Výzvy a perspektívy prvovýrobcov mlieka na Slovensku
Slovenské poľnohospodárstvo čelí mnohým výzvam, od klimatických zmien až po ekonomické tlaky. V kontexte prvovýrobcov mlieka je dôležité zamyslieť sa nad otázkami sebestačnosti, legislatívnymi zmenami a inováciami v odvetví.
Sebestačnosť v produkcii potravín
Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty vystúpil s príhovorom počas 57. výstavy Agrokomplex, kde nastolil dôležité otázky o sebestačnosti. Chceme, respektíve kto chce sebestačnosť? Dokážeme ju zaistiť, môžeme ju zaistiť a smieme ju zaistiť? Je sebestačnosť zdôvodniteľná a potrebná? Je sebestačnosť obmedzená na jednu osobu, rodinu, produkujúcu potraviny, alebo aj na rodiny neprodukujúce potraviny? Je možná sebestačnosť obce, mesta, celého štátu alebo celého sveta? A teda keď celého sveta, tak teda aj mňa?
Je paradoxom, že jednou z najdiskutovanejších komodít sú zemiaky, o ktorých sa hovorí, že sú druhý slovenský chlieb. Transformácia poľnohospodárskej výroby priniesla 40 % sebestačnosť v zemiakoch, a to nám musí nastaviť zrkadlo, čo sme a čo chceme byť. Je až tragikomické, že sa hrdíme našou národnou potravinou, akou je bryndza, ale mozarely spotrebujeme dvakrát toľko ako bryndze. Pritom sme tretí najväčší dodávateľ syrov do Česka.
Štatistiky ďalej uvádzajú, že máme len 40 % sebestačnosť v produkcii hrozna, a teda aj vína. Ako ale na príklade Francúzska, Talianska a Španielska vidíme, že produkcia vína skultúrňuje krajinu a ľudí, a určite by sme sa mali viac snažiť o to, aby táto plodina, pestovaná na Slovensku po tisícročia, sa tu pestovala aj naďalej.
Nechcem spomínať všetky komodity, pozrime sa na tie extrémne zo súčasného pohľadu. Cukru máme z dvoch súčasných cukrovarov takmer 100 %. Poľnohospodári sú schopní vypestovať repu v dostatočnom množstve, samozrejme, musí sa im to vyplatiť. Cukrovary sú však v rukách nemeckých majiteľov, a pri všetkej úcte k tomuto odvetviu, je len na ich ľubovôli, či sa rozhodnú vyrábať cukor na Slovensku, alebo budú realizovať produkciu vyrobenú vo svojich materských fabrikách v Nemecku.
Príklad sebestačnosti krajiny
Existuje krajina dvakrát menšia ako Slovensko a s trikrát viac obyvateľmi. Táto krajina vyrvala moru tisíce hektárov pôdy a stala sa najväčším svetovým exportérom potravín. Pritom naša československá sebestačnosť a dostatočnosť boli známa.
Legislatívne zmeny v pozemkových úpravách
Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o pozemkových úpravách. „Ustanovením sa explicitne vyjadruje skutočnosť, ktorá je nevyhnutným dôsledkom pozemkových úprav, teda že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav, respektíve iným dňom uvedeným v tomto rozhodnutí zanikajú pôvodné pozemky a zároveň vznikajú nové pozemky a s nimi súvisiace vecné práva,“ uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva v návrhu uznesenia, ktorý do parlamentu predložil minister Samuel Vlčan. Doplnil, že si od týchto zmien sľubuje zrýchlenie procesov za nižšie náklady.
Na základe novely by sa od septembra tohto roka mali na Slovensku rozšíriť dôvody na vykonanie pozemkových úprav. Legislatívny návrh tiež reaguje na zmenu klimatických podmienok, keďže sa zameriava na potrebu zabezpečenia zadržiavania vody v krajine. Novela zákona tiež odstraňuje nesúlad zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a súčasnej podoby zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na podnet okresného úradu, okresný úrad ich môže nariadiť so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva. Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby, povolí ich okresný úrad.
V prípade, keď vlastník pozemku zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, stanovuje novela opatrovníka. Bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa, a to v poradí manžel alebo deti podľa toho, kto sa prevažnú časť roka zdržuje v obci, v ktorej prebiehajú pozemkové úpravy. Ak nebude možné splniť túto podmienku, za opatrovníka bude vyhlásená obec.
„Novela zavádza novú definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku, na ktorom sa trvalý porast nachádza v pozemkových úpravách,“ napísalo ministerstvo. Trvalý porast, ktorý bol na pôvodnom pozemku oprávnene a so súhlasom vlastníka vysadený inou osobou, ako je vlastník pôvodného pozemku, je pravidelne obhospodarovaný a podrobovaný pestovateľským operáciám, je vlastníctvom tejto osoby.
Novela zákona tiež zavádza osobitný kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov pozemkových úprav, ktorý bude možné získať skúškou pred skúšobnou komisiou, ktorú zriadi ministerstvo.
Ministerstvo napriek legislatívnym novinkám zrýchlenie procesov neočakáva. „Samotný proces pozemkových úprav už veľmi zrýchliť nepôjde, pozemkové úpravy v priemernom katastrálnom území trvajú zhruba päť rokov. Urýchliť by sa mohlo skôr zadávanie nových pozemkových úprav, čo by si však vyžiadalo zabezpečenie zvýšenia finančných prostriedkov aj personálnych kapacít,“ priznal rezort, s čím súhlasia aj odborníci.
