Produkcia mlieka v Európskej únii: Štatistiky a výzvy

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) víta pomoc pre európskych producentov mlieka, ktorú 18. júla 2016 v Bruseli predstavil komisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan.

V súčasnej situácii, keď sú slovenskí prvovýrobcovia mlieka nútení znižovať stavy dojníc pre nerentabilnosť ich chovov, je každá forma podpory vítaná. Balík financií, ktorý sa prerozdelí pre slovenských chovateľov, určite napomôže k preklenutiu súčasnej nepriaznivej situácie.

Musíme však upozorniť, že toto opatrenie je krátkodobého charakteru a od Európskej komisie očakávame najmä systémové riešenia dlhodobého charakteru, ktoré v čase prepadov nákupných cien surového kravského mlieka na európskych trhoch stabilizujú prvovýrobu mlieka.

Pokles nákupných cien mlieka a vysoké prebytky na európskych trhoch spôsobili zrušené mliečne kvóty, ruské embargo na vybrané potraviny a slabnúci záujem Číny o sušené kravské mlieko.

Podľa SPPK a Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM), člena SPPK, by bolo žiaduce, aby EK prijala v najbližších mesiacoch také adekvátne kroky, ktoré by prispeli k zrušeniu ruského embarga a zároveň by hľadala účinné opatrenia na reguláciu dodávok mlieka v čase krízy na trhu.

Medzi systémové opatrenia, ktoré podporuje SPPK, patrí aj zvýšenie exportu do tretích krajín, zvýšenie bezpečnosti prvovýrobcov mlieka prostredníctvom “záchrannej siete”, zvýšenie intervenčných cien priemyselných komodít, zlepšenie transparentnosti v reťazci mlieka, odstránenie nekalých praktík obchodných reťazcov a zabránenie zneužívania dominantného postavenia obchodných reťazcov prostredníctvom európskej legislatívy.

Z 500-miliónovej pomoci pre európskych producentov mlieka sa 150 miliónov eur prerozdelí cez odbytové organizácie tým chovateľom dojníc, ktorí sa zaviažu znižovať svoju produkciu mlieka.

Produkcia mlieka na Slovensku je nízka, na rozdiel od iných krajín EÚ sme do roku 2015 platnú mliečnu kvótu napĺňali len na 80 %. Ďalšie znižovanie produkcie mlieka by ohrozilo zásobovanie spracovateľského priemyslu domácim mliekom.

Máme aj rezervu v nízkej spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov, na úrovni len 160 kg na osobu a rok, pričom Svetová zdravotnícka organizácia odporúča upraviť spotrebu až na 220 kg. Na Slovensku potrebujeme produkciu mlieka udržať na terajšej úrovni, respektíve ešte zvýšiť. Znižovanie výroby mlieka na Slovensku by bolo nežiaduce a išlo by na úkor zabezpečenia sebestačnosti v tejto komodite.

Holéciová dodala, že by bolo preto dôležité, aby výrobu mlieka v EÚ znižovali krajiny, ktoré po zrušení mliečnych kvót začali expandovať so svojou výrobou, a to najmä Nemecko, Írsko, Holandsko, ale aj Poľsko.

Agentúra DPA 18. júla informovala, že EÚ chce pomôcť poľnohospodárom v mliečnom sektore. Výrobcovia mlieka a ďalší farmári dostanú od EÚ 500 miliónov eur. EÚ chce producentom mlieka, ktorí obmedzia výrobu, vyplatiť 150 miliónov eur. To by malo prispieť k stabilizácii cien mlieka a zníženiu nadmernej ponuky mlieka na trhu.

Zvyšných 350 miliónov eur dostanú členské štáty únie, ktoré ich rozdelia svojim poľnohospodárom. Každý štát sa môže rozhodnúť, akým spôsobom peniaze použije. Krajiny môžu napríklad podporiť malé podniky alebo farmy, ktoré obmedzia produkciu.

Priemerná cena surového kravského mlieka v Európskej únii dosahovala 27,8 eur za 100 kilogramov. Pokiaľ na Slovensku vzrástla cena mlieka z októbra do novembra o takmer dve eurá /z 23,24 eur na 25,16 eur/, v Českej republike došlo k nárastu cien ani nie o jedno euro.

Podobným tempom ako na Slovensku, rástli ceny surového kravského mlieka aj v Nemecku a v Poľsku. Pokiaľ u našich severných susedov sa ceny zvýšili o niečo viac ako dve eurá za 100 kilogramov suroviny, v Nemecku bol rast cien ešte výraznejší. Dosiahol približne 2,4 eura.

