Pstruh potočný: Zaujímavosti, výskyt a životné prostredie
Pstruh potočný (Salmo trutta fario) je najrozšírenejšou lososovitou rybou na Slovensku a patrí medzi pôvodné druhy tunajších rýb. V tomto článku sa dozviete o jeho výskyte, živote, rozmnožovaní a zaujímavostiach.
Pstruh potočný (Salmo trutta fario)
Výskyt a biotop
Pstruh potočný, ako napovedá jeho názov, žije najmä v potokoch, rybníkoch a iných sladkých vodách. Ideálnym domovom pstruha je horská alebo podhorská rieka s významným zatienením toku, ktorého hĺbka je v priemere okolo pol metra. Tečúce vody podľa nich dokonca dostali svoje pomenovanie - pstruhové pásmo. Ide o horné toky potokov a riek, ktoré sa nachádzajú v horských a podhorských oblastiach.
Pstruh potočný sa vyskytuje vo všetkých prúdiacich a bohatých na kyslík horských a podhorských tokoch a riekach Slovenska. Potočňáci s obľubou vyhľadávajú pokojnejšie miesta medzi prúdmi za veľkými kameňmi - v takzvanom prúdovom tieni, kde číhajú na korisť, ktorú im prúd prinesie. Často sa skrývajú tiež vo vymletých brehoch medzi koreňmi.
Teplota vody nesmie prekročiť 20°C (jednoročné pstruhy majú toleranciu o stupeň až dva vyššiu a vice versa). Každý teplotný stupeň naviac znamená posun populácie pstruha do vyšších, chladnejších polôh.
Charakteristika
Pstruh potočný má vretenovité telo prispôsobené životu v prúdiacej vode. Potočák zaujme sfarbením. Je veľmi premenlivé, závislé od prostredia. Chrbát býva zelenohnedý, niekedy žlto-čierny, existujú však aj iné farebné odchýlky.
Základné sfarbenie je šedohnedé až tmavohnedé, niekedy až zlatisté s výraznými tmavými a červenými bodkami s bielym okrajom. Brušná časť je vždy svetlejšia, s odtieňom žltej až špinavo bielej. Na chrbte, bokoch a tiež na chrbtovej a tukovej plutvičke bývajú červené škvrny, ktoré sú na bokoch často svetlo lemované. Okrem toho na bokoch, chrbte, chrbtovej a tukovej plutvičke máva tmavé škvrny.
Pstruh obyčajný jazerný máva striebristejšie sfarbenie, menšie bodky a menej nápadné červené škvrny. Boky sú výrazne striebristé.
Potrava
Pstruh potočný je výhradne dravý spôsobom života a jeho potravou sa najčastejšie stávajú larvy vodného hmyzu. Hlavnú časť prirodzenej potravy plôdika tvorí planktón, neskôr je to bentos (živočíchy dna - larvy chrostíkov, podeniek, pošvatiek, pakomárov, červov a podobne). Väčšie jedince sa živia tiež rybami a žabami. Ekologicky je zaraďovaný medzi nešpecializované mäsožravce.
Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a potom všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Jednotlivé zložky potravy sa objavujú v žalúdkoch pstruhov na základe sezónnosti ich výskytu v danom toku. Suchozemský hmyz pstruhy lovia hlavne v letných mesiacoch, keď sa jednotlivé druhy roja.
Rozmnožovanie
Trenie pstruhov zvyčajne prebieha v októbri až decembri. Spúšťačom samotného trenia býva výrazné jesenné ochladenie sprevádzané dažďami, keď teplota vody klesne na 6°C alebo menej a vlásočnice sa po lete zaplnia vodou. Samica si v riečisku vytvoria jamky, kam nakladú ikry, ktoré následne mliečiaky oplodnia.
Výteru predchádza ťah rýb do vyšších polôh, resp. do prítokov až vlásočníc. Typické neresisko pstruha je zvyčajne plytšie miesto potoka s konštantným, mierne rýchlym prúdom (ktorý zabraňuje vrstveniu sedimentov a zabezpečuje prísun kyslíka) a dnom s jemnejším štrkom. Hniezdo vytvára samica a samotný výter sa opakuje niekoľkokrát.
Samice si v riečisku vytvoria jamky, kam nakladú ikry, ktoré následne mliečiaky oplodnia. Ikry potom samice zahrabú pieskom. Plôdik pstruha sa liahne z ikier počas 50 až 100 dní (závisí od teploty vody) a živí sa zvyškom žĺtkového vačku.
Vývoj ikier, ktoré sú pomerne veľké (5 - 6 mm), prebieha počas zimy. Relatívna plodnosť je 2 500 ikier na kilogram hmotnosti samice.
