Profesor Bada a špargľa: Cesta k zdraviu cez stravu

Neznalosť zákonov výživy je beztrestná len zdanlivo. Človek časom stráca to najcennejšie - zdravie. Ako sa stravovať, aby týchto strát bolo čo najmenej? "Treba sa vrátiť k prirodzených potravinám,“ hovorí profesor Viliam Bada, prednosta III. internej kliniky LFUK.

Profesor Viliam Bada

Veľká noc a stravovacie tradície

Onedlho budeme sláviť Veľkú noc, sviatky znovuzrodenia. Ľudia si v súlade s tradíciou dožičia viac než obvykle a potom budú horekovať, ako a čím sa previnili. S určitosťou to nie sú vajíčka, ktoré už tradične symbolizujú Veľkú noc. Vajcia v plnej miere rehabilitovali. Patria k pilierom zdravej výživy, samozrejme, najmä tie, ktoré zniesli sliepočky behajúce po dvore. Žĺtky zlepšujú pamäť, zrak aj pevnosť kostí.

K šunke patrí neodmysliteľne chren. Až po rokoch som zistil, že čo do obsahu vitamínu C zaujíma za šípkami druhé miesto, ale sedemkrát prevyšuje citróny. Tými sa naozaj prepchávame. Škodíme si najmä tými, kde pri výrobe použili priemyselne vyrábané tuky obsahujúce tzv. trans- formy mastných kyselín. Tie patria k najhorším tukom, pri ktorých nepoznáme bezpečnú hladinu. Trans- formy sú aj v olejoch, kde vznikajú pri procese odstraňovania zápachu vysokou teplotou.

Pôst ako cesta k zdraviu

Ale ak už sme pri Veľkej noci, pripomeňme si, čím sa začína. Predsa 40-dňovým pôstom. Na pôst, ak nemáme na mysli rôzne bláznivé redukčné diéty, sme v našej výžive takmer zabudli. Odriekanie ako cestu k zdraviu ľudia často chápu ako istú formu sebatrýznenia. Pôst nie je jednoduchá záležitosť, spája sa s ním ovládanie seba samého. Je ukážkovým príkladom toho, ako ľudia dospeli k poznaniu, že sebaovládaním rastú fyzicky aj psychicky.

Príkladom v tomto smere boli mnísi žijúci v kláštoroch. Boli v mnohom priekopníkmi zdravej výživy, zbierali liečivé bylinky, pripravovali prírodné lieky, zriaďovali prvé nemocnice, kde sa starali o chorých. V čase pôstu jedli v kláštoroch haringy, jedlá z rýb. Ak chceme jesť zdravo, potom si kúpme mastné ryby - napríklad slede, šproty, sardinky. Práve tieto ryby majú hojný výskyt 3-Omega mastných kyselín a veľa vitamínu D. Nezabúdajme aj na naše sladkovodné ryby aj tie obsahujú v menšom množstve to isté ako morské ryby.

Víno sa v pôste nepilo. Nápojom pôstu bolo pivo. Živé, nízkoalkoholické kvasinkové pivo bolo plné vitamínu B. Také pivo dnes vyrábajú v Bavorsku, ale robia ho už aj malé slovenské pivovary.

Návrat k tradíciám a prirodzeným potravinám

Ako čas plynie, objavujeme to, čo dávno vedeli a praktizovali naši predkovia. Boli skromnejší, žili jednoduchšie a zdravšie, oveľa viac sa hýbali, všade chodili peši. V strave dominovali vlastné, domáce prirodzené potraviny. Margaríny sa používali minimálne. Strava súčasníka sa stáva čoraz viac jednostrannou, čo je však jednostranné, nie je plnohodnotné. V strave ľudí ešte v polovici minulého storočia prevažovali obilninovo-mliečne a zeleninovo-ovocné zložky nad mäsovými. Mäso bolo sviatočným jedlom. A ak sa podávalo, bolo výlučne v biokvalite. Vo výžive zvierat sa nepoužívali rastové hormóny a počas spracovania mäsa nikomu nenapadlo, aby sa snažil zväčšiť jeho hmotnosť. Treba vrátiť potravinám poctivú skromnosť.

