prírodná pamiatka (PP) je bodový, líniový alebo iný maloplošný ekosystém, jeho zložky alebo prvky, spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam. Vyhlásiť ju môže vláda nariadením a na jej území platí štvrtý alebo piaty stupeň ochrany. Jedinečnú prírodnú pamiatku, ktorá predstavuje súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda nariadením vyhlásiť za národnú prírodnú pamiatku (NPP).

Chránený krajinný prvok (CHKP) je významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu. Môže ho vyhlásiť vláda nariadením a na jeho území platí druhý, tretí, štvrtý alebo piaty stupeň ochrany.

Obecné chránené územie (OCHÚ) je lokalita, spravidla s výmerou do 100 ha, s kultúrnym, vedeckým, ekologickým, estetickým alebo krajinotvorným významom. Môže ho vyhlásiť obec všeobecne záväzným nariadením, v ktorom sú uvedené podmienky jeho ochrany.

Ak to vyžaduje záujem ochrany národného parku, chráneného areálu, prírodnej rezervácie, národnej prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky možno vyhlásiť ich ochranné pásmo, a to spôsobom, akým sa podľa zákona vyhlasuje príslušné chránené územie. Ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie alebo ochranné pásmo národnej prírodnej rezervácie nebolo osobitne vyhlásené, je ním územie do vzdialenosti 100 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany.

VCHÚ a MCHÚ môžu môže byť na základe stavu biotopov rozčlenené najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie jeho starostlivosti. Význam rozdelenia chráneného územia na zóny spočíva v diferenciácii ochrany a jej prispôsobení povahe prírodných hodnôt chráneného územia. Zóny sa vymedzujú spravidla ako celistvé časti chráneného územia podľa povahy prírodných hodnôt v nich, pôvodnosti ekosystémov, miery zásahu ľudskou činnosťou a využívania územia človekom tak, aby piaty stupeň ochrany bol určený v zóne A, štvrtý stupeň ochrany v zóne B, tretí stupeň ochrany v zóne C a druhý stupeň ochrany v zóne D.

Vlastník takého pozemku, ktorý spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre chránený areál, prírodnú rezerváciu alebo prírodnú pamiatku a nebol ešte vyhlásený za chránený, môže na základe predloženého projektu ochrany požiadať okresný úrad v sídle kraja o vyhlásenie súkromného chráneného areálu, súkromnej prírodnej rezervácie alebo súkromnej prírodnej pamiatky (ďalej len „súkromné chránené územie").

Osobitnou skupinou chránených území sú jaskyne a prírodné vodopády. V zmysle zákona je jaskyňou človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka. Prírodným vodopádom v zmysle zákona je zasa taký prírodný skalný útvar, cez ktorý vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 m alebo preteká súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75o a voda v koryte pretrváva celý rok. Všetky jaskyne a prírodné vodopády, ktoré spĺňajú uvedené definície sú v zmysle zákona prírodnými pamiatkami (PP). Jedinečnú jaskyňu alebo prírodný vodopád, ktoré predstavujú súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda vyhlásiť za národnú prírodnú pamiatku (NPP).

Vstupom do Európskej únie 1. mája 2004 sa Slovenská republika zaradila do spoločenstva štátov, ktoré je postavené na základoch spoločnej vnútornej aj zahraničnej politiky. Spoločné pravidlá a normy sú záväzné rovnako pre všetky členské štáty EÚ a sú nadradené ich jednotlivým národným zákonom.

Podľa zákona európska sústava chránených území Natura 2000 je koherentná európska ekologická sústava pozostávajúca z lokalít s výskytom biotopov európskeho významu, biotopov druhov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov, ktorej cieľom je umožniť zachovať, a ak je to potrebné, obnoviť priaznivý stav týchto biotopov a druhov v ich prirodzenom areáli.

Sústava chránených vtáčích území (v európskej legislatíve sú tieto územia nazývané ako Special Protected Areas, SPAs), ktorá sa vytvára od roku 1979 na základe smernice Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (tzv. smernica o vtákoch), ktorú nahradila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009.

Chránené vtáčie územie (CHVÚ) podľa zákona predstavuje biotopy sťahovavých druhov vtákov, najmä oblasti ich hniezdenia, preperovania, zimovania, ako aj miesta odpočinku na ich migračných trasách a biotopy druhov vtákov európskeho významu.

Sústava území európskeho významu (v európskej legislatíve označovaných ako Special Areas of Conservation, SACs), ktorá sa vytvára od roku 1992 na základe smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (tzv. smernica o biotopoch).

Územím medzinárodného významu sa podľa zákona rozumie lokalita, na ktorú sa vzťahujú záväzky a odporúčania v oblasti ochrany prírody a krajiny, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná, z členstva v medzinárodných organizáciách a z medzinárodných programov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila.

Ak si to vyžaduje plnenie záväzkov a odporúčaní, územie medzinárodného významu sa vyhlási za chránené územie podľa tohto zákona so stupňom ochrany, ktorého uplatnením sa zabezpečí ochrana územia medzinárodného významu v súlade s týmito záväzkami a odporúčaniami. Všetky územia medzinárodného významu na Slovensku sú v súčasnosti súčasťou niektorej z národných kategórií chránených území.

Environmentálna výchova

Environmentálna výchova je súčasťou dlhodobého procesu formovania vzťahu človeka k prostrediu, v ktorom žije. Jej cieľom nie je len odovzdávanie poznatkov o prírode, ale predovšetkým podpora porozumenia ekologickým zákonitostiam, hodnotám a zodpovednosti za stav životného prostredia.