Oveľa miernejšie rástli ceny mlieka v Maďarsku, kde v novembri dosahovali len 23,62 eur za 100 kilogramov. Z tejto krajiny máme aj prvé výsledky za mesiac december.

Po rokov nadprodukcie mlieka a mliečnych výrobkov (ako sušené odstredené mlieko a maslo) zaviedla Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) EÚ 2. apríla 1984 systém mliečnych kvót. Predtým mali európski mliečni farmári garantované ceny svojho mlieka (výrazne vyššie ako na svetovom trhu) bez ohľadu na dopyt na trhu. Systém mal tiež dopad na svetové trhové ceny, keďže EÚ často dotovala vývoz.

Od začiatku roka 1984 mal každý členský štát EÚ dva typy kvót - jedna určovala maximálne množstvo dodávok mlieka do mliekarní a druhá množstvo priameho predaja na farme. Ak boli tieto stanovené množstvá prekročené, dotknutí farmári museli zaplatiť pokutu.

Mliečne kvóty, spolu s niekoľkými ďalšími reformami SPP, urobili koniec s horami masla a sušeného mlieka z konca 70-tych a začiatku 80-tych rokov. Zníženie garantovaných cien spolu s odviazaním priamych platieb od produkcie tiež prispeli k stabilizácii príjmov poľnohospodárov v tomto odvetví.

Na základe „zdravotnej prehliadky“ SPP v roku 2009 sa EÚ rozhodla pripraviť ukončenie mliečnych kvót a s cieľom dosiahnuť takzvané „mäkké pristátie.“ Preto sa od 1. apríla 2009 kvóty počas piatich po sebe nasledujúcich rokov zvyšovali o jedno percento. 1. apríla 2015, 31 rokov po ich zavedení boli mliečne kvóty zrušené.

Táto zmena v mliečnom sektore má umožniť farmárom, aby mohli rozširovať svoju produkciu a profitovať zo zvýšeného dopytu po mliečnych produktov v krajinách mimo EÚ.

V roku 1983 mala EÚ 10 členských štátov (Belgicko, Dánsko, Nemecko [v tom čase ešte západné Nemecko alebo Spolková republika Nemecko], Írsko, Grécko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko a Spojené kráľovstvo), ktoré tvoria pre potreby hodnotenia sektoru mlieka skupinu EÚ-10. Ďalšie skupiny EÚ-15, EÚ-27 a EÚ-28 sa objavujú až v neskorších súboroch údajov.

Od roku 1973 do roku 1983 vzrástla produkcia kravského mlieka na farmách v EÚ-10 z 92,3 milióna ton na 111,8 milióna ton. Mliečnym kvótam sa podarilo udržať stabilnú produkciu kravského mlieka v EÚ a nadprodukcia zo začiatku 80-tych rokov už nikdy nebola dosiahnutá.

Aj v súvislosti s postupným rozširovaním EÚ došlo k celkovému zníženiu produkcie mlieka v EÚ. Počet dojníc sa počas posledných 30 rokov výrazne znížil. Údaj za všetkých 28 štátov EÚ v roku 2014 (24 miliónov kusov) je nižší ako údaj za 10 štátov EÚ v roku 1983 (25,7 miliónov kusov).

Pokles počtu dojníc a zároveň stabilná produkcia mlieka poukazujú na zlepšenie dojivosti počas posledných troch dekád.

V roku 1983, rok pred zavedením mliečnych kvót, dosiahla európska produkcia mlieka 111,8 miliónov ton. Takmer polovica produkcie pochádzala z Francúzska a Nemecka (v tom čase Západného Nemecka) s 25 a 24 percentami.

Od roku 1973 do roku 1983 vzrástla v krajinách EÚ-10 produkcia o 21 percent a naznačovala potrebu obmedzenia nadprodukcie mlieka a mliečnych výrobkov, ktorá prevyšovala dopyt. Stropovanie produkcie mlieka v roku 1984 prinieslo okamžité výsledky a v tom roku klesla produkcia mlieka v EÚ-10 na 109,6 mil. ton.

Mliečne kvóty boli veľmi účinné pri stabilizácii produkcie mlieka a kontrole rastu. Počas nasledujúcich troch desaťročí už produkcia v pôvodných desiatich členských krajinách EÚ nikdy nedosiahla úroveň roku 1983.

Od roku 1983 do 2013 klesla produkcia mlieka v štátoch EÚ-10 o jedno percento a priemerný ročný rast bol -0,03 percenta. Počas rôznych rozširovaní Únie si pôvodné štáty naďalej držali hlavný podiel celkovej produkcie mlieka, ktorá od roku 1991 predstavovala dve tretiny.

