Faktory ovplyvňujúce produkciu mlieka u kráv

Produkcia mlieka, jeho kvalita (zloženie) a hygienická bezpečnosť (zdravie vemena - patogény mastitídy) na jednej strane, a investície zamerané na vytváranie vhodných chovateľských systémov na strane druhej sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré ovplyvňujú ekonomiku fariem dojníc. Avšak, z tzv. ekonomického pohľadu prvovýrobcu mlieka, je množstvo vyprodukovaného mlieka tým najdôležitejším ekonomickým ukazovateľom. Príjmy z produkcie mlieka sú teda priamo spojené nielen s jeho množstvom, ale aj zložením a zdravím vemena, preto pre efektívnu ekonomiku výroby mlieka na farmách dojníc je potrebné brať do úvahy komplexné faktory manažmentu chovu dojníc ovplyvňujúce ich efektívnu úžitkovosť.

V posledných mesiacoch sa naša pozornosť sústredila na ochorenie COVID-19, ktoré výrazne ovplyvnilo zabehaný spôsob života. Avšak aj v týchto búrlivých časoch bolo a je potrebné dodržiavať základy produkčného poľnohospodárstva. „Normálnosť“ sa vracia a pripravenosť stáda je kľúčová.

Prechodné obdobie a jeho význam

Prechodné obdobie je jedným z najdôležitejších časových úsekov v rámci produkčného cyklu kravy. Príprava dojnice na úspešnú laktáciu si vyžaduje Vašu pozornosť už niekoľko týždňov pred otelením aj po otelení. Tak ako prichádza leto a známe účinky tepelného stresu na kravy, oplatí sa sledovať určité údaje, aby ste zabezpečili, že čerstvo otelené kravy fungujú primerane.

Celkové produkčné problémy kráv sa zvyčajne dajú spätne sledovať až do obdobia státia na sucho / prechodného obdobia. Ak nie ste spokojní s produkciu je užitočné, vedieť, či je skutočne problém v prechodnom období pred vykonaním hĺbkovej analýzy, aby sa problém vyriešil. Ak v stáde sledujete nízku produkciu mlieka a nízky obsah mliečneho tuku alebo nízku produkciu mlieka a normálny mliečny tuk, vinníkom môže byť prechodné obdobie.

V tabuľke 1 sú uvedené vodítka na určenie, či je v stáde vysoké alebo nízke riziko problémov v prechodnom období. Ak stádo spĺňa dve z troch kritérií v kategórii vysoké riziko, máte dostatok indícii na podrobnejšie preskúmanie prechodného obdobia.

Rizikové faktory produkčných problémov vzťahujúce sa k prechodnému obdobiu

Produkcia mlieka na prvých 40 a 100 dní laktácie môže poskytnúť hĺbkový pohľad na výkonnosť zvierat po otelení. Kravy na prvej laktácii by mali produkovať 27-30kg mlieka počas prvých 40 dní. Ak táto skupina nespĺňa stanovený cieľ, potom treba prehodnotiť program odchovu jalovíc.

Zložky mlieka môžu poskytnúť dodatočné informácie o tom, prečo kravy neprodukujú dostatočne. Ak obsah tuku v mlieko v prvých 40 dňoch prekročí 4,6% a medzi 41 až 100 dňom nastane pokles produkcie, naznačuje to že kravy strácajú telesnú kondíciu a príjem sušiny a energie nie je adekvátny. Vinníkom tohto stavu môžu byť kravy s nadmernou telesnou kondíciou pri otelení a ketózy.

V situáciách, keď kravy začínajú laktáciu s obsahom tuku nižším ako 3,4% a počas 41-100 dní laktácie dochádza k následnému znižovaniu, kravy sa pravdepodobne otelili s príliš nízkou telesnou kondíciou. Ak je obmedzený príjem sušiny a energie, bude tým negatívne ovplyvnený aj objem aj zložky produkovaného mlieka. Monitorovanie týchto údajov pravidelne každý mesiac pomôže včas objaviť problémy, takže riešenie nepriaznivého javu môžete zaviesť rýchlo.