„Vlastník je počas konania o pozemkových úpravách pravidelne informovaný o celom priebehu konania a dostáva do vlastných rúk tri najdôležitejšie dokumenty - výpis z registra pôvodného stavu (informácie o pozemkoch v jeho vlastníctve v pozemkových úpravách), návrh zásad umiestnenia nových pozemkov (pravidlá projektovania nových pozemkov) a výpis z návrhu registra nového stavu (informácie o navrhnutých nových pozemkoch do jeho vlastníctva), ktoré môže pripomienkovať,“ doplnil rezort.
Klimatické zmeny a ovocinárstvo
Podmienky na Slovensku pre pestovanie ovocia máme stále veľmi dobré. Zmena klímy znamená v niečom zhoršenie - častejší výskyt krupobitia, víchríc, prívalových dažďov, ale aj výskyt období dlhšie trvajúceho sucha. Na druhej strane je tu predpoklad, že budeme môcť pestovať ovocie typické skôr pre juh Európy. Nie však za každú cenu razantným potlačením škodcov, ale znižovaním ich prahu škodlivosti a to rozumným uplatňovaním systému integrovanej ochrany rastlín, ktorý je v boji proti škodcom najúčinnejší.
Môžem povedať, že mnohí pestovatelia sú vysoko ekologicky zmýšľajúci, len niekedy nás život, ekonomika, spotreba a samotní konzumenti tlačia do produkcie ovocia, ktoré je vzhľadovo absolútne bezchybné.
Keď hovoríme o domácej produkcii ovocia, musíme si byť vedomí jedného vážneho problému - takmer 20 až 30 percent z nej nedokážeme pozberať. Nemáme dostatok ľudí v sadoch - nevieme včas urobiť rezy, prebierky ovocia, zelené práce, to všetko si vyžaduje ľudskú prácu, na ktorú je ovocinárstvo veľmi náročné.
Už pred desiatimi rokmi ovocinári v rámci SPPK avizovali nedostatok ľudí v sadoch. Dnes máme nádej, že možno v priebehu mesiaca v slovenskom parlamente bude prerokovaný návrh riešenia sezónnych pracovníkov, resp. inštitútu sezónnych prác. Zadefinovali sme osem spôsobov, z nich najúčinnejší je zníženie odvodového zaťaženia, konkrétne z 35 percent na 9-10 percent.
Najväčšie obavy mám však z toho, že stále hovoríme len o slovenských zamestnancoch. Áno, rešpektujem to, využiť viac študentov, ľudí v dôchodkovom veku, nezamestnaných, každého, kto bude mať záujem a bude chcieť pracovať v ovocinárskej výrobe.
Zdražovanie potravín
Stúpajúca inflácia sa odráža prakticky na všetkých tovaroch. Ani výrobcovia potravín už nedokážu vyrovnávať rastúce náklady a množstvo z nich pristupuje k zdražovaniu. Po spoločnosti Nestlé sa tak rozhodol aj výrobca nealkoholických nápojov Kofola. „Aj keď sme sa dlho snažili vyššie výdavky nepremietať do cien, ich ďalší nárast nám už nedovoľuje držať súčasnú cenovú hladinu,“ povedal generálny riaditeľ firmy Daniel Buryš.
Spoločným dôvodom potravinárov sú pritom najmä stúpajúce ceny surovín. „V podstate došlo k zvýšeniu pri všetkých vstupoch. Slnečnicový olej išiel hore o 100 percent, kukurica o 82 a pšenica o 32 percent,“ hodnotí Ondřej Široký, Business Unit Manager pre Slovensko v Intersnacku.
K tomu sa ešte pridávajú aj vyššie náklady v živočíšnej výrobe, čo sa týka kŕmnych zmesí, ktoré zase ovplyvňujú ceny mäsa či mlieka. Okrem surovín však stojí viac napríklad aj doprava a spracovanie.
Na nutný rast odbytových cien v posledných mesiacoch upozorňovali viaceré odvetvia agropotravinárstva, ako sú napríklad mlynári a pekári, hydinári či mliekari. V prípade menších pekární už podľa hovorkyne poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jany Holéciovej k zmene došlo. Problém však majú aj dodávatelia do veľkých obchodných sietí. Tým sa totiž do zdražovania nechce, a preto stále vyjednávajú.
Výrobcovia sledujú aj vývoj na trhu s energiami. Aj predajcovia sa chcú držať na podobných úrovniach čo najdlhšie. Ak ktokoľvek na trhu hovorí o zvyšovaní odbytových cien, tak to automaticky neznamená, že sa pretavia do reality.
Záver
Prvovýrobcovia mlieka na Slovensku čelia komplexným výzvam, ktoré si vyžadujú strategické a inovatívne riešenia. Od zvyšovania sebestačnosti, cez adaptáciu na klimatické zmeny, až po efektívne využívanie legislatívnych nástrojov, je kľúčové, aby všetci aktéri v odvetví spolupracovali na zabezpečení udržateľnej a prosperujúcej budúcnosti slovenského mliekarstva.
tags: #prvovýrobcovia #mlieka #na #slovensku #diplomová #práca