Ak sa budeme správne stravovať, nemusíme chodiť za lekárom. Možno aj preto, že ľudský život sa stal pohodlnejším. Nielen keď sme chorí, ideme za lekárom, aby nám predpísal lieky. Silnie hnutie podávať tablety všetkým preventívne.

Známy írsky lekár Denis Burkitt prirovnal situáciu dnešného človeka k bizarnému obrazu, kde z vodovodného kohútika tečie prúdom voda. Odpad v umývadle nestačí a voda sa začína prelievať cez okraj umývadla na zem. Zem usilovne utiera skupina ľudí - sú to lekári, rôznych odborností. Každý používa inú handru. Všetci sa chvália vynikajúcou sacou schopnosťou svojej vylepšenej handry, ba niektorí používajú priame, počítačom riadené odsávanie. Nikto sa však nesnaží zavrieť kohútik. Na tom, čo z neho tečie, sa dá predsa dobre zarobiť. Burkitt pochopil, že neriešime príčinu, ale následok.

To, že "strava je pre udržanie ľudského zdravia oveľa dôležitejšia ako apatieka,“ vedela aj Terézia Vansová. V úvode svojej kuchárskej knihy už v roku 1914 vlastne parafrázovala často citovaný Hippokratov výrok z tretieho storočia pred Kristom: "Nech je jedlo tvojím liekom a liek tvojím jedlom.“ Rád prízvukujete, že stravovanie je s určitosťou najstaršou činnosťou človeka, ktorá bezprostredne ovplyvňuje jeho zdravie.

Začiatkom 19. storočia ľudia vynašli valcové mlyny, ktoré nahradili málo výkonné mletie obilia pomocou mlynských kameňov. Moderné mlyny odstránili pre človeka zdanlivo nepotrebné časti obilného zrna otruby a urobili z nich krmivo. Ľuďom zostala biela múka, biele pečivo, biele koláče. Pochvaľovali si. S otrubami zmizla z múky vláknina. Stratili sa aj minerálne látky a vitamíny skupiny B. Keď začali pociťovať, že im chýba napr. kyselina listová. Problém vyriešili šalamúnsky. Miesto úpravy vymieľania múky, aby sa vitamíny nestrácali, začali do bielej múky pridávať kyselinu listovú.

Vláknina a jej význam

Počas II. svetovej slúžilo na britskej bojovej lodi King George V. 1 500 mužov. V záujme zachovania najvyššieho stupňa bojovej pohotovosti všetky funkcie boli zdvojené. Spánok aj príjem potravy boli priamo na bojovom poste. Pohybu, tekutín, ovocia a zeleniny bolo málo. Lodný lekár kapitán Thomas Cleave riešil vec po vojensky. Každý muž dostal balíček s otrubami, ktoré zapil vodou. Efekt bol neočakávaný - takmer 80 percent tých, čo mali zápchu, ťažkosti stratili. Kapitán Cleave napísal po skončení vojny knihu, kde odsúdil rafinovanú stravu. Jeho názory však neboli akceptované, chýbali dôkazy.

Burkitt ako lekár pôsobil v Afrike. Burkitt si všimol, že v Európe rozšírené žlčníkové kamene, zápaly slepého čreva, divertikulózy, hemoroidy, kŕčové žily, rakovina hrubého čreva, ale aj ochorenia srdca ciev sa v Afrike nevyskytovali. Prekvapujúce boli zistenia, že váha stolice u afrických domorodcov žijúcich prirodzeným spôsobom bola 300-500 g a doba prechodu zažívacím traktom 30 hodín. U kaukazoidných ľudí vážila stolica 80-120 g, ale doba tranzitu bola až 72 hodín! Správny postreh. Pripomeňme si dobu tranzitu potraviny 72 hodín. Koľko cudzorodých zložiek dnešnej potravy má priamy kontakt s črevnou stenou. Hľadáme prvé príznaky ochorenia, pritom by sme mali robiť prevenciu. Pridaním vláknin do stravy sa zväčší objem a doba posunu v čreve sa zrýchli.