Rýchle fakty:

Monitorovanie kráv v prechodnom období pomáha rozpoznať príznaky problémov predtým, ako sa začnú.
Prechodné obdobie je medzi 60 dňami pred otelením do 30 dní po otelení.
Manažment kráv v prechodnom období ovplyvňuje zdravie, produkciu, zabrezávanie a dlhovekosť Vášho stáda.

Teplota prostredia je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich intenzitu rastu a vývoja, reprodukčnú a produkčnú výkonnosť hospodárskych zvierat. Termoregulačné reakcie sa môžu líšiť v intenzite a čase v závislosti od typu tepelných stimulov a tiež od anatomických vlastností konkrétneho druhu zvieraťa. Krátkodobá fyziologická odpoveď je napríklad často spôsobená akútnym tlakom tepelnej vlny, zatiaľ čo dlhodobé odpovede môžu byť spôsobené chronickými stresormi.

Nízke riziko	Vysoké riziko
Mlieko kg, prvých 40 dní, všetky laktácie > 40	Mlieko kg, prvých 40 dní, všetky laktácie < 36
Tuk %, prvých 40 dní, všetky laktácie 3.8-4.2	Tuk %, prvých 40 dní, všetky laktácie > 4.6 alebo < 3.4
Pomer vyprodukovaného mlieka na druhom kontrolnom odbere k prvému kontrol.	-

Vplyv klimatických zmien a tepelného stresu

V ostatných rokoch narastá záujem, ale aj obavy o životné podmienky zvierat. Podmienky prostredia, v ktorých zvieratá žijú, najviac determinuje teplota.Negatívny vplyv tepla na úžitkovosť kráv sa v posledných desaťročiach zhoršuje na celom svete. Je to dôsledok globálneho otepľovania a rastu produkčného potenciálu kráv. Významné straty v produkcii mlieka v poslednom čase hlásia z krajín mierneho pásma, napríklad zo strednej a východnej Európy, čo je realita, ktorá v minulosti neexistovala.

Kravy sú „stresované teplom“, ak teplota vzduchu prekročí 25°C. Ak je vlhkosť vyššia než 50 % a nočné teploty sú tiež vysoké, čo je bežné v tropickom a subtropickom pásme. Kravy sú stresované teplom aj pri nižších teplotách. Vlny horúčav môžu spôsobiť väčšie ekonomické straty pri kravách v miernych pásmach, keďže nie sú aklimatizované, ako pri kravách aklimatizovaných na horúce podnebie, aké je napr. v trópoch alebo subtrópoch.

Tepelný stres má za následok zníženie aktivity a spotreby krmiva a zvyšuje spotrebu vody. Tepelný stres negatívne ovplyvňuje kravy na všetkých stupňoch laktácie, vrátane obdobia státia na sucho, ale mechanizmus pôsobenia je na každom stupni iný. Na začiatku laktácie redukuje tepelný stres produkciu mlieka predovšetkým kvôli zníženému vrcholu laktácie, spôsobenému redukciou príjmu sušiny. Tepelný stres znižuje produkciu v strede laktácie predovšetkým tým, že ovplyvňuje trvanie laktácie. Tepelný stres ovplyvňuje negatívne aj kravy ku koncu laktácie a v období státia na sucho, predovšetkým tým, že limituje tvorbu rezerv v tele a správny vývoj plodu, vývoj tkaniva mliečnej žľazy a následnú laktáciu.

Ďalšie faktory ovplyvňujúce produkciu mlieka

Jedným z chovateľských faktorov významne ovplyvňujúcich budúcu produkciu mlieka sú podmienky chovu zasušených dojníc a jalovíc v poslednom mesiaci gravidity. Zdá sa to trochu nepredstaviteľné, ale je to vďaka poznatkom vedného odboru epigenetika, ktorá sa zaoberá vplyvmi prostredia na fenotypové prejavy génov zvieraťa. Inými slovami povedané ide o to, že pri rovnakej genetickej výbave zvierat sa vplyvom prostredia aktivujú alebo inhibujú aktivity génov, ktorých činnosť sa potom prejavuje na vonkajších znakoch.

7 dôvodov, prečo vaše dojnice neprodukujú dostatok mlieka (a ako to napraviť!)