Keď sa pozrieme na údaje o produkcii kravského mlieka v EÚ-28, ktoré sú k dispozícii od roku 1991, tiež tu bol klesajúci trend. Produkcia sa znížila zo 159 miliónov ton v roku 1991 na 153,8 mil. ton v roku 2013, čo je pokles o tri percentá. Priemerný ročný rast v tomto období bol -0,2 percenta.

V rokoch 2008 a 2009 došlo k výraznému poklesu, ktorý bol spôsobený hlavne svetovou finančnou a ekonomickou krízou, ktorá sa oveľa výraznejšie prejavila v EÚ-28 (-4,2%) ako v EÚ-10 (-0,2%).

V posledných piatich rokoch sa výroba mlieka pozbierala nielen ako pokrízové oživenie, ale aj kvôli opatreniam na „mäkké pristátie,“ ktoré boli v EÚ zavedené od roku 2009. Opatrenia pozostávali z každoročného jednopercentného navýšenia kvót, aby sa štáty pripravili na ukončenie kvót v roku 2015.

Šľachtenie zvierat prešlo počas posledných desaťročí významným pokrokom. Nárast produkcie mlieka nie je prepojený len so zvýšením celkového počtu dojníc, ale závisí tiež od iných produkčných faktorov, ako zlepšené šľachtiteľské postupy, optimalizovaná výživa, lepšie spôsoby dojenia a zväčšovanie fariem.

Počet dojníc v EÚ klesol počas obdobia platnosti mliečnych kvót. V tomto období štáty EÚ-10 znížili počet dojníc o 38 percent z 25,8 milióna v roku 1983 na 16,3 milióna v roku 2014.

V roku 2001 bola populácia dojníc v EÚ-27 blízko počtu EU-10 v roku 1983 - 27,1 mil. dojníc. Od roku 2001 do roku 2014 bol 12-percentný pokles počtu dojníc. EÚ-28 mala v roku 2014 24 miliónov dojníc, čo bolo o 1,8 milióna menej ako malo EÚ-10 pred 31 rokmi.

Posledných päť rokov platnosti systému kvót zaznamenalo zníženie počtu dojníc v EÚ-28. Avšak táto tendencia nie je rovnaká vo všetkých členských štátoch EÚ. Zatiaľ čo celkové čísla pre EÚ-28 ukazujú pokles (-1%), štáty EÚ-10 zaznamenali 3-percentný nárast od roku 2009 do roku 2014.

Svetová produkcia mlieka do roku 2030 dosiahne viac ako 1 miliardu ton, pričom EÚ by mala zásobovať takmer 30 percent globálneho nárastu dopytu po dovoze. Množstvo čerstvých mliečnych výrobkov EÚ v čistom obchode (rozdiel medzi vývozom a dovozom) by malo v roku 2030 dosiahnuť tesne viac ako 1,08 milióna ton v porovnaní s 1,05 miliónmi ton v roku 2017.

Zároveň je pravdepodobné, že európska spotreba bude potrebovať ročne približne 900-tisíc ton mlieka na uspokojenie rastu domáceho dopytu. Bude to hlavne na syr a spracovanie iných mliečnych výrobkov.

EK očakáva, že spotreba tekutého mlieka bude pokračovať v poklese pre zmeny v životnom štýle a pre nižší príjem mliečnych výrobkov u dospelých. Zvýšenie spotreby spracovaných mliekarenských výrobkov však bude podľa EK spojené s vyšším využívaním syrov, sušeného odstredeného mlieka, masla na pizzu a iných hotových jedál.

Trvalý európsky a celosvetový dopyt by mal podľa predpovedí podporovať ceny a viesť k zvýšeniu výroby mlieka v EÚ v priemere pod jedno percento ročne. To zodpovedá potenciálnemu nárastu dopytu, berúc do úvahy, že Európskej únii vo výrobe mlieka konkuruje Nový Zéland a USA.

Správa tiež predpovedá, že vývoj výroby v EÚ bude obmedzený pre potrebu trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov, preto sa v reakcii na dopyt spotrebiteľov predpokladá výrazný nárast ekologickej výroby mlieka.

Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je na Slovensku 170 kilogramov na osobu a rok. V Európe je to 293 kilogramov, v Európskej únii (EÚ) okolo 320 kilogramov a v Českej republike okolo 280 kilogramov. V roku 2017 sa vo svete vyrobilo 696 miliárd kg mlieka. Z toho v EÚ 28 %, v ostatnej Európe 8 %, v Ázii 30 %, v Severnej Amerike 18 %, v Južnej Amerike 9 %, v Afrike 6 % a v Oceánii 5 %.