O význame vláknin v ľudskej strave už vie asi každý. Pretože mletie múky sa zmenilo len málo. V ponuke dominuje biely chlieb, biele pečivo, biele pekárenské výrobky. Tzv. cereálna tyčinka, plná „zdravej vlákniny“ býva pozliepaná až z 20 percent zo škodlivých priemyselne vyrábaných trans-foriem mastných kyselín. Vďaka nim tyčinka dlhšie vydrží. Priemyselne vyrábané trans-mastné kyseliny sú v margarínoch aj v olejoch. Sú to najhoršie tuky, zvyšujú zlý LDL cholesterol a znižujú dobrý HDL cholesterol.

Jačmenný chlieb ako ideál

Ak prídete do supermarketu, na polici je obrovský výber chleba. Nuž pokiaľ ide o chlieb, ideálom je na Slovensku takmer zabudnutý jačmenný chlieb. Jačmeň je výnimočný. Podobne ako ovos obsahuje solubilnú vlákninu. Tá pučí, fermentuje (kvasí) a vytvára cukor slad. To je prototyp zdravej výživy, akú kedysi poznali na Kysuciach, v hornom Liptove, na Orave, kde pestovali ovos aj jačmeň a ľudia si robili ovseno-jačmenný chlieb. Ten "chudobný“ chlebík mal parametre, aké nemá žiaden v súčasnosti ponúkaný chlieb.

V tom, že nerešpektujeme prírodu, pritom sme stále jej súčasťou. Ľudia sa čoraz viac od nej vzďaľujú. Príroda nepotrebuje človeka, ale človek je od prírody priamo závislý. Príroda nám podarovala obilné zrnko. Je rýchle a "dynamické“ ako doba. Jedia sa žemle z fast foodov s fritovanými kúskami kuraťa a syra spolu so zemiakovými hranolčekmi. Je to priam bomba čo do množstva trans-foriem mastných kyselín. Žiaľ, žiadna zákonná norma výrobcom neukladá povinnosť upozorniť spotrebiteľa na skutočné riziká konzumácie jeho výrobkov. Najväčšie riziko fastfoodových potravín je pre deti.

Formálne etiketa výrobku uvádza, čo obsahuje. Často však ide z pohľadu poznatkov lekárskej vedy za klamlivé údaje. Pretože potravinárska legislatíva nahráva viac biznisu ako ochrane zdravia. Zoberme si len televíznu reklamu. Najproblémovejšie sú tzv. výživové doplnky, ktorých obsah nepodlieha kontrole Štátnym úradom pre kontrolu liečiv, pretože to nie sú lieky! V lekárňach však tvoria veľmi významnú zložku sortimentu. Vonkajšie znaky výrobku nemusia prezradiť, aký v skutočnosti je a čo prináša spotrebiteľovi jeho obsah. Cesta k pravde býva zložitá.

Príklad Pima Indiánov

Národný ústav zdravia v Bethesde v USA skúmal, prečo Indiáni z kmeňa Pima trpia nadváhou a vysokým výskytom cukrovky. Indiáni žili v rezervácii v štáte Arizona. Od vlády poberali, neveľkú, ale stabilnú finančnú podporu. Stačila na prežitie. Vedci pracovali s hypotézou, že Indiáni sú tuční preto, lebo majú špeciálny fenotyp obsahujúci tzv. šetriaci gén. Tento gén ich chránil v obdobiach hladu, keď vedeli lepšie využiť energiu z potravín a prežili. V obdobiach dostatku preto viac priberajú. V susedom Mexiku sa však našli tiež Indiáni Pima. Na rozdiel od arizonských mali normálnu hmotnosť a nemali ani vyšší výskyt cukrovky. Nežijú súčasníci akoby v potravinovej klietke podobnej indiánskej rezervácii?

V mnohom sa naozaj náš život podobá životu v rezervácii. Ľudia akoby nemali východisko a správajú sa ako nesvojprávni. Ale to nemá s civilizáciou nič spoločné. Na jednej strane je obyčajná ľudská chamtivosť a na druhej ľudská pohodlnosť, na ktorej sa dá veľmi dobre zarobiť. Nemusíte sa veľmi trápiť, všetko si môžete kúpiť, ale aká je kvalita potravín, ktorú vám ponúkajú? Napokon tá cena nie je vôbec nízka.

