Pstruh jazerný (Salmo trutta lacustris): Zaujímavosti o tejto rybe

Pstruh jazerný, známy aj ako jazerák, je fascinujúca forma pstruha morského (Salmo trutta). V tomto článku preskúmame jeho charakteristiky, výskyt a zaujímavosti.

Salmo (lat.) je rod z čeľade lososovité. Slovenské rodové meno druhov z tohto rodu je v súčasnosti jednak losos pre druh Salmo salar a jednak pstruh pre ostatné druhy.

Na Slovensku sa vyskytujú druhy pstruh morský (Salmo trutta v novšom zmysle) a pstruh čiernomorský (Salmo labrax), v minulosti aj losos atlantický (Salmo salar); podľa niektorých názorov sa však pstruh čiernomorský (Salmo labrax) dnes už na Slovensku nevyskytuje, lebo všade bol introdukovaný pstruh morský (Salmo trutta v novšom zmysle).

Podľa staršej systematiky sa na Slovensku vyskytoval aj pstruh dúhový, ktorý sa dnes ale zaraďuje do rodu Oncorhynchus.

Formy pstruha morského

Existujú tri hlavné formy pstruha morského:

Morská forma (Salmo trutta morpha trutta)
Potočná forma (Salmo trutta morpha fario)
Jazerná forma (Salmo trutta morpha lacustris)

Jazerné formy sa po slovensky vždy volajú pstruh jazerný (ľudovo: jazerák) alebo sa (zriedkavo) k názvu druhu či poddruhu pridáva prívlastok, a to dozadu „...forma jazerná“ („f. jazerná“) či „...formy jazernej“ alebo dopredu „jazerná forma...čoho “; po latinsky sa k názvu druhu či poddruhu pridáva prívlastok „...morpha lacustris“.

Existujú dve teórie o pôvode týchto troch foriem:
1. Podľa jednej sú pstruhy pôvodne morské ryby, ktoré sa postupne prispôsobili životu v riekach. V zmysle tejto teórie je teda primárnou formou morská forma a ostatné dve formy sú odvodené (porov. aj napr. slovenský názov pstruh morský ako označenie celého druhu Salmo trutta).
2. Podľa inej teórie sú pstruhy pôvodne sladkovodné ryby, ktoré sa počas glaciálov dostali do mora. V zmysle tejto teórie je teda primárnou formou potočná forma a ostatné dve formy sú odvodené (porov. vyššie aj napr. ojedinelý slovenský názov pstruh potočný ako označenie celého druhu Salmo trutta).

Historicky (a pôvodne) boli vyššie uvedené formy opísované nie ako formy či poddruhy, ale ako samostatné druhy.

Výskyt a charakteristika

Pstruh jazerný obýva jazerá a plesá, ktoré svojím charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie vhodné pre jeho život. Vyžaduje čistú, studenú a dobre prekysličenú vodu.

Pstruh potočný patrí medzi naše najhodnotnejšie ryby horského a podhorského pásma. V športovom rybolove sa cení pre svoju bojovnosť a jeho lov na mušku poskytuje skutočný pôžitok.

Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario)

Je naša pôvodná ryba žijúca prevažne v horských a čiastočne aj podhorských potokoch a riekach. Vyskytuje sa v čistých prúdivých tokoch s tvrdým štrkovitým až kamenistým dnom a dostatkom úkrytov. Vyžaduje chladnú vodu, je náročný na obsah rozpusteného kyslíka vo vode 9 - 11 mg.l a teplotu vody 10 - 15 °C. V letných mesiacoch by nemala prekračovať 18 °C.

Z hľadiska bionómie je reofilný, ikru ukrývajúci druh. Mliečňaci majú dlhšiu hlavu, kútiky úst presahujú zadný okraj oka, u starších jedincov je dolná čeľusť hákovito zahnutá a v čase neresu majú svadobný šat - výraznejšie sfarbenie a tmavšie pigmentované boky a brucho.

Neres prebieha od septembra až do decembra. Ikrenačka zahrabáva oplodnené ikry do vopred pripravenej jamky - tzv. hniezda v dne. Ikry žltej až oranžovej farby 4-5 mm veľké. Pohlavná zrelosť nastáva v 2 až 4.roku. Plôdik je po vyliahnutí 20 - 25 mm dlhý a ukrýva sa medzi kameňmi.

Po strávení žĺtkového vrecka, čo trvá asi 20 dní začína prijímať potravu. Spočiatku je to drobný bentos neskôr sa živý dravo ( hmyz napadaný na hladinu, menšie ryby). Spravidla dorastá do dĺžky 45 - 50 cm pri hmotnosti 1 až 1,5 kg. Pstruh potočný patrí medzi naše najhodnotnejšie ryby horského a podhorského pásma. V športovom rybolove sa cení pre svoju bojovnosť a jeho lov na mušku poskytuje skutočný pôžitok.

Zaujímavosti

Pstruh jazerný je cenený pre svoje chutné mäso.
Je obľúbenou rybou športových rybárov.
Výskyt pstruha jazerného je indikátorom čistoty vody.

Lovná miera a doba hájenia

Pre pstruha potočného platí:

Lovná miera (cm): 25
Doba hájenia: 1.9 - 15.4

Členenie vôd

Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky sa vody členia na kaprové, pstruhové a lipňové. Za pstruhové vody sa považujú najmä bystriny, horské potoky a podhorské potoky, horné úseky riek, vodné nádrže, jazerá, plesá, ostatné vodné plochy a sekundárne pstruhové pásma pod vodnými nádržami, ktoré svojím charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie najmä na život pstruha potočného (Salmo trutta morpha fario), pstruha dúhového (Oncorhynchus mykiss) a sivoňa potočného (Salvelinusfontinalis).

Významné sprievodné druhy rýb sú hlavátka podunajská (Hucho hucho), lipeň tymiánový (Thymallus thymallus), hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), hlaváč pásoplutvý(Cottus poecilopus), čerebľa pestrá (Phoxinus phoxinus) a slíž severný (Barbatula barbatula).