Ochrana prírody predstavuje základné poslanie Správy Národného parku Veľká Fatra. Prostredníctvom environmentálnej výchovy sa snažíme prepájať vedecké poznanie s praktickým pochopením potrieb ochrany ekosystémov, a tým prispievať k udržateľnému rozvoju regiónu.

Cieľom našej environmentálnej výchovy je rozvíjať hlbšie porozumenie prírode a procesom, ktoré ju formujú, a zároveň podporovať osobný vzťah človeka k prostrediu, v ktorom žije. Chceme viesť účastníkov k tomu, aby prepájali nadobudnuté vedomosti s vlastnou skúsenosťou a vnímali krajinu ako živý celok, kde má všetko svoje miesto a význam.

Národný park Veľká Fatra vyniká rôznorodosťou biotopov a druhov rastlín a živočíchov, ktoré sa tu vyskytujú. Čo je to biodiverzita a aké výhody majú miesta s vyššou biodiverzitou? Čo významne podporuje, či naopak ohrozuje biodiverzitu v chránených územiach? Aké opatrenia na ochranu druhov a biotopov robíme v NP Veľká Fatra?

Aspekty ochrany prírody si interaktívne vysvetľujeme na konkrétnych príkladoch chránených druhov žijúcich v NP Veľká Fatra.

Príklady environmentálnych programov

• Obojživelníky: Životný cyklus obojživelníkov, význam obojživelníkov v prírode a hrozby, ktorým čelia v dôsledku ľudskej činnosti.
• Živá voda: Rôzne typy sladkovodných biotopov, ochrana rýb a význam riek.
• Vtáky: Chránené druhy vtákov, životné stratégie dravcov, ďatľovcov, kurovitých vtákov a spevavcov.
• Dutinové hniezdiče: Význam suchého stromu v lese a život dutinových hniezdičov.
• Včely: Morfológia tela včely medonosnej, jej vývin, či etológia.
• Šelmy (medveď hnedý): Význam šeliem v ekosystéme, stratégia prežitia medveďa hnedého, vlka dravého a rysa ostrovida.
• Opeľovače: Druhy, ktoré dokážu úspešne opeliť rastliny a čo všetko ich môže ohroziť.

Regionalita a udržateľnosť

Pojem regionality je v súvislosti s marketingom potravín pomerne rozšírený a pre spotrebiteľov sa stáva čoraz dôležitejším. Štúdie ukazujú, že význam regionálnych potravín pre spotrebiteľov sa v posledných rokoch neustále zvyšuje.

Kritériá na definovanie a vymedzenie regiónov možno odvodiť z prírodných, ako aj spoločenských vied a vzťahujú sa na:

• prírodné znaky ako pôda, podnebie, kolobeh vody,
• historické a kultúrne vplyvy,
• hospodárske alebo administratívne siete a prepojenia,
• platnosť tohto výrazu medzi spotrebiteľmi (často definovaná z hľadiska cestovného ruchu, turizmu alebo krajiny).

Samotný aspekt regionality prispieva k udržateľnosti v dôsledku krátkych dopravných trás. Ak výrobky pochádzajú z ekologického poľnohospodárstva, zodpovedajú trvalej udržateľnosti. Ak sú výrobky sezónne, hodnota trvalej udržateľnosti sa zvyšuje. Ak podniky a spoločnosti, z ktorých produkty pochádzajú, majú spôsob environmentálne, spoločensky a sociálne zodpovedného podnikania (environmentálna a spoločenská zodpovednosť podnikov), možno ich hodnotiť ako udržateľné.

Regionálne potraviny.

Regionálne iniciatívy a ochranné známky

Existuje rôznorodé úsilie o vytvorenie transparentnosti pre spotrebiteľa s cieľom rozpoznateľnosti potraviny tohto druhu a uspokojenia dopytu po väčšom množstve regionálnych výrobkov pri zásobovaní potravinami. Medzi najdôležitejšie iniciatívy patria:

• Regionálne okno: Priestor dobrovoľnej deklarácie o potravinách, ktoré bolo iniciované nemeckým Federálnym ministerstvom pre výživu a poľnohospodárstvo.
• Značka kvality SK: Vlastníctvom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a bola uvedená do užívania v roku 2004.
• Regionálne ochranné značky: Sieť regionálnych ochranných značiek, ktoré definujú pravidlá ich získania a používania pre regionálnych výrobcov a poskytovateľov služieb.
• EÚ - chránené označenie pôvodu výrobku: Zaručuje, že výroba, spracovanie a produkcia výrobku sa uskutočnila v konkrétnej zemepisnej oblasti v súlade s uznávaným a stanoveným postupom.
• EÚ - chránené zemepisné označenie výrobku: Dokumentuje súvislosť medzi poľnohospodárskymi výrobkami a potravinami s oblasťou pôvodu, pričom v oblasti pôvodu musela byť realizovaná iba jedna z výrobných etáp - produkcia, spracovanie alebo výroba.

Tabuľka: Stupne ochrany prírody a krajiny na Slovensku

tags: #prírodná #environmentálna #oblasť #definícia

Populárne príspevky:

• Plnené bravčové stehno pre každú príležitosť
• Účinný sirup na CHOCHP
• Exotický vietnamský bôčik
• Benefit v podobe jedla
• Zemiakové pyré