Od roku 1990 sme na Slovensku podstatne znížili výrobu a spotrebu mliečnych výrobkov i syrov. V súčasnosti sa u nás konzumuje dva až trikrát menej kyslomliečnych výrobkov, a najmä syrov, ako vo vyspelých štátoch Európy. Táto znížená spotreba, a tým aj znížená produkcia mlieka má nepriaznivý dopad na poľnohospodárstvo, živočíšnu výrobu a najmä na zdravie ľudí.

Pre mnohých Európanov sú hlavným zdrojom bielkovín a vápnika syry. Tieto živiny sú nevyhnutné pre normálny rast a rozvoj, najmä kostí a zubov. V 5 dekagramoch tvrdého syra je asi pätina množstva bielkovín, ktoré potrebuje dospelý človek a približne tretina množstva vápnika, ktoré denne potrebuje adolescent.

Pri mlieku ste začínali ešte v minulom režime, odvtedy produkcia mlieka na Slovensku prešla búrlivým vývojom. Môj pracovný príbeh začal v roku 1989, keď mi bola ponúknutá možnosť zamestnať sa v Prešovských mliekarňach. Na veterine sme mlieko študovali jeden semester a skúška sa považuje za jednu z tých ľahších. Myslel som si, že s „mliekom“ sa už nestretnem. No a zrazu som mal ísť pracovať do mliekarne. Mal som pocit, že o mlieku toho veľa neviem.

Môj prijímací pohovor sa končil slovami: neboj sa, život ťa naučí. Mesiac som robil v poľnohospodárskom podniku pred vojenčinou. To bola klasika v socializme, nastúpiš tam a tam. Bola to Chminianska Nová Ves, štátny majetok. Tam som bol mesiac. Škola vám poskytne nejaký základ vedomostí, ktoré musíte v živote uplatniť, ale až život vás naučí, čo máte robiť. Nepoznal som problematiku nákupu a spracovania mlieka. Mal som naštudované, čo je to kvalita a čo na ňu vplýva, ale do vzťahových vecí medzi dodávateľom a nákupcom som nevidel.

Ako novonastupujúcemu vedúcemu nákupu mlieka mi boli zverení do „opatery“ všetci dodávatelia mlieka so svojimi starosťami a povinnosťami. Výroba mlieka je veľmi náročná na dodržiavanie hygieny a v tom čase boli takí, čo sa s tým ťažko vyrovnávali. A ja som bol ako nová metla… Dodržiavanie stanovenej normy a objektivita hodnotenia mlieka bola vždy pre mňa prvoradá a preto sa niektorí dodávatelia museli veľmi obracať, aby splnili podmienky dodávky. Až neskôr, keď sa so mnou kolegovia a dodávatelia otvorene rozprávali, som sa dozvedel, čo sa dialo v teréne, keď som nastúpil ja a aké starosti s tým niektorí mali. Bol som doslova postrachom. Cez kvalitu mlieka sa preplácala surovina, veď to bola najzákladnejšia úloha: dodať mlieko a mať ho dobre zaplatené.

Chodilo sa na odbery vzoriek tak, ako sa chodí teraz, len trošku iným spôsobom. Bol som postavený do funkcie zodpovedného človeka aj za celkovú politiku nákupu mlieka, ale vtedy sa to zúžilo na odbery vzoriek a ich vyhodnotenie. A urobenie výplaty; na to som mal samozrejme ešte ľudí okolo seba. Takže padol som do toho rovnými nohami… Bral som vzorky tak, ako to bolo stanovené: vzorka sa berie z pomernej a priemernej dodávky, čo sa nie vždy dodržiavalo. A kvalita mlieka sa pohybovala v spektre „360 stupňov“, od nuly po „neviditeľno“. Zažíval som všelijaké situácie. Začal som zisťovať, kde sú naši dodávatelia. Dodávateľov sme mali 40, odberných miest hádam sto a tak som začal spoznávať široké okolie Prešova. Vysadol som na cisternu a s vodičom som prechádzal jednotlivé farmy. Pol dňa som strávil tým, že som sa vozil cisternovým autom a odoberal vzorky mlieka z chladiacich nádrží, kontroloval som jeho kvalitu. Na začiatku som veľakrát nevedel, kde som. Ale postupne som spoznal všetky družstvá, všetkých zootechnikov, všetkých predsedov a pomaly som vnikal do tých tajov. Zistil som, že ten má kamaráta tam a ten tam. Keď kvalita mlieka vyšla zle, už bol telefonát, ako je možné, že toto družstvo má zlú kvalitu.