Rozlíšenie pohlavia
Staršieho mliečniaka je jednoduché určiť vďaka výrazným, klenutým čelustiam, ktoré sú samé o sebe viditeľne väčšie, ako u ikernačky. V prípade pochybností spojíme kolmicou oko a čeluste - pokiaľ čeluste siahajú za oko, je to mliečniak. Ak si už z nejakého dôvodu chceme privlastniť potočáka, vyberáme zásadne len staršie mliečniaky.
Samce majú pretiahnutejšiu hlavu, širšie ústa a staršie jedince hákovito zahnutú spodnú čeľusť.
Zaujímavosti o pstruhovi potočnom
- Po pstruhovi je pomenované samostatné - pstruhové pásmo - riek.
- Pstruh potočný je veľmi citlivý na znečistenie vody, a tak ho môžete vidieť iba vo vodách, ktoré sú naozaj čisté.
- Pstruh potočný dokáže plávať rýchlosťou až 72 km/h, avšak bežne pláva okolo 37 km/h, čo je o dosť viac ako napríklad šťuka s rýchlosťou 25 km/h.
- Ak sa potočák ocitne v jazere, naberie striebornú farbu a môže narásť do extrémny rozmerov. Naopak, ak sa jazerák ocitne v rieke, stane sa z neho opäť potočák.
- Samozrejmou výnimkou je obdobie neresu a zmena podmienok (letný stav vody, nedostatok potravy).
Medzi rybármi už dlho koluje niekoľko nepravdivých mýtov o love pstruha potočného.
| Mýtus | Skutočnosť |
|---|---|
| Farebné nástrahy (ružové, biele, žlté) nefungujú na potočáka. | Nie je to pravda. Potočákom sa páčia farebné nástrahy. Dôležité je, ako rybe nástrahu podáte. |
| Na potočáka treba používať len malé nástrahy. | Nie je to pravda. Pstruh potočný je dravec a nebojí sa väčších nástrah. |
Ligový pretekár Jaro Petríček vyvracia jeden z mýtov: Z vlastnej skúsenosti viem, že tento mýtus sa nezakladá na pravde. Spomeniem len kamaráta, ktorému som raz robil rozhodcu na majstrovstvách Slovenska, je to majster sveta Peťko Horňák, ktorý prišiel s jedným prútikom, v kraťasoch s ružovou nástrahou. Pýtam sa, Peťko, ružová? Veď chytáme potočákov. Potočáci milujú ružovú farbu, usmial sa a ukázal mi, že najdôležitejšie je, ako to tej rybe podáte, ako to napichnete.
Náš kamarát, majster sveta Jožko Foltýn na väčšie veľkosti úspešne chytá množstvo potočákov a práve na Slovensku, dole pod Bešeňovou, čo je krásna voda... Pstruh potočný je dravec. Keď loví, tak otvorí ústa a takúto nástrahu zhltne celú. Takže veľkosti sa vôbec nebojte.
Pstruh potočný (Salmo trutta fario)
Ohrozenie a ochrana
Pstruh potočný (Salmo trutta m. fario L.) patrí k dominantným a hospodársky dôležitým druhom pstruhových vôd Slovenska, ale v dôsledku mnohých faktorov jeho stavy významne klesli. Riešením môže byť iba prijatie radu komplexných opatrení. Tie musia vychádzať z analýzy príčin poklesu populácií pôvodných lososovitých rýb v konkrétnych tokoch.
Medzi faktory ohrozujúce prežívanie pstruha potočného patrí znižovanie prietokov a otepľovanie klímy. Vydier a volaviek je toľko, že rybári na väčšine pstruhových tokov pravidelným zarybňovaním akurát tak pokrývajú ich potravné nároky a úlovky rybárov sú minimálne.
Aby nedochádzalo k ďalšiemu oslabovaniu populácií pstruha potočného je nutné prijať opatrenia spočívajúce v jeho väčšej ochrane, to znamená zabraňovať nezmyselným úpravám vodných tokov, snažiť sa o zvýšenie ich členitosti, obmedziť pôsobenie predátorov, zmeniť pravidlá lovu aj celkovú stratégiu hospodárenia na pstruhových revíroch…
Majme k nemu úctu. Keď si chcete zobrať rybu, vezmite si radšej toho dúhaka, ktorý sa u nás prirodzene nerozmnožuje, ktorý sa nasádza do vôd a buďte k tej prírode šetrný.
Rybolov
K chytaniu pstruhov sa hodí muškárenie a prívlač. Ak sa vám zjavujú na hladine, skúste lov na suchú mušku. Väčšie kusy ulovíte skôr na mokré mušky alebo nymfy. Pri lovu prívlačou sa najlepšie hodia malé woblery, plandavky a trblietky.