Indiáni Kuna a kakao

V blízkosti Panamského prieplavu na niekoľkých ostrovoch žijú Indiáni Kuna. Na rozdiel od ostatných obyvateľov Panamy takmer nemajú zvýšený krvný tlak. Vysoký krvný tlak sa považuje za najzávažnejší rizikový faktor srdcovo-cievnych chorôb. Indiáni Kuna skutočne netrpeli na infarkty srdcového svalu, srdcové zlyhanie ani mozgové porážky. Lekári zo známej Harvardovej lekárskej fakulty v Bostone 20 rokov hľadali gén, ktorý chráni Indiánov Kuna. Nijaký nenašli. Zato zistili, že Indiáni Kuna pestujú kakao a pripravujú ho ako Mayovia. Žiadne odtučňovanie odberom kakaového masla, žiadne alkalizovanie lúhom, aby bolo tmavšie.

Nepochybne významnou zložkou zdravia skúmaných Indiánov bolo prírodné, poctivo pripravované kakao. Nerobili ho na predaj, v ich očiach kakao bolo a zostalo pokrmom bohov, čo vyjadruje aj jeho latinský názov Theobroma cacao. Kedysi boli kakaové bôby platidlom. Nič nestojí v ceste, aby pravé nefalšované kakao mohli piť ľudia v oveľa väčšom počte, aj naše deti. Také kakao, čo sa nevyrába, ale pestuje. Kakao obsahuje podobne ako červené víno antioxidanty, látky, ktoré vychytávajú nebezpečné voľné radikály.

V roku 2012 v Univerzitnej nemocnici v Zürichu preskúmali pozitívne vlastnosti kakaa konzumáciou čokolády s minimálne 70-percentným obsahom kakaa. (Noir Intense). Sledovali sa účinky čokolády u pacientov so zlyhávajúcim srdcom. Švajčiarsky výrobca bez problémov vyrobil čokoládové placebo. Nikto senzoricky nerozpoznal napodobeninu. Len cievy chorých ju rozoznali. Priaznivý účinok na cievnu stenu mala výlučne pravá čokoláda Noir Intense so 70-percentným podielom skutočného kakaa s kakaovým maslom. Tá spôsobila prietokom riadenú vazodilatáciu - rozšírenie ciev! Takáto čokoláda je liek! Lenže v obchode ponúkajú aj tzv. tmavú, horkú čokoládu ktorá má len 15 percent kakaa! Napodobeniny ničia zdravie ľudí. Švajčiari svojím pokusom vlastne dokázali, že moderné potravinárske podniky vybavené špičkovými technológiami dokážu napodobniť úplne všetko. Ale len napodobni...

Profesor Bada a špargľa

Profesor Bada hľadal špargľu (asparágus) pre priateľa, ktorý mal rakovinu. Zozbierali sme množstvo priaznivých príbehov. Špargľa je činná pri kontrole rastu buniek. Obsahuje látku, ktorú nazývam normalizér rastu buniek.

Špargľa vám môže priniesť veľa dobrého. Je užitočná pre ľudí, ktorí kontrolujú svoju úroveň cukru v krvi, alebo rozpúšťať obličkové kamene. Pomáha pri opuchoch, únave, depresiách, atď. Prispieva pri znižovaní rizika vrodených chýb a nízkej pôrodnej hmotnosti a očistiť telo od odpadového materiálu.

Špargľu by sme mali využiť na špargľovú kúru. Budeme sa cítiť svieži a vitálny. Očistíme ju z vlákien (postupujeme vždy od hlavičky dole), ju do studenej vody a vložíme do hrnca s osolenou vodou s hlávkami hore. Milujem pani P...

Profesor Viliam Bada študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončil v r. 1967. Stal sa jedným zo spoluautorov prvej kompletnej pregraduálnej učebnice internej medicíny v slovenčine. Napísal učebnicu základov elektrokardiografie. Pre potreby verejnosti napísal knižku: Ako sa dá predchádzať chorobám srdca a ciev, ktorá v r. 2017 vyšla v II. rozšírenom vydaní.

tags: #profesor #bada #spargla

Populárne príspevky:

• Recepty pre školské jedálne
• Recept na parížske košíčky
• Rozmery liatinových odpadových rúr
• Recepty na poschodovú holú tortu
• Balkánsky ajvar recept