Hodnotenie mlieka sa robilo aj v mliekarni, niektoré testy sa robili aj tam. „Samohodnotenie“ spravidla výsledky vylepšuje. Áno, začali fungovať centrálne laboratóriá. V tej dobe sa určilo, že všetko mlieko budeme hodnotiť v centrálnych laboratóriách. Systém odberu ostal, ale vzorky sme poslali do laboratória. Tam boli iné metódy, iné metodiky rozborov. Triedy tie isté. Tým tlakom sa kvalita mlieka zlepšila. Tým, že sa to dalo na „centrálky“, už sa to nedalo opraviť a meniť. My sme vzorky dávali do Košíc. A tu už začal tlak na družstvá a museli sa začať zlepšovať v rámci kvality. Tak to išlo roky, až sme sa dopracovali k vysokej kvalite.

Mliečna žľaza - vemeno u dojnice je vysokoprodučný orgán, ktorý sa svojou činnosťou neustále opotrebuváva. Do mlieka sa uvoľňuje odumretý epitel - somatické bunky z tkaniva vemena. V rámci hodnotenia kvality sa sleduje ich počet.

Prístroj sa zakúpil nový. Jeho hlavnou prednosťou bola rýchlosť vyhodnocovania meraných parametrov. Predtým sme čakali tri dni, lebo vzorka sa musela očkovať a čakať, a až potom sa odčítavali namerané hodnoty. Od roku 2004 alebo 2005 sa zredukovali laboratóriá, padli Košice a Zvolen, ostala len centrálka v Žiline a v Bratislave.

Tie dve laboratóriá boli vybavené na tú dobu najmodernejšími technológiami. A aj my sme dostali prístroj, ktorý do 24 hodín vyhodnotí niektoré merané parametre. Nečakalo sa za kultiváciou, za vyhodnotením, ale priamo sa odčítalo, čo tam je. Čiže výsledok sme mali už na druhý deň. To bola ďalšia etapa prispôsobenia sa už kritériám Európskej únie.

Slovensko, ako vstupujúca krajina, sa malo preukázať vykonanou kontrolou vybraných mliekarní, že spĺňajú podmienky vstupu do EÚ. Kto by sa dobrovoľne prihlásil, keď má prísť štáb kontrolórov z únie? Príprava trvala niekoľko dní a tá kontrola nás poriadne prevetrala. Jedným z hlavných bodov kontroly bola vstupná surovina, všetky systémy kontroly výpočtov, evidencia, nadväzné hlásenia, potom výrobné procesy. 50% času strávili pri problematike nákupu mlieka. Obstáli sme, nič sa nenašlo, ani jedna závažná výčitka. To je výborné. To znamená, že aj vaša mliekareň má zásluhu na tom, že mlieko zo Slovenska je možné predávať na trhoch EÚ. Som na našu mliekareň hrdý. Keby som ju mal hodnotiť, tak nie sme naj mliekareň v rámci veľkosti, ale máme niektoré naj. Áno, viaceré.

Ďalšia veľká kontrola bola o dva roky - to bol systém kvotácie mlieka. Opäť to bola megakomisia, ktorá prišla na kontrolu našej platobnej agentúry. Ja som mal pocit, že všetky kontroly sú smerované do Sabinova, lebo tam je istota, že dopadnú dobre, že nebude hanba. Všetky podklady, množstvo údajov, ktoré museli na seba nadväzovať, štatistiky kontroly, hlásenia, všetko. Takže aj toto sme absolvovali. Ďakovali sme si jeden druhému, že sme takto dobre obstáli.

Kontroly nás uistili, že máme dobrý základ. To sú veľmi dôležité informácie aj pre vašich zákazníkov. Som rád, že môžem našich zákazníkov uistiť, že kvalita slovenského mlieka a výrobkov z neho sa za tie roky, čo ju sledujem, výrazne zlepšila. Že naše slovenské mlieko je dobré.

Prehľad o produkcii a spotrebe mlieka v EÚ

Pre lepšie pochopenie vývoja v sektore mlieka uvádzame tabuľku s kľúčovými údajmi:

Poznámka: N/A znamená, že údaj nie je dostupný.

tags: #produkcia #mlieka #v #Európskej #únii #štatistiky

Populárne príspevky:

• Optimálna výživa psa
• Napeňovače mlieka Grundig – recenzia
• Inšpirácie pre rýchly obed
• Klasika s moderným twistom
• Oremus Nové Zámky: Hodnotenie a skúsenosti