Pstruhy obyčajné sa najaktívnejšie vydávajú za potravou skoro ráno alebo navečer, v poludňajších hodinách klesá ich aktivita a zdržujú sa skôr v hlbších vodách. Opatrnosť sa vypláca.
Majte na pamäti, že k lovu na pstruhových revíroch potrebujete pstruhovú povolenku.
Medzi športovými rybármi je dnes vo všeobecnosti trendom ulovené pstruhy potočné púšťať späť do vody. Rybárska legislatíva umožňuje lepšie manažovanie revírov. Medzi základné opatrenia patrí zvýšenie najmenšej lovnej miery rýb a obmedzenie počtu úlovkov.
Tipy a triky na lov pstruhov
3 pokročilé tipy a triky na lov pstruhov - staňte sa lepším rybárom na pstruhy
Na násady konzumného pstruha dúhového, vysadené pred začiatkom pstruhovej sezóny, sa zameria pozornosť väčšiny rybárov. Pstruhy potočné tak zostávajú chránené mimoriadnou žravosťou a neskúsenosťou týchto vysadených rýb. Dúhaky sa za niekoľko dní až týždňov vylovia a rybársky tlak postupne opadne. Pstruhy potočné si potom žijú svoj vlastný, rybármi a nepôvodnými pstruhmi dúhovými takmer nerušený, život.
Revíry chyť a pusť (CHAP)
Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových. Asi najznámejším revírom tohto typu je VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4). Nachádza sa pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú hlavne kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, ale aj potočných a jazerných.
Ďalším známym pstruhovým revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit (č. r. 4-2021-4-4). Tento revír je pravidelne zarybňovaný pstruhom potočným, dúhovým a lipňom. Je tam ešte jeden pstruhový CHAP revír a to Poprad (č. r. 4-1991-4-4) v Kežmarku. Na rieke Poprad je vytvorený aj lipňový revír CHAP (č. r. 4-1961-6-4); toľko revírov tohto typu nie je vytvorených nikde inde na Slovensku. Tieto úseky riek podporujú aj samovýter rýb, ktoré aj po rybárskej sezóne zostávajú vo vode.
Rekordné úlovky
Medzi trofejné úlovky na vodných nádržiach a podhorských riekach zaraďujeme tie nad 60 centimetrov, na menších tokoch je trofejným pstruh nad 50 centimetrov, na skutočne malých tokoch sú rastové maximá pstruha do 40 centimetrov dĺžky.
Vo všeobecnosti platí, že väčšia ryba dorastie vo väčšom vodnom útvare, teda vo vodnatejšej rieke alebo väčšej vodnej nádrži.
Podľa odbornej literatúry sa najväčší pstruh u nás ulovil v roku 1985 na vodárenskej nádrži Hriňová. Mal dĺžku 107 centimetrov a hmotnosť 15 kilogramov. Na vodnej nádrži Liptovská Mara bol v roku 1982 ulovený pstruh s dĺžkou 94 centimetrov a hmotnosťou 9,5 kilogramu.
Aktuálny rekord pstruha potočného z našich vôd pochádza z VVN Bešeňová (č. r. 3-6040-4-4).
Dúhak má svoje nesporné výhody a rozhodne si nájde svoje miesto v niektorých vodách s dostatkom prirodzenej potravy. Predovšetkým v chladnejších stojatých vodách nachádza ideálne podmienky. Dokáže tu neuveriteľne rýchlo rásť, takmer ako v intenzívnych rybničných chovoch. Výnimkou nie sú prírastky viac ako pol kila ročne.
Úlovky niekoľkokilogramových dúhakov z Liptovskej Mary, niektorých vyrovnávacích nádrží, ale aj z Dunaja, gabčíkovských priesakových kanálov, Hrona, Váhu a ďalších vôd nám to potvrdzujú. Zdolávanie takýchto veľkých rýb už pripomína skôr zdolávanie lososov. A kvalita svaloviny je tiež porovnateľná s lososom, ba povedal by som, že je ešte oveľa vyššia. Tieto veľké pstruhy dúhové sú totiž vykŕmené na prirodzenej potrave a ich sýtočervená farba svaloviny nie je z umelých krmív, ale z čisto prírodných karoténov.
Chov pstruhov
V týchto rybníkoch sa chovajú dva druhy lososovitých rýb: pstruh dúhový a pstruh potočný.Pstruh bol pôvodne morským druhom. Zamedzením jeho migrácie sa vytvorila sladkovodná forma pstruh potočný. Ak sa dostane do jazera alebo vodnej nádrže vytvorí sa čiastočne odlišná forma pstruh jazerný (Salmo trutta m. lacustris).
tags: #pstruh #potocny #zaujimavosti
